Uznesenie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/139/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117012097
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117012097.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. januára 2018,
prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného

V. K.,

nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom, V., F. XXX/X, v čase verejného zasadnutia vo väzbe v Ústave na
výkon väzby Ilava, na verejnom zasadnutí prítomného.

ktorépodalaprotirozsudkuOkresnéhosúduTrenčín,sp.zn.2T/113/2017zodňa31.októbra2017atakto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, ods. 2, 3 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku výrok o uložení
ochranného psychiatricko-sexuologického liečenia.

Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. sa v časti týkajúcej sa ochranného liečenia vec vracia súdu prvého stupňa,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Výrokyovineauloženomtresteodňatiaslobody,vrátaneuloženýchpovinnostízostávajútýmtozrušením
nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomsúduprvéhostupňabolobžalovanýV.K.uznanývinnýmzozločinusexuálnehonásiliapodľa
§ 200 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr.zák., pretože dňa 16.05.2017 v

čase okolo 20.00 hod. na trávnatej ploche vedľa mosta pri potoku, ktorý sa nachádza pri hypermarkete
Tesco v Trenčíne, Belá 6469, podal poškodenej maloletej P. O., narodenej XX.XX.XXXX nápoj, do
ktorého pred tým primiešal presne nezistenú drogu s obsahom amfetamínu a metamfetamínu, následne
sispoškodenousadlidojehoosobnéhomotorovéhovozidlazn.O.L.,EČ:V.apotomakosivšimol,žesa
na poškodenej začínajú prejavovať účinky podanej drogy, začal poškodenú chytať za stehná, postupne
ju chytal v oblasti genitálií a následne jej vnikol prstami do vagíny, počas čoho poškodená obvineného

stáležiadala,abyodtohtokonaniaupustilaodťahovalazosebajehoruky,následneobvinenýnazáklade
toho, že sa poškodená voči jeho konaniu stále bránila, od tohto svojho konania upustil a poškodenej
povedal, že ak to niekomu povie, otočí to proti nej, po čom poškodená z jeho auta vystúpila.

Bol za to odsúdený podľa § 200 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. j/, l/, n/, 38 ods. 2, 3, 8, 39 ods. 1,
3 písm. d/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 3 roky s probačným dohľadom, výkon ktorého trestu mu

bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky.Podľa § 51 ods. 4 písm. g/, i/ Tr.zák súd zároveň uložil obžalovanému povinnosť v rámci probačného
dohľadu spočívajúcom v tom, aby sa v skúšobnej dobe podrobil v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu

a zároveň je povinný podrobiť sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia psychoterapii alebo sa
zúčastniť na psychologickom poradenstve.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. bolo obžalovanému zároveň uložené ochranné psychiatrické
sexuologické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka, ktoré zahlásila do zápisnice
o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Odvolanie bolo takto zahlásené proti výroku o
treste. Následne prokurátorka odvolanie písomne odôvodnila. Prokurátorka sa nestotožnila s úvahou
súdu, ktorá ho viedla k uloženiu trestu odňatia slobody za použitia § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Tr.zák. Súd
prvého stupňa nesprávne priznané poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, l/, n/, d/ Tr.zák. v súhrnne

posúdil za tak významné, že ich celkovo vyhodnotil ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 39
Tr.zák. Prokurátorka pritom vyslovila nesúhlas s priznaním poľahčujúcich okolností aj podľa § 36 písm.
d/, n/ Tr.zák. Vo vzťahu k § 36 písm. d/ Tr.zák. prokurátorka uviedla, že nebolo vôbec preukázané,
že práve vek obžalovaného mal vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť, ako podmienky
pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nevyvinul žiadne aktívne

konanie, ktorým by napomohol príslušným orgánom pri objasnení trestného činu (od začiatku trestného
stíhania tresnú činnosť popieral a k priznaniu došlo vyhlásením o vine až na hlavnom pojednávaní),
nemala mu byť priznaná ani poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. Obžalovaný bol pritom
uznaný vinným z predmetného zločinu, ktorý spáchal na maloletej osobe. Vzhľadom na rozdielne závery
v znaleckom posudku z odvetvia klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality z odboru

psychológia a v znaleckom posudku z odvetia psychiatrie, mal si súd rozhodnutie o ochrannom liečení
vyhradiť na verejné zasadnutie za účelom ďalšieho dokazovania. Súd v tomto smere preto rozhodol
minimálne predčasne, bez objasnenia rozdielnosti zistených znalcami ohľadom sexuálneho správania
obžalovaného. Prokurátorka navrhla rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/
Tr.por. zrušiť vo výroku o treste s tým, aby postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. odvolací súd sám uložil

obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby podľa § 200 ods. 2 Tr.zák. za
použitia §§ 36 písm. j/, l/, 38 ods. 2, 3, 8 Tr.zák. so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Zároveň prokurátorka navrhla uložiť obžalovanému ochranné sexuologické liečenie
ústavnou formou.

K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril obhajca obžalovaného. V podrobnom vyjadrení v zhode
s jeho názorom na verejnom zasadnutí poukázal na neprimeranú prísnosť trestnej sadzby podľa § 200
ods. 2 Tr.zák. Poukázal tiež na dôkazný stav, keď boli proti sebe tvrdenia obžalovaného a poškodenej
a napriek tomu obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa obžaloby, čím
napomohol súdu pri rozhodovaní o vine. Obhajca ďalej uviedol, že poškodená mohla dobrovoľne

od obžalovaného z auta odísť, pričom sa dokazovaním preukázalo, že napriek pomerne nízkemu
veku už viedla sexuálny život. Obhajca tiež poukázal na 8 mesiacov trvajúcu väzbu obžalovaného.
Podmienky pre použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu preto splnené
boli. K ochrannému liečeniu obhajca uviedol, že prokurátorka si v odvolaní protirečí, keď na jednej
strane uvádza, že táto okolnosť nie je dostatočne znalecky objasnená a na strane druhej navrhuje, aby

obžalovanému bolo uložené ochranné liečenie dokonca ústavnou formou. Obhajca navrhol odvolanie
prokurátorka podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zotrvali prítomné strany na svojich písomných návrhoch.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že ľutuje toho, čo sa stalo, chce sa vrátiť k svojim rodičom

a dokončiť si školu. Osem mesiacov strávených vo väzbe je pre neho dostatočným ponaučením.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátorky je len čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa s výnimkou rozhodovania o ochrannom liečení (pozri
nižšie), v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná ďalšia chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil
také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.Výrokovineurobilsúdprvéhostupňapotom,čopostupompodľa§257Tr.por.sosúhlasomprokurátorky
prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo skutku uvedenom v obžalobe.

K vytýkaným chybám v odvolaní prokurátorky, týkajúcich sa výroku o treste, uvádza senát odvolacieho
súdu nasledovné. K názoru prokurátorky na nesprávnosť použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. o
mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody je potrebné predovšetkým uviesť, že zo znenia zákona
nevyplýva, že by okolnosti prípadu, na ktoré v tejto súvislosti berie súd zreteľ, museli mať vždy povahu

„výnimočnosti“. Práve naopak súhrn a početnosť (3) priznaných poľahčujúcich okolností, naviac v tomto
prípade pri neexistencii žiadnej priťažujúcej okolnosti môže viesť súd nielen k záveru o znížení hornej
hranice trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr.zák. o 1/3, ale dokonca až k zníženiu dolnej hranice trestnej
sadzby podľa § 39 ods. 1 Tr.zák.

V tejto súvislosti prokurátorke zrejme uniklo pozornosti, že súd prvého stupňa obžalovanému nepriznal

poľahčujúcu okolnosť aj podľa § 36 písm. d/ Tr.zák. práve z dôvodu, ktoré prokurátorka uviedla
v odvolaní. Na druhej strane konštatovanie okolnosti (nie poľahčujúcej) svedčiacej v prospech
obžalovaného v tom, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvého, je správne a zákonné.
Trestný zákon v ustanovení § 127 ods. 2 Tr.zák. definuje takúto osobu (dovŕšila 18 rokov svojho veku a
neprekročila 21 rokov svojho veku), práve aj za účelom, aby popri osobitnom trestaní mladistvých, súdy

zohľadňovali pri trestaní aj takýto mladý vek páchateľa.

Ďalej za situácie, kedy vyhlásenie o vine pre skutok uvedený v obžalobe a prijatie takého vyhlásenia
súdom na hlavnom pojednávaní (§ 257 Tr.por.), môže byť dokonca dôvodom pre postup pri ukladaní
trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr.zák. per analógiam (Stanovisko trestnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu SR Tpj 55/2016 zo dňa 27.6.2017), senát odvolacieho súdu sa stotožnil s názorom
súdu prvého stupňa o priznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. V tomto smere je tiež
potrebné prisvedčiť názoru obhajcu v tom, že dôkazná situácia nebola tak jednoznačná, aby vyhlásenie
o vine obžalovaného nemohlo byť chápané ako pomoc súdu pri objasňovaní trestnej činnosti.

Súčasne senát odvolacieho súdu prisvedčil aj názoru obhajcu v tom, že poškodená v čase činu vo
veku takmer 16 rokov (v zmysle Trestného zákona nejde o maloletú, ale o dieťa podľa § 127 ods. 1
Tr.zák.) už mala sexuálne skúsenosti. Preto vzhľadom aj na ustanovenie § 200 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. o
chránenej osobe, na vek poškodenej nemožno pri rozhodovaní o treste osobitne prihliadať v neprospech
obžalovaného vo vzťahu k výroku o treste tak, ako na to poukazovala v odvolaní prokurátorka.

Senát odvolacieho súdu v zhode s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru pri nestotožnení
sa s vytýkaným chybami v odvolaní prokurátorky, že prejednávaný skutok zakladajúci znaky vyššie
uvedeného zločinu sexuálneho charakteru, nie je prípadom, kedy na nápravu páchateľa by bolo
nevyhnutne potrebné pôsobiť trestnou sadzbou odňatia slobody uvedenou v § 200 ods. 2 Tr.zák. vo

výmere 7 rokov až 15 rokov. Súd prvého stupňa preto správne použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák.,
pričom jeho použitie aj dostatočne skutkovo odôvodnil.

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolaniu prokurátorky smerujúcemu proti výroku o treste nevyhovel.

Inú situáciu odvolací súd zistil v postupe súdu prvého stupňa a v rozhodnutí o ochrannom liečení tak,
ako to inak správne namietala v odvolaní prokurátorka. Súčasne je však správny názor obhajcu o
protirečivostivytýkanejchybyvodvolaníprokurátorkyajejkonečnomnávrhunarozhodnutieodvolacieho
súdu o ochrannom liečení. Z obsahu doposiaľ vykonaného znaleckého dokazovania skutočne vyplývajú
také rozpory v znaleckých posudkom, ktoré ich v podstate robia protichodnými. Diagnóza sexuálnej

agresivity a nebezpečnosti pobytu na slobode zo sexuologického hľadiska (psychiatrický posudok)
tu stojí proti nezisteným znakom sexuálnej deviácie a poruchami sexuálneho motivačného systému
(psychologický posudok). Bolo preto povinnosťou znalcov odstrániť alebo si vec vyhradiť na rozhodnutie
na verejné zasadnutie, aby to nebolo na prekážku plynulosti rozhodovania väzobnej trestnej veci.

Z týchto dôvodov rozhodol odvolací súd vo vzťahu k ochrannému liečeniu tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.