Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/310/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114219760
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114219760.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľov: 1/ W. O.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, O., štátny občan SR, 2/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/
XX, O., štátny občan SR, 3/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, O., štátny občan SR, 4/ N. W.,
nar. XX.XX.XXXX, W. Ž. XX, O. - Š., štátna občianska SR, všetci navrhovatelia právne zastúpení Mgr.
Jurajom Jancom, advokátom, Mierové námestie 52/6, Ilava proti odporcom: 1/ P. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Ú. XXX, O., štátna občianska SR, 2/ U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, O. A.É. P., štátna
občianska SR, 3/ U. O., A.. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, G., štátny občan SR, 4/ L. L., A.. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXX, štátna občianska SR, 5/ U. O., A.. XX.XX.XXXX, bytom Ú. XXX, O., štátny občan SR,

všetci odporcovia právne zastúpení JUDr. Dušan Divko , advokát, spol. s r.o., Šoltésovej 346/1, APC,
pavilón B, Považská Bystrica, v konaní o zaplatenie 556 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca 1/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 209 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,15 % ročne zo sumy 209 Eur od 26.8.2014 do zaplatenia, navrhovateľovi 2/ sumu 23 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 23 Eur od 26.8.2014 do zaplatenia, navrhovateľovi
3/ sumu 23 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 23 Eur od 26.8.2014 do
zaplatenia, navrhovateľke 4/ sumu 23 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy

23 Eur od 26.8.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca 5/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 156,75 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,15 % ročne zo sumy 156,75 Eur od 26.8.2014 do zaplatenia, navrhovateľovi 2/ sumu 17,25
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 17,25 Eur od 26.8.2014 do zaplatenia,
navrhovateľovi 3/ sumu 17,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 17,25
Eur od 26.8.2014 do zaplatenia, navrhovateľke 4/ sumu 17,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne zo sumy 17,25 Eur od 26.8.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

III. Súd návrh proti odporcom 2/ až 4/ z a m i e t a.

IV. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa domáhali, aby súd uložil povinnosť odporcovi 1/ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 209,- Eur, navrhovateľovi 2/ sumu 23,- Eur, navrhovateľovi 3/ sumu 23,-

Eur, navrhovateľovi 4/ sumu 23,- Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % z uvedených súm od
26.8.2014 do zaplatenia, aby súd uložil povinnosť odporcovi 2/ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 17,42 Eur, navrhovateľovi 2/ sumu 1,92 Eur, navrhovateľovi 3/ sumu
1,92 Eur, navrhovateľovi 4/ sumu 1,92 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % z uvedených súmod 26.8.2014 do zaplatenia, aby súd uložil povinnosť odporcovi 3/ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 17,42 Eur, navrhovateľovi 2/ sumu 1,92 Eur, navrhovateľovi 3/ sumu
1,92 Eur, navrhovateľovi 4/ sumu 1,92 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % z uvedených súm

od 26.8.2014 do zaplatenia, aby súd uložil povinnosť odporcovi 4/ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 17,42 Eur, navrhovateľovi 2/ sumu 1,92 Eur, navrhovateľovi
3/ sumu 1,92
Eur, navrhovateľovi 4/ sumu 1,92 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % z uvedených súm od
26.8.2014 do zaplatenia, aby súd uložil povinnosť odporcovi 5/ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 156,75 Eur, navrhovateľovi 2/ sumu 17,25 Eur, navrhovateľovi 3/ sumu
17,25 Eur, navrhovateľovi 4/ sumu 17,25 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % z uvedených súm
od 26.8.2014 do zaplatenia.

V návrhu uviedli, že navrhovateľ 1/ je výlučným vlastníkom pozemku O.-B. parc. č. XXX/XX „zastavané
plochy a nádvoria“ o výmere 93 m2, zapísaného na LV č. XXXX v k.ú. O. a v podiele 1/4 podielovým

spoluvlastníkom pozemku KN-E parc. č. XXX/XX „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 46 m2,
zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. O., teda na jeho spoluvlastnícky podiel pripadá výmera 11,5 m2.
Navrhovateľ 2/ je podielovým spoluvlastníkom pozemku parc. č. XXX/XX v podiele 4/16, na jeho podiel
pripadá výmera 11,5 m2 a navrhovatelia 2/ a 3/ sú jeho podielovým spoluvlastníkmi každý v podiele
1/4 (správne malo byť uvedené, že navrhovatelia 2/, 3/, 4/ sú jeho podielovými spoluvlastníkmi), a

na podiel každého z nich tiež pripadá výmera 11,5 m2. Ďalej navrhovatelia uviedli, že odporcovia sú
podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku KN-C parc. č.
XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. O., odporkyňa 1/ v podiele 1/2, odporcovia 2/ až 4/ každý
v podiele 1/24 a odporca 5/ v podiele 5/24 (správne malo byť uvedené v podiele 9/24 ako vyplýva z
predmetného listu vlastníctva). Pozemok KN-C parc č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 508

m2, na ktorom je uvedený dom postavený, ani pozemok KN-C parc. č. XXXX záhrady o výmere 844 m2,
ktorý je k uvedenému domu priľahlý a odporcovia ho tiež užívajú, nie sú evidované na liste vlastníctva a
ich časť je totožná s vyššie uvedenými pozemkami parc. č. XXX/XX a XXX/XX, ktoré sú vo vlastníctve
navrhovateľov. Vyššie uvedené pozemky XXX/XX a XXX/XX, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľov, tak
odporcovia dlhodobo bez právneho dôvodu užívajú a navrhovatelia sú z ich užívania úplne vylúčení.

Navrhovatelia odporcov opakovane písomne, avšak bezvýsledne, vyzývali na usporiadanie vlastníckych
a užívacích vzťahov tým, že by došlo k odkúpeniu uvedených pozemkov. Na usporiadanie vlastníckych a
užívacích vzťahov vyzval odporcov aj právny zástupca navrhovateľov. Okrem odporkyne 2/ odporcovia
na výzvu vecne nereagovali.
Užívaním uvedených pozemkov bez právneho dôvodu vzniká na strane odporcov na úkor navrhovateľov

bezdôvodné obohatenie. V zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ)
„Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Ustanovenie § 451 ods. 1 stanovuje, že „Kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, pričom podľa § 456 OZ „Predmet bezdôvodného

obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získať. Odporcovia sú teda povinní navrhovateľom
uvedené bezdôvodné obohatenie vydať. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa pri užívaní pozemkov pri
určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádza z bežného nájomného za porovnateľné pozemky
v rovnakej lokalite. Podľa informácií, ktoré majú navrhovatelia k dispozícii, je primeranou náhrada
bezdôvodného obohatenia vo výške 2 Eurá/m2/rok, teda za celú výmeru pozemkov ide o sumu 278,-

Eur ročne. Navrhovatelia žiadajú, aby im odporcovia nahradili bezdôvodné obohatenie za obdobie 2
rokov spätne od podania návrhu, teda za obdobie od 29.8.2012, v celkovej výške 556 Eur, vychádzajúc
z veľkosti spoluvlastníckych podielov jednotlivých účastníkov. Navrhovateľovi 1/ z uvedenej sumy
patrí časť vo výške 418 Eur a navrhovateľom 2/ až 4/ každému suma 46,- Eur. Odporcovia sú
povinní každému z navrhovateľov zaplatiť časť uvedenej sumy, vyplývajúcu z veľkosti spoluvlastníckych

podielov jednotlivých odporcov. Keďže neuhradením pohľadávky ani na základe výzvy sa odporcovia
dostali do omeškania, sú v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinní zaplatiť
navrhovateľom úrok z omeškania. Navrhovatelia uplatňujú voči odporcom úrok z omeškania počnúc
dňom podania návrhu, teda od 26.8.2014. V zmysle ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. sú odporcovia povinní navrhovateľom zaplatiť úrok z omeškania vo výške o päť percentuálnych

bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, teda 5,15 %.

Súd vydal dňa 16.9.2014 platobný rozkaz č.k. 11Ro/382/2014-34, ktorým návrhu vyhovel.Platobný rozkaz napadli odporcovia v zákonnej lehote odporom, v ktorom s návrhom nesúhlasili. Žiadali
návrh navrhovateľov ako právne nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Navrhovatelia podali návrhu

proti odporcom na tom základe, že na LV č. XXXX katastrálne územie O. ohľadne vlastníctva rodinného
domu súp. č. XXX stojaceho na parc. č. XXXX v katastrálnom území Košeca sú odporcovia zapísaní
ako podieloví spoluvlastníci tohto rodinného domu. Uvedený rodinný dom užívajú odporcovia 1/ a 5/.
Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba rodinného domu nie je evidovaný na liste vlastníctva.
Navrhovatelia odvodzujú svoje vlastníctvo z registra „E“ evidovaného na mape určeného operátu, keď

tvrdia, že výlučným vlastníkom parc. KNE XXX/XX o výmere 93 m2 je navrhovateľ 1/, parc. KNE XXX/
XX sú všetci navrhovatelia podieloví spoluvlastníci. Toto vlastníctvo navrhovateľov je len evidenčné,
nadobudli ho na základe dedenia po svojich právnych predchodcov sp. zn. 14D 1346/2011 a 30D
424/2011, hoci O. O. a manželka O., rod. F. odpredali dňa 20.08.1963 otcovi odporcov 2/ až 5/ U. O.íkovi
a jeho manželke P. O., rod. F., odporkyni v 1/ rade, svoje parcely, ktoré mali vo vydelenom úžitku a to
parc. č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX a podiel z parc. č. XXX/X v tom čase v pozemno-knižnom stave.

Otec s manželkou si vybudovali rodinný dom na týchto parcelách a od tohto času pokojne a nerušene
v dobrej viere, že sú vlastníci, uvedené pozemky spracovali podľa zákona č. 141/1950 Zb. a aj vydržali
podľa § 134 zákona č. 509/1991 Zb.. Preto navrhovatelia nie sú aktívne legitimovaní pre vedenie tohto
sporu, sú len formálne evidovaní vlastníci, keď odporkyňa 1/ a jej manžel si aj formálne vlastníctvo
neusporiadali a toto si usporiadajú v osobitnom konaní, na základe určovacej žaloby v zmysle § 80

písm. c) O.s.p.. Odporcovia poukázali na zápis MNV O. zo dňa 07.07.1965, keď sa ustaľovali hranice
pozemkov medzi skutočnými majiteľmi pozemkov U. O., U. X. a U. F.. Keďže hranice sú takto nesporne,
pokojne a nerušene užívané a nikdy odporcovia neboli rušení v úžitku ako skutoční vlastníci, žiadali
odporcovia návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov 1/, 2/, odporcov 1/, 3/, 4/, 5/, svedkov U. F., Q. F.,
oboznámením výpisov z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX k.ú. O., informatívnej kópie z mapy,
výpisov z katastra nehnuteľností ohľadom parciel KNC XXXX, XXXX, k.ú. O., výziev navrhovateľov
na odkúpenie nehnuteľností zo dňa 26.2.2014, doručeniek od výziev, listu odporkyne 2/ adresovaného
právnemuzástupcovinavrhovateľov,listunavrhovateľa1/ adresovanéhoodporkyni1/,odporuodporcov,

potvrdenky o predaji zo dňa 20.8.1963, zápisu MNV v O. zo dňa 7.7.1965, písomného vyjadrenia
navrhovateľov zo dňa 17.9.2015, kópie z mapy určeného operátu, výpisov z LV č. XXXX, XXXX k.ú.
O., výpisu pozemno-knižnej vložky č. XXXX k.ú. O., podielnej listiny zo dňa 9.7.1942, kúpno-predajnej
zmluvy č.d. XXXX/XX, listín obsahujúcich podpis O. O., osvedčenia o dedičstve 14D 1346/2011-106
zo dňa 20.9.2012, výpisu z LV č.l. XXXX k.ú. O., zápisnice spísanej na MNV v O. dňa 8.11.1973, listu

Obecného úradu O. zo dňa 8.10.2015, geometrického plánu G.. T. O. zo dňa 15.11.2004, potvrdenia
zo dňa 14.11.1954, záznamu zo dňa 2.10.2014, písomného podania navrhovateľov zo dňa 20.11.2015,
kúpnej zmluvy č.d. 1285/64, čestného prehlásenia navrhovateľky 4/, rozhodnutia Okresného úradu G.,
katastrálny odbor zo dňa 14.1.2014, prehlásenie svedkov zo dňa 31.5.2013, návrhu odporkyne zo dňa
30.5.2013, výpisu z pozemno-knižnej vložky č. XXXX k.ú. O., uznesenia Okresného súdu Považská

Bystrica sp. zn. 8C 151/64, výpisu z pozemno-knižnej vložky č. XXXX k.ú. O., výpis LV č. XXXX k.ú. O.,
výpisu z pozemno-knižnej vložky č. XXX k.ú. O., výpisu z LV č. XXXX, k. ú. O. a výpisu z pozemno-
knižnej vložky č. XXX k. ú. O., kúpnej zmluvy č.d. XXXX/XX, a zistil tento skutkový stav:

Podľa zápisu v pozemno-knižnej vložke č. XXXX k.ú. O. vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXX/XX

E. výmere 46 m2, ktorá je v grafickej časti evidovaná ako parc. č. XXX/XX nadobudla O. O., rod. F. v
celosti dňa 7.9.1942, kedy bola do pozemkovej knihy pod č.d. XXXX zapísaná podielná listina, ktorou
sa podieloví spoluvlastníci - roľníci v O. dohodli na rozdelení spoločných nehnuteľností, a O. O., rod. F.
pripadla do vlastníctva uvedená parcela.

Dňa 14.12.1949 bolo do pozemkovej knihy k.ú. O. do vložky č. XXXX zapísané pod č.d. XXXX/XX v
prospech O. O., rod. F. výlučné vlastnícke právo k parcele č. XXX/XX o výmere 93 m2 pôvodne zapísanej
v pozemno-knižnej vložke č. XXX k.ú. O., a to na základe kúpno-predajnej zmluvy , ktorú O. O., rod. F.
ako kupujúca uzavrela dňa 23.2.1949 s predávajúcimi F. P., Y. P..

Z výpisu z LV č. XXXX k.ú. O. súd zistil, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi každý v
podiele 1/4 pozemku KN-E parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2, pričom
ako nadobúdací titul navrhovateľov 1/, 3/, 4/ je uvedené uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
4CoD/9/2008 a u navrhovateľa 2/ darovacia zmluva V XXX/XXXX. Podľa výpisu z LV č. XXXX k.ú. O. jenavrhovateľ 1/ výlučným vlastníkom pozemku parc. KNE XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere
93 m2, a to na základe osvedčenia o dedičstve 14D 1346/2011-106 zo dňa 20.9.2012 , ktorým bolo
prejednané dedičstvo po poručiteľke O. O., rod. F..

Odporcovia sú na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. O. vedení ako podieloví spoluvlastníci rodinného domu
súp. č. XXX, postaveného na pozemku KNC parc. XXXX , a to odporkyňa 1/ v podiele 1/2, odporcovia
2/ až 4/ každý v podiele 1/24, odporca 5/ v podiele 9/24-in.
Z výpisov z katastra nehnuteľností vyplýva, že pozemok KN-C parc. č. XXXX zastavané plochy a

nádvoria o výmere 508 m2, na ktorom je postavený rodinný dom súp. č. XXX , pozemok KN-C parc.
č. XXXX záhrady o výmere 844 m2, ktorý je k uvedenému domu priľahlý, nie sú evidované na liste
vlastníctva.

Z geometrického plánu Ing. T. O., geodetické práce zo dňa 15.11.2004 vyplýva, že parcela KNC č.
XXXX zastavané plochy o výmere 522 m2 v k.ú. O. bola vytvorená aj z parcely KNE č. XXX/XX /diel 8 o

výmere 48 m2/ a parcela KNC č. XXXX záhrady o výmere 844 m2 v k.ú. O. bola vytvorená aj z parcely
KNE č. XXX/XX /diel 7 o výmere 45 m2/ a z parcely KNE č. XXX/XX /diel 4 o výmere 46 m2/.

Odporcovia predložili rukou písanú listinu označenú ako potvrdenka o predaji, v ktorej je uvedené, že O.
O. s manželkou O., rod. F.Á. potvrdzujú, že dňa 20.8.1963 predávajú U. O., manželke P., rod. F. svoje

parcele, ktoré užívali už dávno XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a patriaci podiel z parcele XXX/1 s tým, že
kúpna cena nie je uvedená. Na konci listiny na pravej strane je čitateľný podpis P. O. a jeden nečitateľný
podpis, na pravej strane je podpis O. O..

Okresný národný výbor v Ilave rozhodnutím š. Výst./924/1956 zo dňa 1.8.1956 povolil U. O. stavbu

rodinného domu na pozemku parc. č. XXX/XX k.ú. O.. Podľa potvrdenia Obecného úradu O. zo dňa
19.11.1997 bol rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele KN XXXX v k.ú. O. v roku 1957
stavebníkmi U. O. a odporkyňou 1/. Kolaudačné rozhodnutie odporcovia nepredložili, pretože sa im ho
nepodarilo nájsť ani v Okresnom archíve v Považskej Bystrici.

Navrhovatelia prostredníctvom ich právneho zástupcu výzvami zo dňa 26.2.2014 vyzývali odporcov
1/ až 5/ na odkúpenie predmetných nehnuteľností a zaplatenia bezdôvodného obohatenia , inak sa
navrhovatelia obrátia na súd. Odporkyňa 2/ na výzvu odpovedala listom zo dňa 15.3.2014, v ktorom
poukázala na to, že z domu odišla, keď mala 18 rokov, pozemky neužívala. Na pozostalosti po otcovi
sa dohodli, že odporca 5/ dá tieto pozemky na poriadok vo svoj prospech.

Obec O. v liste zo dňa 8.10.2015 právnemu zástupcovi navrhovateľov oznámila, že k nájomnému, za
ktoré prenajímajú iné osoby pozemky zastavané stavbami v obci sa vyjadriť nevie, no uviedla, že v
nájomných zmluvách na pozemky, ktoré uzavrela obec s fyzickými osobami bolo stanovené nájomné
na sumu 6,25 Eur za 1 m2.

Na pojednávaní navrhovateľ 1/ trval na podanom návrhu. Navrhovateľ 1/ odporcov vyzval, aby odkúpili
predmetné pozemky, ktoré užívajú a aby mu zaplatili nájomné za ich užívanie. Ide o pozemky parc.
KNE č. XXX/XX, XXX/XX. Pôvodne sa jednalo o vlastníctvo navrhovateľovej matky O. O., rod. F., po
ktorej parcelu č. XXX/XX zdedil výlučne navrhovateľ 1/ a parcelu č. 165/13 navrhovatelia zdedili po

navrhovateľovom bratovi U. O. v r. 2008. Ďalej uviedol, že predmetné pozemky užívala pôvodne jeho
matka, a to až do doby, kedy začali na nich stavať dom odporcovia, mohlo to byť v roku 1960, presný
rok si nepamätal. Matka O. O., rod. F. navrhovateľovi 1/ povedala, že predmetné pozemky, na ktorých
odporcovia začali stavať dom, im nikdy nepredá. Odporcovia si vybavili povolenie na stavbu rodinného
domu na MNV. Matka navrhovateľa 1/ so stavbou tohto rodinného domu nesúhlasila. V roku 2011

oslovil navrhovateľ 1/ odporcu 5/, aby sa predmetná záležitosť s pozemkami usporiadala, pretože ide
o vlastníctvo navrhovateľov, a keďže ho odporca užívajú, tak mu navrhol, aby tieto pozemky odkúpil.
Navrhovateľ 1/ poukázal na to, že pozemky boli vo vlastníctve jeho matky a preto ich ani nemohol predať
navrhovateľovotecO.O..Navrhovateľ1/nemážiadnuvedomosťotom,žebyjehomatkaO.O.previedla
pozemky právnym predchodcom odporcov. Matka mu povedala, že predchodca odporcov U. O. cez

plot na ňu kričal, no ona mu odmietla pozemky predať. Ďalej navrhovateľ 1/ uviedol, že v minulosti po
skončení II. svetovej vojny jeho otec nechcel vstúpiť do družstva, bol obvinený z protištátnej činnosti,
že vraj mal vysielačku v dome, uväznený, následne bol prepustený z väzenia. Všetci boli proti nemu.
U. P. býval oproti domu navrhovateľa 1/.Navrhovateľ 2/ na pojednávaní žiadal, aby súd návrhu vyhovel. Je pravda, že jeho starému otcovi O. O.
za komunistického režimu odňali role, bol prenasledovaný, uväznený v G.. Stará mama navrhovateľa

2/ O. O. navrhovateľovi 2/ hovorila, že pozemky KN E č. XXX/XX XXX/XX Q. O. patri navrhovateľom.
Navrhovateľ2/spochybnil,žepodpisnapotvrdeníopredaji,ktorépredložiliodporcovia,jepodpisomjeho
staréhootcaO.O.,pretožezpodpisujehostaréhootcanainýchlistináchjezrejmé,ževosvojompodpise
mal špecifické písmeno K, a tomuto nezodpovedá podpis , ktorý je napísaný na doklade predloženom
odporcami. V ostatnom sa pridržal tvrdení uvedených v návrhu na začatie konania, prednesu právneho

zástupcu navrhovateľov.

Navrhovateľka 4/ v čestnom prehlásení úradne overenom dňa 27.11.2015 uviedla, že jej matka O. O.
nemala cukrovku, mala síce slabší zrak, ale do svojej smrti videla, vedela sa postarať o seba aj o
domácnosť, mohla sama čítať aj písať. Nebol preto dôvod, aby za ňu úradné prípadne iné dokumenty
podpisoval jej manžel alebo syn. Otec navrhovateľky 4/ O. O. vždy dbal o to, aby všetko čo vybavoval,

bolo prevedené riadnou úradnou cestou, aby doklady mali úroveň, úpravu, ako sa vyžadovala, nikdy
by nepodpísal taký zdrap papiera, ktorý predložili odporcovia a už vôbec nie, ak by malo ísť o zmluvu.
O. O. nepatrí písmo a ani podpis na doklade, ktorý predložili odporcovia. Keďže sa navrhovateľka 4/
odsťahovala z O. v roku 1954, nevedela uviesť, aký vzťah mali jej rodičia s rodinou O..

Odporkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že pozemky parc. č. XXX/XX, XXX/XX v O. na ktorých je
postavený dom, v ktorom odporkyňa 1/ býva, patrili pôvodne O., pričom ten ich predal odporkyni 1/ a
jej manželovi U. O.. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy bola prítomná odporkyňa 1/, aj jej manžel, pričom
s predávajúcimi sa dohodli aj na kúpnej cene 3.500 Kčs, ktorú im odporkyňa 1/ vyplatila na druhý
deň v dome O.. Pri uzatváraní zmluvy bol prítomný aj starší syn odporkyne 1/. V čase dohody o

kúpe pozemkov mala O. O. dobrý zdravotný stav, nebola chorá. Pozemky od O. kúpili z dôvodu,
že spolu s manželom na nich chceli postaviť dom. Predtým boli tieto pozemky neupravené, slúžili
ako smetisko. O kúpe sa nespisovala žiadna listina. Po nahliadnutí na potvrdenku o predaji zo dňa
20.8.1963 odporkyňa 1/ uviedla, že písmo na listine nespoznáva, z jej rodiny toto potvrdenie nikto
nepísal. Uviedla, že podpis P. O., ktorý je na konci tejto listiny sa podobá na jej podpis, no nebola si

tým istá; trvala na to, že ohľadom predmetnej kúpy sa nič nespisovalo. V dome býva odporkyňa 1/ spolu
so synom U. O.. Takýmto spôsobom je dom s pozemkami užívaný odporkyňou 1/ a odporcom 5/ už
dlhé roky. Odporcovia 2/, 3/, 4/ majú svoje vlastné domy, v ktorých bývajú a preto dom č. 645 v O. s
priľahlými pozemkami neužívajú. Keď išla odporkyňa s manželom stavať dom na kúpených pozemkoch,
žiadali aj o stavebné povolenie. Keď odporca 5/ robil nadstavbu predmetného rodinného domu, tiež

sa žiadalo príslušné povolenie od úradu a O. nemali proti tomu žiadne námietky, a to bývali jeden
dom od nich. Odporkyňa si nepamätala rok, kedy spolu s manželom začala stavať predmetný dom a
kedy bola stavba dokončená. Uviedla, že dom na kúpených pozemkoch začali stavať hneď potom
ako vyplatili predávajúcim peniaze. Rok uzavretia zmluvy a odovzdania kúpnej ceny si odporkyňa 1/
nepamätala. Potom ako kúpili od právneho predchodcu navrhovateľov O. O.a a jeho manželky pozemky

na výstavbu domu, predchodcovia navrhovateľov odporkyňu 1/ a jej manžela v užívaní pozemkov nikdy
nerušili, nežiadali od nich výplatu nájomného za užívanie pozemkov. Odporkyňa 1/ na písomné výzvy
navrhovateľa 1/ na odkúpenie pozemkov nereagovala, pretože pozemky už v minulosti s manželom
kúpila a vyplatili kúpnu cenu.

Odporca 3/ na pojednávaní nesúhlasil s návrhom navrhovateľov. Uviedol, že býval od svojho útleho
detstva v dome, ktorý si postavili jeho rodičia na pozemkoch parc. č. XXX/XX, XXX/XX, ktoré odkúpili od
O. a O. O., právnych predchodcoch navrhovateľa. Jeho rodina dobre vychádzala s rodinou O. a O. O.,
nemalimedziseboužiadnespory.Dohodnutákúpnacenaimbolavyplatená.Pokiaľbyvyplatenánebola,
určite by sa O. O. domáhal svojich vlastníckych práv, čo však nespravil, pretože pozemky odporkyni 1/ a

jej manželovi riadne predal. Kúpna zmluva nebola zaevidovaná v katastri nehnuteľností a z toho vznikol
tento problém. Odporca uviedol, že výstavba rodinného domu na kúpených pozemkoch bola ukončená
asi v roku 1963. Dom s priľahlými pozemkami v rokoch 2012, 2013, 2014 užíva jeho matka - odporkyňa
1/ a jeho brat odporca 5/. Ďalej uviedol, že odkedy bývali v dome, tak predchodcovia navrhovateľov nikdy
od nich nežiadali nejakú náhradu za užívanie pozemkov, ani ich nerušili v užívaní pozemkov a domu,

pretože kúpna zmluva bola zo strany právnych predchodcov navrhovateľov rešpektovaná. Pozemky
okolo domu boli oplotené plotom betónovým, mohol byť postavený asi v roku 1965. Potvrdenku o predaji
zo dňa 20.8.1963 odporca 3/ predtým nikdy vôbec nevidel. Odporca 3/ tieto veci, listiny neriešil. Bola to
záležitosť odporkyne 1/ a odporcu 5/. Poukázal aj na to, že do včera bola odporkyňa 1/ hospitalizovanáv nemocnici v Ilave, pre ťažkú hypertenziu, má problémy so sluchom a prekonala infarkt cca pred dvomi
týždňami.

Odporkyňa 4/ na pojednávaní nesúhlasila s návrhom navrhovateľov. Jej matka odporkyňa 1/ a otec U.
O. kúpili pozemky na výstavbu rodinného domu od právnych predchodcov navrhovateľov. Pozemky aj s
domom desaťročia nerušene užívali, nikto ich v užívaní nerušil. Chyba sa stala, že kúpna zmluva nebola
zaevidovaná v katastri nehnuteľností. S O. a O. O. ich rodina vždy vychádzala veľmi dobre, navštevovali
sa, odporkyňa 4/ býva v bezprostrednom susedstve ich domu. Uviedla, že odporkyňa 1/ sa kvôli tomuto

sporu veľmi trápi, má zhoršený zdravotný stav. V predmetnom dome bývala odporkyňa 4/ do roku 1987,
potom sa vydala a s manželom si postavili vlastný dom v tesnom susedstve. V rokoch 2012, 2013,
2014 dom s. č. XXX s priľahlým pozemkom užívali iba odporkyňa 1/ a odporca 5/. Odporkyňa 4/ po
nahliadnutí na potvrdenku o predaji zo dňa 20.8.1963 uviedla, že podpisy na ľavej strany potvrdenky
sú podpismi jej rodičov. Text potvrdenky o predaji napísal U. O. a usúdila tak preto, lebo spoznala jeho
písmo. Nevedela uviesť, kedy prvý krát videla potvrdenku o predaji. Nevedela sa vyjadriť, v ktorom roku

boli pozemky na výstavbu rodinného domu zakúpené. Odporkyňa 4/ sa narodila v roku 1963 a následne
v rodine tieto veci ani neriešili, nebol na to dôvod, keďže vzťahy s rodinou O. boli dobré. Nevedela sa
vyjadriť či potvrdenie zo dňa 14.11.1954 písal jej otec.

Odporca 5/ na pojednávaní žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. V období od 29.8.2012 do

28.8.2014 predmetné pozemky parc. KN E č. XXX/XX, č. XXX/XX k.ú. O. užíva odporca 5/ a v dome býva
aj jeho matka odporkyňa 1/. Odporca 5/ poukázal na to, že jeho otec U. O., začal stavať rodinný dom
na predmetných pozemkoch v roku 1955 a dostaval ho v roku 1964. Odporca 5/ bol osobne prítomný,
keď otec navrhovateľov podpisoval s matkou odporcu 5/ P. O. potvrdenku o predaji, ktorú odporcovia
priložili k odporu. Prítomní boli O. O., O. O., P. O., U. O. a odporca 5/, ktorý v tom čase mal 14 rokov.

Potvrdenku o predaji O. O. nepodpísala, pretože trpela cukrovkou a nevidela. Zvykol ju zastupovať jej
syn U. O., ktorý však v tom čase bol v práci v I. v D. a taktiež ju zvykol zastupovať pri rôznych úkonoch jej
manžel O. O.. Keďže tieto dve parcely mali inú výmeru, ako iné parcely, ktoré odporkyňa 1/ s manželom
kúpila, jednali o kúpnej cene a z toho dôvodu ani nebola cena uvedená v potvrdenke, avšak dohodli si
kúpnu cenu 4.600 Kčs, ktorú vyplatili rodičia odporcu 5/ predávajúcim na mieste pri podpise potvrdenky

o predaji. Potvrdenka o predaji bola spísaná a podpísaná 20.08.1963, text potvrdenky napísal Ján O.,
bola spísaná v dome O. a v ten deň bola aj vyplatená kúpna cena 4600 Kčs, pretože takúto kúpnu cenu
požadoval O. O.. Odporkyňa 1/ si už dobre nepamätá vzhľadom na jej aktuálny zdravotný stav výšku
kúpnej ceny. Odporca 5/ nevedel s odstupom času uviesť, prečo na potvrdenke o predaji nie je uvedená
kúpna cena. Potvrdenku nemohla podpísať O. O., pretože bola krátkozraká. Okrem tohto potvrdenia

zmluvné strany nepodpísali žiadny iný právny dokument. V roku 2012 odporca 5/ navrhovateľovi 1/
hovoril,žemákdispozíciidoklad,žejehorodičianadobudlipredmetnépozemkyodrodičovnavrhovateľa
1/. Túto listinu odporca 5/ nepredložil skôr preto, lebo vedel, že navrhovateľ 1/ je tvrdohlavý a že riešil aj
súdne konanie so svojimi súrodencami na Krajskom súde v Trenčíne. V rodinnom dome súp. č. XXX v
O.B. býva odporca 5/ od narodenia, pričom si nespomínal, že by ho a jeho rodičov v užívaní pozemkov,

ktoré sa nachádzajú pod domom, a vedľa, niekto rušil, že by ich vyzýval, aby tieto pozemky opustili.
Otec odporcu 5/ postupne skupoval jednotlivé pozemky pod domom a okolo neho od ich vlastníkov. Otec
navrhovateľa 1/ a otec odporcu 5/ sa dohodli, že do času kým nebude uzatvorená kúpna zmluva z r.1963
si zamenia jednotlivé parcely za účelom ich užívania tak, aby otec navrhovateľa mohol dostať stavebné
povolenie na výstavbu rodinného domu a k tejto dohode došlo medzi nimi v roku 1955. Odporca 5/ ďalej

uviedol, že O. O. bol priamy človek a pokiaľ by mu otec odporcu 5/ zabral neprávom pozemky, bol by
sa ozval, bránil by svoje práva, k tomu ale nedošlo. Až doteraz sa domáhajú navrhovatelia tvrdených
práv týmto návrhom. Právni predchodcovia navrhovateľa 1/ nikdy nepredali odporkyni 1/ a jej manželovi
predmetné pozemky.

Navrhovateľ1/poprel,žebybolapredmetnápotvrdenkaopredajipodpísanáunichdoma,jetoklamstvo.
Jeho matka nemala cukrovku, bola krátkozraká a tieto problémy so zrakom mala od roku 1965.

Právny zástupca navrhovateľov v písomnom podaní zo dňa 17.9.2015 a na pojednávaní uviedol, že
tvrdenia odporcov, nie sú pravdivé. Odporcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným

nehnuteľnostiam vydržaním, pretože odporcom chýba právny titul, na základe ktorého by sa mohlo
vyvodiť, že boli dobromyseľní v tom, že im nehnuteľnosti patria. Potvrdenie o predaji, ktorú predložili
odporcovia, nie je dokladom, z ktorého by vyplývala dobromyseľnosť právnych predchodcov odporcov,
pretože v zmysle právnej úpravy platnej v tom čase sa vyžadovala na prevod vlastníckeho práva knehnuteľnostiam zmluva a uvedené potvrdenie o predaji neobsahuje základné náležitosti kúpnej zmluvy,
je neurčité, nedatované. Odporcovia takéto potvrdenie nepredložili ani pri spracovaní ROEP v k.ú.
O., kedy mohli tiež vzniesť svoj nárok na vlastníctvo predmetných pozemkov. Odporcovia si nedali

niekoľko desiatok rokov zapísať vlastníctvo k predmetným parcelám do katastra nehnuteľnosti, hoci
potvrdenkou o predaji údajne disponovali. Zároveň sa k platnosti zmluvy o prevode nehnuteľností v
tom období vyžadovalo privolenie Okresného národného výboru a ani táto skutočnosť nebola v konaní
preukázaná. O tom, žeby mala byť takáto zmluva uzatvorená sa nezmieňuje ani odporkyňa 2/ vo
svojom liste zo dňa 15.3.2014 adresovanom právnemu zástupcovi navrhovateľov. Podľa odporcov

mal potvrdenku o predaji údajne podpísať O. O.. Ten však vlastníkom predmetných pozemkov nikdy
nebol. Pozemky boli výlučným vlastníctvom O. O., a táto skutočnosť vyplývala aj zo zápisu v príslušnej
vložke pozemkovej knihy, a preto je vylúčená akákoľvek dobromyseľnosť odporcov. O. O. nemohol
zastupovať svoju manželku O. O. rod. F. pri uzatváraní odporcami tvrdenej zmluvy o prevode vlastníctva,
pretože odporcovia nedoložili ani plnomocenstvo na takéto zastupovanie. Predmetné pozemky po O.
O. zdedili navrhovatelia. O. O. bol v 50tych rokoch prenasledovaný a uväznený za protištátnu činnosť.

V tom období MNV v O. povolil stavať rodinné domy na cudzích pozemkoch a tak došlo aj k stavbe
domu odporcov. Odporcovia však vedeli aká bola skutočnosť a nemohli sa nikdy domnievať, že sú
vlastníkmi pozemkov. Odporcovia a ich právni predchodcovia od počiatku vedeli, že užívajú pozemky,
ktoré im nepatria. Neboli splnené podmienky preto, aby nadobudli vlastnícke právo titulom vydržania.
Navrhovateľ 1/ vyzval odporcov na usporiadanie vlastníckych vzťahov k predmetným pozemkom listami

z roku 2012 a 2013. Ďalej právny zástupca navrhovateľov poukázal na to, že zápis prevedený MNV
v O. zo 7.7.1965 predložený odporcami sa týka iných pozemkov. Podľa názoru právneho zástupcu
navrhovateľov otázku vlastníckeho práva k predmetným pozemkom nie je možné riešiť v tomto konaní,
pretože vlastníckeho právo navrhovateľov vyplýva z listu vlastníctva a odporcovia doteraz nepodali
návrh na súd na určenie vlastníckeho práva ako uvádzali v odpore, že mienia spraviť. Odporcovia

nadobudli dom súp. č. XXX v roku 2005, zdedili ho podľa listu vlastníctva pravdepodobne po ich otcovi.
Keďže právny predchodca odporcov nemohol byť dobromyseľný, doba po ktorú užíval nehnuteľnosti,
nemôže byť započítaná do 10 ročnej vydržacej doby odporcov. Poukázal aj na to, že odporkyňa 1/
vedela, akým spôsobom sa v zmysle zákona nadobúdajú vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, že je
na to potrebné vyhotoviť a uzatvoriť kúpnu zmluvu a zapísať ju do pozemkovej knihy, a to preto, lebo z

výpisu z LV č. XXXX, k. ú. O. a výpisu z pkn vložky č. XXX k. ú. O., z ktorých vyplýva, že odporkyňa
1/ dňa 16.7.1956, uzavrela kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudla do vlastníctva pozemky parc.
č. XXX/XX, XXX/XX k.ú. O., a zmluva bola dňa 10.2.1958 zaevidovaná pod č.d. XXX v pozemkovej
knihe. Odporcovia nepreukázali svoje tvrdenie, že vlastnícke právo k pozemkom nadobudli niektorým
zo spôsobov v zmysle stredného Občianskeho zákonníka. Nebolo preukázané, že boli oprávnenými

držiteľmi pozemkov. Odporcom chýba právny dôvod, na základe ktorého by sa mohli domnievať,
že nadobudli vlastnícke právo k predmetným pozemkom. V zmysle § 159 stredného Občianskeho
zákonníka mohol stavebník postaviť stavbu na cudzom pozemku na základe práva stavby, teda na
základezmluvyuzavretejsvlastníkompozemkuasosúhlasomokresnéhonárodnéhovýboru,čovtomto
prípade splnené nebolo. Odporcovia, resp. ich právny predchodca U. O., nemohol byť dobromyseľný

pri začatí užívania predmetných pozemkov a tým nie je splnená základná podmienka pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním. Nie sú splnené ani podmienky ustanovení § 125 až 129 stredného
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých pre nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním zákon
vyžadoval dobromyseľnosť spracovateľa a takýmto spôsobom vlastnícke právo mohla nadobudnúť len
socialistická právnická osoba. Spracovať možno v zásade len hnuteľnú vec a niekedy aj nehnuteľnú vec,

avšak musia byť splnené uvedené podmienky. V danom prípade však postavením stavby na cudzom
pozemku nevznikla spracovaním nová vec, ide naďalej o dve rozdielne veci, teda o pozemok a stavbu.
Návrh je dôvodný voči všetkým odporcom a je irelevantné, že niektorí z nich pozemky neužívajú, že
bývajú inde, pretože všetci odporcovia sú podielovými spoluvlastníkmi stavby postavenej na pozemkoch
navrhovateľov a vlastne ich spoluvlastnícke práva k stavbe znemožňujú navrhovateľom užívať ich

pozemky, čím sa na úkor navrhovateľov obohacujú všetci odporcovia.

Právny zástupca odporcov na pojednávaní žiadal návrh v celom rozsahu ako právne nedôvodný
zamietnuť. Navrhovatelia neuniesli bremeno tvrdenia, v čom spočíva bezdôvodné obohatenie, o ktorú
skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka ide a neuniesli

ani dôkazné bremeno v tomto smere. Z dokazovania navyše vyplynulo, že odporcovia 2/ až 4/ pozemky
neužívajú, bývajú inde. V konaní bolo preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľov sa tvrdených
práv k predmetným nehnuteľnostiam nedomáhali, tieto práva nevykonávali, nerušili odporcov a U. O. v
užívaní pozemkov po celú vydržaciu dobu. Vlastnícke právo odporcovia nadobudli na základe vydržania,a to i napriek tomu, že predložené potvrdenie o predaji z r. 1963 nemá všetky náležitosti zmluvy.
Pokiaľ zmluvy neboli perfektné, bolo tomu tak preto, lebo právni predchodcovia odporcov neovládali
právne predpisy. Tak ako O. O. s manželkou previedol predmetné sporné parcely na odporkyňu 1/ a

U. O., tak podobne P. U. previedol na U. O. susediace parcely č. XXX/XX XXX/X k.ú. O.. Odporcovia,
resp. ich predchodcovia kúpené pozemky oplotili. U. O. a odporcovia takto odkúpené parcely užívali
nerušene, pokojne a po uplynutí vydržacej doby v zmysle § 134 zákona č. 509/1991 Zb. vlastníctvo
v 1/2 nadobudla odporkyňa 1/ P. O. vydržaním a v 1/2 po úmrtí U. O. nadobudli odporcovia 1/ - 5/
druhú polovicu vydržaním. Odporcovia a U. O. boli dobromyseľní v tom, že im nehnuteľnosti patria a že

ich Ján Kantorík s odporkyňou 1/ od právnych predchodcov navrhovateľov nadobudli. Dobromyseľnosť
odporcov vyplýva predovšetkým zo stavebného povolenia, ktoré bolo vydané na stavbu rodinného
domu na predmetných pozemkoch. Proti tejto stavbe právni predchodcovia navrhovateľov nenamietali,
námietky nemali ani vtedy, keď sa budovala prístavba rodinného domu. Navrhovatelia sú formálne
evidovaní ako vlastníci pozemkov, ktorých skutočnými vlastníkmi sú odporcovia. Poukázal na judikatúru
súdov o tom, že vlastnícke právo k pozemkom bolo možné nadobudnúť aj spracovaním, tým, že

stavebník vybudoval stavbu na pozemku, ide najmä o judikáty z výberu súdnych rozhodnutí SR 6/72.
Odporcovia teda nadobudli vlastnícke právo k pozemkom v zmysle § 134 zákona č. 509/1991 Zb.
vydržaním a aj spracovaním.

Podľa § 115 zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Stredný Občiansky zákonník“)

Vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom
vlastníctve.

Podľa § 116 ods. 1, ods. 2 Stredného Občianskeho zákonníka Vlastnícke právo k hnuteľnej veci
nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná

vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si
započítať vydržaciu dobu predchodcu.

Podľa § 125 Stredného Občianskeho zákonníka Ak cudziu vec dobromyseľne spracuje socialistická
právnická osoba, je výrobok v socialistickom vlastníctve, inak sa vec, ak možno tak urobiť, uvedie do

predošlého stavu.

Podľa § 143 Stredného Občianskeho zákonníka Držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 145 ods. 1, ods. 2 stredného Občianskeho zákonníka Ak je držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach
sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa§160strednéhoObčianskehozákonníkaPrávozriadiťsitrvalústavbunacudzompozemku(právo

stavby) vzniká zo zákona alebo úradným výrokom (§ 117) alebo smluvou. Na zriadenie práva stavby
smluvou je potrebné privolenie okresného národného výboru.

Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. Oprávnený držiteľ sa stáva

vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať
rokov, ak ide o nehnuteľnosť.Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb ( § 125).

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Navrhovatelia sa domáhali proti odporcom vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka na tom skutkovom základe, že odporcovia bez právneho dôvodu užívajú
pozemky navrhovateľov parcely KNE XXX/XX, XXX/XX k.ú. O. , sú spoluvlastníkmi rodinného domu

súp. č. XXX postaveného na pozemku navrhovateľov, v dôsledku čoho sú navrhovatelia úplne vylúčení z
užívania ich pozemkov. Bezdôvodné obohatenie uplatnili navrhovatelia za obdobie dvoch rokov spätne
od podania návrhu.

Odporcovia sa bránili tvrdením, že pozemky užívajú oprávnene, pretože ich odporcovia nadobudli do

svojho vlastníctva vydržaním podľa § 134 zákona č. 509/1991 Zb. ako aj spracovaním podľa zákona č.
141/1950 Zb., a navrhovatelia sú v katastri evidovaní ako vlastníci pozemkov len formálne. Uvádzali, že
U. O. a odporkyňa 1/ si na základe stavebného povolenia zo dňa 1.8.1956 na predmetných pozemkoch
postavili dom , od toho času pozemky nerušene užívali, O. O. s manželkou O., rod. F. predmetné
pozemky odpredali dňa 20.8.1963 U. O. a odporkyni 1/.

Inštitút vydržania je originálny spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, na základe inej
skutočnosti ustanovenej zákonom. Jeho účelom je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom
právnym. Stredný Občiansky zákonník ako aj Občiansky zákonník v znení zákona č. 509/1991 Zb.
považujú za oprávneného držiteľa takého držiteľa veci, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľnývtom,žemuvecpatríarovnakostanovovaliajpredpokladyprenadobudnutievlastníctva:
1/ dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí a to na začiatku držby a po celú zákonom stanovenú
vydržaciu dobu, 2/ uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby 10 rokov, 3/ spôsobilý predmet
vydržania. V čase tvrdeného vstupu odporkyne 1/ a U. O. do držby pozemkov možnosť nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním upravoval zákon č. 141/1950 Zb. v ustanoveniach § 115 až § 118, § 143 §

145. Keďže stavebné povolenie na stavbu rodinného domu bolo MNV v O. vydané dňa 1.8.1956, a dom
mal byť postavený v roku 1957 podľa potvrdenia Obecného úradu v O., a od tohto momentu sa podľa
tvrdení odporcov v odpore mal U. O. a odporkyňa 1/ ujať oprávnenej držby pozemkov, je zrejmé, že
10 ročná premlčacia doba by mohla najskôr uplynúť v roku 1967, kedy už stredný Občiansky zákonník
neplatil, pretože bol od 1.4.1964 zrušený zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník /ďalej len

„Občiansky zákonník“/. Občiansky zákonník vydržanie vlastníckeho práva k veci spočiatku neupravoval.
Až zákonom č. 509/1991 Zb. účinným od 1.1.1992 bol zmenený Občiansky zákonník tak, že umožnil
nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom vydržaním s tým, že bolo možné započítanie nepretržitej
držby vykonávanej aj pred 1.1.1992. Ak teda držiteľ pozemku spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej
držby trvajúcej po dobu 10 rokov, a bol držiteľom oprávneným, nadobudol k 1.1.1992 vlastnícke právo

vydržaním.

V konaní nebolo preukázané, že odporkyňa 1/ a jej manžel U. O. vstúpili do držby pozemkov
oprávnene. Nebol preukázaný nadobúdací právny titul, z ktorého by mohli uvedení držitelia oprávnene
pri zachovaní obvyklej opatrnosti vyvodzovať, že nadobudli vlastnícke právo k predmetným pozemkom.

Dobromyseľnosť držiteľov nemôže vyplývať zo stavebného povolenia, ktoré bolo vydané na stavbu
rodinného domu, ako to uvádzal právny zástupca odporcov. Stavebné povolenie MNV v G. zo dňa
1.8.1956 bolo síce vydané na stavbu rodinného domu pre stavebníka U. O., no dom mal byť postavený
na pozemku parc. č. XXX/XX k.ú. O., teda na inom pozemku než sú predmetné pozemky patriace
v tom čase O. O., rod. F.. O. O., rod. F. potom nemala dôvod vzniesť námietky proti rozhodnutiu o

stavebnom povolení, keďže stavba mala byť postavená nie na jej pozemkoch, pričom z rozhodnutia o
stavebnom povolení vyplýva, že toto jej nebolo ani doručované. Navrhovatelia sa cítia byť vlastníkmi
predmetných pozemkov, popierali, žeby ich právni predchodcovia O. O. s manželkou O., rod. F. previedli
vlastnícke právo na odporkyňu 1/ a jej manžela U.Á. O.. Na odporcoch spočívalo dôkazné bremenopreukázať, že nadobudli vlastnícke právo k sporným pozemkom spôsobom ako tvrdili. Odporcovia
predložili potvrdenie o predaji, podľa ktorého mali dňa 20.8.1963 právni predchodcovia navrhovateľov
previesťna odporkyňu1/ajejmanželaU.O.O.predmetnépozemky.Navrhovateliaspochybňovali,žena

potvrdenke o predaji sa nachádza podpis O. O., a na tento účel predložili aj iné listiny z roku 1943, 1950,
1951, 1964, na ktorých listinách je podpis O. O., a ďalej poukazovali na to, že pri právnych úkonoch
O. O. dbal na to, aby boli tieto vykonané riadne, s potrebnými zákonnými a úradnými náležitosťami, o
čom predložili kúpnu zmluvu zo dňa 13.3.1964 č.d. XXXX/XX, ktorou O. O. previedol navrhovateľovi 1/
iný pozemok, a táto zmluva bola vyhotovená v písomnej forme, s potrebnými náležitosťami, s úradne

overenými podpismi zmluvných strán. Je zrejmé, že potvrdenie o predaji nespĺňa základné náležitosti,
ktoré kúpna zmluva v zmysle § 366 stredného Občianskeho zákonníka mala mať, pretože je v ňom
neurčitovymedzenýpredmetkúpy,keďchýbavýmeraparciel,označeniekatastrálnehoúzemia,vktorom
sa nachádzajú nehnuteľnosti, a nie je uvedená ani kúpna cena, za ktorú sa mali pozemky predať,
chýba aj adresa bydliska zmluvných strán. V čase, keď podľa tvrdenia odporcov mali previesť právni
predchodcovia navrhovateľov na odporkyňu 1/ a jej manžela predmetné pozemky boli platné a účinné

ustanovenia § 111 ods. 1 , § 112 Stredného Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sa vlastníctvo k
veciam prevádza samotnou zmluvou, ak nevyplýva iné z osobitných predpisov a prevod vlastníctva k
nehnuteľným veciam zapísaným v pozemkovej knihe sa zapíše do tejto knihy (zápis nemal konštitutívne
účinky). Osobitný zákon č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a
lesnejpôdyúčinnýdo31.3.1964stanovovalvosvojomust.§1ods.1akopodmienkuprevoduvlastníctva

k nehnuteľnosti privolenie okresného národného výboru. Autenticita a pravosť uvedeného potvrdenia o
predaji z roku 1963 je však spochybnená aj tým, že odporkyňa 1/ trvala na tom, že o kúpe predmetných
pozemkov nebola spisovaná žiadna listina, písmo na potvrdení nespoznala, hoci odporcovia 4/, 5/ tvrdili,
že text potvrdenia spísal práve manžel odporkyne 1/ U. O.. Nemožno prehliadnuť ani fakt, že odporkyňa
1/ pri podaní návrhu zo dňa 30.5.2013 na vydanie rozhodnutia o nadobudnutí vlastníctva k pozemkom

v k.ú. O. na základe § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. komisii ROEP O. uviedla, že predmetné pozemky
nadobudla v roku 1958 kúpou od pôvodných majiteľov, no vôbec nespomínala a ani nepredložila ako
dôkaz predmetné potvrdenie o predaji z 20.8.1963, a Okresný úrad Ilava , katastrálny odbor rozhodnutím
č.KC1020/2013-C123/2013zodňa14.1.2014žiadosťodporkynenapokonzamietol,pretožeodporkyňa
1/ na výzvu nepredložila podpisy vlastníkov uvedených pozemno-knižných parciel. Svedkyňa Q. F. ,

ktorá si s manželom v Košeci v susedstve predmetných pozemkov zakúpila pozemky, na ktorých stavala
v rokoch 1961 až 1965 rodinný dom, uviedla, že jej O. O. niekedy v období výstavby jej domu povedal,
že O.O. predal pozemky, na ktorých teraz stojí dom, v ktorom býva odporkyňa 1/. Svedok P.. U. F.
uviedol, že na jeseň v roku 1963 alebo 1964 bol so svojom otcom prítomný pri rozhovore U. O. a O.
O., ktorí uviedli, že sa dohodli o pozemkoch, že U. O. vyplatil cenu za pozemky O. O. a svedok si to

zapamätal preto, lebo tým malo byť naďalej zachované klzisko vedľa domu O. , z ktorého bola natiahnutá
elektrika na jeho osvetlenie. Svedkovia však nepotvrdili, žeby O. O., rod. F. prejavila vôľu previesť
vlastníctvo pozemkov na O.. Z hľadiska vyvolania zamýšľaných právnych následkov bolo potrebné
preukázať práve vôľu O. O., rod. F.E. previesť predmetné pozemky do vlastníctva odporkyne 1/ a
jej manžela. O. O., rod. F. bola totiž výlučnou vlastníčkou predmetných pozemkov v zmysle zápisu v

pozemkovej knihe. Pozemky nadobudla na základe kúpnej zmluvy a dohody podielnikov o rozdelení
spoločných nehnuteľností v rokoch 1942, 1949, t.j. za účinnosti uhorského obyčajového práva, kedy
zápisy v pozemkovej knihe mali konštitutívne účinky. Nahliadnutím do pozemkovej knihy muselo byť
každému záujemcovi o kúpu pozemkov zrejmé, že predmetné pozemky v celom rozsahu vlastnila
O. O., rod. F., a nie jej manžel, a z toho mohol usúdiť, že na prevod vlastníctva k pozemkom bola

oprávnená len pozemno-knižná vlastníčka. Ostalo nepreukázané tvrdenie odporcu 5/, že O. O., rod.
F. potvrdenie o predaji nepodpísala, pretože bola krátkozraká, a mal ju zastupovať jej manžel O. O.;
navrhovatelia tieto tvrdenia popreli. Pre ustálenie záveru, že držiteľ bol dobromyseľný nestačí len jeho
subjektívna predstava o tom, že mu vec patrí, ale je nevyhnutné vyhodnotiť okolnosti držby objektívne.
V zmysle už ustálenej judikatúry pri skúmaní dobrej viery držiteľa o tom, že mu vec patrí, treba vždy

brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) miere opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu požadovať nemal, resp. nemohol mať pri ujatí sa držby a následne po celú
vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľný je ten držiteľ, ktorý drží
vec v omyle, že mu patrí a ide o ospravedlniteľný omyl. Za ospravedlniteľný omyl možno považovať
taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti ,

ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť
skutkový alebo právny. Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a
z nedostatku vedomosti o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré majú v zmysle právnych predpisov
právnu relevanciu. Odporcovia tvrdili, že takýmto neformálnym spôsobom mal Ján O. skupovať parcelyna výstavbu domu, aj od iných vlastníkov, o čom predložil potvrdenie z 14.11.1954 o predaji dielu parc.
XXX/XX, XXX/X zo strany U. P. U. O.. Pokiaľ zmluvy neboli perfektné, bolo tomu tak podľa právneho
zástupcu odporcov preto, lebo právny predchodca odporcov U. O. s manželkou neovládali právne

predpisy. V prípade prevodu predmetných pozemkov odporkyňa 1/ a U. O. pri ujatí sa držby a následnom
držaní nehnuteľností mali teda konať v právnom omyle, keď nemali vedomosť, že v zmysle ust. § 111
ods. 1 , § 112 Stredného občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1 zákona č. 65/1951 Zb. je na nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zmluvou potrebná riadna kúpnopredajná zmluva a aj privolanie
okresného národného výboru. Uvedené zákonné ustanovenia sú celkom jednoznačne formulované a

nepripúšťajú rôzny výklad. Omyl na strane U. O. a odporkyne 1/ teda vychádzal z neznalosti týchto
jasných a zrozumiteľných ustanovení právnych predpisov. Dobromyseľnosť odporkyne 1/ pri ujatí sa
držby je vylúčená aj tým, že ešte dňa 16.7.1956, teda pred začiatkom stavby rodinného domu na
predmetných pozemkoch a pred odporcami tvrdeným prevodom predmetných pozemkov 20.8.1963,
uzavrela kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudla do vlastníctva pozemky parc. č. XXX/XX, XXX/XX
k.ú. O., a zmluva bola dňa 10.2.1958 zaevidovaná pod č.d. XXX v pozemkovej knihe, kúpené parcely

boli odpísané z pkn vložky č. XXX a zapísané do pkn vložky č. XXXX k.ú. O. a následne v rámci ROEP
zapísané ako vlastníctvo odporkyne 1/ na LV č. XXXX k.ú. O.. Ako správne poukázal právny zástupca
navrhovateľov, z uvedeného vyplýva, že odporkyňa 1/ vedela, akým spôsobom sa v zmysle právnych
predpisov nadobúdajú vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, že je na to potrebné vyhotoviť a uzatvoriť
kúpnu zmluvu a pokiaľ sú pozemky zapísané v pozemkovej knihe, prevod vlastníctva k nim sa zapisuje

do pozemkovej knihy. Preto nemôže byť ospravedlniteľný omyl odporkyne 1/ a U. O., na základe ktorého
si mysleli, že sa stali vlastníkmi nehnuteľností. Rovnako Najvyšší súd SR v uznesení spis. zn. 3M Cdo
7/2010 zo dňa 31.10.2011 uzavrel, že neznalosť jasného, nesporného ustanovenia zákona pri robení
právneho úkonu nie je ospravedlniteľná; pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý
sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Najvyšší súd SR v

uznesení spis. zn. 4Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010 riešil skutkovú situáciu, keď sa kupujúca ujala
držby nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, no zmluva nebola registrovaná
na štátnom notárstve, čo vyžadovalo vtedajšie právo pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam a
Najvyšší súd SR vyhodnotil toto zákonné ustanovenie ako celkom jasné zrozumiteľné a jednoznačné, a
preto nemohla kupujúca konať v ospravedlniteľnom omyle, nesplnila podmienku dobromyseľnosti držby.

Keďže omyl držiteľov presahuje rámec bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný a súd držbu
nehnuteľností vyhodnotil od počiatku ako neoprávnenú. Ak je držba neoprávnená od počiatku, nie je
splnená základná podmienka pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a je potom bezpredmetná
tá skutočnosť, že držiteľov následne v užívaní pozemkov nikto nerušil, že si pozemky oplotili. Ani
právni nástupcovia po U. O., t.j. odporcovia nemôžu byť potom oprávnenými držiteľmi predmetných

nehnuteľností, pretože okrem predmetného potvrdenia o predaji z roku 1963 netvrdili iný nadobúdací
titul, na základe ktorého by mohli dobromyseľní, že vec nadobudli do vlastníctva. Neboli teda splnené
podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie odporcov, že vlastnícke právo k predmetným pozemkom

mali nadobudnúť spracovaním podľa stredného Občianskeho zákonníka. Uvedený zákon vo svojich
ustanoveniach § 125 až § 129 upravoval ako osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
spracovanie cudzej veci s podmienkou, že spracovateľ konal dobromyseľne, za predpokladu, že sa
vec nemohla uviesť do predošlého stavu a takto mohla nadobudnúť vlastníctvo k spracovanej vec
socialistická organizácia. Odporcovia 3/ a 5/ uvádzali približný rok dokončenia stavby domu v roku

1963, resp. 1964, no presný dátum uviesť nevedeli, a keďže kolaudačné rozhodnutie sa nezachovalo,
súd vychádzal z potvrdenia Obecného úradu v Košeci, podľa ktorého bol rodinný dom postavený
na predmetných pozemkoch v roku 1957, pričom ani navrhovatelia tento dátum dokončenia stavby
nespochybňovali. V čase dokončenia stavby bol účinný stredný Občiansky zákonník, podľa ktorého bolo
potrebné posúdiť vzťah vzniknutý stavbou na cudzom pozemku. Tento zákon neobsahuje priamu úpravu

vzťahov z neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a preto je potrebné pri úprave vzťahov medzi
vlastníkom pozemku a stavebníkom (ak niet medzi nimi inej dohody) postupovať analogicky podľa ust. §
125 a nasl. stredného Občianskeho zákonníka. Nielen socialistická organizácie mohla takto nadobudnúť
vlastnícke právo, pretože súdna prax vytvorila pravidlo, že ten kto staval na cudzom pozemku so
súhlasom vlastníka pozemku, nadobudol vlastnícke právo nielen k stavbe ale aj k pozemku v rozsahu

jeho zastavania, prípadne aj k priľahlému pozemku v rozsahu potrebnom pre užívanie stavby (napr.
rozhodnutie č. 65/1972 Zb. súdnych rozhodnutí a stanovísk, rozhodnutie č. 155/1953). Právo zriadiť
si trvalú stavbu na cudzom pozemku (právo stavby) podľa § 160 Stredného občianskeho zákonníka
vzniká zo zákona alebo úradným výrokom (§ 117) alebo zmluvou, pričom na zriadenie práva stavbyzmluvou je potrebné privolenie okresného národného výboru. Predmetnú zmluvu bol povinný stavebník
uzavrieť s vlastníkom pozemku. Muselo ísť o zmluvu písomnú s privolením okresného národného
výboru. Bez predmetnej zmluvy s vlastníkom pozemku, schválenej okresným národným výborom sa

jednalo o stavbu neoprávnenú, a to i vtedy ak stavebník mal vydané stavebné povolenie. K rovnakým
záverom dospel aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 2Cdo 295/2006 zo dňa 26.2.2008. V danom
prípade písomná zmluva, schválená okresným národným výborom medzi O. O. a stavebníkmi v konaní
odporcami ani tvrdená nebola, odporkyňa 1/ a U. O. ako stavebníci vedeli, že stavajú rodinný dom na
cudzom pozemku a v konaní nebolo preukázané, že im bol daný súhlas od O. O., rod. F.E. ako jedinej

vlastníčky predmetných pozemkov. Keďže vlastníčkou pozemkov bola výlučne O.A. O., rod. F. je potom
bez významu, či mal U. O. s O. O. dohodu o tom, že do času, kým nebude uzatvorená kúpna zmluva
si zamenia jednotlivé parcely za účelom ich užívania tak, aby otec navrhovateľa 5/ U. O. mohol dostať
stavebnépovolenienavýstavburodinnéhodomu,akototvrdilnavrhovateľ5/,pričomtototvrdenienebolo
v konaní preukázané, a nevyplýva ani zo stavebného povolenia. Dobromyseľnosť odporkyne 1/ a U. O.
je vyvrátená tým, že stavebné povolenie bolo vydané skôr ako mali byť predané predmetné pozemky

podľa potvrdenky o predaji zo dňa 20.8.1963. Navyše stavebné povolenie bolo vydané na stavbu
rodinného domu na pozemku parc. č. XXX/XX, t.j. na inom pozemku, nie na pozemkoch parc. č. XXX/
XX, XXX/XX, ktoré sú predmetom tohto konania. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva k zastavanému
pozemku spracovaním tak nebola splnená podmienka dobromyseľnosti staviteľa v zmysle ustanovenia
§ 125 stredného Občianskeho zákonníka a uvádzanej judikatúry súdov.

S poukazom na uvedené dôvody súd dospel k záveru, že obrana odporcov nebola preukázaná.
Odporcovianenadobudlivlastníckeprávokpredmetnýmpozemkom.Vlastníkmipozemkovparc.č.XXX/
XX, XXX/XX k.ú. O. sú navrhovatelia, a zápis ich vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na listoch
vlastníctva teda zodpovedá skutočnosti.

Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniká
medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi
tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. V ust. §
452 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú upravené štyri skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia. Z

návrhu navrhovateľov je zrejmé, že sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia proti odporcom
z dôvodu, že bez právneho dôvodu odporcovia užívajú pozemky navrhovateľov. Jedná sa teda o
prípad bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v majetkovom prospechu, ktorý bol získaný plnením
bez právneho dôvodu, keď od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. V konaní boli z výsluchu
svedkyne L. L. preukázané tvrdenia odporcov o tom, že pozemky navrhovateľov užívajú dlhodobo

vrátane obdobia, za ktoré navrhovatelia uplatnili bezdôvodné obohatenie, len odporcovia 1/ a 5/, ktorí
bývajú v dome súp. č. XXX v O.. Ostatní odporcovia 2/ až 4/ majú postavené domy inde, a pozemky
navrhovateľov neužívajú. Z výpisu z LV č. XXXX k.ú. O. vyplýva, že odporcovia 2/ až 5/ nadobudli
spoluvlastnícky podiel po 1/24-ine k domu súp. č. XXX na základe dedenia v dedičskom konaní sp.
zn. 23D 1237/2004 po ich právnom predchodcovi U. O. a polovicu domu vlastní odporkyňa 1/ s titulom

nadobudnutia - potvrdenie obecného úradu č. XX/XX o vlastníctve stavby. Skutočnosť, že odporcovia
vlastnia spoluvlastnícke podiely k domu, ktorý je postavený na časti jedného z pozemkov navrhovateľov
(podľa geometrického plánu zo dňa 15.11.2004 rodinný dom odporcov súp. č. XXX je postavený na
pozemku KNC XXXX, ktorý je čiastočne totožný s pozemkom navrhovateľov KNE XXX/XX zastavaná
výmera 48 m2 k.ú. O., no domom nie je zastavaná žiadna časť z pozemku navrhovateľov parc.

KNE XXX/XX o výmere 46 m2 k.ú. O.B.), nezakladá právo navrhovateľov na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči odporcom 2/ až 4/, ktorí síce vlastnia spoluvlastnícky podiel k domu súp. č. XXX,
no pozemky navrhovateľov neužívajú. Keďže odporcovia 2/ až 4/ dom a priľahlé pozemky neužívajú,
nemohli získať neoprávnený majetkový prospech, plnenie v podobe neoprávneného užívania. Súd sa
preto nestotožnil s argumentáciou právne zástupcu navrhovateľov, že je irelevantné, že odporcovia

2/ až 4/ pozemky navrhovateľov neužívajú, pretože ich spoluvlastnícke práva k stavbe znemožňujú
navrhovateľom užívať ich pozemky, čím sa na úkor navrhovateľov obohacujú všetci odporcovia. Pri
stanovení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z tvrdenia navrhovateľov, že bezdôvodné
obohatenie za užívanie pozemkov navrhovateľov predstavuje 2 Eur/m2/rok, ktoré tvrdenie odporcovia
nijako nespochybnili, pričom aj z potvrdenia Obce O. zo dňa 8.10.2015 vyplynulo, že obec uzatvárala

s nájomcami nájomné zmluvy na pozemky zastavané stavbami za ročné nájomné v 6,25 Eur za 1 m2,
t.j. vyššia suma, než uplatnili navrhovatelia. Súd vzhľadom na uvedené ustálil, že uplatnená náhrada
za neoprávnené užívanie pozemkov navrhovateľov v sume 2 Eur/m2/rok nepresahuje bežné nájomné
za porovnateľné pozemky v rovnakej lokalite. Navrhovateľ 1/ je výlučným vlastníkom parc. č. XXX/XXzastavané plochy a nádvoria o výmere 93 m2 k.ú. O. a z pozemku parc. č. XXX/XX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 46 m2 mu patrí spoluvlastnícky podiel 1/4, t.j. výmera 11,50 m2. Spolu navrhovateľovi
1/ prináleží z predmetných pozemkov výmera 104,50 Eur, a tomu zodpovedá výška jeho podielu na

náhrade za bezdôvodné obohatenie 418 Eur (104,50 Eur x 2 eur x 2 roky). Každý z navrhovatelia 2/
až 4/ vlastní z pozemku parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2 spoluvlastnícky
podiel 1/4, t.j. výmeru 11,50 m2, a preto každému z nich prináleží bezdôvodné obohatenie za užívanie
ich vlastníctva v sume 46 Eur (11,50 m2 x 2 eur x 2 roky). Celková výmera pozemkov predstavuje 139
m2 a bezdôvodné obohatenie za ich užívanie za jeden rok činí 278 Eur (139 m2 x 2 Eur x 1 rok) a

za dva roky predstavuje sumu 556 Eur. Svoje nároky uplatnili navrhovatelia 1/ až 4/ proti jednotlivým
odporcom podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov na rodinnom dome. Súd návrh navrhovateľov
prekročiť s poukazom na ust. 153 ods. 2 O.s.p. nemohol, pretože ide o návrhové konanie. Súd potom
v zmysle návrhu zaviazal odporkyňu 1/ vydať bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi 1/ v sume 209
Eur, navrhovateľovi 2/ v sume 23 Eur, navrhovateľovi 3/ v sume 23 Eur, navrhovateľke 4/ v sume
23 Eur, a odporcu 5/ zaviazal vydať bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi 1/ v sume 156,75 Eur,

navrhovateľovi 2/ v sume 17,25 Eur, navrhovateľovi 3/ v sume 17,25 Eur, navrhovateľke 4/ v sume 17,25
Eur. Navrhovatelia uplatnili bezdôvodné obohatenie za obdobie 2 rokov pred podaním návrhu na súd a
odporcovia1/a5/súvomeškanísplnenímpeňažnéhodlhuododňanasledujúcehopopodanínávrhuna
súd, a podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo navrhovateľom právo na úrok z omeškania vo
výške podľa § 3 naradenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. K prvému dňu omeškania 26.8.2014 bola základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,15%, a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov úrok z
omeškania predstavuje 5,15% ročne. Súd s istinou bezdôvodného obohatenia navrhovateľom priznal
aj túto zákonnú sankciu z jednotlivých súm bezdôvodného obohatenia, v rozsahu, ako je uvedené vo
výrokoch I. a II. rozsudku.

Voči odporcom 2/ až 4/ súd návrh výrokom II. v celom rozsahu zamietol, pretože im nevznikol záväzok
z bezdôvodného obohatenia voči navrhovateľom.

Vzhľadom na väčší počet účastníkov konania súd výrokom IV. podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že o
trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 9 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.