Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114231700
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114231700.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci navrhovateľky X.. I. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom X., X.. O. XX, právne zastúpená JUDr. Johanou Bertovou, advokátkou so sídlom v
Prešove,Hlavná29,protiodporcoviD..T.K.,nar.XX.X.XXXX,bytomB.XX,H..A.-H.,právnezastúpený
JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Vojenská č. 14, v konaní o určenie príspevku
na výživu nevydatej matke, o odvolaní navrhovateľky i odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 14C 410/2014-167 zo dňa 16.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Po t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a výroku o trovách

konania.

Z r u š u j erozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania
a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu 1.inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľke ako nevydatej matke sumou 100 Eur mesačne počnúc 1.11.2013 do 1.12.2014 vo výške
100 Eur mesačne. Ďalším výrokom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné za
obdobie od 1.11.2013 do 1.12.2014 vo výške 1.300 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku V prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti
vo veci samej osobitným uznesením.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že po vykonanom dokazovaní mal za to, že návrh navrhovateľky je
čiastočne dôvodný a to v rozsahu od 1.11.2013 do 1.12.2014 vo výške 100 Eur mesačne. Čo sa týka
časovéhorozsahu,súdpoukazujenato,žeod1.11.2013rodičiamal.T.K.nežijúvspoločnejdomácnosti,
zktorejodišlanavrhovateľka.Do1.12.2014jejodporcaneprispievalnielennajejvýživu,aleaninavýživu

maloletého dieťaťa a teda ona sama musela zabezpečiť výživu sebe ako aj maloletému dieťaťu bez
pomociodporcu.Právetátoskutočnosťsajavilasúduakokľúčová.Napriektomu,žemaloletýnemalešte
ani rok, musela navrhovateľka pracovať aspoň čiastočne, aby zabezpečila svoj príjem. Príjem matky bol
zdokladovanýdaňovýmipriznaniami,príjemotcajehopríjmomataktiežobeskutočnostibolipotvrdenéaj
z dôkazov uvedených v spise 27P/109/2014. Ak odporca namietal to, že jeho čistý príjem po odpočítaní
platenia výživného nebol ani taký ako matkin, nie je to pravda, pretože on výživné v roku 2013 a 2014
reálne neplatil. To, že mu výživné bolo určené od 1.11.2013, začal ho ako dlh splácať čiastočne až v

decembri 2014, resp. v máji 2015. Tento postoj otca, ktorý viac ako rok nechal navrhovateľku s dieťaťom
bez akejkoľvek finančnej podpory, dáva súdu dôvod na to, aby návrhu navrhovateľky vyhovel. Výška
100 Eur mesačne je relevantná poukazujúc na príjem navrhovateľky za toto obdobie a príjem odporcusúd prvej inštancie opätovne zdôraznil aj tú skutočnosť, že v tom čase odporca neprispieval na výživu
maloletého dieťaťa, alebo na výživu navrhovateľky nijakou sumou.
4. Relevantné sa videlo súdu návrh navrhovateľky zamietnuť od 1.12.2014, kedy odporca začal

prispievať aspoň čiastočne na výživu dieťaťa a navrhovateľka dosahovala príjem pre svoju vyživovaciu
povinnosť. Preto s poukazom na tieto skutočnosti v zmysle vyššie citovaného právneho zdôvodnenia
súd návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti zamietol.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti vo
veci samej osobitným uznesením v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p..

6. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie tak navrhovateľka, ako aj odporca.
7. Navrhovateľka podala odvolanie v časti, v ktorej súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Namietala,
že v konaní došlo k vadám, lebo súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zároveň dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Stotožňuje sa s rozhodnutím v tej časti, v ktorej jej bolo priznané právo na

výživné vo výške 1.300 eur za obdobie od 01.11.2013 do 01.12.2014. Navrhovateľka však nesúhlasí s
tým, že jej súd nepriznal výživné za obdobie od 01.12.2014 do 30.04.2015 spolu vo výške 500 eur a
to na tom skutkovom základe, že od 01.12.2014 odporca začal prispievať aspoň čiastočne na výživu
dieťaťa. V pomeroch navrhovateľky ako nevydatej matky sa dňom 01.12.2015 nič nezmenilo. Naďalej
sa osobne starala o dieťa a podľa možností a schopností si privyrábala na svoje živobytie. Je síce

pravda, že od 01.12.2015 sa zmenili pomery pre mal. T., nakoľko si matka už nemusela požičiavať na
jeho výživu a výchovu a mohla mu od vtedy dopriať aspoň čiastočne takú životnú úroveň, akú má jeho
otec, avšak to nemá žiaden vplyv na životnú úroveň matky. Práve v tom navrhovateľka vidí aj nesprávne
právne posúdenie veci, nakoľko ani § 74 ods. 1 Zákona o rodine nijakým spôsobom neviaže vznik ani
zánik vyživovacej povinnosti otca voči nevydatej matke na plnenie si vyživovacej povinnosti otca voči

ich spoločnému dieťaťu. Vyživovacie povinnosti sú z pohľadu času ich trvania samostatnými nárokmi
a nie je možné ich vzájomne podmieňovať. V skutočnosti matka naozaj venovala maloletému dieťaťu
- T. osobitnú starostlivosť až do veku dvoch rokov, nakoľko maloletý trpel v tomto období značnými
zdravotnými ťažkosťami tak, ako to matka preukázala lekárskou správou o aktuálnom zdravotnom stave
dieťaťa vystavenou MUDr. I. B.. R. lekársku správu súd nevzal do úvahy a preto má navrhovateľka za

to, že nedostatočne posúdil skutkový stav za obdobie od 01.12.2014 do 30.04.2015. Matka je v týchto
mesiacoch pracovala len obmedzene, prijímala zákazky len za účelom zabezpečenia nevyhnutného
príjmu a ostatné ponuky na zárobok bola nútená odmietnuť za tým účelom, aby zabezpečila mal. T.
potrebnú starostlivosť. Preto navrhla rozsudok zmeniť a odporcu zaviazať k povinnosti prispievať na jej
výživu ako nevydatej matke sumou 100 eur mesačne počnúc od 01.11.2013 do 30.04.2015 vo výške 100

eur mesačne a zaplatiť jej dlžné výživné vo výške 1.800 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Zároveň si uplatnila trovy konania.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie i odporca a to voči všetkým výrokom s výnimkou
výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol a určil, že o trovách konania rozhodne po
právoplatnosti vo veci samej osobitným uznesením. Poukázal na znenie ust. § 74 ods. 1 Zákona o

rodine s tým, že otec dieťaťa, za ktorého matka nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu 2 rokov,
najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na
úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Nová úprava v porovnaní s predchádzajúcou
predĺžila povinnosť otca, za ktorého nie je matka dieťaťa vydatá, prispievať primerane na úhradu jej
výživy z doby 1 roka na dobu najdlhšie dvoch rokov, to znamená podľa okolností konkrétneho prípadu

môže tento príspevok byť priznaný aj po kratšiu dobu. Rozsah povinností otca, za ktorého matka nie je
vydatá, je vymedzený primeranosťou príspevku, ktorý má otec poskytovať na úhradu výživy matky. Teda
príspevok nemusí byť priznaný po dobu dvoch rokov a má mať primeranú povahu, ktorá závisí jednak
od príjmu matky a od schopností, možností a majetkových pomerov otca. Čistý príjem otca v rozhodnom
období bol zhruba v rozsahu 2.800 eur. Uvedený príjem pritom odporca dosahoval iba kvôli tomu, že

bol nútený za lepšie platenou prácou vycestovať do Českej republiky, kde pôsobil ako zamestnanec
O2, s čím mal spojené zvýšené výdavky. Objektívne výdavky na strane otca boli v rozhodnom období
cca 2.200 eur. Reálne disponoval sumou cca 600 eur na bežné živobytie. Z uvedenej sumy prispieva k
dnešnému dňu 350 eur na výživu jeho mal. syna T. a 150 eur na tvorbu jeho úspor na základe rozsudku
Okresného súdu v Prešove sp. zn. 27P 109/2014 zo dňa 21.11.2014. Z rozsudku sp. zn. 27P 109/2014

zo dňa 21.11.2014 vyplýva, že priemerný príjem matky za rok 2014 je cca 1100 eur mesačne. Okrem
uvedeného príjmu matka poberala v rozhodnom období aj rodičovský príspevok v sume 203,20 eur,
rodinné prídavky v sumy 23,50 eur a vyrovnávaciu dávku z Českej republiky okolo 215 eur mesačne.
Príjem matky za rok 2014 bol v priemere 1.540 eur mesačne. Súd nesprávne právne vec posúdil,nakoľko nezohľadnil pri určení príspevku navrhovateľke jej príjem, schopnosti, možnosti a majetkové
pomery odporcu, ako aj celkové okolnosti prípadu. V roku 2014 mala navrhovateľka reálne vyšší príjem
ako odporca po odrátaní jeho objektívnych výdavkov. Preto odporca považuje za zákonné a primerané

priznať navrhovateľke výživné iba za mesiace 11 a 12 roku 2013 vo výške 50 eur mesačne, spolu
100 eur. Navrhol preto rozsudok vo vyhovujúcej časti zmeniť, priznať navrhovateľke výživné počnúc od
01.11.2013 do 31.12.2013 po 50 eur mesačne a dlžné výživné 100 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšnej časti návrh zamietnuť.
9. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že zatiaľ čo odporca uvádza svoj príjem v

čistom, argumentuje hrubým príjmom navrhovateľky. Po očistení príjmu od dane a odvodov a nákladov
na podnikateľskú činnosť bol čistý príjem navrhovateľky za rok 2014 na úrovni 327 eur, ako to potvrdzujú
aj daňové priznania, ktoré navrhovateľka predložila súdu, spolu s prídavkami na deti a sociálne dávky,
ktoré ale majú pokrývať aj výživu maloletého syna. Z toho musí hradiť náklady na živobytie seba i
svojho maloletého syna. Navrhovateľka s maloletým synom žijú u svojej matky, ktorej hradí pomernú
časť nájomného za seba a syna, spolu 94 eur. Nízke náklady na bývanie má len kvôli tomu, že so synom

obývajú spoločnú izbu v byte jej matky. Doteraz si nevzala hypotéku, že nebolo jasné, aká bude jej
finančná situácia a príjem, teda aké výživné jej súd prizná na syna a preto, že odporca jej viac ako rok
neprispieval na syna vôbec a doteraz neplatil dlžné výživné. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľka mala
v roku 2014 vyšší príjem ako odporca, je zavádzajúce. Odporca účelovo zavádza súd pri hodnotení
svojej finančnej situácie a životnej úrovne. Je potrebné vziať do úvahy, že podstatou príspevku na výživu

nevydatej matky je priblíženie jej postavenia postaveniu vydatej matky v čase od narodenia dieťaťa
do veku jeho dvoch rokov. Zákonná úprava preto priznáva nevydatej matke po dobu dvoch rokov od
narodenia dieťaťa právo na výživné od otca dieťaťa, aby matke vytvorila priestor venovať sa starostlivosti
o dieťa. Odporca tento princíp nijako neakceptoval. Matke nezostávalo nič iné, iba popri starostlivosti o
maloleté dieťa po nociach pracovať v rámci prekladateľskej činnosti, aby si zarobila na svoju a synovu

výživu. V rozhodnom období matka pri tom venovala maloletému dieťaťu - T. osobitnú starostlivosť a
až do veku 2 rokov. Nakoľko maloletý trpel v tomto období značnými ťažkosťami, matka pracovala len
obmedzene,prijímalazákazkylenzaúčelomzabezpečenianevyhnutnéhopríjmu.Pretotrvalanasvojom
odvolaní.
10. K vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu sa vyjadril odporca. Odporca v Českej republike nepracuje

od roku 2002, to bol ešte študent na škole. V Českej republike začal pracovať 18.11.2003 po
ukončení civilnej služby. Nedokončený dom nadobudol cca rok a pol pred začiatkom vzťahu s
odporkyňou. Vzhľadom na veľmi úzku profesijnú špecializáciu nebol schopný nájsť si prácu na východe
Slovenskej republiky, ktorá by dokázala financovať štandard vyžadovaný navrhovateľkou (vo vyjadrení
je navrhovateľka označená zrejme omylom ako odporkyňa - poznámka odvolacieho súdu). Čo sa týka

príjmov navrhovateľky, tak je realita taká, že možno predpokladať, že veľa vecí robila neoficiálne. Príjem,
ktorý uvádza, je extrémne nízky a rovná sa cca sume, ktorú si účtovala za 8 hodín práce. Ešte kým si
nezmazala odporcu na Facebooku, bolo tam vidno, ako sa chválila, kde všade tlmočila. Ďalšia vec, čo
sa týka príjmu navrhovateľky, je príjem z Českej republiky. Podľa vyjadrenia pracovníčky Kontaktného
centra Ministerstva práce a sociálnych vecí v B., pani C., bol odporca výnimka, pretože otcovia málokedy

chcú dokladať a vyplňovať všetky papiere a formuláre, potrebné k tomu, aby matka dostávala ďalšie
financie. Odporca netuší, v akej výške boli, ale túto námahu si dala pravidelne osobne posielal doklady
o tom, že bol zamestnaný v Českej republike a ďalšie potrebné veci k tomu, aby bola navrhovateľke
priznaná dávka, ktorú okrem Slovenska doplácala Česká republika. Za tú dobu, čo žila navrhovateľka v
Českejrepublike,malnedoplatoknaelektrike660eur,takžebolologické,ženastaviliodporcovimesačný

poplatok za elektriku vo výške 145 eur za mesiac. K 24.07.2017, kedy písal vyjadrenie, uhradil celé dlžné
výživné na syna, ktorému bolo určené a bolo dopočítané spätne ku dňu, kedy navrhovateľka opustila
spoločnú domácnosť a nie k dátumu, kedy bol podaný návrh na súd. Všetky informácie sú pravdivé,
preto trval na tom, aby uhrádzal 50,- eur mesačne od 01.11.2013 do 31.12.2013, teda spolu 100,- eur.
11. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne

rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s
tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods.

2 CSP). Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadeniapojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabulisúduajwebovejstránkeKrajskéhosúduvPrešovedňa13.06.2017adospelkzáveru,žeodvolanie
navrhovateľky je dôvodné a odvolanie odporcu dôvodné nie je.

12. Podľa ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je
povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu
jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
13. Navrhovateľka sa návrhom na určenie príspevku na výživu nevydatej matky zo dňa 11.04.2014
domáhala určenia príspevku vo výške 100,- eur mesačne počnúc od 01.11.2013 do 30.04.2015. Otec

bol ochotný platiť výživné iba za mesiac november a december 2013 vo výške 50,- eur mesačne. Návrh
podávala od 01.11.2013, odkedy nežije v spoločnej domácnosti s odporcom až do 30.04.2015, teda do
druhého roku veku dieťaťa. S odporcom bývali v spoločnej domácnosti mesiac pred narodením syna až
do jeho 6tich mesiacov. V tom čase už nepracovala, ak by spolu ostali bývať, tak určite by nepracovala
do 3 rokov maloletého, pretože neplánovala pracovať. Jej čistý príjem v roku 2014 z daňového priznania
predstavuje 327,- eur, pričom uviedla, že v poručenskom spise je uvedený príjem 1.100,- eur, ale je to

hrubý príjem z vystavených faktúr. Odporca pracuje v O2 ako projektový manažér. Jeho príjem je 2.400,-
eur. Ku koncu roka to bolo len 55.000,- KČ. Býva v dome v A., čo je 40 km od Prahy. Denne prejazdí okolo
100 km a dáva mesačne na naftu 400,- eur. Dom, v ktorom býva je jeho. Má tam pôžičku a stavebné
sporenie, ktoré zaplatili jeho rodičia. Teraz spláca po 500,- eur mesačne. Ďalej platí poistenie 80,- eur a
30,-eurmesačne.Bralpôžičkypo100.000,-KČ,splácaichpo400,-eurmesačne.Uvedenézdokladoval.

Elektrinu platí 160,- eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/109/2014 zo dňa
12.11.2014 bol mal. T. K. zverený do osobnej starostlivosti matky. Bolo určené výživné 350,- eur k rukám
matky ako bežné výživné a 150,- eur na tvorbu úspor. Výživné bolo určené od 01.11.2013. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 13.05.2015. Ohľadom výchovy ešte v decembri 2014. Súd prvej inštancie
ustálil, že príjem matky bol zdokladovaný daňovými priznaniami a príjem otca jeho príjmami. Tieto boli

potvrdené aj dôkazmi uvedenými v spise, sp. zn. 27P/109/2014. Súd prvej inštancie uzavrel, že ak
odporca namietal, že jeho čistý príjem po odpočítaní platenia výživného nebol taký ako matkin, nie je
to pravda, pretože on výživné v roku 2013 a 2014 reálne neplatil. Tomu, že mu bolo výživné určené
od 01.11.2013 a začal ho ako dlh splácať čiastočne až v decembri 2014, resp. 2015 a rok nechal
navrhovateľku s dieťaťom bez akejkoľvek finančnej podpory, dalo súdu prvej inštancie dôvod na to, aby

návrhu navrhovateľky vyhovel. Konštatoval, že výška 100,- eur mesačne je relevantná poukazujúc na
príjem navrhovateľky a príjem odporcu za obdobie od 01.11.2013 do 01.12.2014. Odporca neprispieval
na výživu mal. dieťaťa, ani navrhovateľky v tom čase nijakou sumou.
14. Súd prvej inštancie čo do výroku o určení výživného za čas od 01.11.2013 do 01.12.2014 vo
výške 100,- eur mesačne i čo do výroku o dlžnom výživnom, teda vo výroku o povinnosti odporcu

zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné za obdobie od 01.11.2013 do 01.12.2014 vo výške 1.300,- eur
v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto
skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, preto si odvolací súd osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo

vzťahu k odvolacím námietkam odporcu, ktorý v tejto časti podal odvolanie uvádza. Príspevok na výživu
nevydatej matky je mesačne opakujúca dávka výživného, ktorou je otec dieťaťa povinný prispievať
nevydatej matke najdlhšie po dobu 2 rokov, najneskôr odo dňa pôrodu na jej výživu. Podmienkou
priznania tohto príspevku je, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo k zníženiu príjmov na strane
nevydatej matky. Výška príspevku je daná primeranosťou, čo v tomto prípade je potrebné vykladať tak,

že výživné by malo vyrovnávať zníženú životnú úroveň matky s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom,
teda na rozdiel od výživného na dieťa nie je účelom príspevku na výživu nevydatej matky vyrovnanie
životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky. Výšku výživného
obmedzujú iba majetkové pomery, schopnosti a možnosti otca dieťaťa. Teda úlohou súdu nebolo tak ako
správne ustálil skúmať, či matka je alebo nie je schopná sama sa živiť, ale prihliadnuť na jej odvodnené

potreby z dôvodu, že matka po narodení dieťaťa má zníženú schopnosť pracovať, pretože sa stará o
dieťa. Pravidlám formálnej logiky zodpovedá záver súdu prvej inštancie, že odporca neprispieval nielen
na výživu navrhovateľky, ale ani na výživu mal. dieťaťa, teda ona sama musela zabezpečiť výživu sebe,
ale aj mal. dieťaťu bez jeho pomoci. I odvolaciemu súdu tak ako súdu prvej inštancie sa táto skutočnosť
javí ako kľúčová. Mal. nemal ešte ani rok, keď navrhovateľke musela pracovať aspoň čiastočne, aby

zabezpečila príjem tak pre seba, ako aj pre mal. dieťa. Správne súd prvej inštancie poukázal na
zdokladovaný príjem navrhovateľky a príjem odporcu i na to, že odporca v roku 2013 a 2014 reálne
výživné neplatil. To, že mu bolo určené od 01.11.2013 a začal ho čiastočne doplácať v decembri 2014,
resp. v máji 2015 nemá vplyv na predmet konania. Odvolacie námietky odporcu, teda neboli spôsobenéprivodiť záver odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu navrhovateľky, čo do priznaného výživného po
01.01.2014. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd potvrdil rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v
prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny.

15. Nesprávne však súd prvej inštancie rozhodol pokiaľ návrh navrhovateľky za čas od 01.12.2014
do 30.04.2015 zamietol. Ide o zamietnutie návrhu v prevyšujúcej časti. Skutočnosť, že odporca začal
prispievať aspoň čiastočne na výživu dieťaťa a navrhovateľka dosahovala nejaký príjem pre svoju
vyživovaciu povinnosť na zamietnutie návrhu v prevyšujúcej časti nepostačuje. Príspevok na výživu
nevydatej matky tak, ako to odvolací súd konštatoval už predtým, nie je odôvodnený prípadnou

neschopnosťou matky samostatne sa živiť. Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s
tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o všetky, resp. časť z príjmov z
pracovného alebo iného pomeru a zároveň zvýšené výdavky spojené s týmito skutočnosťami, to. zn.
podmienkou na priznanie príspevku nie je odkázanosť matky. Táto preukázala, že v roku 2011 mala
základ dane 13.044,- eur, daň na úhradu 1.802,09 eur (čl. 112 spisu), za rok 2012 mala základ dane
5.849,02 eur, daň 1.111,31 eur, ale za rok 2013 už mala základ dane iba 984,40 eur a daň 187,03 eur

a za rok 2014 základ dane 1.198,17 eur a daň 227,65 eur. Teda za čas pred pôrodom mala príjem
minimálne 5krát vyšší ako v čase tehotenstva a pôrodu (mal. T. K. sa narodil XX.XX.XXXX). Možno teda
prisvedčiť odvolaniu navrhovateľky, že došlo k výraznému zníženiu jej príjmov a zvýšeniu nákladov s
tých istých dôvodov.
16. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b)

CSP zrušil rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti spolu
s výrokom o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.
17. Úlohou súdu prvej inštancie bude znova čo do nároku navrhovateľky na úhradu jej výživy za
čas od 01.12.2014 do 30.04.2015 vo veci konať. Riadne vykonať dokazovanie a znovu rozhodnúť.

Svoje rozhodnutie zároveň náležite v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť,
pričom súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu neprihliadne na argument
odporcu pre nepriznanie tohto príspevku tak, ako to uvádza v odvolaní, ale aj v priebehu konania, že či
navrhovateľka bola alebo nebola schopná sama sa živiť. Dôležité je, či došlo alebo nedošlo k zníženiu
príjmov navrhovateľky a zvýšeniu jej nákladov z dôvodu tehotenstva a pôrodu. Odporca je povinný sa

na týchto nákladoch podieľať, aby jeho účasť bola rovnaká, ako účasť navrhovateľky, pretože obaja sa
rovnakou mierou pričinili na narodení mal. T.. Súd prvej inštancie znova zohľadní primeranosť výšky
príspevku vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa, pričom prihliadne i na dôvody, ktoré
uviedol v odvolaní. Zároveň na to, že vyživovacia povinnosť k mal. dieťaťu príspevkom pre matku nie
je dotknutá.

18. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho
konania podľa ust. § 396 ods. 3 CSP.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 písm. a) CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.