Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713214909
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5713214909.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: V. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin,
dieťa rodičov: matky U. G., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpenej
spoločnosťou: AK JUDr. Silvia Tatarková s.r.o., so sídlom E. B. Lukáča 2, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108
a otca U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX O. V., zastúpeného JUDr. Ivetou Ďurčaťovou,

advokátkou, so sídlom M. XX, XXX XX U., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté
dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20P/5/2014-214 zo dňa 28. 01. 2015,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 20P/5/2014-214 zo dňa 28. 01. 2015 z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť platiť na maloletú V. D., nar. XX.XX.XXXX
zvýšené výživné vo výške 120,00 Eur mesačne od 01.10.2013 vždy do 15. dňa v
mesiaci, vopred k rukám matky. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Súčasne uložil otcovi nedoplatok
na výživnom splatný za obdobie od 01.10.2013 do 31.01.2015 v celkovej výške 1.123,36 Eur povolil
splácať v splátkach po 35,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/327/2005-65

zo dňa 16.10.2006. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 11.10.2013 matka žiadala
zmeniť rozsudok zo dňa 16.10.2006 v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, že otec je povinný platiť
výživné na mal. V. vo výške 220,00 Eur mesačne, ktoré bude splatné vždy do každého 15. dňa v mesiaci
vopred k jej rukám. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že je zrejmé, že pôvodne stanovené výživné už
nepostačuje na krytie výdavkov a nevyhnutných potrieb pre jej maloletú dcéru. Naposledy bolo

o výživnom na maloletú rozhodované v čase, keď mala 6 rokov. V súčasnej dobe je dcéra študentkou
3. ročníka na 8-ročnom gymnáziu. Podstatne sa zvýšili náklady na jej potreby v súvislosti s
vekom, ako aj so štúdiom. Otec sa o dcéru nezaujíma, neplatí jej ani súdom určené výživné, v dôsledku
čoho bola matka nútená podať návrh na vykonanie exekúcie. Ani v minulosti, ani teraz sa nestalo, že
by otec prispieval dcére nad rámec určeného výživného nejakým zabezpečením, či darovaním veci.
Matka je v súčasnosti vydatá a s manželom majú spolu ďalšie dve deti. Bývajú v 4-izbovom byte. Jej

manžel je zamestnaný a financuje celý chod domácnosti vrátane potrieb mal. V.. Matka je momentálne
nezamestnaná na materskej dovolenke. Maloletej V. bude nevyhnutné v najbližšej dobe jej zakúpiť
notebook s jednorazovým výdavkom odhadom 1.000,00 Eur, jedná sa o nevyhnutnú učebnú pomôcku,
nakoľko nároky školy sú vo veľkej väčšine k práci na počítači. Vo voľnom čase dcéra navštevuje 2-
krát týždenne jazykovú školu Cambridge, na ktorej bolo potrebné zaplatiť za jazykovú skúšku. V zime
dcéra lyžuje. Matka nemá na to, aby jej zakúpila celý výstroj a preto pristúpila k jeho požičiavaniu. U

dcéry sa nedá hovoriť o enormnom množstve lyžovania každý víkend. Dcéra je obmedzená finančnými
možnosťami,snehomichorobami.Objavilosaunejakné,ktorýproblémjepotrebnériešiťskozmetičkou.Bola tiež zaočkovaná proti rakovine krčka maternice, za čo bolo potrebné zaplatiť sumu 150,00 Eur.
Škola zabezpečuje deťom v rámci Rotary klubu výmenné pobyty v zahraničí. Záujem oň prejavila aj V.
a matka sa bude snažiť jej takúto príležitosť umožniť, s čím budú spojené zvýšené výdavky. Otec sa o

potreby, výchovu či vzdelávanie dcéry nezaujíma, ani ju vôbec nekontaktuje.
Okresný súd citoval ust. § 78 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej „Zákon o rodine") a konštatoval, že po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a preto zvýšil výživné na
maloletú zo sumy 49,79 Eur na 120,00 Eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2013. Takto zvýšené výživné

považoval súd za primerané a optimálne potrebám maloletej V. a zároveň zodpovedajúce možnostiam a
schopnostiam povinného otca, ktorého tiež zaviazal aj splácaním vzniknutého nedoplatku na výživnom
v celovej sume 1.123,36 Eur v splátkach po 35,00 Eur. Rozsah výživného v účinnom Zákone o
rodine výslovne stanovený nie je, vyplýva však zo všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným má byť
dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú
by rodičia zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti a má plniť nielen základnú vyživovaciu

povinnosť, ale má prispievať na celkový fyzický a duševný vývoj maloletej, do čoho je nepochybne
potrebné zahrnúť záujmovú činnosť alebo výdavky spojené so zdravotným stavom.
Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v mesiaci október 2006 v čase skoršieho
rozhodovania, s okolnosťami v čase súčasného rozhodovania v mesiaci január 2015 mal prvostupňový
súd preukázané, že v priebehu času za 8 rokov a 3 mesiace došlo k takej zmene pomerov

oprávnenej maloletej a povinného otca, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného súdom na mal. V.. Ide o
zmeny trvalého charakteru, ktoré sa výraznejším a závažnejším spôsobom prejavili v ich pomeroch . S
pribúdajúcim vekom, rastom, fyzickým a psychickým dospievaním sa zvýšili výdavky na uspokojovanie
bežných hmotných potrieb maloletej V., no najdôležitejšou zmenou je pribudnutie výdavkov spojených
s plnením povinnej školskej dochádzky. V čase posledného rozhodovania súdu bola maloletá ani nie

dva mesiace v základnej škole, a predtým chodila do materskej školy. Teraz je V. študentkou strednej
školy - gymnázia, resp. v podstate končí povinnú školskú dochádzku. Z pohľadu súdu ide
o podstatnú zmenu pomerov, spojenú so zvýšením výdavkov na jej odôvodnené
potreby, ktorá je chápaná súdnou praxou ako dôvod na zvýšenie výživného. Matka preukázala výdavky
na dcéru na zakúpenie školských potrieb, platby v škole a na rôzne školské aktivity

a podujatia v školskom roku v celkovej sume 186,29 Eur, čo je v priemere cca 19,00 Eur mesačne.
K tomu mesačné výdavky na stravu v jedálni a na cestovné 40,00 Eur, bežné výdavky cca
150,00 Eur na domácu stravu, oblečenie, obuv, drogistické a hygienické potreby, na mobil suma 7,00
Eur, ďalej čiastka cca 25,00 Eur na záujmovú činnosť (angličtina, šport), ktoré maloletú
obohacujú a prispievajú k jej všestrannému vývoju. Okrem toho má dieťa výdavky na kozmetiku a

kaderníčku cca 15,00 Eur mesačne, ktoré súd akceptoval ako dôvodné. Spolu potom výdavky na výživu
maloletej predstavujú mesačne sumu 256,00 Eur. Podľa názoru okresného súdu je potom zvýšenie
výživného otca na maloletú o cca 70,00 Eur mesačne primerané zvýšeným výdavkom na
odôvodnené potreby maloletej. Zároveň okresný súd akcentoval, že vyššie sú výdavky aj v dôsledku
rastu cien v spoločnosti, nielen samotnej maloletej, ale aj jej rodičov, no u maloletej

je to podstatnejší nárast. Rodičia totiž nepotrebujú tak často nové oblečenie, obuv, nevyžadujú pestrú,
vyváženú a bohatú stravu ako mladá slečna vo veku skoro 15 rokov, ktorá ako správne poukázala
aj právna zástupkyňa matky, sa chce pekne obliekať, chce mať štandard detí študujúcich na strednej
škole. Priemerná ročná miera inflácie vyjadrená prírastkom priemerného indexu spotrebiteľských cien
za posledných 12 mesiacov oproti priemeru predchádzajúcich 12 mesiacov podľa údajov Štatistického

úradu SR dosiahla v roku 2013 oproti predchádzajúcemu roku hodnotu 1,4%, v priemere za rok
2013 v úhrne vzrástli spotrebiteľské ceny o 1,4% a za 11 mesiacov roka 2014 v porovnaní s rovnakým
obdobím roka 2013 v úhrne klesli o 0,1%, v novembri roka 2014 v porovnaní s novembrom roka 2013 sa
v úhrne nezmenili, klesli ceny potravín, dopravy, poštových a telekomunikačných služieb, bývania, vody,
elektriny,plynuavzrástlivodborochvzdelávanieo2,7%,odevyaobuvo1,7%,zdravieo0,4%,rekreácia

a kultúra o 0,7%. V roku 2014 sa teda spotrebiteľské ceny vyvíjali pozitívnejším smerom, čo nebolo v
predchádzajúcich rokoch, keď miera inflácie dosiahla v roku 2013 v priemere 1,4%, 3,6% v roku 2012
a 3,9% v roku 2011. Súd v prejednávanej veci porovnáva pomery za viac ako 8 rokov, dôsledku čoho
treba konštatovať nespochybniteľný nárast spotrebiteľských cien v SR v uvedenom období. Niektoré
výdavky sú jednorazové (napr. niektoré výdavky a platby na začiatku školského roka) časť výdavkov sú

tie, ktoré dieťa potrebuje nepravidelne, no podstatnú časť výdavkov tvoria opakujúce sa výdavky, lebo
dieťa potrebuje jesť každý deň (raňajky, desiatu do školy, teplý varený obed, večeru, ktorá môže byť aj
suchá a menej finančne náročná) a každý deň používa hygienické potreby. Každý mesiac je potrebné
maloletejzakúpiťniečonaoblečenie,leboznehovyrastie,zničísa.Rovnakojenevyhnutnéplatiťmatkouúhrady za bývanie, vrátane prepočítaných ročných platieb, čo je tiež súčasť výživného. Prihliadnuc na
sumu zo strany otca, ktorá určite nemôže byť rovnaká ako u matky, keďže ona sa okrem
finančného zabezpečenia podieľa na jej odôvodnených potrebách a plní si vyživovaciu povinnosť k

dcére i osobnou starostlivosťou, zabezpečovaním jej každodenných potrieb a uspokojovaním jej bytovej
potreby, (čo je postavené na roveň finančnému plneniu), potom zvýšené výživné na maloletú V. je
optimálna suma na zabezpečenie všetkých jej odôvodnených potrieb a všestranného vývoja.
K zmene pomerov došlo aj u rodičov. Matka sa vydala, zvýšil sa jej príjem o cca 120,00 Eur, pribudol
príjem jej manžela, ktorý je nadštandardný. Zároveň matke pribudli vyživovacie povinnosti k dvom deťom

z terajšieho manželstva, ktoré navštevujú materskú školu a výdavky s tým spojené nie sú také vysoké
ako pri plnení povinnej školskej dochádzky. Nebolo by spravodlivé, aby sa na zvýšených výdavkoch na
potreby maloletej V. podieľala len sama matka spolu s manželom. Pomery otca sa zlepšili, lebo má svoj
príjem, ktorý predtým ho nemal, keďže bol po návrate z výkonu trestu dobrovoľne nezamestnaný a bez
akéhokoľvek príjmu. V súčasnosti má otec okrem dávky z úradu práce aj príjem z práce na čierno, bez
pracovnej zmluvy a platenia dane. Je teda v oveľa lepšej finančnej situácii, v rámci ktorej si môže dovoliť

nosiť značkové oblečenie a obuv, ako mal sa súd v priebehu konania presvedčil a na čo poukázala
opakovane aj právna zástupkyňa matky. Otcom tvrdenýnepriaznivý zdravotný stav súd neakceptoval. Ak
otec môže vykonávať po určitú dobu v kalendárnom roku práce v stavebníctve na zatepľovaní
domov,môžesizabezpečiťajinú,možnotrvalejšiuprácu,čiužnaSlovenskualebovzahraničí.Otectotiž
nemusí zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, prípadne starých a chorých rodičov. Prvostupňový

súdkonštatoval,ženemápochybnostiotom,žeotecjevtakejfinančnejsituácii,žejevjehomožnostiach
zvýšené výživné platiť. Zdôraznil pritom, že otec sa s dcérou v podstate nestretával
a iným spôsobom ako nie riadnym platením výživného sa nepodieľal na jej výžive a na jej potrebách,
(s výnimkou obdobia v priebehu konania).
Okresný súd tiež zohľadnil, že časť potrieb mal. V. je krytá štátnou sociálnou dávkou vo forme prídavku

na dieťa. U obidvoch rodičov prihliadol na výdavky bývania, na ktorých sa matka podieľa spoločne so
svojím manželom a otec so svojou družkou, s ktorými bývajú v spoločnej domácnosti, i keď u otca to je
len v období vykonávania brigád v stavebníctve.
Nedoplatok otca na výživnom súd vypočítal ako rozdiel medzi doteraz určeným a novo upraveným
výživným - zvýšenie o 70,21 Eur x 16 mesiacov.

Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam. Zdôraznil, že obaja rodičia v zmysle Zákona o rodine (§ 62 ods. 2) prispievajú na výživu
svojich deti podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Okresný súd však pri svojom
rozhodovaní opomenul aplikovať kritériá stanovené v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa nie sú totiž jediným zákonným kritériom pre zvýšenie výživného. Okrem nich
je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú

mieru uspokojenia, resp. ktoré sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených
potrieb dieťaťa. Otec v priebehu celého prvostupňového konania poukazoval na skutočnosť, že pre jeho
dlhodobo a zrejme už aj trvalo nepriaznivý zdravotný stav si nemôže nájsť žiadne stabilné pracovné
miesto a už vôbec nie miesto zodpovedajúce jeho dosiahnutej kvalifikácii, čím by si zabezpečoval aspoň
nejaký pravidelný príjem. Otec má ukončené SOU stavebné, je vyučený klampiar pre strechy, t. j. pre

prácavovýškach,ktorájefyzickynáročná.Ajpočaskonaniabolotecpráceneschopnýtak,akotouviedol
na pojednávaní konanom dňa 28.01.2015. Jeho práceneschopnosť trvala od decembra 2014 a opätovne
je práceneschopný. S poukazom jeho zdravotný stav otca a s tým spojené jeho možnosti pracovať,
nie je v jeho možnostiach platiť výživné určené súdom v napadnutom rozhodnutí. Otec poberá z
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny dávku vo výške 61,00 Eur a nemocenské je mu doplácané do

sumy 93,00 Eur. Nepriaznivý zdravotný stav otca nie je krátkodobá alebo ním zavinená záležitosť.
Je výsledkom strelného poranenia, ktoré otec utrpel v minulosti, ktoré zanechalo na jeho zdravotnom
stave trvalé následky. V dôsledku toho je otec maloletej často práceneschopný pre akútne bolesti, čo
vyplýva aj z priložených lekárskych správ, ktoré sú súčasťou spisu. Otec musí dodržiavať šetriaci režim
s odporučením nevykonávať fyzicky náročné práce. V dôsledku toho je pracovný potenciál otca trvale

redukovaný. Otec maloletej každý rok podstupuje trojmesačnú liečebnú kúru s obstrekmi, pre ktorú
je v tomto období práceneschopný. Nie je pravdivým tvrdenie matky, že otec nemá kontakt s maloletou.
Otec je s dcérou v kontakte telefonicky alebo prostredníctvom SMS správ. Takto to trvalo od roku 2008.
Následne mu matka oznámila, že má novú rodinu a maloletá má nového otca a výslovne si neželala, abysa otec s dieťaťom kontaktoval. Otec o maloletej V. získaval informácie od príbuzných matky maloletej.
Až po doručení návrhu na zvýšenie výživného bol otcovi opätovne matkou umožnený kontakt s dcérou.
Tento kontakt mu však bol umožnený len prostredníctvom emailov. Matka mu totiž nedala telefónne číslo

na dcéru. Otec žiadal matku žiadal o stretnutie s dcérou, ktorá mu to umožnila len na 5
minút na parkovisku pri jej bydlisku. Následne sa otec stretol s dcérou dva až trikrát, kedy ju zobral na
nákupy. Z uvedeného vyplýva, že kontaktu otca s maloletou bránila jej matka. Otec tiež zdôraznil, že
je si vedomý, že pomery maloletej by si vyžadovali zvýšenie výživného, no súdom určené výživné nie
je úmerné jeho pomerom. Zdôraznil, že závery okresného súdu vychádzajú len z osvojenia si tvrdení

matky, no jeho vyjadrenia v konaní neboli súdom prvého stupňa zohľadnené. Súd naviac pri svojom
rozhodovaní vôbec neakceptoval zlý zdravotný stav otca maloletej a jeho znížený pracovný potenciál.
Otec sa niekoľkokrát snažil nájsť si stále pracovné miesto, avšak neúspešne. Je dlhodobo evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie a rozhodne nemá stabilný príjem, ako bolo konštatované v napadnutom
rozhodnutí. Vzhľadom na znížený pracovný potenciál, otec ani nemá možnosť zabezpečiť si takýto
stabilný príjem,. Len niekoľko mesiacov do roka sa mu naskytne pracovná príležitosť. Privyrába si

brigádami a sezónnymi prácami. Jeho jediný stály príjem predstavuje dávka v hmotnej núdzi. Na základe
schopností a možností otca je dôvodná suma výživného na maloleté dieťa len vo výške 50,00 Eur. Otec
poprel, že nosí značkové oblečenie. Nosí totiž len lacné veci zakúpené v Maďarsku, zo strany rodiny
alebo priateľky Z. N. darované pri príležitosti sviatkov. Otec nemá vlastný byt, býva u priateľky, ktorej
prispieva na domácnosť, avšak len vtedy, ak má nejaké finančné prostriedky. Nechodí ani na dovolenky,

ako to tvrdila matka v konaní. Na dovolenke pri mori bol len v roku 2014, ktorú mu uhradila v celej
výške priateľka, o čom sa nachádza v spise čestné prehlásenie priateľky otca. Otec je teda odkázaný
na pomoc svojej priateľky. Nežije nadštandardným spôsobom života. Nemá finančné prostriedky ani
na úhradu nevyhnutných výdavkov, a ani na uspokojovanie svojich základných
životných potrieb. Zápasí s existenčnými problémami, a ak by nebýval u svojej priateľky, tak by neuživil

ani sám seba. Otec priateľke, u ktorej býva, neplatí ani dohodnuté nájomné na byt, keďže to nie je v
jeho schopnostiach a možnostiach. Aj právne zastupovanie si môže dovoliť len vďaka tomu, že mu bola
Centrom právnej pomoci poskytnutá bezplatná právna pomoc v tomto konaní. Otec namietal i výšku
jeho mesačného príjmu uvádzanú okresným súdom v napadnutom rozsudku v jednej časti vo výške
300,00 Eur a v druhej časti vo výške 600,00 Eur. Sám v konaní uviedol, že jednorazovo zarobil v Zlíne

sumu 600,00 Eur, z ktorej musel zaplatiť ubytovanie, cestu a stravu a zostalo mu 150,00 Eur (zápisnica
z pojednávania z 28.01.2015). Otec je od 16.08.2013 doteraz vedený ako uchádzač o zamestnanie
na úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Odvolateľ tiež namietal, že okresný súd pri rozhodovaní o
výživnom neprihliadol na doklady, ktoré predložil do spisu, vrátane vyjadrení jeho ošetrujúcich lekárov,
ktoré jednoznačne preukazujú jeho nepriaznivý zdravotný stav a naň nadväzujúce možnosti dosahovať

nejaký príjem. Navyše v konaní bolo preukázané, že otec dcére kupoval veci pomôcky a techniku v
medziach svojich možností. Za tejto situácie otec nesúhlasí so zvýšením výživného na maloletú V.
už od dátumu 01.10.2013. Pokiaľ bude mať finančné prostriedky, rád prispeje svojej dcére na výživu. V
minulom roku vďaka nemocenským dávkam dokázal otec nad rámec určeného výživného uhradiť dcére
niektoré náklady. Nie je však v jeho možnostiach tieto náklady hradiť V. pravidelne. Zároveň zdôraznil,

že napriek tomu, že aj pri nedostatku finančných prostriedkov dcére niečo zakúpi, tieto veci sa mu vrátia
späť.

Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť.

Zdôraznila, že okresný súd pri svojom rozhodovaní iba sčasti zohľadnil zvýšené náklady na výživu
maloletej V.. Zopakovala svoje tvrdenie, že otec si sám na seba potrpí, pokiaľ sa týka značkového
oblečenia a obuvi. Nejedná sa o bežný štandard a lacné záležitosti. Naviac, podľa názoru matky, otcovi
maloletej vyhovuje vzniknutá situácia - keď je dlhodobo nezamestnaný a údajne si nemôže nájsť stálu
a adekvátnu prácu pre jeho zdravotné problémy. Nemusí tak dokladovať a preukazovať svoje oficiálne

príjmy, ani pravidelne prispievať zvýšenou sumou na výživné na maloletú dcéru. Otec je v aktívnom
veku a pri jeho profesii je priam nemožné, aby sa nevedel zamestnať a vyhováral sa stále na svoje
pretrvávajúce zdravotné problémy. Na druhej strane otec sám priznal, že robí a má aj zdroj príjmu.
Matkaopakovanezdôraznila,ževpredchádzajúcomobdobíotecneprejavovalokontaktsdcéroužiaden
záujem. Tento prejavil až po začatí tohto súdneho konania. Maloletá V. je nadané dievča, je žiačka 8-

ročného Gymnázia Jozefa Lettricha v Martine, navštevuje angličtinu do Mobil Collage v Cambridge,
získala i certifikát pre žiakov do 11 rokov. Bola tiež na krajskom kole olympiády z ruského jazyka. V
každom školskom roku má matka maloletej zvýšené výdavky na začiatku školského roku na školské
potreby a pomôcky, na učebnice a pracovné zošity na jednotlivé odborné predmety. Maloletá sa venujei svojim záujmom a krúžkom - vo voľnom čase rada lyžuje a pláva. Má tiež problémy s pleťou, objavilo
sa u nej akné, a preto každý mesiac navštevuje kozmetičku. Rovnako má suché a brčkavé vlasy, za
tým účelom navštevuje aj kaderníčku. Maloletá má tiež problémy so zrakom, ktorý

sa jej výrazne zhoršil a očnú vadu bude potrebné korigovať dioptrickými okuliarmi. Matka poprela, že
by bránila otcovi styku s dieťaťom. Rozhodnutie súdu má podľa jej názoru chrániť záujmy a potreby
maloletej pre zabezpečenie základných potrieb, čo nie je možné nechať na svojvôli otca, keďže otec (až
na jednorazové zvýšené aktivity pred pojednávaním) neplnil maloletej nič nad rámec súdom určeného
výživného. Ak má otec finančné prostriedky lyžovanie (nielen na zaplatenie permanentky), ale aj celého

výstroja a aj má na to, aby chodil v značkovom oblečení, určite si nájde dostatok peňazí na to, aby
zabezpečil výživu svojej maloletej dcéry.

Kolízny opatrovník zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204

ods. 1, § 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 vety
prvej O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 2 písm. a), b)
O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu a podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. ho vo
výroku o zvýšení výživného na maloletú O. F., určení nedoplatku otca na výživnom, ako aj v závislom

výroku o trovách konania, zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie
z nasledovných dôvodov.

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov v ust.§ 62 a nasl. upravuje základné
pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi

jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov
povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky
relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na
najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti
(akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje,

ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri
existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie,
zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej
Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;

rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene
odôvodnených potrieb oprávneného (napríklad v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou školskou
dochádzkou, prípravou na budúce povolanie atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach
povinného (napríklad v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia či zániku vyživovacej povinnosti atď.). Ak

sa tak stane, je možné vykonať novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením,
alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že hmotno-
právnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa opakovane rozhodnúť (či už
schválením novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je
potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len

vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by
súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by
vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri
rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného

tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov
dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť
o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

Odvolací súd zdôrazňuje, že konanie vo veciach maloletých, ktoré možno začať bez návrhu,

sa súd naďalej spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za
zistenie skutkového stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné
návrhy a aktivitu účastníkov (§ 120 ods. 2 O.s.p.). Napriek tomu, že návrhy na ďalšie dokazovanie
účastníkmi neboli v konaní produkované, okresný súd mal postupovať v súlade s vyššie uvedenýmzákonným ustanovením a vykonať dokazovanie na zistenie skutkového stavu, na základe ktorého by
mohol ustáliť, či v súdenej veci sú dané predpoklady pre zvýšenie výživného otca na maloletú V. na
základe podaného návrhu. Zárobkové schopnosti a možnosti otca a odôvodnené potreby maloletého

dieťaťa okresný súd zistil nedostatočne a jeho rozhodnutie je v tomto smere predčasné.
Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez
ústneho pojednávania (§ 122 O.s.p.). Dôkaz listinou sa pritom vykoná tak, že predseda senátu alebo
samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo
veci nenariaďuje pojednávanie (§ 129 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania okresného súdu).

Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že okresný súd pochybil, keď na pojednávaniach
v prejednávanej veci neoboznámil účastníkov s obsahom spisového materiálu a listinnými dôkazmi,
ktoré sa v ňom nachádzajú. Napriek tomu svoje rozhodnutie oprel o takéto dôkazy, čím porušil svoje
procesné povinnosti vo vzťahu k účastníkom konania. Zo zápisníc o súdnych pojednávaniach konaných
pred okresným súdom je nepochybné, že okresný súd nevykonal riadne dokazovanie listinami tak, ako
mu to ukladalo vtedy platné znenie ust. § 129 ods. 1 O.s.p.. Na poslednom pojednávaní konanom dňa

28.01.2015 sudkyňa na č.l. 205 spisu protokolovala: „Potom sudkyňa chcela prikročiť k oboznamovaniu
s listinnými dôkazmi, pričom konštatovala, že spis bola študovať advokátska koncipientka právnej
zástupkyne otca dňa 19.01.2015. Právna zástupkyňa matky uvádza, že netrvá na oboznamovaní s
listinnými dôkazmi, pretože je s nimi oboznámená. Súd na každom pojednávaní informuje o listinných
dôkazoch". Odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť, že súd skonštatuje, že niektorý z účastníkov

založí do spisu listinný dôkaz, nie je vykonaním dôkazu listinou v zmysle zákona. Nie je tiež pravdivým
konštatovanie, že by okresný súd riadne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tak, ako mu to ukladalo
vtedy platné znenie ust. § 129 ods. 1 O.s.p..

Aktuálne znenie ust. § 129 ods. 1 O.s.p. uvádza, že dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu

alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí ak súd
vo veci nenariaďuje pojednávanie alebo ak listina bola všetkým účastníkom doručená alebo ak listina
alebo jej obsah nebola protistranou spochybnená. Z tohto zákonného ustanovenia teda
vyplýva, že pokiaľ sa jedná o vec, v ktorej súd nariaďuje pojednávanie, listina (t. j. každý listinný dôkaz)
by musel byť všetkým účastníkom (t.j. matke, otcovi i kolíznemu opatrovníkovi maloletého dieťaťa)

doručená a táto listina alebo jej obsah by zároveň nebola protistranou spochybnená. Odvolací súd
poukazuje na nedokonalosť právnej úpravy v tomto zákonnom ustanovení, ktorá však nemôže ísť na
úkor princípu ústnosti a priamosti súdneho konania, najmä článku 48 Ústavy Slovenskej republiky,
v zmysle ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a
aby sa v jeho prítomnosti mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Je neprípustné, aby sa

účastník o obsahu listinného dôkazu dozvedel až z písomného vyhotovenia rozsudku, tak ako tomu bolo
v prejednávanej veci. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že dôkazy, ktoré sú obsahom spisového
materiálu neboli účastníkom, ani kolíznemu opatrovníkovi maloletého dieťaťa doručované, v dôsledku
čoho (logicky) tieto listiny ani ich obsah nemohli byť protistranou (či už v prednese na pojednávaní,
alebo písomným podaním) spochybnené. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu však

vychádzalo z množstva listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisového materiálu, čo preukazuje najmä
č. l. 5 a 6 napadnutého rozhodnutia. S výnimkou listinných dôkazov nachádzajúcich sa na č. l. 40, 154,
165 a 195-197 však v tomto konaní neboli zo strany prvostupňového súdu vykonané dôkazy žiadnymi
inými listinami (založenými do spisu obidvomi procesnými stranami, prípadne zadováženými súdu ex
offo) spôsobom súladným s ust. § 129 ods. 1 O.s.p..

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že všetky správy týkajúce sa odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa ako aj zárobkových schopností a možností obidvoch rodičov, ktoré sú v spise sú neaktuálne.
Navyše, okresný súd sa v konaní dôsledne nevyporiadal s pracovným potenciálom otca s ohľadom na
jeho dlhodobo pretrvávajúce zdravotné ťažkosti po strelnom zranení a ním dosiahnuté vzdelanie.

V dôsledku toho odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej i v závislom výroku o trovách
konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f), h), a ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie v naznačenom smere tak, že dôsledne zistí jednak

odôvodnené potreby maloletej V., no najmä zárobkové a majetkové schopnosti a možnosti, ako aj
potencionalitu príjmov povinného rodiča - t. j. otca, a to s ohľadom na všetky kritéria uvedené odvolacím
súdom vyššie. Rovnako je potrebné, aby boli v konaní riadne preukázané aktuálne pomery matky a i
maloletého dieťaťa. Okresný súd tiež doplní dokazovanie vyžiadaním si správ, zrealizuje výsluch otca imatky maloletej na pojednávaní a tiež prihliadne na návrhy procesných strán a až následne po
vykonanom dokazovaní postupom v súlade s ust. § 120 a nasl. O.s.p. vo veci opätovne rozhodne s tým,
že v ďalšom konaní je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie (§ 226 O.s.p.).

Následne okresný súd vydá vo veci meritórne rozhodnutie, ktoré riadne odôvodní postupom v súlade
s ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa opätovne rozhodne o trovách prvostupňového
konania v súlade s ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.