Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/36/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312202540
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8312202540.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Andrejom Lukáčom v právnej veci žalobcu v 1.rade: E. Q., Z..
XX.X,XXXX T. Ž. v 2.rade: T. Q., Z.. XX.X.XXXX, H. K. B. A. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpených
JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou so sídlom Dobrianského 1651, 093 01 Vranov nad Topľou
proti žalovanému: Finance4you, a.s., so sídlom Sekurisova 16, 841 04 Bratislava, IČO: 43906915,
zastúpenéhoJUDr.AlanomStrelákom,advokátomsosídlomNavŕšku12,81101Bratislavaoneplatnosť

zmluvy o úvere a o neplatnosť záložnej zmluvy takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že zmluva o úvere č. 12090000044 zo dňa 27.02.2009 uzavretá medzi žalobcom,
ako dlžníkom a jeho manželkou Annou Sivčovou, ako spoludlžníčkou a žalovaným, ako veriteľom je
n e p l a t n á.

Súd u r č u j e , že Záložná zmluva zo dňa 27.02.2009 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným
j e n e p l a t n á.

Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcom trovy konania vo výške 718,82 eur v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia podali dňa 24.02.2012 na súde žalobu o neplatnosť zmluvy a návrh na vydanie predbežného
opatrenia. Žiadali, aby súd predbežným opatrením zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou a
aby mu zakázal pokračovať vo výkone záložného práva predajom na dražbe alebo mimo dražby v

prospech žalovaného a to vo vzťahu k nehnuteľnosti - bytu č.XX nachádzajúceho sa na 2. poschodí
bytového domu č.Q.. XX, Q.. Č.. XXXX A.. Ú.. O., obec O., H. O. zapísanému na E. Č..XXXX a
spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pripadajúcom
im podiele a rozsudkom aby určil, že zmluva o úvere Č..XXXXXXXXXX zo dňa 27.02.2009 uzavretá
medzi žalobcom ako dlžníkom a jeho manželkou T. Q. ako spludlžníčkou a žalovaným ako veriteľom
je neplatná a aby zároveň určil, že záložná zmluva zo dňa 27.02.2009 uzatvorená medzi žalobcami je
neplatná. Podaním zo dňa 15.10.2014 žalobcovia navrhli, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby tak,

že súd určuje, že zmluva o úvere č.XXXXXXXXXXX zo dňa 27.02.2009 uzavretá medzi žalobcom ako
dlžníkom a jeho manželkou T. Q. ako spoludlžníčkou a žalovaným ako veriteľom je neplatná a aby určil,
že záložná zmluva zo dňa 27.02.2009 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným je neplatná. Uznesením
vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 18.12.2014 pripustil zmenu žalobného návrhu.

V žalobe uviedli, že dňa 27.02.2009 uzavreli zmluvu o úvere Č..XXXXXXXXXXX v znení dodatku zo

dňa 17.4.2009, ktorého návratnosť bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti. Na základe
zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcom úver vo výške 8500,-eur, z čoho poplatok za
uzavretiezmluvypredstavovalsumu637,50eur.Dlžnícisazaviazaliveriteľovivrátiťvzmysleuzatvorenejzmluvy sumu vo výške 18997,50 eur a to v 47 pravidelných splátkach po 406,-eur s tým, že prvá splátka
bude splatná ku dňu vyplatenia úveru t.j. 30.3.2009. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je splátkový
kalendár. Zmluvné strany sa nad rámec zákonného úroku z omeškania dohodli na zmluvnej pokute

vo výške 0,2% z pôvodnej výšky istiny za každý začatý deň omeškania a na jednorazovej zmluvnej
pokute vo výške 1162,-eur, splatnou v prípade omeškania so splácaním dlhu po dobu dlhšiu ako jeden
mesiac. Návratnosť poskytnutého úveru bola zabezpečená zriadením záložného práva k nehnuteľnosti v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov a to k bytu Č..XX nachádzajúcom sa na 2. poschodí bytového
domu č.XX Z. A.Š. R. V. O. a je zapísaný na LV Č..XXXX A..Ú.. O.. Trhová hodnota takejto nehnuteľnosti

v O. predstavuje sumu cca 40000,-eur. Keďže splatenie úveru malo byť zabezpečené nehnuteľnosťou,
ktorej hodnota je sedemnásobne vyššia ako výška istiny poskytnutého úveru, ide o rozpor s dobrými
mravmi pri poskytovaní peňažných prostriedkov za odplatu a z toho dôvodu môže byť takýto právny
úkon neplatný. Považujú preto záložnú zmluvu uzavretú v rozpore s dobrými mravmi a za absolútne
neplatnú. Úverová zmluva sa považuje za spotrebiteľskú zmluvu nakoľko spĺňa všetky podmienky
ustanovené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasťou zmluvy o úvere je aj výška úrokov, ktorá

tiež nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. V zmluve sa uvádza, že zmluvné strany si dohodli 23%
ročný úrok z istiny ročne a dohodnutú celkovú odplatu vo výške 2040,-eur, pričom úrok i odplata sú
splatné mesačne spolu so splátkou istiny. V čase podpisu zmluvy bola podľa štatistických údajov NBS
priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk poskytnutých na obdobie 1 -5 rokov vo výške
10,58% ročne. V zmluve dohodnuté úroky sú v rozpore s dobrými mravmi. V rozpore s dobrými mravmi

je aj skutočnosť, že žalobcovia, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 8500,-eur majú
vráti žalovanému 18997,50 eur v 47 mesačných splátkach po 406,-eur vrátane poplatku za poskytnutie
úveru vo výške 637,05 eur, ako aj dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,2% denne z poskytnutej sumy
ako aj jednorazová zmluvná pokuta vo výške 1162,-eur a preto je uzatvorená zmluva v súlade s ust. §
39 Občianskeho zákonníka neplatná.

Uznesením sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 16.3.2012 súd návrh žalobcov na nariadenie predbežného
opatreniazamietol.Protitomutouzneseniupodalivčasodvolaniežalobcovia.Podanímzodňa30.4.2012
vzali žalobcovia podané odvolanie späť a Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. XXCo XX/XXXX zo
dňa 02.5.2012 odvolacie konanie zastavil.

Žalovaný žiadal v priebehu konania celú žalobu zamietnuť. Žalobcovia sa vo svojej žalobe obmedzujú na
konštatovania, že žalovaný porušil ustanovenia príslušných právnych predpisov, ale neuvádzajú žiadne
dôkazy akým spôsobom malo dôjsť k ich porušeniu. Žalobcami vytýkaný dohodnutý úrok vo výške 23%
nemožno považovať za neprimeraný v nebankovom sektore z dôvodu rizika, ktoré je u nebankových

subjektov vyššie pri poskytovaní spotrebiteľských úverov ako u bankových subjektov, kde sa úrokové
sadzby pohybujú v rozpätí 12-18%. Poskytnutie predmetného úveru sa spravuje ustanoveniami
zákona o spotrebiteľských úveroch č.258/2001 Z.z., ktorý upravuje aj výšku odplaty za poskytnutie
spotrebiteľského úveru a to tak, že táto nesmie prekročiť výšku ustanovenú nariadením vlády.
Nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z., ktoré upravuje výšku odplaty ustanovuje, že výška odplaty nesmie

prekročiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej RPMN pre príslušný typ spotrebiteľského
úveru a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru
priemerných hodnôt RPMN a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov
splatnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods.2 zák. č.
258/2001 Z.z.. Priemerná RPMN pre príslušný typ spotrebiteľského úveru bola v čase uzatvorenia

zmluvy 22,17% a vážený priemer priemerných hodnôt bol v tom čase 19,44%. To znamená, že
dvojnásobok RPMN bol v čase uzatvorenia zmluvy 44,34% a štvornásobok váženého priemeru bol
77,76%. Odplata za poskytnutie úveru účtovaná žalovaným bola 24% z istiny a teda neprevýšila výšku
ustanovenú nariadením vlády. Žalobcovia súhlasili s dohodnutými podmienkami a žiadnym spôsobom
ich nenamietali, čo dokazuje aj Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere

zo dňa 28.5.2009. Tento formulár obsahuje všetky zmluvné podmienky, ktoré sú následne zakotvené
v zmluve o úvere a tento formulár žalobcovia prevzali dňa 28.5.2009. Žalobcovia mali dostatok času,
aby kontaktovali žalovaného ohľadom zmluvných podmienok ako aj ich zmien, čo však neurobili a teda
s predloženými podmienkami súhlasili, čo potvrdili podpisom zmluvy o úvere a následne aj záložnej
zmluvy. V súvislosti so zmluvnou pokutou, ktorej výšku namietali žalobcovia poukázal žalovaný na

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 33Cdo 1682/2007, v zmysle ktorého zmluvná pokuta dohodnutá
zmluvnými stranami v predmetnej zmluve o úvere je pod dolnou hranicou definovanou vo vyššie
citovanom judikáte NS ČR.Pri všetkých námietkach žalobcov nie je možné opomenúť skutočnosť, že títo nesplácali úver riadne
a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára a momentálne sú v omeškaní s úhradou štyroch
splátok úveru (viď č.l.64). Čo sa týka požiadavky žalobcov, aby zmluva o úvere bola vyhlásená za

neplatnú, pretože obsahuje neprimerané podmienky, poukázal žalovaný na rozsudok KS v Prešove 3Co
67/2008 zo dňa 10.12.2008, v zmysle ktorého zmluva sa má považovať za platnú, pokiaľ je to čo i len
trochu možné. Okrem toho žiadny právny predpis nebráni súdu moderovať výšku zmluvných pokút a je
oprávnený zvážiť zmluvné neprimeranosti v súlade so zásadou ekvity. Pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa,
je potrebné zdôrazniť, že i ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné

chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti.

V ďalšom podaní zo dňa 05.10.2012 žalovaný uviedol, suma 637,-eur predstavovala úhradu poplatku za
správu úveru a prvej splátky úveru, s ktorou žalobcovi a súhlasili, išlo o zápočet, na ktorom sa zmluvné
strany dohodli v článku I Zmluvy o úvere. Výkon záložného práva bol uskutočnený v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, vrátane uspokojenia záložného veriteľa, ktorý bol v poradí pred

žalovaným. Žalobcovia sú v omeškaní od roku 2009 a nemali snahu situáciu riešiť, preto musel žalovaný
pristúpiť k výkonu záložného práva. Žalovaný netrvá a ani nikdy netrval na úhrade predmetnej sumy v
plnej výške, pretože pri výkone záložného práva bolo jasné, že vzhľadom na cenu nehnuteľnosti určenú
znaleckým posudkom a vzhľadom na skutočnosť, že pred záložným právom žalovaného bolo zapísané
zákonné záložné právo, nikdy nebude pohľadávka uhradená v plnej výške. Žalovaný je ochotný sa so

žalobcami dohodnúť na znížení predmetnej čiastky.

V písomnom vyjadrení zo dňa 08.10.2014 žalovaný vyslovil názor, že nie je možné, aby súd určil
Zmluvu o úvere za neplatnú v celom rozsahu. Takéto rozhodnutie by bolo nesprávne, protiprávne, úplne
sa priečiace účelu, ktorý sa mal dosiahnuť implementáciou smernice Rady č.93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do právneho poriadku Slovenskej republiky, súd by ním
porušil povinnosť „eurokonformného“ výkladu Smernice a zároveň sa odklonil od súkromnoprávnej
zásady upravenej v ust. § 41 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej ak je neplatnosťou zasiahnutá
(hoci väčšia) časť právneho úkonu, ostatná časť právneho úkonu touto neplatnosťou zasiahnutá nie
je. Vyhlásenie právneho úkonu ako celku za neplatný je krajným riešením a súdy by skôr mali hľadať

dôvody, pre ktoré by právny úkon zostal v platnosti. Úlohou súdu v tomto prípade je podľa názoru
žalovaného za neplatné vyhlásiť len niektoré časti právneho úkonu, po oddelení ktorých ale neutrpí
platnosť právneho úkonu ako celku. Prípadné prijatie záveru o tom, že predmetná zmluva vykazuje
závažné vady, ktoré sa dotýkajú nielen vedľajších ustanovení, ale aj podstatných náležitostí úverovej
zmluvy a je teda ako celok z objektívneho hľadiska z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl, keďže

tieto sa priečia dobrým mravom, resp. zákon obchádzajú, či mu odporujú neudržateľná a ako celok
neplatná tak, ako tvrdia vo svojom vyjadrení zo dňa 30.6.2014 žalobcovia, nie je možné, pretože
takýto záver bude v príkrom rozpore najmä s ust. Čl. 6 ods.1 Smernice a ust. § 41 OZ a z toho
dôvodu je potrebné ho považovať za nesprávny. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú, aby súd
určil, že záložná zmluva zo dňa 27.02.2009 je neplatná. Z ich vyjadrenia vyplýva, že majú za to, že

zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Zmluve o úvere, spočívajúca v možnosti žalovaného vykonať
záložné právo dobrovoľnou dražbou, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu údajne
neplatnou. Podľa žalovaného záložná zmluva, tak ako je formulovaná, odráža zákonné kogentné
ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 151j ods.1 OZ) a s prihliadnutím na čl. 1 ods.2 Smernice takúto
zmluvnú podmienku nachádzajúcu sa v spotrebiteľskej zmluve nemožno vyhodnotiť ako neprijateľnú,

keďže nepodlieha ustanovenia Smernice. Podľa názoru Súdneho dvora prezentovaného v rozsudku z
21.3.2013 vo veci C-92/11 RWE Vertrieb, možno v prípade zákonných ustanovení, na ktoré sa vzťahuje
výnimka obsiahnutá v čl. 1 ods.2 Smernice, legitímne predpokladať, že vnútroštátny zákonodarca
našiel rovnováhu medzi všetkými právami a povinnosťami zmluvných strán. Čiže skúmanie charakteru
zmluvnej podmienky, ktorá odráža platné zákonné ustanovenie, by sa minulo akémukoľvek účinku.

Takže v prípade, že si zmluvné strany v rámci svojho zmluvného vzťahu dojednanú zabezpečenie
pohľadávky veriteľa záložným právom, ust. § 151j ods.1 OZ by sa uplatnilo, aj keby si zmluvné strany
v rámci svojho zmluvného vzťahu nedohodli nič iné. Toto ustanovenie občianskeho zákonníka platí
pre všetky kategórie zmlúv zabezpečených záložným právom, bez rozdielu, vrátane spotrebiteľských
zmlúv. Podľa názoru žalovaného zákonodarca nemal v úmysle, čo sa týka záložného práva, vylúčiť

spotrebiteľské zmluvy z pôsobnosti režimu právnej úpravy stanovenej pre ostatné kategórie zmlúv. Ak
by zákonodarca považoval možnosť zabezpečiť pohľadávku dodávateľa voči spotrebiteľovi záložným
právom za problematickú, mohol ju explicitne vylúčiť (tak ako napr. v prípade zabezpečovacieho prevodu
práva k nehnuteľnosti v zmysle ust. § 53 ods.7 OZ), toto ale neučinil. Ak si zmluvné strany v záložnejzmluve zvolia spôsob výkonu záložného práva niektorú z možností uvedených v ust. § 151j ods.1 OZ
(napr. predaj veci na dobrovoľnej dražbe), dané zmluvné ustanovenie bude odrážať kogentnú normu
obsiahnutú v zákone, a preto podľa názoru žalovaného nepodlieha takéto zmluvné ustanovenie režimu

Smernice. Z uvedeného dôvodu nie je možné ani len teoreticky uvažovať o tom, či sa v prípade Záložnej
zmluvy jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože na také dojednania akým je záložná zmluva
(resp. čl. V Zmluvy o úvere) sa musí aplikovať výnimka obsiahnutá v čl. 1 ods.2 Smernice, dôsledkom
ktorej je vylúčenie podobných dojednaní spod pôsobnosti a aplikovateľnosti Smernice. Dal do pozornosti
súdu rozsudok ESD vo veci C-34/ 13 Monika Kušionová c/a SMART Capital, a.s. zo dňa 10.9.2014,

kde ESD v právne rovnakej veci uviedol, že ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje
vnútroštátna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú
na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na
nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna
úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva

táto smernica a zároveň tiež, že článok 1 ods.2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom,
je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah
záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia. V prípade, ak by sa súd priklonil k argumentácii
žalobcov a určil by Záložnú zmluvu za neplatnú z dôvodu, že dojednanie o výkone záložného práva

posúdil ako „neprimerané“ dojednanie a neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nepostupoval
by v súlade s právnym poriadkom Európskej únie, s judikatúrou Súdneho dvora EÚ ani v súlade s
vnútroštátnym právom.

Žalobcovia v priebehu konania v celom rozsahu zotrvávali na podanom žalobnom návrhu a na

jeho zmene. Žalovaný chce spochybniť vyhlásenie zmluvy o úvere za neplatnú v celom rozsahu cez
argumentáciu, že takéto vyhlásenie by bolo nesprávne, protiprávne a úplne sa priečiace účelu Smernice
Rady č.93/13 EHS. Žalovaný sa snaží svojou argumentáciou obhájiť niečo čo obhájiteľné nie je, keďže
predmetná zmluva o úvere je dôkazom absolútnej neplatnosti, nakoľko v nej niet článku zmluvy, ktorý
by nemal vadu alebo sa nepriečil dobrým mravom. V úvodnom článku I. zmluvy o úvere je vymedzený

predmet zmluvy - úver vo výške 8500,-eur, za ktorý v deň poskytnutia úveru mal dlžník zaplatiť poplatok
za uzavretie zmluvy vo výške 637,50 eur a rovnako v deň poskytnutia úveru aj prvú splátku vo výške
382,-eur. Skutočná výška poskytnutého úveru teda predstavuje sumu 7480,50 eur. Takéto úverovanie
odporuje spotrebiteľskému právu, pretože spotrebiteľovi sa poskytuje úver na jeho ekonomické využitie
v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov. Zmluvná

podmienka o započítaní si splátky v okamihu poskytnutia úveru má vlastnosť neprijateľnej zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pretože takáto zmluvná podmienka odporuje ratio legis inštitútu
úveru. Rovnako aj ďalšiu sumu, ktorú si žalovaný započítal v okamihu poskytnutia úveru s odôvodnením,
že ide o poplatok za uzavretie úveru považujú za neprijateľný z dôvodu jeho neurčitosti. Poplatok
by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný bližšie nešpecifikoval, aké skutočné

plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok 637,-eur. Zákon o spotrebiteľských úveroch
síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku , ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné
plnenie spotrebiteľovi v jeho záujme. Takéto plnenie považujú za neprijateľnú zmluvnú podmienku za
vedľajšieplnenie,ktorésispotrebiteľneobjednalaaktoréslúživýlučnevprospechdodávateľa.Poukázali
na Rozhodnutie Vrchného súdu v Karlsruhe z 3. mája 2010 č.k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom sa

konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné.
„Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru,
poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok
za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2% z výšky
úveru, najmenej však 50 eur paušálne. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate úhradu

úsilia vynaloženého pri spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol a
vyhodnotil jej konanie vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ nenavštívi banku z
dôvodu poradenstva v otázke konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe vlastnej finančnej
situácie môže dovoliť úver, ale výhradne s cieľom zistiť, či a za akých mesačných splátok je banka
vôbec ochotná mu ním požadovaný úver poskytnúť. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky

úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru
vyšší krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom
záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere
očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnomdôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi
účtovaný poplatok, bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie. Aj z tohto
dôvodu je zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri poskytnutí

spotrebiteľského úveru neprijateľná a voči spotrebiteľom neúčinná.“

Podľa článku II. zmluvy o úvere je ročná úroková sadzba 23%, dohodnutá celková odplata 2040,-eur a
mesačná splátka zahŕňa splátku istiny, úroku a odplatu. RPMN je 63,7% a priemerná RPMN je 14,61%.
Zmluva je sama osebe dôkazom neplatnosti zmluvy v časti odplata. Nariadením vlády č.238/2008 Z.z.

bol stanovený limit odplaty na dvojnásobok priemernej RPMN 29,22% čo presne zodpovedá priemernej
RPMN 14,61%. Žalovaný stanovil RPMN na 63,7% a teda ho v rozpore so zákonom prevýšil viac ako o
34,48%. Zákon s týmto spája explicitne neplatnosť právneho úkonu v nedovolenej časti odplaty. V článku
III. zmluvy o úvere sa žalobcovia zaviazali uhradiť žalovanému sumu celkovo vo výške 18997,50 eur, z
toho poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 637,50 eur a sumu 18360,-eur v 47 pravidelných mesačných
splátkach vo výške 382,-eur a poslednej splátky vo výške 406,-eur s tým, že prvá splátka bude splatná

ku dňu vyplatenia úveru t.j. 03.3.2009 a každá ďalšia potom vždy k 28. dňu každého nasledujúceho
mesiaca začínajúc mesiacom apríl 2009, až do úplného zaplatenia dlžnej čiastky. Z uvedeného teda
vyplýva, že žalobcovia uzatvorili zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 8500,-eur s tým, že sa zaviazali
vrátiť žalovanému spolu s úrokmi a poplatkami sumu vo výške 18997,50 eur čo predstavuje takmer
100% nárast oproti poskytnutej sume úveru. V článku IV. zmluvy o úvere je upravená zmluvná pokuta a

úrok z omeškania, ktoré neobyčajne hrubým spôsobom narušili rovnováhu medzi zmluvnými stranami
v neprospech slabšej zmluvnej strany. Zmluvná pokuta vo výške 0,2% denne t.j. 73% p.a. je zjavne
neprimeraná. Nepochybne ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1,4 písm. k) OZ
pre jej neprimeranú výšku a obchádzanie zákonného inštitútu úrokov z omeškania. Výška úrokov z
omeškania sa spravuje ust. § 517 ods.2 OZ v spojení s nariadením vlády č.87/1995 Z.z. a v čase vzniku

omeškaniažalobcovsosplácanímúverubolavýškaúrokovzomeškaniastanovenána9%ročne.Okrem
úžerného úroku vo výške 73% ročne bola do zmluvy o úvere zakomponovaná aj jednorazová zmluvná
pokuta vo výške 1162,-eur za omeškanie dlžníka, ktoré presiahne jeden mesiac a paušálna náhrada
vo výške 1660,-eur za vymáhanie dlžnej čiastky. V článku V. zmluvy o úvere je dohodnuté pravidlo,
ktoré umožňuje bez súdnej kontroly vymôcť od spotrebiteľa aj plnenia z neprijateľných podmienok.

Žalovanému nič nebránilo predať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov a žalobcovia sú presvedčení, že
slovenská právna úprava výkonu záložného práva umožňujúca uspokojenie pohľadávky dodávateľa z
majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly je v kolízii s princípom efektivity unijného práva. V rámci výkonu
záložnéhoprávanietžiadnejsúdnejkontrolyavýškudlhudiktujeveriteľ.Splácanieúveruvovýške8500,-
eurbolozabezpečenézriadenímzáložnéhoprávakbytuvovlastníctvežalobcov,ktoréhotrhováhodnota

je cca 40000,-eur, čo je štyrikrát viac než výška istiny úveru. Uvedený spôsob poskytovania peňažných
prostriedkov za odplatu je v rozpore s dobrými mravmi a takýto úkon je neplatný. Neplatnosť právneho
úkonu nastáva v prípade ak hodnota predmetu zabezpečenia je v hrubom nepomere k zabezpečovanej
pohľadávke s primeraným príslušenstvom. Banky v obdobných prípadoch poskytujú úver vo výške 70%
z hodnoty zábezpeky. Vzhľadom na uvedené považujú žalobcovia záložnú zmluvu zo dňa 27.02.2009

uzavretú v rozpore s dobrými mravmi a za absolútne neplatnú. Absolútna neplatnosť zmluvy o úvere zo
dňa 27.02.2009 de facto i de iure spôsobuje absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy zo dňa 27.02.2009,
nakoľko je táto naviazaná na zmluvu o úvere.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, právneho zástupcu žalobcov, právnej zástupkyne

žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä so zmluvou
o úvere Č..XXXXXXXXXXX zo dňa 27.02.2009, splátkovým kalendárom, dodatkom č.1 k zmluve o
úvere zo dňa 17.4.2009, záložnou zmluvou zo dňa 27.02.2009, formulárom o zmluvných podmienkach,
oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 04.10.20102, oznámením o dražbe nehnuteľnej veci zo
dňa 14.02.2012, notárskou zápisnicou - osvedčením o priebehu dobrovoľnej dražby N 172/2012,

Nz 11195/2012, NCRIs 11481/2012 zo dňa 29.3.2012, znaleckým posudkom č. 4/2012 o hodnote
nehnuteľností pre účel dobrovoľnej dražby zo dňa 09.02.2012, vyúčtovaním dražby zo dňa 30.3.2012,
výpisom žalovaného z Obchodného registra, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a ďalšími
listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný je právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I a v čase
od 22.01.2008 do 23.01.2013 podnikajúcou pod obchodným menom SMART Capital, a.s. v oblasti
poskytovania úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Od 24.01.2013 došlo k
zmene obchodného mena žalovaného na Finance4you, a.s.Dňa 27.02.2009 uzavreli žalobca ako dlžník a žalobkyňa ako spoludlžník so žalovaným zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcom ako dlžníkovi

a spoludlžníčke úver vo výške 8500,-eur. Zmluvné strany sa dohodli, že úver bude vyplatený
bezhotovostným prevodom na účet dlžníka, spoludlžníka a to najneskôr do dvoch pracovných dní po
podaní návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré zaisťujú predmetný úver, do katastra
nehnuteľností. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že za poskytnutie úveru zaplatí dlžník, spoludlžník
poplatok vo výške 637,50 eur, ktorý je splatný ku dňu vyplatenia úveru. K tomuto dňu bola splatná aj prvá

splátka úveru. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že pohľadávka dlžníka, spoludlžníka voči veriteľovi
na vyplatení úveru bude započítaná s pohľadávkou veriteľa voči dlžníkovi, spoludlžníkovi na zaplatenie
poplatku a prvej splátky a to tak, že veriteľ vyplatí bezhotovostným prevodom dlžníkovi, spoludlžníkovi
dohodnutú výšku úveru zníženú o tento poplatok a prvú splátku.
Zmluvné strany sa dohodli, že za poskytnutie úveru zaplatí dlžník, spoludlžník veriteľovi dohodnutý
úrok 23% z istiny ročne (ročná úroková sadzba), a dohodnutú celkovú odplatu vo výške 2040,-eur,

pričom úrok a odplata sú spolu s istinou splatné mesačne. Mesačná splátka uvedená v článku III. zmluvy
o úvere zahŕňa splátku istiny, úroku a odplaty. RPMN podľa zmluvy o úvere činí 63,7% a nebude po
celú dobu trvania zmluvného vzťahu menená. Zmluvné strany si dohodli, že dlžník, spoludlžník sa
zaväzuje uhradiť veriteľovi celkom čiastku vo výške 18997,50 eur z toho poplatok za uzavretie zmluvy
637,50 eur a sumu vo výške 18360,-eur v 47 pravidelných mesačných splátkach vo výške 382,-eur a 48

splátke vo výške 406,-eur s tým, že prvá splátka bude splatná ku dňu vyplatenia úveru t.j. 03.3 2009 a
každá ďalšia potom vždy k 28. dňu každého nasledujúceho mesiaca, počnúc mesiacom apríl 2009
až do úplného zaplatenia dlžnej čiastky pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia jednej splátky
v plnej výške a najneskôr do troch mesiacov odo dňa nasledujúceho po dátume uvedenom v splátkovom
kalendári. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade čiastočnej úhrady pred spoplatnením úveru

bude najprv uhradená istina z omeškanej splátky, následne úrok a odplata a rovnaké pravidlo platí
aj pre finančné plnenie zo strany dlžníka, spoludlžníka po zosplatnení úveru. Nad rámec zákonného
úroku z omeškania sa účastníci dohodli na zmluvnej pokute vo výške 0,2% z pôvodnej výšky istina za
každý začatý deň omeškania a na jednorazovej pokute vo výške 1162,- eur. Ďalej sa dohodli, že dlžník je
povinný uhradiť veriteľovi paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním

dlžnej čiastky vo výške 1660,-eur,ktorá nepodlieha vyúčtovaniu.

Záväzok žalobcov bol zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnosti v bezpodielovom
spoluvlastníctve dlžníka a spoludlžníčky a to bytu č. XX, ktorý sa nachádza na 2. poschodí bytového
domu v O., vchod č.XX, Q. Č..XXXX, katastrálne územie O., H. O., okres O., zapísaný na E. Č..XXXX,

vedenom KÚ V. X., správa katastra Humenné a to v spoluvlastníckom podiele 1/1, ako aj k príslušným
spoluvlastníckym podielom uvedeným na E. Č..XXXX kat. úz. O., pokiaľ ide o spoločné časti
a spoločne zariadenie domu. Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi
vzniknú budú predložené jedinému rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného
pri Rozhodcovskej spoločnosti a.s., so sídlom Viedenská cesta 5, Bratislava a zároveň sa výslovne

dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského nálezu na základe § 40 písm. h)
zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. .

Súčasťou zmluvy bol aj splátkový kalendár a formulár o zmluvných podmienkach. Dodatkom č.1 ku
zmluve o úvere zo dňa 17.4.2009 bolo opravené nesprávne číslo zmluvy o úvere zo dňa 27.02.2009

na správne Č..XXXXXXXXXX. Na základe zápočtu si žalovaný započítal nárok na zaplatenie prvej
splátky vo výške 382,-eur a poplatku na uzatvorenie zmluvy vo výške 637,50 eur a vyplatil žalobcom
zo schváleného úveru vo výške 8500,-eur iba čiastku 7480,50 eur a to dňa 03.3.2009. Táto skutočnosť
nebola v konaní sporná a potvrdili ju tak žalobcovia ako aj žalovaný.

Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 04.01.2010 vyplýva, že záväzok žalobcovi vyplývajúci zo
zmluvy o úvere bol ku dňu 30.10.2009 zosplatnený z dôvodu omeškania dlžníkov s jeho splácaním.
Celkomboladlžnáčiastkavyčíslenážalovanýmvovýške22180,-eur,pričompozostávalazistinyvrátane
úroku a odplaty vo výške 16638,-eur, zo zmluvnej pokuty vo výške 0,2% pôvodnej výšky istiny za každý
začatý deň omeškania, t.j. 17,-eur (celkom ku dňu 04.01.2010 vo výške 2720,-eur), z jednorazovej

zmluvnej pokuty vo výške 1161,95 eur a paušálnou náhradou nákladov vynaložených veriteľom v
súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 1660,05 eur.Oznámením o dražbe nehnuteľnej (ých) veci (í) 110 04 zo dňa 14.02.2012 spoločnosť Dražby ZA,
s.r.o., ako dražobník oprávnený k výkonu dobrovoľných dražieb na základe zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách zverejnila oznámenie o dražbe nehnuteľnosti - trojizbového bytu s

príslušenstvom č.59, vchod 33, 2.podlažie, v bytovke súp. č. XXXX, R.. A. v Humennom vedenom na
E. Č..XXXX, V. A.. Ú.. O., obec Humenné, okres Humenné a to na návrh navrhovateľa dražby SMART
Capital, a.s. (v súčasnosti Finance4you, a.s.). Dátum konania dražby bol stanovený na deň 29.3.2012,
cena predmetu dražby bola určená na základe znaleckého posudku Č..X/XXXX vypracovaného Ing.
Mariánom Mrázikom, Do Stošky 14, Žilina zo dňa 09.02.2012 vo výške 24100,-eur a najnižšie podanie

bolo stanovené na 20000,-eur.

V notárskej zápisnici Z. XXX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX zo dňa 29.3.2012 je notárom
JUDr. Viktorom Dubasom spísané osvedčenie o priebehu dražby, predmetom ktorej bol byt č.59
situovaný na 2. poschodí bytového domu v O., na ul. A. Č..Q.. XXXX, vchod Č..XX, na parc. Č..XXXX/X,
v podiele 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX,

spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXXX, parcela registra „.“. Č..XXXX/X, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere: XXXX m2, zapísané Z. E. Č..XXXX kat. územie O., obec O.,
okres O., V. Č. B. pod por. č. XX V. E. Q. T. T. Q., t.j. žalobcov.

Z osvedčenia o priebehu dražby vyplýva, že na dobrovoľnú dražbu sa dostavili 7 účastníci, ktorí vyhlásili,

že nie sú osobami, ktoré by boli vylúčené z dražby a účastník dražby s dražobným číslom „6“ urobil
podanie vo výške 20000,-eur. Cena dosiahnutá vydražením predstavovala sumu 20000,-eur.

Z vyúčtovania dražby 110 04 zo dňa 30.3.2012 vyplýva, že výťažok dražby bol 20003,-eur, z toho
náklady a odmena spolu 1444,64 eur, prednostnému záložnému veriteľovi bolo uhradených 6707,08 eur

a navrhovateľovi dražby, t.j. žalovanému 11851,28 eur.

Predmetom konania bolo určenie, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je neplatná
a z toho sa odvíjala aj neplatnosť záložnej zmluvy.

Podľa §-u 80 pís. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Pri skúmaní podmienok uvedených v hore uvedenom citovanom ustanovení, umožňujúcich riešenie
práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny

záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, majú žalobcovia, spotrebitelia pretože potrebujú mať
vyriešenú otázku, aký je ich skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade
neplatností zmluvy týkajúce sa odplaty (úroky, poplatky atď.). Ich postavenie sa stane istejším, nebudú
vystavení sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Súd mal za to,
že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení neplatností zmluvy o úvere a následne teda

aj zmluvy záložnej.

V konaní bolo nepochybne zistené, že zmluvu, ktorú uzavreli účastníci konania je treba považovať
za zmluvu o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 25 ods.l zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom
2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Odsek 2 hore citovaného zákona by sa použil len na zmluvy uzatvorené na dobu neurčitú. Predmetná

spotrebiteľská zmluva bola uzavretá na dobu určitú, čiže súd právny vzťah medzi účastníkmi konania
posudzoval podľa ustanovení zákona č. 285/2001 Z.z.

Podľa§1ods.l tohtozákona, tentozákonupravuje niektorépodmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa

spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods.2 citovaného zákona, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.V ustanovení § 40 citovaného zákona sú uvedené náležitosti úverovej zmluvy, ktorá musí mať písomnú
formu. Zmluva musí obsahovať najmä označenie veriteľa a spotrebiteľa, celkovú výšku úveru,

konečnú splatnosť úveru, ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok, ročnú percentuálnu
mierunákladovacelkovénáklady spotrebiteľa,priemernú hodnoturočnejpercentuálnejmierynákladov,
upozornenie na následky nesplácania spotrebiteľského úveru, práva spotrebiteľa, spôsob zániku
záväzku, informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporu.

Oboznámením sa s obsahom predmetnej zmluvy mal súd za preukázané, že žalovaný v úverovej
zmluve uviedol, že poskytuje žalobcom úver vo výške 8500,-eur, z čoho však už pri poskytnutí úveru
odrátal prvú splátku úveru vo výške 382,-eur a poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 637,50 eur.

Súd mal za to, že žalobcom nebol poskytnutý úver vo výške 8500,-eur tak, ako to deklaroval žalovaný
v zmluve, ale poskytnutý úver predstavoval reálne len výšku 7480,50 eur. Nemožno sa stotožniť so

stanoviskomžalovaného,žeúverovýmiprostriedkami súajtiefinančnéprostriedky, sktorýmižalobcovia
nemali možnosť disponovať, keďže nikdy neboli zaslané na ich účet. Obsah zmluvy pritom žalobcovia
nemohli nijako ovplyvniť, pretože išlo o zmluvu vypracovanú žalovaným pre veľký počet záujemcov o
poskytnutie spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3 ods.10 zák. č. 258/2001 Z.z., odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť
výšku ustanovenú nariadením vlády.

Podľa § 3 ods.11 citovaného zákona, ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením
ods. 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovením

nariadení vlády vydaným podľa ods. l0, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu,
ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý neplatností dovolá.

Výšku odplaty upravuje ust. § 1 nariadenia vlády SR č.238/2008 Z.z., podľa ktorého, výška odplaty za
poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa ods. 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá

dvojnásobku priemernej hodnoty ročne percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského
úveru, platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods.2 zák. a
súčasnenesmie prevýšiťsumu,ktorázodpovedá 4-násobkuhodnoty váženého priemeru priemerných
hodnôt ročnejpercentuálnejmierynákladovapriemernej úrokovejmieryzavšetkytypyspotrebiteľských
úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods.2 zákona.

Žalovaný vypočítal v konaní RPMN vo výške 63,7%, pričom uviedol, že priemerná RPMN uverejnená
v zmysle § 7a ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. je 14,61%. Úrok a odplata v zmluve boli dojednané tak,
že žalobcovia zaplatia žalovanému ako veriteľovi za poskytnutie úveru dohodnutý úrok 23% z istiny
ročne a dohodnutú celkovú odplatu vo výške 637,50 eur, pričom úrok a odplata sú spolu s istinou

splatné mesačne. Mesačná splátka uvedená v článku III. zmluvy zahŕňa splátku istiny, úroku a
odplaty a RPMN tejto zmluvy predstavuje 63,7%. V článku III. zmluvy sa teda žalobcovia zaviazali
uhradiť žalovanému celkom čiastku 18997,50 eur, z toho poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 637,50
eur a sumu vo výške 18360,-eur v 47 pravidelných mesačných splátkach vo výške po 382,-eur a 48.
splátku vo výške 406,-eur s tým, že prvá splátka bude splatná ku dňu vyplateniu úveru, t.j. 03.3.2009

a každá ďalšia potom vždy k 28.dňu každého nasledujúceho kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom
apríl 2009 do úplného zaplatenia čiastky. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovia uzavreli zmluvu o
poskytnutí úveru vo výške 8500,-eur. Zaviazali sa zaplatiť spolu s úrokmi a poplatkami sumu 18997,50
eur, čo predstavuje viac ako 100% nárast a žalovaný im v skutočnosti neposkytol úver v dohodnutej
výške 8500,-eur, ale úver znížený o poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 637,50 eur a o prvú splátku

úveru vo výške 382,-eur, ktorej zaplatenie si započítal pred poskytnutím úveru. Pri takomto postupe
žalovaného mal súd za to, že žalobcovia ani pri vypočítaní RPMN nemohli vychádzať zo správnych
údajov, keď za poskytnutý úver považovali sumu 8500,-eur hoci reálne žalobcom žalovaný poskytol
sumu zníženú, tak ako je to uvedené vyššie.

Zákon o ochrane spotrebiteľa ustanovuje niektoré podmienky podnikania významné pre ochranu
spotrebiteľa. Jednou z týchto podmienok je zákaz klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov
(§ 8 ods.l zák.č. 250/2007 Z.z.), o skutočných vlastnostiach, výrobkoch alebo služieb alebo úrovní. Tedazostranyžalovanéhodošlokporušeniuzákazupredávajúcehouvádzaťnepravdivéúdaje,keďžespôsob
výpočtu RPMN pri takomto poskytnutí úveru je v rozpore so zákonom.

Pri posudzovaní obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi súd zistil viaceré ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Žalovaný v zmluve sankcionoval nezaplatenie čo len jednej úverovej splátky zosplatnením úveru,
pričom dlžník bol povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 0,2% z pôvodnej výšky istiny za každý začatý
deň omeškania. To znamená, že hoci by žalobcovia splatili 90% poskytnutých úverových prostriedkov

a dostali by sa do omeškania, zmluvnú pokutu by museli zaplatiť nie zo zvyšku dlhu, ale z pôvodne
poskytnutej istiny, teda aj z tej časti úveru, ktorú by už uhradili. Žalovaný zakomponoval do zmluvy aj
ďalšie sankcie ako je jednorazová zmluvná pokuta vo výške 1162-eur a paušálna náhrada nákladov
vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 1660,-eur. Tieto sankcie nie
sú bližšie špecifikované a nie je zrejme, akým spôsobom žalovaný ich výšku určil. Teda žalovaný
sankcionoval neuhradenie jednotlivých splátok viacerými sankciami, pričom spolu so zmluvou bola

uzatvorená aj záložná zmluva na nehnuteľností patriace žalobcom. Žalovaný chcel využiť svoje právo
záložného veriteľa, predal založené nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe ale zároveň vypočítal výšku
dlhu tak, že použil aj ostatné sankcie zo zmluvy. V čase konania dražby mala byť výška dlhu 22180,-
eur (vychádzajúc z údajov uvedených v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 04.01.2010). Žalovaný
teda neobyčajne hrubým spôsobom narušil rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán

v ustanoveniach o počte sankcií a záložnej zmluvy zároveň.

Zmluvné strany sa v zmluve o úvere dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú zo zmluvy
predložia narozhodnutiejedinémurozhodcovi Medzinárodnémurozhodcovskémusúdu zriadeného pri
Rozhodcovská spoločnosť, a.s., so sídlom Viedenská cesta 5, Bratislava. Zmluvné strany sa výslovne

dohodli na vylúčení možností preskúmania a zrušenia rozhodcovského nálezu v rozhodcovskom
konaní. Toto ustanovenie odporuje zákonu a v celom rozsahu je neplatné. Žalovaný sa bránil tým,
že v zmluve bolo vymedzené, že kým nie je dotknuté právo dlžníka obrátiť sa s návrhom na začatie
konania na príslušný všeobecný súd v Slovenskej republike. Ak by však rozhodnutie rozhodcu bolo
vydané skôr, než by sa účastník obrátil na súd, účastníci sa dohodli, že rozhodnutie rozhodcu nemôže

byť preskúmavané a zrušené. Navyše žalobcovia ako účastníci zmluvného vzťahu nemali možnosť
vybrať príslušného rozhodcu.

Podľa názoru súdu je teda veľká časť ustanovení posudzovanej úverovej zmluvy v rozpore s pravidlami
dobrých mravov, v dôsledku čoho je podľa ustanovenia § 39 OZ neplatná. Ide o absolútnu neplatnosť,

ktorej sa môže dovolať ktokoľvek a kedykoľvek. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho
obsah bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho stanoviť a bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi
zavinil, ako i na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere, dostane do rozporu so
všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah tohto
právneho úkonu tak, aby bol v súlade so základnými morálnymi zásadami.

Napriek tomu, že Občiansky zákonník ani iný predpis nedefinuje kategóriu dobrých mravov, teória
a súdna prax zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré
predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak
významne, že ich pomocou odkazu v právnej morme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva,

že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, dajú sa na základe objektivizovaných kritérií určiť.
V prípade posudzovanej zmluvy možno konštatovať, že je v rozpore s dobrými mravmi, lebo všetky
podstatné okolnosti zmluvy sú zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahol na
jednej strane sociálne nepriaznivý účel tým, aby bol spotrebiteľ povinný platiť množstvo sankcií a na
druhej strane, aby sa dosiahol rýchly a neprimeraný majetkový prospech žalovaného.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods.l OZ, výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.Ako už bolo konštatované, súd považoval zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania za neplatnú
jednak z toho dôvodu, že je v rozpore so zákonom a jednak z dôvodu, že je v rozpore s dobrými mravmi
(použitie neprimerane prísnych a viacerých sankcií). Súd určil, že neplatná je celá zmluva, nie len jej

časť, teda nie len nad rámec fakticky poskytnutých úverových prostriedkov a to z toho dôvodu, že medzi
účastníkmi bola sporná aj samotná výška poskytnutého úveru, keď žalovaný považoval za poskytnutý
úver sumu 8500,-eur a žalobcovia sumu nižšiu vzhľadom na započítanie prvej splátky úveru vo výške
382,-eur a poplatku za uzavretie zmluvy v sume 637,50 eur. Súd posudzoval zmluvu ako celok a
dospel k názoru, že ako jeden právny úkon je neplatná a z toho dôvodu žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Keďže súčasťou žalobného návrhu bol aj návrh žalobcov o vyslovenie neplatností záložnej zmluvy,
ktorá má akcesorickú povahu vo vzťahu k zmluve úverovej, súd mal za to, že pokiaľ je úverová zmluva
neplatná je neplatná aj zmluva o záložnom práve a návrhu aj v tejto časti vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. l, O.s.p. tak, že žalobcom, ktorí mali v
konaní plný úspech priznal náhradu trov, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Trovy právneho

zastúpenia v sume 718,82 eur pozostávajú:

1, zo sumy 309,35 eur, t.j. 5 x základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby á 61,87
eur podľa § 11 ods.1 písm.a) za 1.prevzatie a príprava zastúpenia, , 2.písomné vyjadrenie vo veci samej
zo dňa 30.6.2014, 3.návrh na zmenu petitu zo dňa 15.10.2014, 4.písomné vyjadrenie vo veci samej zo

dňa 16.10.2014, 5.účasť na pojednávaní dňa 18.12.2014;
2, zo sumy 30,92 eur, t.j. 2 x 1 základnej sadzby tarifnej odmeny á 15,46 eur za účasť na pojednávaniach
odročených bez prejdnania veci samej v dňoch 17.6.2014 a 09.10.2014;
3, zo sumy 56,28 eur, t.j. 7 x režijný paušál á 8,04 eur za úkony v roku 2014;
4, zo sumy 160,80 eur, t.j. náhrada za stratu času strávenú cestou na a z pojednávania na trase Vranov

nad Topľou - Humenné a späť v dňoch 17.6.2014, 09.10.2014 a 18.12.2014, tri krát 4 polhodiny á 13,40
eur;
5, zo sumy 41,67 eur - náhrada cestovných výdavkov 3 x osobným motorovým vozidlom Honda CR-
V na trase Vranov nad Topľou - Humenné a späť
- dňa 17.6.2014 spolu 13,97 eur;

amortizácia: 52km x 0,183 eur = 9,51 eur, pohonné hmoty: 52km/100 x 6,5litra x 1,320 eur/l = 4,46 eur;
- dňa 009.10.2014 spolu 14,-eur;
amortizácia: 52km x 0,183 eur = 9,51 eur, pohonné hmoty: 52km/100 x 6,5litra x 1,330 eur/l = 4,49 eur;
- dňa 18.12.2014 spolu 13,70 eur;
amortizácia: 52km x 0,183 eur = 9,51 eur, pohonné hmoty: 52km/100 x 6,5litra x 1,240 eur/l = 4,19 eur;

6, zo sumy 119,80 eur, t.j. 20% DPH zo sumy 599,02 eur a sú vypočítané v súlade s vyhláškou č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd nepriznal
právnej zástupkyni žalobcov odmenu za jeden úkon právnej služby vrátane režijného paušálu a to za
prevzatie a prípravu zastúpenia za žalobkyňu v 2 rade, vychádzal pritom zo zásady uvedenej v ust. §
13 ods.2 vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie

proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.