Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 22, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Csp/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117207420
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117207420.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154,
zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému:
F. K., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX C. XXX, o zaplatenie 540,01 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu 20.03.2017 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 540,01 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 20.05.2014 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.12.2013 právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel so
žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke evid. č. 20592480 (ďalej aj „Zmluva“), na základe ktorej
poskytol žalovanému pôžičku vo výške 449 EUR na zakúpenie spotrebného tovaru, ktorú sa žalovaný
zaviazal splatiť formou 24 pravidelných mesačných splátok vo výške 30,82 EUR, a to až do celkovej
sumy pôžičky vo výške 718,80 EUR. Prvou neuhradenou splátkou bola splátka splatná dňa 20.01.2014.
Úrok z omeškania si žalobca uplatňuje od 20.05.2014. Žalovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami

svoj záväzok v určenom čase nesplnil, čím sa dostal do omeškania, a tým vzniklo žalobcovi právo
požadovať od žalovaného zaplatenie zostatku dlžnej istiny vo výške 540,01 EUR.

3. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. neuhradil jednotlivé splátky
riadne a včas v súlade so Zmluvou a podmienkami k Zmluve, právny predchodca žalobcu listom -
predžalobnou upomienkou zo dňa 26.03.2014 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil
ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo ani v

dodatočne poskytnutej lehote, žalobca dňa 19.05.2014 úver zosplatnil. Žalovaný doposiaľ dlh neuhradil.

4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance
Holding a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom
bola pohľadávka voči žalovanému postúpená žalobcovi ku dňu 19.06.2017. Uznesením č.k.:
19Csp/80/2017-27 zo dňa 04.08.2017 súd pripustil zmenu strany sporu tak, že na miesto žalobcu
vstúpila do konania spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.

5. Žalovaný sa napriek výzve k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 19.11.2017, nevyjadril.6. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 540,01 EUR s prísl. Súd v súlade s § 297
písm. b) CSP rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenie pojednávania. Súd oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5

dní pred jeho vyhlásením. Verejné vyhlásenie rozsudku sa uskutočnilo dňa 22.01.2018.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o pôžičke evid. č.
20592480 zo dňa 20.12.2013, fotokópiou Predžalobnej upomienky zo dňa 26.03.2014 a fotokópiou
doručenky, prehľadu splátok a úhrad, ako aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi a zistil tento

skutkový stav:

8.Dňa20.12.213uzavrelprávnypredchodcažalobcusožalovanýmZmluvuopôžičkeevid.č.20592480,
na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku (finančné plnenie) vo výške 449 EUR, celková suma
pôžičky bola vo výške 718,80 EUR (s poistením 739,68 EUR), celkové náklady spotrebiteľa 269,80
EUR, splátka vo výške 29,95 EUR (s poistením 30,82 EUR) s ročnou úrokovou sadzbou 63,19 %, počet

splátok 24, priemerná hodnota RPMN 45,94 %, konečná splatnosť pôžičky 12/2015, RPMN vo výške
63,19 % a spôsob úhrady poštovou poukážkou.

9. Súd z prehľadu splátok a úhrad na Zmluve zistil, že žalovaný uhradil sumu 0 EUR; dlžný zostatok
614,79 EUR pozostávajúci zo splátok a zmluvnej pokuty (540,01 EUR + 74,78 EUR) žalovaný neuhradil.

10. Súd mal preukázané, že žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym predchodcom ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom. Uznesením zo dňa 04.08.2017 súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu na
základe návrhu zo dňa 13.07.2017.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

12. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

13.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. V zmysle § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné

plnenie v hrubom nepomere.16. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

17. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

18. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo

veriteľovi priznať.

20. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

21. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

22. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

23. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za

zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára

zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

24. Zmluva je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom
tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

25. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vznikol na základe zmluvy o pôžičke, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné
prostriedky právnym predchodcom žalobcu. Z verejne prístupnej internetovej stránky Národnej banky
Slovenska, na ktorej sa nachádza aj listina, dokument Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých

v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) za rok 2013 súd zistil, že priemerná úroková
miera z nových úverov pre domácnosti, spotrebiteľské a ostatné úvery) so splatnosťou od 1 roka do
5 rokov v mesiaci december 2013 bola 11,02 % (a za celý rok 2013 11,16 %). Z tohto je zrejmé, že
úrok 63,19 % ročne dohodnutý medzi účastníkmi Zmluvy v danom prípade bol viac ako päťnásobnevyšší. Vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú
akceptovať vyššie úroky. Rozhodne nie však viac ako 100 % oproti priemeru bánk a musia sa zohľadniť
aj osobitosti prípadu, avšak v konkrétnom prípade, dohodnutý úrok, ktorý viac ako štvornásobne

prekračuje úrokovú mieru dohodnutú pri úveroch, ktoré poskytovali banky, nie je akceptovateľný. Súd
považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu
priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa
jeho neskúsenosť, ľahkomyselnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa
ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva (zmluva o pôžičke) v časti

odplaty neplatná. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa
31.7.2009).

26. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5Cdo 26/2011) pri dojednávaní úrokov pri peňažnej

pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu nato,
že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je
preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke "uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa
nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné
peňažné prostriedky mieni "zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným

vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba
63,19 % ročne je podľa názoru súdu neprijateľná a takáto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená
ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v
slovenskej ekonomike.

27. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo
v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Vzhľadom na
vyššie uvedené závery súd považoval zmluvu o pôžičke v časti úrokov, pri ktorej bola dohodnutá výška
úrokov 63,19 % ročne, za absolútne neplatnú.

28. Ak sa podľa § 41 Občianskeho zákonníka dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nie je možné oddeliť od ostatného obsahu. Tam, kde sa
dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky), je

právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti oddelenia právneho úkonu treba
posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nielen z hľadiska oddeľovanej časti.
Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonom určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný celok, v danom
prípade bolo možné oddeliť časť zmluvy o pôžičke, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške úrokov,
od samotnej zmluvy (platnosť zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi nebola namietaná), avšak jej obsah

tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k dojednaniu o dohodnutej výške úrokov (rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011).

29. Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.6.2016
č.k. 17Co/107/2016, podľa ktorého „úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej

kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti
v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie
je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej
klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom

je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom
najvyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100%
oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri

porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za
užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnympredpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená.
Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny

úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ
predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka , tak sa dostáva do
rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ).
Pokiaľ ide o možnosť moderácie výšky úrokov, odvolací súd v tomto smere poukazuje na článok 6 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“).
Z uvedeného článku vyplýva, že vnútroštátne súdy sú povinné iba neuplatniť nekalú podmienku, aby
nebola záväzná pre spotrebiteľa, nemôžu však zmeniť jej obsah. Pokiaľ by vnútroštátny súd mohol
meniť obsah nekalých podmienok, ktoré sú uvedené v takýchto zmluvách, mohlo by sa tým ohroziť

splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v článku 7 smernice. Táto možnosť by totiž mohla prispieť k
odstráneniu odstrašujúceho účinku pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúceho v tom, že sa takéto
nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia, keďže predajcovia alebo dodávatelia by
sa totiž mohli pokúšať dotknuté podmienky používať, pretože by vedeli, že aj keby bolo rozhodnuté o ich
neplatnosti, mohol by vnútroštátny súd zmeniť zmluvu v potrebnom rozsahu, a tak by ich záujmy ostali

zabezpečené. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nemožno chápať
tak,ževnútroštátnemusúduvprípade,žezistíexistenciunekalejpodmienkyvzmluveuzatvorenejmedzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, umožňuje zmeniť obsah uvedenej podmienky namiesto
toho, aby ju voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnil (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10 Banco
Espanol de Crédito SA proti Joaquínovi Calderónovi Caminovi, bod 65, 69, 71).

Nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z. a ani
žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky,
ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých
mravov zo strany súdu. Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s
rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu

zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v
roku 1967 rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18%
a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom“.

30. Na základe vyššie uvedeného záveru, keďže dohodu o úrokoch súd považuje za absolútne neplatnú

a obsah Zmluvy tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k dojednaniu o dohodnutej výške úrokov (dôvod
neplatnostisatýkapodstatnejzložkyzmluvyopôžičke),nemožnopovažovaťzmluvuopôžičkezaplatnú,
nakoľko podľa obsahu ju nebolo možné deliť tak, ako to má na mysli § 41 Občianskeho zákonníka.

31.Nakoľkovzhľadomnavyššieuvedenézáverysúdpovažujedojednanúzmluvuopôžičkezaneplatnú,

žalobca má nárok na vrátenie toho, čo žalovaný z poskytnutej pôžičky nevrátil, a to titulom vydania
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka vo výške 449 EUR.

32. Keďže od prijatia bezdôvodného obohatenia, teda od uzavretia zmluvy a prijatia predmetnej pôžičky,
t.j. od 20.12.2013 do podania žaloby, t.j. do 20.03.2017 uplynula ako dvojročná subjektívna premlčacia

lehota, tak aj trojročná objektívna premlčacia lehota, nárok žalobcu na zaplatenie sumy 499 EUR je v
zmysle § 107 Občianskeho zákonníka premlčaný. Súd s prihliadnutím na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov o ochrane spotrebiteľa (podľa ktorého súd na premlčanie nároku vyplývajúceho
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada ex offo a to bez ohľadu na to, kedy bola zmluva uzavretá, prioritným

je deň podania návrhu na súd) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP tak, že
v plnej miere úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov konania, keďže však zo spisu nevyplýva, že
by mu nejaké preukázateľné trovy vznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.