Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/575/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711216673
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6711216673.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
Bratislava, Pajštúnska č. 5, V.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s. r.
o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, V.: XX XXX XXX, proti žalovanému N. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom W. XXX, zast. advokátskou kanceláriou FP LEGAL, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Ružomberská
6, V.: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.614,96 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 17C/4/2012-389 zo dňa 04. 10. 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomzamietolžalobu,ktorousažalobcapôvodnedomáhalzaplatenia
sumy 3.715,99 EUR s prísl. a po čiastočnom späťvzatí žaloby zaplatenia sumy 1.614,96 EUR s prísl.
O zmene žaloby rozhodol Uznesením č. k. 17C/4/2012-255 zo dňa 10. 03. 2014.

2. Žaloba bola odôvodnená zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú dňa 08. 12. 2006 uzavrel žalobca
s postupcom Všeobecná úverová banka, a. s. a Zmluvou o poskytnutí flexipôžičky, ktorú uzavrela
Všeobecná úverová banka, a. s. so žalovaným dňa 08. 11. 2004, na základe ktorej bol žalovanému

poskytnutýúver80.000,-Sk,ktorýmalsplácaťv60mesačnýchsplátkachpo2.027,12Skod08.12.2004
do 08. 11. 2009. Pretože splátky úveru žalovaný nesplácal, banka zmluvu vypovedala a vyzvala dlžníka,
aby ku dňu 18. 07. 2005 vrátil sumu 3.715,99 EUR, ktorá pozostávala z istiny 2.571,25 EUR, zmluvného
úroku 1.032,26 EUR, úroku z omeškania 1,11 EUR, poplatkov 111,37 EUR. Žalovaný vzniesol námietku
premlčania, na čo žalobca uviedol, že so žalovaným uzavreli dohodu o splátkovom kalendári a uznaní
záväzku zo dňa 30. 05. 2009. Napriek tomu žalobca po čiastočnom spätvzatí žaloby požadoval už len
zaplatenie 24 nepremlčaných splátok vo výške 1.614,96 EUR počínajúc splátkou 08. 12. 2007 a končiac

poslednou splátkou 08. 11. 2009. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 2T 12/2015-499 zo dňa
14. 03. 2016 bol žalovaný uznaný za vinného, že úmyselne získal finančné prostriedky, ktoré vylákal od
VÚB, a. s. Bratislava, pobočka Zvolen keď dňa 04. 11. 2004 najskôr vyplnil nepravdivé údaje potvrdenia
o príjme zo závislej činnosti a dňa 05. 11. 2004 tieto doklady ako pravé predložil v banke a na ich základe
požiadal o poskytnutie úveru vo výške 80.000 Sk, po čom bola s ním dňa 08. 11. 2004 spísaná Zmluva o
poskytnutí flexipôžičky a banka poskytla úver vo výške 80.000 Sk, ktoré prostriedky žalovaný použil bez
následného plnenia podmienok úverovej zmluvy, čím získal neoprávnený prospech a spôsobil pre VÚB

a.s. Bratislava, t. č. postupníkovi, poškodenému EOS KSI Slovensko, s. r. o. škodu vo výške najmenej
2.655,51 EUR (80.000 Sk).3. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný uzavrel dňa 08. 11. 2004 s VÚB, a. s. Zmluvu o poskytnutí
flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 80.000 Sk.
Žalovaný splátky neplnil, preto banka uplatnila splatnosť celého dlhu do 19. 07. 2005. Následne VÚB, a.

s. ako postupca uzavrela so žalobcom dňa 08. 12. 2006 zmluvu o postúpení pohľadávok. Podľa prílohy k
tejto zmluve bola postúpená aj pohľadávka voči žalovanému. Hoci žalovaný namietal aktívnu legitimáciu
žalobcu, ten nepreukázal, že VÚB, a. s. písomne vyzvala žalovaného, ktorý bol nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, na
splnenie záväzku. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že banka mohla svoju pohľadávku

postúpiť písomnou zmluvou na inú osobu aj bez súhlasu klienta podľa § 92 ods. 7 Zák. č. 483/2001 Z.
z. o bankách. Keďže tieto skutočnosti neboli preukázané VÚB a. s. nemohla svoju pohľadávku postúpiť
inej osobe, ktorá nie je bankou a zmluva zo dňa 08. 12. 2006 tak nie je platná. Keďže žalovaný bol v
konaní úspešný, okresný súd mu proti žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

4. Žalobca vo včas podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie, lebo žalovaný bol v

priebehu konania trestným rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 12/2015 uznaný vinným
zo spáchania trestného činu úverového podvodu. Na základe toho žalovaného nemožno považovať
za klienta banky podľa § 92 ods. 7 Zákona o bankách, ktorému je poskytovaná ochrana proti
porušeniu bankového tajomstva a použitie uvedeného ustanovenia je vylúčené. Pohľadávka nevznikla
zo zmluvného vzťahu, uzavretá zmluva je absolútne neplatný právny úkon, ktorým žalovaný spôsobil

škodu. Okrem toho žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 7 Zákona o bankách nemožno
spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo zákona nevyplýva, že by
podmienky uvedené v tomto ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.
Uvedená právna úprava nezakladá občianskoprávnu povinnosť ku klientovi banky. Podľa predloženej
platobnej histórie úveru súčet všetkých omeškaní žalovaného zo záväzku voči banke presiahol jeden

rok a opakovane sa vyskytuje položka „poplatok za upomienku“, čím bolo podľa žalobcu preukázané, že
žalovaného právny predchodca žalobcu vyzval na úhradu dlžných splátok, s ktorými bol v omeškaní po
dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd žalobe vyhovel,
alebo aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne správne.

7. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. S účinnosťou od 01. 04. 2015
bol uvedený text právnej normy doplnený treťou vetou, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.Podľa § 1 Zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so
vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej
republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky

na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného
fungovania bankového systému.

Podľa § 92 ods. 7 Zákona o bankách, v znení platnom ku dňu 08. 12. 2006, ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní

so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

8. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na nepreukázaní aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v súvislosti s neplatným postúpením pohľadávky, ktorú mala banka voči
žalovanému. Uvedený právny záver považuje odvolací súd za správny, urobený na základe správne

zistenéhoskutkovéhostavuvkonanínasúdeprvéhostupňa.Žalobcatvrdil,že vstúpildoprávbankyako
jej právny nástupca, ktorý nadobudol pohľadávku z úverovej zmluvy, ktorú uzavreli banka a žalovaný,
preto bol povinný preukázať, že banka dodržala postup podľa § 92 ods. 8 (pôvodne § 92 ods. 7)
Zákona o bankách. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že banka bola povinná svojho klienta (dlžníka)
vyzvať na splnenie peňažného záväzku, s úhradou ktorého bol dlžník banky čo len sčasti v omeškaní

nepretržitedlhšieako90kalendárnychdní.Zapredpokladupreukázaniasplneniapredpísanéhopostupu
pred zamýšľaným prevodom, mohla byť banková pohľadávka postúpená z banky na žalobcu ako tretiu
osobu aj bez súhlasu dlžníka. Ako správne uviedol okresný súd, žalobca splnenie uvedenej podmienky
(doručenie výzvy banky žalovanému dlžníkovi) nepreukázal a preto na žalobou uplatnenú pohľadávku
bolo potrebné hľadieť ako na pohľadávku, ktorej postúpenie bolo v priamom rozpore so zákonom. Pre

zamietnutie žaloby bola rozhodujúce to, že žalobca nepreukázal, že banka ako jeho právny predchodca
realizovala predpísaný postup a doručila žalovanému dlžníkovi výzvu s upozornením, že bol v omeškaní
s úhradami dohodnutých splátok nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

9. V odvolaní žalobca namietal, že žalovaný bol v súvislosti s poskytnutím úveru na základe úverovej

zmluvy uzavretej dňa 08. 11. 2004 právoplatne odsúdený pre trestný čin úverového podvodu. Z obsahu
súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v súvislosti s trestným konaním proti žalovanému prerušil
konanie do skončenia trestného konania. Zo skutkovej vety pripojeného rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 2T 12/2015-499 zo dňa 14. 03. 2016 (č. l. 369, 380) vyplýva skutočnosť, že žalovaný vyplnil
nepravdivé údaje potvrdenia o príjme zo závislej činnosti a dňa 05. 11. 2004 tieto doklady ako pravé

predložil v banke a na ich základe požiadal o poskytnutie úveru vo výške 80.000 Sk. Uvedené zistenia
v trestnom konaní nemali na správnosť posúdenia veci súdom prvej inštancie vplyv, lebo zakladajú
možnosť domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo strany dotknutého veriteľa podľa § 49a
Občianskeho zákonníka, ktorá nebola uplatnená. Z toho dôvodu nie je možné prihliadnuť na tvrdenie
žalobcu, že žalovaná pohľadávka nevznikla zo zmluvného vzťahu a žalovaného nemožno považovať

za klienta banky. Žalobca z rozhodnutia v trestnom konaní tiež nesprávne vyvodil, že uzavretá úverová
zmluva je absolútne neplatný právny úkon, ktorým žalovaný spôsobil škodu. K tomu odvolací súd
uvádza, že žalobca žiadnym procesným úkonom neuplatnil proti žalovanému plnenie titulom náhrady
škody spôsobenej trestným činom žalovaného, žalobca uplatňoval nárok titulom plnenia zo zmluvy, a
takto nárok okresný súd posúdil.

10. Okresný súd správne vec posudzoval z hľadiska osobitnej právnej úpravy Zákona o bankách
a právnej úpravy Občianskom zákonníku. Zmluva o postúpení pohľadávok bola v časti týkajúcej sapohľadávky proti žalovanej absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že postúpenie pohľadávky
odporovalo zákonu.

11. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje právny vzťah medzi bankou ako pôvodným
veriteľom, dlžníkom aj nadobúdateľom bankovej pohľadávky. Bez splnenia podmienok uvedených v
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách by dochádzalo k neprípustnému obchádzaniu zákona, ak by sa na
žalobcu uvedená právna úprava nevzťahovala. Žalobca nespochybňoval, že by pohľadávka banky
nevyplývala zo spotrebiteľského úveru. V spore s ochranou slabšej zmluvnej strany podľa § 290 a nasl.

CSP musí mať súd možnosť posúdenia dôvodnosti nárokov uplatnených zo spotrebiteľského zmluvného
vzťahu. Zmluvný vzťah strán sporu sa posudzuje podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ako správne uviedol okresný súd, preto ani dodržanie podmienok postúpenia bankovej pohľadávky
podľa osobitnej úpravy nemôže byť zo skutkového a právneho posúdenia vylúčené. Zákon o bankách
v § 1 uvádza, že tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace s podnikaním bánk. Podnikaním
sa rozumie aj obchodovanie s pohľadávkami. Pokiaľ právna úprava podľa § 92 ods. 8 Zákona o

bankách umožňuje banke pri obchodovaní s bankovými pohľadávkami prelomiť bankové tajomstvo,
je potrebné dodržanie právnej úpravy vyžadovať tým skôr, že táto právna úprava neobsahuje žiadnu
ďalšiu výnimku. Z uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods.
8 Zákona o bankách je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, ktorá nie
je bankou. Pôvodne banková pohľadávka postúpením nemení svoju povahu. Právny základ nároku,

ktorý spočíva v úverovej zmluve je postupník (nadobúdateľ pohľadávky) povinný preukazovať. Ak má
teda tretia osoba nadobudnúť bankovú pohľadávku, majú byť splnené stanovené podmienky. Nemohlo
postačovať iba doručovanie upomienky alebo oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému. Žalobca
sa mal možnosť ubezpečiť o dodržaní a splnení podmienok pre postúpenie pohľadávky pred uzavretím
zmluvy o postúpení bankovej pohľadávky. Nedodržanie osobitnej právnej úpravy nemôže byť na ťarchu

spotrebiteľa, ktorý nie je účastníkom zmluvy o postúpení bankovej pohľadávky. Postupca a postupník
nemôžu predpísané podmienky bez akejkoľvek zodpovednosti za prípadné vady právneho úkonu
obchádzať.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.

1 CSP). Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ale pretože mu žiadne trovy nevznikli (vyjadrenie
k odvolaniu nebolo podané), preto odvolací súd rozhodol, že nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

13. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní

náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).
Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom.Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.