Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/100/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616204987
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4616204987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: J. E., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Z. V., B. XXX/X, o zaplatenie 317,27 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15. decembra 2016 č. k. 11Csp/8/2016-36 v jeho
zamietajúcom výroku takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 317,27 eura
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi trovy konania v plnej výške. Po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o bežnom
účte dňa 21. 09. 2010, § 53 ods. 1 OZ a dospel k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 317,27
eurajesčastidôvodná.Jenesporné,žestranyuzavrelidňa12.09.2013zmluvuobežnomúčte.Nakoľko

ideozmluvuspotrebiteľskú,jenutnétútoposudzovaťvsúladesust.§52anasl.Občianskehozákonníka
s tým, že spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a pokiaľ zmluva obsahuje takéto
neprijateľné podmienky, tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993
za nekalú sa považuje zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, pričom podmienka sa nepovažuje za individuálne

dohodnutú, ak bola vopred navrhnutá a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Z predložených listinných dôkazov
- zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok, výpisu z účtu žalovanej mal súd za preukázané, že
žalovaná neuhradila sumu 317,27 eura ako nepovolené prečerpanie účtu. Súd na základe dokazovania
preto vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 317,27 eura ako nesplatenej časti nepovoleného prečerpania
prostriedkov na účte, nakoľko v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú. Žalobca žiadal priznať aj
úrok vo výške 28% ročne zo sumy 317,27 eura od 20. 08. 2015 do zaplatenia. V zmysle ustálenej praxe

(uznesenie NS SR sp. zn. Obo 143/98, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14)
vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu.
Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Tento záver je logický, pretože
v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednakv podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo
vzťahoch medzi účastníkmi. Žalovaná ako dlžníčka bola povinná na základe uzatvorenej zmluvy o
bežnom účte a bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok bez zbytočného odkladu zaplatiť sumu

nepovoleného prečerpania účtu. V zmysle bodu 3.12 VOP bola žalovaná povinná zaplatiť aj úrok podľa
úrokovejsadzbyprinepovolenomprečerpaníúčtu.Úrokysúpeňažnýmplnenímadôsledkomomeškania
s ich plnením je povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania. Je to zákonný dôsledok vyplývajúci z §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka bez toho, aby si to účastníci právneho vzťahu museli dohodnúť.
Úroky z omeškania patria po celú dobu, po ktorú je dlžník s platením v omeškaní. Dohodnuté úroky z

poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť
úroky z omeškania, a preto súd žalobu v časti, pokiaľ ide o úrok 28% ročne zo sumy 317,27 eura od 20.
08. 2015 do zaplatenia, zamietol. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd navyše nemal ani
preukázanú výšku úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 28% ročne. Podľa predloženého
sadzobníka poplatkov účinného od 01. 07. 2016 nie je zrejmý úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu
28% ročne. Takáto položka sa v tomto sadzobníku nenachádza. V žalobe žalobca navyše uviedol, že

úrok vo výške 28% ročne požaduje podľa úrokových sadzieb platných od 01. 07. 2012. Predložil
však sadzobník poplatkov platný od 01. 07. 2016. Súd mal preto za to, že v tejto časti žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepredložil súdu dôkazy, ktoré by odôvodňovali ním uplatnený nárok voči žalovanej
časti úroku. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 CSP a žalobcovi ako strane úspešnej
v spore priznal voči žalovanej náhradu trov v celom rozsahu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku napadol v zákonnej lehote odvolaním
žalobca, ktorý sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti a vyhovenia žalobe v
celom rozsahu. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Je toho názoru,
že dohodnutý obchodný úrok patrí veriteľovi do vrátenia požičaných peňažných prostriedkov, nie do

splatnosti dlhu. Poukázal na ust. § 502 ods. 1, § 503 a § 505 Obchodného zákonníka a uviedol, že
rozhodnutie NS SR 4Obo 143/98 sa netýka samotného uplatňovania nároku na dohodnutý úrok z
poskytnutých peňažných prostriedkov po zosplatnení úveru. Pri úverovej zmluve ide nepochybne o
plnenie peňažného záväzku a to hneď v dvoch rovinách: vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (úver)
v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť požadované úroky. Ak dlžník v oboch prípadoch nesplní svoju

povinnosť včas, dostane sa do omeškania. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa
odlišujú tak svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s
vrátenímpeňažnýchprostriedkovmáveriteľnárokjednaknaúrokzúveru,ajednaknaúrokzomeškania.
Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporená (má dispozitívny charakter), a preto je
samozrejme rozhodujúce, ako sa strany dohodli v zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať

uplatnenie oboch inštitútov v konkrétnom prípade. Z ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva,
že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov.
Uvedené potvrdzuje aj ust. § 16 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ako aj o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého,
ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti,

je povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského
úveru do jeho splatenia. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru
veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych
predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných
prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak

by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak
učinil. Pokiaľ súd vo svojom rozsudku uviedol, že nepredložil listinný dôkaz preukazujúci výšku úrokovej
sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní“, uvádza, že výška tohto úroku vyplýva z k žalobe
priloženej vývesky úrokových sadzieb, pričom skutočnosť, že táto sadzba je platná od 01. 07. 2012
žalobca zdôraznil už v samotnej žalobe. V prípade, ak nepovažoval takéto podanie za dostatočné a

zrozumiteľné, mal podľa § 129 ods. 1 CSP žalobcu vyzvať na doplnenie alebo opravu podania. Keďže
súd takto nekonal, svojím postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, mu odňal možnosť konať
pred súdom.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné arozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku
o trovách konania je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Vo vyhovujúcom
výroku, ktorý nebol dotknutý odvolaním, rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť.

5. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca podal žalobu na súde prvej inštancie dňa 11. 07. 2016,
teda za účinnosti zák. č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku (CSP).

6. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 317,27 eura spolu s úrokom
vo výške 28% zo sumy 317,27 eura od 20. 08. 2015 do zaplatenia. Žalobca svoj nárok odvíjal od Zmluvy
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 12. 09. 2013, na základe ktorej
bol žalovanej zriadený osobný účet, č. účtu: XXXXXXXXXX, ako aj poskytnutie - vydanie a používanie
platobnejkartyMaestro.Žalovanáprečerpalapočastrvaniaplatnostizmluvysumuvovýške317,27eura,
čiže žalovaná porušila zmluvu v bode 3.8 VOP a dostala sa do nepovoleného prečerpania vo výške

žalovanej istiny a dlh nevyrovnala. Žalobca preto uzatvoril účet žalovanej, ktorý je možné uzatvoriť, len
pokiaľ je na ňom nulový zostatok a pred uzatvorením účtu vykonal dňa 19. 08. 2015 internú účtovnú
transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. V
zmysle 3.12 VOP, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí majiteľ účtu ho bez zbytočného odkladu
vyrovnať.VsúladesVOPvspojenísvýveskouúrokovýchsadziebžalobcavyčíslilpohľadávkužalovanej

vo výške 317,27 eura a zároveň si účtoval aj úrok vo výške 28% (z nepovoleného prečerpania účtu - pri
úrokovej sadzbe platnej od 01. 07. 2012) zo sumy 317,27 eura od 20. 08. 2015 do zaplatenia.

7. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 317,27 eura do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšku (uplatnenom nároku na úrok vo výške 28% ročne) žalobu zamietol. Odvolací súd

po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej
inštancie žalobu v časti uplatneného 28%-ného úroku zamietol, je jeho rozhodnutie vecne správne.

8. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu uzavreli dňa 12. 09. 2013 Zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou žalobca žalovanej zriadil osobitný účet a vydal

platobnú kartu Maestro s výškou limitu 1.000 eur. V tejto zmluve neboli uvedené žiadne konkrétne
poplatky, ani úroky v prípade povoleného prečerpania na osobnom účte. Žalobca si svoj nárok na úrok
z nepovoleného prečerpania na účte vo výške 28% zo sumy 317,27 eura odvodzuje od bodu 3.12 VOP
Prima banky, a. s. platných od 01. 07. 2012, kde je upravené nepovolené prečerpanie, ako aj uvedený
úrok v prípade nepovoleného prečerpania.

9. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj súdov Slovenskej republiky je v zásade
prípustné uplatňovanie takýchto obchodných podmienok, v ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť
obsah práv a povinností, ktorými sa vzájomne budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti sú obvykle
obsiahnuté priamo v zmluve, pričom nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných obchodných

podmienok, na ktoré zmluva môže odkazovať. Uvedené uplatnenie obchodných podmienok však nie
je neobmedzené, ale naopak, právna úprava stanovuje zákonné limity. Pre spotrebiteľské zmluvy platí,
že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami v dobrej viere, alebo znamenajú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ
nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť takéto Všeobecné obchodné

podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, v prípade, aby boli záväzné, je potrebné vyjadriť
s nimi súhlas zmluvných strán, musí k nemu pristúpiť oboznámenie sa s ich obsahom, ktoré samotné
oboznámenie však nepostačuje len na konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve
o tom, že bol s podmienkami oboznámený. V danom prípade zmluva uzatvorená stranami v bode VII.3
odkazuje, že práva a povinnosti, ktoré nie sú upravené v zmluve, sa riadia obchodnými podmienkami pre

príslušný produkt a službu v platnom znení. Uvedená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb v prípade nepovoleného prečerpania odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky,
ktoré žalobca predložil, účinné od 01. 03. 2015, pričom odkazuje na bod 3.12. Bod 3.12, ktorý upravuje
nepovolené prečerpanie a mal by stanovovať výšku úrokov po dobu nepovoleného prečerpania,
znovu odkazuje na úrok, ktorý má byť vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom

prečerpaní účtu“, ustanovenia odseku 8.8 sa použijú primerane. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné
konštatovať,ževpredmetnejzmluvemedzistranamisporunebolindividuálnedohodnutýúrokpreprípad
nepovoleného prečerpania a rovnako zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by žalovanú oboznámil
so Všeobecnými obchodnými podmienkami, resp. k nim pristúpila. Keďže povolené prečerpanie naosobnom účte neobsahovalo údaj o úrokoch a poplatkoch, ktorý by bol individuálne dojednaný, resp. by
žalobca preukázal, že žalovaná sa s ním mala možnosť oboznámiť, nemožno ho preto v zmysle ust. § 4
ods. 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere ani požadovať. Odvolací súd preto dospel k záveru,

že medzi stranami sporu nebola platne dohodnutá výška úroku v prípade nepovoleného prečerpania,
keďže táto bola uvedená iba v obchodných podmienkach v bode 3.12, aj to nedostatočným spôsobom.
Keďže žalobca nepreukázal platné dohodnutie so žalovanou ako spotrebiteľkou úrokov vo výške 28%
z nepovoleného prečerpania, či už priamo v spotrebiteľskej zmluve alebo nepochybným spôsobom, že
k týmto ďalším dojednaniam aj v samostatných obchodných podmienkach žalovaná ako spotrebiteľka

pristúpila, bolo potrebné dospieť k záveru, že so žalovanou neboli platne dojednané úroky v prípade
nepovoleného prečerpania účtu. Záverom odvolací súd dodáva, že obchodné podmienky, ktoré často
krát tvoria súčasť spotrebiteľských zmlúv, nemôžu slúžiť na to, aby do nich dodávateľ často neprehľadne
a zložitou formuláciou a malým písmom ukryl také dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o
ktorých sa predpokladá, že ujdú pozornosti spotrebiteľa.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým došlo k
zamietnutiu žaloby (v časti úroku za nepovolené prečerpanie), i keď sčasti z iných právnych dôvodov,
ako vecne správny spolu so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania, potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanej náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal, i keď vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by bolo namieste
priznať jej náhradu trov konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V danej veci však
priznanie náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že žalovanej v odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).