Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11Csp/72/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204069
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617204069.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: R

Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpený
spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02
Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: H. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., v
spore o zaplatenie 1.001,93 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 306,76 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne od 28. 07. 2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 26. 04. 2017 sa právny predchodca žalobcu, spoločnosť C.
H., a.s., domáhal proti žalovanej zaplatenia istiny vo výške 1.001,93 eur, dlžných úrokov z istiny do 31.
03. 2017 vo výške 641,54 eur, zmluvného úroku vo výške 25,5% ročne zo sumy 1.001,93 eur od 01.
04. 2017 do zaplatenia, ako aj zákonného úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.001,93
eur od 01. 04. 2017 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 09. 04. 2013 uzavrel so žalovanou Zmluvu o úvere

č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli okrem iného Všeobecné obchodné podmienky,
Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery a Sadzobník poplatkov žalobcu. Žalovanej boli
poskytnuté peňažné prostriedky v sume 1.300,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaná svoje záväzky neplnila
riadne a včas, právny predchodca žalobcu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka vyhlásil dňa 28. 07. 2014 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej
splatnosti žalovaná časť dlžnej sumy z úveru zaplatila. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania
sú uvedené v Aktuálnom stave úveru, vyhotoveného z bankového informačného systému. Poslednú

čiastku na úhradu úveru žalovaná vykonala dňa 02. 03. 2015. Od tohto dňa však žiadne ďalšie úhrady
nerealizovala. K žalobe bola pripojená Zmluva o úvere zo dňa 09. 04. 2013 uzavretá medzi C. H.,
a.s. a žalovanou vrátane Všeobecných obchodných podmienok, Obchodných podmienok pre úver a
Sadzobníka poplatkov, Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 10. 07. 2014, Výzva
na úhradu dlžnej sumy zo dňa 28. 07. 2014 vrátane vrátenej zásielky adresovanej žalovanej, Uznanie
dlhu zo dňa 25. 09. 2014 a listinu o aktuálnom stave úveru ku dňu 31. 03. 2017.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.

3. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil
skutkový stav nasledovne.4. Právny predchodca žalobcu (C. H., a.s.) vstúpil do právneho vzťahu so žalovanou na základe Zmluvy
o úvere, uzavretej dňa 09. 04. 2013, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky vo

výške 1.300,- eur. Úver mal byť splatený v 36-tich mesačných splátkach po 55,62 eur, úroková sadzba
predstavovala 25,5%, RPMN bola 28,70% , priemerná hodnota RPMN dosiahla 47,29%. Dátum prvej
splátky bol určený na 09. 05. 2013, dátum konečnej splatnosti bol 09. 04. 2016 a celková výška nákladov
spotrebiteľa dosiahla 557,34 eur.

5. Z obsahu listiny Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 10. 07. 2014 mal súd
preukázané, že ňou právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka na omeškanie so splácaním dlhu v lehote dlhšej ako tri mesiace. Dlh žalovanej predstavoval
podľa danej listiny 229,18 eur, ktorá suma pozostávala z omeškanej splátky vo výške 197,94 eur,
poplatkov vo výške 26,- eur a poistného vo výške 5,24 eur. C. H., a.s. zároveň žalovanú upozornila, že
v prípade neuhradenia dlžnej sumy využije postup podľa § 565 Občianskeho zákonníka.

6. Z obsahu Výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 28. 07. 2014 mal súd zistené, že v dôsledku
podstatného porušenia ustanovení Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo strany žalovanej sa stal úver
splatný v celom rozsahu ku dňu 28. 07. 2014. Dlžná istina predstavovala 1.011,92 eur, úrok 70,46 eur,
poplatky za upomienky 29,32 eur, poistné 5,24 eur, teda dlžná suma dosiahla sumu 1.116,94 eur.

7. Z obsahu listiny Uznanie dlhu zo dňa 25. 09. 2014 vyplýva, že žalovaná uznala dlh voči C. H., a.s.
v plnom rozsahu čo do dôvodu a čo do výšky, a to s prihliadnutím na stav pohľadávky a v zmysle §
558 Občianskeho zákonníka, ktorému porozumela. Zároveň sa zaviazala dlh splatiť v celom rozsahu.
Dlžníčka si bola v zmysle uvedenej listiny vedomá, že okrem uznaného dlhu vo výške 1.153,60 eur,

je povinná banke uhradiť aj zmluvné úroky z istiny vo výške 25,5% odo dňa po dni uznania dlhu do
zaplatenia a úroky z omeškania z istiny vo výške 5,25% ročne odo dňa po dni uznania dlhu do zaplatenia.

8. Z listiny Aktuálny stav úveru ku dňu 31. 03. 2017 vyplývajú parametre sporného úveru, ako aj história
jeho splácania.

9. Z obsahu podania právneho predchodcu žalobcu doručeného dňa 04. 08. 2017 mal súd preukázané,
že žalovaná v období od poskytnutia úveru vykonala úhrady vo výške 993,24 eur, z ktorých bolo na
poplatky zaúčtovaných 130,74 eur, na úroky 564,43 eur a na istinu 298,07 eur. Z uvedeného vyplýva
výpočet žalovanej istiny ako rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 1.300,- eur a započítanými

úhradami na istinu 298,07 eur, t.j. 1.001,93 eur. Právny predchodca žalobcu zároveň v podaní deklaroval
výpočet sumy žalovaných úrokov, ako aj úrokov z omeškania.

10. Na základe návrhu právneho predchodcu žalobcu C. H., a.s. a spoločnosti R Collectors s. r. o. zo dňa
31. 07. 2017 rozhodol súd uznesením č. k. 11Csp/72/2017-72 zo dňa 09. 08. 2017 o pripustení vstupu

spoločnosti R Collectors s. r. o. do konania namiesto doterajšieho žalobcu.

11. Po právnej stránke posúdil okresný súd vzťah sporových strán založený zmluvou zo dňa 09.
04. 2013 ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy v rámci

predmetu svojho podnikania, keď žalovanej poskytol pôžičku a spotrebiteľka, teda žalovaná, nekonala v
rámcisvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti.Nauvedenúzmluvubolonevyhnutnéaplikovať
ustanovenie § 9 uvedeného zákona, a to v znení účinnom ku dňu 09. 04. 2013. V zmysle § 9 ods. 2
písm. k/ daného predpisu bol povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o výške, počte,
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

12. Z obsahu predloženej zmluvy je zrejmé, že táto vymedzila výšku úveru, výšku splátok, termíny
splatnosti, ako aj sadzby ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej ročnej percentuálnej miery

nákladov. Výška splátky úveru predstavovala 55,62 eur, avšak daná suma nie je členená v zmysle
spomínaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva neobsahovala
priamo v texte štruktúrované spresnenie jednotlivých zložiek danej splátky, a to rozčlenením na istinu,poplatky a úroky, čo malo za následok posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov (§ 11 ods.
1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z.).

13. V tejto súvislosti považoval okresný súd vzhľadom na obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/15
venovať pozornosť argumentácii tejto súdnej autority, a to v kontexte naznačeného výkladu ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. Predovšetkým bolo nevyhnutné posúdiť, či závery prijaté
Súdnym dvorom EÚ vo vzťahu k otázke štruktúry splátok v zmluve o spotrebiteľskom úvere možno
aplikovať na danú vec.

14. Súdny dvor na základe prejudiciálnych otázok položených Okresným súdom Dunajská streda okrem
iného v rozhodnutí uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice (pozn. Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS) sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej

splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto
Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
15. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez

úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku.

16.Natomtomiestesažiadazdôrazniť,žeSúdnydvorEÚposkytujevýlučnevýkladeurópskejlegislatívy,
nie vnútroštátneho práva, teda v danom prípade nevykladal zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a jeho relevantné ustanovenia (§ 9), ale smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.

17. Niet žiadnych pochybností, o tom, že slovenský zákon ide nad rámec smernice č. 2008/48/ES a
celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny, ako

aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo
požaduje smernica č. 2008/48/ES, (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda
zákaz odchýlenia od ustanovení smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú
terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k
termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“ (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.

z. v znení účinnom k 09. 04. 2013). K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra
slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať
vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej rámec a
v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii, nemôže mať priamy účinok, teda zakladať práva a
povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho dvora EÚ vychádza
z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátnej
normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze už judikované rovnako Súdnym

dvorom EÚ.

19. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah nepriameho účinku smerníc spočívajúci
v eurokonformnom výklade vnútroštátnej regulácie vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom
vnútroštátnym. Spolupôsobenie týchto dvoch právnych poriadkov sa prejavuje nasledovne: musí ísť

o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa smernice, musí ísť o výklad za
použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód (jazykovým logicky, systematický,
historický, teleologický výklad), nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené
všeobecné právne zásady.

20. Súdny dvor medze nepriameho účinku smernice prehľadne zhrnul vo veci Adeneler, C-212/04 zo 4.
júla 2006, keď uviedol, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade
a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadamipráva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra
legem vnútroštátneho práva“.

21.Vzhľadomnaexplicitnézneniezákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvčastipovinnosti
členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku
Súdneho dvora EÚ C 42-15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať
členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o
úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by

nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi
jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a
naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem.

22. Žiada sa uviesť, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemôže narúšať
všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom

sporovom poriadku vyjadrený v článku 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala (a aj podáva)
stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru

(napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/642/2014, rozsudky Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 11Co/256/2013, sp. zn. 6Co/30/2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/21/2015,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/243/2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 12Co/47/2015) a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu. Na to, aby bolo možné vykladať zákon
v súlade so smernicou, by bolo potrebné zákon č. 129/2010 Z. z. novelizovať a zosúladiť s textom

smernice, inak by sa jednalo o výklad práva contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

23. Vzhľadom na uvedené závery, keďže okresný súd považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov, priznal žalobcovi len časť pohľadávky zodpovedajúcu nezaplatenej istine
v sume 306,76 eur (úver vo výške 1.300,- eur mínus splatené finančné prostriedky žalovanou v sume

993,24 eur).

24.Vzhľadomnato,žesižalobcauplatnilvsporeajúrokyzomeškania,postupovalokresnýsúdvzmysle
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 a priznal žalobcovi
aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške platnej v prvý deň omeškania, t.j. 5,25% ročne.

25. Vzhľadom na to, že žalobca predložil spolu s podanou žalobou aj úkon označený ako Uznanie dlhu
zo dňa 25. 09. 2014 podpísaný žalovanou, venoval okresný súd pozornosť platnosti daného úkonu.
Dospel pritom k záveru, že takáto listina nemohla vyvolať vo vzťahu k aktuálnemu sporovému konaniu
žiadne právne účinky. Vychádzal z toho, že išlo o formulárovú listinu, ktorú zjavne nechával veriteľ

podpisovať dlžníkom na účely zachovania jeho práv v sporových konaniach, a to bez ohľadu na princípy
spotrebiteľsko-právnej ochrany. Podľa názoru okresného súdu je evidentné, že úmyslom právneho
predchodcu žalobcu bolo zabezpečiť si pre seba výhodné právne postavenie na úkor nevedomosti
žalovanej ako spotrebiteľky. Takéto konanie považoval súd za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8
ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a tiež za rozporné s dobrými mravmi v zmysle

§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Takáto praktika podstatne zasiahla do práv spotrebiteľky, keďže zneužila jej nevedomosť,
pričom právny predchodca žalobcu a následne aj žalobca v sporovom konaní postupovali v rozpore
s požiadavkou odbornej starostlivosti. Vzhľadom na uvedené, keďže uznanie záväzku ako nekalá
obchodná praktika, je neplatné, súd na ňu neprihliadal. Osobitne dáva súd do pozornosti fakt, že

predmetom uznania bol dlh vo výške 1.153,60, a to aj so zmluvnými úrokmi vo výške 25,5%, ako aj s
úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne. V zmysle vyššie uvedeného výkladu sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov, z ktorého dôvodu na takýto prejav žalovanej nemohol súd prihliadať. Žiada
sa tiež zdôrazniť, že prezentované úvahy súdu idú nad rámec skutkových tvrdení žalobcu (resp. jeho
právneho predchodcu), ktorý v žalobe, ani v podaní zo dňa 04. 08. 2017 nijako nepoukázal na uznanie

dlhu a z tohto úkonu nevyvodzoval žiadne svoje nároky.

26. Pokiaľ ide o zvyšnú časť uplatneného nároku, tento súd ako nedôvodný zamietol.27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, pričom
vychádzal z čiastočného úspechu žalovanej v spore. Táto ostala v konaní úplne nečinná, k žalobe sa
nevyjadrila a nezúčastnila sa ani pojednávania, z ktorého dôvodu rozhodol súd tak, že jej nárok na

náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.