Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/131/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516010128
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516010128.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov
senátu JUDr. Petra Štifta a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného V. E. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 4T/24/2016 zo dňa 23.11.2016, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 13. februára 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného V. E., I.. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava V pod sp.zn. 4T/24/2016 uznal obžalovaného V. E.
vinnýmzospáchaniaprečinuublíženianazdravípodľa§156ods.1Trestnéhozákonanatomskutkovom
základe, že

dňa 12.12.2015 v čase o 17:30 h v Z. na V. ulici XX v byte na 9. poschodí na meno E. napadol
poškodeného J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., N. XX, tak, že ho sotil na zem medzi posteľ a
skrinku a 2-3 krát ho udrel zovretou päsťou do hlavy do oblasti ľavého ucha, čím mu spôsobil tržnú
povrchovú ranu v oblasti za ľavou ušnicou, tržnú ranu na zadnej strane ľavej ušnice prenikajúcu cez
chrupku na prednú stranu ušnice v dĺžke cca 20 mm, tržnú ranu na ľavej strane krku v dĺžke cca 40 mm,
tržnú ranu v ľavej temennej oblasti v dĺžke 60 mm zasahujúcu pod kožu, pomliaždenie ľavej temennej

oblasti klenby lebečnej, pomliaždenie hornej časti krku v oblasti ľavej príušnej žľazy, tieto zranenia si
vyžiadali dobu liečenia v trvaní 16-20 kalendárnych dní.

Za to mu súd prvého stupňa podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38
ods. 2, ods. 4 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, pre výkon ktorého ho
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia.Podľa§73ods.2písm.d),74ods.1Trestnéhozákonasúdobžalovanémutiežuložilochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie, ktoré na výzvu súdu
prvého stupňa odôvodnil podaním doručeným súdu dňa 31.07.2017. Odvolanie smeruje proti výroku
o vine, výroku o treste i proti konaniu, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Konkrétne obžalovaný v

odôvodnení uvádza, že svedok J. K. opakovane menil svoje výpovede, ktoré sa ani raz nezhodovali.
Súd bezdôvodne zamietol návrhy na vykonanie dôkazov výsluchmi svedkov, ktorí mohli ozrejmiť naturel
poškodeného, jeho agresivitu a nezvládnuteľnosť jeho prchkého chovania. Dôvodom odvolania je aj
zamietnutie žiadosti obžalovaného o preskúmanie psychického stavu svedka a zaujatosť prokurátora,
keďže obžalovaný odmietol dohodu o vine a treste na 6 mesiacov nepodmienečne.

Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo súdom prvého stupňa doručené
v súlade s § 314 Trestného poriadku.Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku na
neverejnom zasadnutí, preto nariadil verejné zasadnutie, na ktoré predvolal obžalovaného a upovedomil

ostatné procesné strany.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajskej prokuratúry uviedol, že sa stotožnil s
rozsudkom súdu prvého stupňa, a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný V. E. pred odvolacím súdom uviedol, že on incident nezačal. Stalo sa to v jeho byte, boli
pod vplyvom alkoholu. Je pravdou, že poškodenému ublížil, ale bolo to z obavy o vlastné zdravie a
o zdravie matky, ktorá sa v byte nachádzala sama s obžalovaným. Tá obava vyplynula z toho, že o
poškodenom vie, že keď má vypité, prepne mu a je agresívny. Obžalovaný má informáciu, že nedávno
tiež zbil dvoch bezdomovcov. Domáhal sa aj zníženia trestu, poukazoval na to, že 5 mesiacov a 15 dní
si odsedel väzbou, protialkoholické liečenie akceptuje. Nemá riadnu pracovnú zmluvu, ale cez stavebnú

firmu pracuje na dohodu brigádnicky, ale teraz počas zimného obdobia má len fušku a kamarátovi
prerába byt.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1

Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom
zásadou,ženachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného V. E.
je nedôvodné.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Úvodom odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobe tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10

Trestného poriadku, tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods.
12 Trestného poriadku vyhodnotil, a svoje rozhodnutie aj zákonným spôsobom odôvodnil.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava
V podal dňa 03.03.2016 na V. E. obžalobu pre ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona

na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.04.2016 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie výsluchom
obžalovaného V. E., výsluchom svedkov J. K., W. O. a nstržm. W.. L. K., opakovaným výsluchom znalca

z odboru zdravotníctvo W.. X. O., podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok z
odvetvia psychiatria, podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy, najmä lekárske správy a
zápisnicu o ohliadke miesta činu.

Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že počas požívania alkoholu u obžalovaného doma ho

poškodený z ničoho nič udrel päsťou do tváre. Obžalovaný v tom čase sedel na posteli a bránil sa útoku,
v dôsledku čoho obaja spadli na zem, kde zápasili, dal poškodenému 2-3 rany do tváre, na čo poškodený
zakričal: “Au, moje ucho!“ Obžalovaný prestal, a tým sa to celé skončilo. Obžalovaný sa postavil a kopol
poškodeného do kanady, aby vypadol, keď si také niečo dovolil v jeho byte. Medzitým prišla matka, ktorá
povedala, že zavolá políciu.

Naproti tomu poškodený J. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že medzi ním a obžalovaným vznikol
verbálny konflikt, v dôsledku ktorého ho obžalovaný odsotil, natiahol mu na hlavu mikinu, zasadil mu 4
údery do hlavy. Poškodený spadol a ostal v bezvedomí. Keď padol po úderoch obžalovaného na zem,
nemohol sa brániť, pretože na hlave mal mikinu, v ktorej mal aj ruky. Obžalovaný ho udieral zhora z

výšky a veľkou silou. Už mu odpustil, je to jeho kamarát a nechce, aby bol za tento skutok trestaný, lebo
keby vyšiel z väzenia, mal by ťažký život.Matka obžalovaného W. O., ktorá bola v inkriminovanom čase vo vedľajšej izbe, počula buchot, a preto
išla do izby, kde obžalovaný a poškodený predtým popíjali. Videla ako poškodený leží na zemi na konci
postele a komody, niečo brblal, taktiež brblal aj jej syn, a vtedy syn kopol poškodeného do členku. Videla

tiež, že poškodený je krvavý, bála sa, aby nedošlo k niečomu horšiemu, a preto zavolala políciu, ktorá
prišla po 15 minútach. V tom čase už jej syn aj s poškodeným sedeli pri stolíku a popíjali.

Svedok nstržm. W.. L. K. prišiel na miesto činu, kde videl obžalovaného a poškodeného značne
pod vplyvom alkoholu, avšak boli k sebe kamarátski, akoby sa nič nestalo. Poškodený mal krvavú

hlavu a viacero tržných rán na hlave. Celá izba bola od krvi, zem aj posteľ, pričom obžalovaný dával
poškodenému sveter, aby si poutieral hlavu od krvi. Poškodený odmietal ísť do sanitky.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný a poškodený poskytli súdu 2 odlišné verzie priebehu skutku, a
svedkovia W. O. a nstržm. W.. L. K. skutok nevideli, bolo potrebné zamerať pozornosť na mechanizmus
vzniku tých zranení poškodeného, ktoré boli objektivizované lekárskymi správami. U obžalovaného

žiadne zranenia zdokumentované neboli. U poškodeného z lekárskych nálezov a znaleckého posudku z
odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia, vyplýva, že poškodený J. K. utrpel 2 tržné rany
v oblasti ľavej ušnice, tržnú ranu na ľavej strane krku, tržnú ranu v ľavej temennej oblasti a pomliaždenia
ľavej temennej oblasti klenby lebečnej, pomliaždenie hornej časti krku v oblasti ľavej príušnej žľazy. Tzn.
jeho tržné rany a pomliaždeniny boli lokalizované v oblasti ľavého ucha a ľavej časti temena.

Za účelom objasnenia mechanizmu uvedených poranení súd prvého stupňa vypočul znalca W.. X. O., a
tento uviedol, že jedno zo zistených poranení mohlo vzniknúť pádom poškodeného na okolité predmety,
ale všetky ďalšie poranenia nemohli vzniknúť pasívnym mechanizmom. Charakter jednotlivých poranení
poškodeného zodpovedá útoku rukami zovretými v päsť alebo kopnutiu útočníka obutého v ľahkej obuvi.

Vyhodnotiac uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že niet pochýb, že poškodený utrpel
zranenia v dôsledku konania obžalovaného, keďže uvedené vyplýva z verzií oboch strán potýčky.
Verzia obžalovaného sa líši od verzie poškodeného v tom, že obžalovaný sa bránil útoku zo strany
poškodeného, a teda že zranenia poškodený utrpel v dôsledku sebaobrany obžalovaného. Odvolací

súd však nezistil žiaden dôkaz svedčiaci pre fyzický útok poškodeného na obžalovaného, keďže
u obžalovaného žiadne zranenia zaznamenané neboli. Pripúšťa však, že vzhľadom na ťažký stav
opitosti (cca 2,8 promile) mohol obžalovaný prípadný pohyb poškodeného smerom k posteli, na ktorej
obžalovaný sedel, vnímať ako ohrozenie, v dôsledku čoho mohol poškodeného odsotiť, avšak v
žiadnom prípade nebol oprávnený po jeho páde na posteľ a na zem pokračovať v domnelej obrane

viacnásobnýmiúdermipäsťoudooblastihlavypoškodeného.Hocianiverziupoškodenéhonemožnobez
výhrad akceptovať, pretože celkom nezodpovedá obsahu objektívnych dôkazov, mechanizmus vzniku
jeho zranení zodpovedá tomu, že obžalovaný naňho päsťami opakovane útočil. Uvedené nepresnosti
možno v jeho prípade tiež pripísať stredne ťažkému stupňu opitosti. Hoci poškodený verbalizoval
vôľu nespôsobiť obžalovanému trestné stíhanie, vo všetkých svojich výpovediach zotrval na tom,

že útočníkom bol obžalovaný, a uvedené zodpovedá absencii zranení u obžalovaného a súčasne
opakovanému násiliu voči ľavej časti hlavy poškodeného.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď neuveril obhajobe obžalovaného, resp. túto
neakceptoval. Na základe vyššie rozvedených úvah ani odvolací súd nevzhliadol žiadne rozumné

pochybnosti o tom, že ku skutku došlo tak, ako je uvedené v obžalobe, a to na základe vykonaného
dokazovania, v rámci ktorého bolo vyprodukovaných dostatok dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav
a jednoznačne usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného. Ani odvolací súd nepovažoval za potrebné
vykonanie dôkazov navrhnutých obžalovaným, keďže nebolo sporným na základe výsledkov dychovej
skúšky, že aj poškodený bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu, a vyšetrenie jeho duševného stavu

by nebolo spôsobilé zvrátiť preukázané skutkové závery. Súd prvého stupňa svoje hodnotiace úvahy
dostatočne rozviedol a ustálenie skutkových okolností vyčerpávajúco a presvedčivo odôvodnil, a preto
odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, bez potreby ho znova
opakovať.

V súlade so zákonom uznal súd prvého stupňa obžalovaného vinným zo spáchania prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pretože z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek
pochybností vyplynulo, že poškodený úmyselným konaním obžalovaného utrpel zranenia, ktoré si
vyžiadali lekárske ošetrenie s dobou liečenia 16 - 20 kalendárnych dní, čo zodpovedá poškodeniuzdravia trvajúcemu nie iba krátky čas (ktorý je súdnou praxou stanovený na 7 dní) v zmysle § 123 ods.
2 Trestného zákona.

Odvolací súd nevzhliadol pochybenia ani vo výroku o treste napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa
pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu uvedený v § 34 ods. 1 Trestného zákona, a jeho druh a výmeru
určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Ani odvolací súd nezistil u obžalovaného žiadne poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Trestného

zákona, avšak je uňho daná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona spočívajúcu v
predchádzajúcom odsúdení. Obžalovaný má 7 záznamov v registri trestov, v prvých šiestich prípadoch
sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený, avšak odsúdenie Okresným súdom Bratislava V sp.zn.
5T/33/2014 zo dňa 09.05.2014 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona zahladené nie je, v súčasnosti plynie skúšobná doba podmienečného odsúdenia,
táto plynula i v čase skutku, z čoho je evidentné, že okrem spáchania trestného činu obžalovaný požíval

alkohol v čase, kedy mu bol v rámci obmedzení uložených v skúšobnej dobe uložený zákaz požívania
alkoholických nápojov. Pomer počtu poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je v jeho prípade
0:1.

Pri úvahách o druhu trestu aj odvolací súd dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné s poukazom

na spáchanie úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uložiť v zmysle
§ 49 ods. 2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody. Uvedený druh trestu odôvodňuje
aj osoba obžalovaného, ktorý bol 7 krát súdne trestaný, avšak predchádzajúce odsúdenia sa minuli
svojmu účinku.

Súd prvého stupňa vzhľadom na prevahu počtu priťažujúcich okolností nad počtom poľahčujúcich
okolností v súlade s § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v §
156 ods. 1 Trestného zákona, ktorá je 6 mesiacov až 2 roky, o jednu tretinu, a trest ukladal v sadzbe 1 až
2 roky. Odvolací súd sa stotožnil s uložením trestu na spodnej hranici trestnej sadzby, a to so zreteľom
na postoj poškodeného, absenciu trvalých následkov zranení, vzájomný kladný vzťah oboch aktérov

konfliktu, ku ktorému došlo z dôvodu banálnej roztržky pri opojení oboch účastníkov alkoholom.

Zákonu zodpovedá aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože v posledných 10 rokoch pred spáchaním
prejednávanej trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého pre úmyselný trestný

čin.

Nietdôvodukorigovaťanivýroknapadnutéhorozsudkuouloženíochrannéhoopatrenia,keďžezávislosť
obžalovaného na alkohole vyplynula zo znaleckého posudku W.. L. W., a tiež je zrejmé, že obžalovaný
spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu, na ktorom je závislý. Uloženie ochranného liečenia bolo u

obžalovaného so zreteľom na závery znaleckého dokazovania aj medicínsky indikované.

K odvolacím námietkam obžalovaného, ktoré nie sú pokryté vyššie rozvedenými úvahami, odvolací súd
uvádza, že v konaní pred súdom nemôže súd posudzovať prípadnú zaujatosť prokurátora, nakoľko
podaním obžaloby na súd sa prokurátor stáva procesnou stranou, ktorá si je svojimi procesnými

právami rovná obžalovanému. Hlavné pojednávanie predstavuje kontradiktórny spor medzi obhajobou
na jednaj strane a obžalobou na strane druhej, keď prokurátor už nemá rozhodovaciu právomoc voči
obžalovanému tak, ako je tomu v prípravnom konaní.

Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu či zrušenie ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého

rozsudku, preto odvolanie obžalovaného V. E. ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.