Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17Csp/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616211624
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6616211624.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore strán žalobcu O. K., J..

XX.XX.XXXX, G. Y., O. XXX, štátny občan SR, zast. advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátska
kancelária so sídlom Zvolen, Námestie SNP 41 proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa a.s. so
sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904v konaní o zaplatenie 1 253,77 eura s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 253,77 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z
dlžnej sumy od 05.06.2015 do zaplatenia.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške

tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcapodanoužaloboudoručenoudňa 09.09.2016sadomáhal,odžalovanéhozaplateniačiastky1
253,77 eura s príslušenstvom. Ako dôvod uviedol, že dňa 11.11.1999 žalobkyňa, ako poistníčka zároveň
poistená uzatvorila so žalovaným poistnú zmluvu č. 027713, v ktorej bolo dojednané poistenie pre prípad
smrti a dožitia a úrazové poistenie. Na základe tejto zmluvy bola povinná platiť dohodnuté mesačné
poistnévovýške399,00Sk. Začiatokpoisteniapripadalna12.11.1999akoniecpoisteniana12.11.2014.
Dojednané bolo na dobu 15 rokov. Pre prípad smrti bola dojednaná výška poistnej sumy 50 000,00 Sk a
pre prípad dožitia 75 540,00 Sk. Dňa 01.06.2007 žalovaný zaslal list s označením Vernostný bonus „ Čo

je doma to sa počíta“ v ktorom jej oznámil, že jej bola znížená mesačná výška poistného o 40,00 SK na
poistné vo výške 359,00 SK počnúc najbližším mesiacom. Zároveň jej oznámil, že dohodnuté poistné
sumy sa týmto ku dňu zníženia poistného nemenia, ich výška ostáva ku dňu pristúpenia ku zníženiu
poistného zachovaná. Po doručení oznámenia o likvidácii poistnej zmluvy bola zo strany žalovaného
poskytnutá k výplate suma 1 255,70 eura po odčítaní dane z príjmu a tzv. administratívnych poplatkov
vo výške 348,91 eura. Vo všeobecných poistných podmienkach administratívne poplatky v takej výške,
v akej uviedol žalovaný dohodnuté nie sú, čiže neboli v zmluve, ani vo všeobecných podmienkach

individuálne dojednané. Poistná zmluva spĺňa podmienky podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a je možné ju považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Dojednanie rozhodcovskej doložky a
nových všeobecných poistných podmienok z 21.05.2007 je zakomponované do navonok nesúvisiaceho
textu, ktorý má na prvý dojem vzbudiť presvedčenie, že jeho podpisom a zaslaním ona, ako poistník
súhlasí výlučne so znížením poistného. O rozhodcovskej doložke nebola vopred informovaná a súhlas s
rozhodcovskou doložkou nepodpísala. Žalovaný vykonali likvidáciu poistnej udalosti, z ktorej je zrejmé,
že pri likvidácii celkovej poistnej zmluvy postupoval na základe novelizovaných všeobecných poistných

podmienok z roku 2007, ktoré však nemohli nadobudnúť účinnosť, nakoľko neboli podpísané ani jednou
so zmluvných strán.2.Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.09.2016. V ňom uviedol,
že prvým a východiskovým bodom, ktorý je potrebné v tejto veci vyjasniť je, či poistná zmluva vôbec
platne vznikla. Poistná zmluva platne nevznikla, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti podľa

§ 788 Občianskeho zákonníka. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je taká zmluva
absolútne neplatná. S rozporom zo zákona spája § 39 OZ absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Rozpor právneho úkonu s akýmkoľvek zákonom a nie iba s Občianskym zákonníkom zakladá absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, v opačnom prípade by s ust. § 39 Občianskeho zákonníka použilo slovné
spojenie neodporuje zákonu, ale odporuje tomuto zákonu. Poistné je bez pochybnosti podstatnou

náležitosťou poistnej zmluvy, platnosť hmotnoprávneho úkonu, aký je po okolnostiach prípadu poistná
zmluva treba skúmať podľa právneho stavu v čase jej uzavretia. V okolnostiach prípadu podľa zákona
platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve
v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 Zák.č. 24/1991 Zb. o poistníctve stanovené tak, aby
vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného v štátom
schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri písaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu

musel vychádzať zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. V protokole z roku
2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo v rozpore
s ustanovením § 31a Zák.č. 95/2002 Z.z. a že je v rozpore s ustanovením § 35 Zák.č. 8/2008 Z.z. .
V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú splniteľnosť všetkých
záväzkov poisťovne, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv. Z predložených listín vyplýva

jednoznačne skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore
so zákonom č. 24/1991 Zb. o poistníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné.
Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne
neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok
neplatnosť celej poistnej zmluvy. Národná banka Slovenska kontrolovala to, či jej právny predchodca

rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovaného právne zaviazal a to výšku poistného a spôsob,
akým sa s ním nakladá. Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanovené zle
a nízko, teda, že je stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné
schválené v období rokov 1991 až 2002 nie je len parametrom významným pre orgán dohľadu z roku
2007, 2008 (NBS) ale zároveň podľa Občianskeho zákonníka aj podstatnou obsahovou náležitosťou

poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu k poistnej zmluve, ktorá má byť právnym
základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej
zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo
zánik žiadnych povinností a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Na absolútne neplatný
právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť, ani konvalidáciou,

ani rehabilitáciou. Ak by bola poistná zmluva platnou poistnou zmluvou, teda základ nároku by bol
hypoteticky daný, aj vtedy by bola žaloba nedôvodná, ako to vyplýva z textu poistnej zmluvy. Začiatok
poistenia bol stanovený na 12.11.1999 a spôsob platenia poistného bol určený mesačne. Na poistnej
zmluve je jasne uvedené, že prvé poistné je splatné v deň začiatku poistenia. Ďalšie poistné je splatné
vždy prvý deň dojednaného poistného obdobia. Poistné obdobie je určené podľa spôsobu platenia

poistného. Z uvedeného je zrejmé, že poistné obdobie bolo mesačné. Prvé mesačné poistné obdobie
sa začalo 12.11.1999 a skončilo 11.12.1999, kedy 12.12.1999 začalo ďalšie mesačné poistné obdobie.
Prvým dňom každého z mesačného poistného obdobia bol posledný deň v mesiaci, kedy bolo aj poistné
splatné. Žalobca neplatil počas trvania poistného vzťahu poistné včas, vždy riadne a najmä nie včas.
Žalobca mal len jednu základnú povinnosť z poistného vzťahu a to plniť poistné riadne a včas. Toto

poistnévždyvčasneplatil.Dôsledkombolapremenapoistenianapoisteniesozníženoupoistnousumou.
Zmena poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou, ako dôsledok neplatenia poistného zo strany
žalobcu riadne a včas nie je prejavom vôle, právnym úkonom poisťovne a ani výkonom práva poisťovne
a teda nemôže byť ani v rozpore s dobrými mravmi.

3.Žalobkyňa zaslala súdu dňa 25.11.2016 vyjadrenie, v ktorom reagovala na vyjadrenie žalovaného ,
kde uviedla, že má za to, že poistná zmluva je platne a riadne uzavretá a na takúto zmluvu je potrebné
aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Podľa platných právnych predpisov sa poistná zmluva
považuje za uzatvorenú v okamihu, keď žalobca dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu alebo
zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu. Na uzatvorenie poistnej zmluvy je potrebné, aby

návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy bol prijatý v lehote, ktorú určí žalobca. Poistná zmluva je v takomto
prípade uzavretá len čo bolo poistné zaplatené v rovnakej sume, ako obsahoval návrh na jej uzavretie.
Podľa jej názoru zmena poistnej zmluvy vykonávaná po poistnej udalosti ktorou vznikla povinnosť
poistiteľa platiť, nemôže zbaviť poistiteľa tejto povinnosti, aj keď bola vykonaná na základe rozhodnutiaMinisterstva financií, ktoré nadobudlo účinnosť ešte pred poistnou udalosťou, v ktorej má byť oprávnená
fyzická osoba. Čo sa týka argumentácie riadneho neplnenia poistného toto tvrdenie je účelové a
nepravdivé,nakoľkosvojupovinnosťzpoistnejzmluvyplnilariadneavčaspočaspoisťovaciehoobdobia,

čo preukazuje aj platobný kalendár pre poistnú zmluvu č. 709100001.

4.Žalovaný zaslal dňa 12.06.2017 opäť vyjadrenie vo veci, v ktorom uviedol, že výška poistného tak,
ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov bola stanovená presne podľa sadzobníkov, ktoré
obsahovali konkrétne sadzby poistného pre poistný produkt UDP-K. Od roku 1995 bolo na základe

právne záväzného povolenia Ministerstva financií SR uzavretých mnoho poistných zmlúv za rovnakých
podmienok s nezákonným poistením. Absolútna neplatnosť poistnej zmluvy vyplýva z § 39 Občianskeho
zákonníka a je dôsledkom rozporu poistnej zmluvy so zákonom o poistníctve. Dohoda o poistnom je
podľa § 788 Občianskeho zákonníka podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy a bez platnej a
so zákonom súladnej dohody o poistnom poistná zmluva nevznikne, je poistná zmluva žalobcu vo svetle
vykonaných listinných dôkazov neplatným právnym úkonom, ktorého príčinou je nezákonné schválenie

poistného v rozpore so zákonom a nadväzne na to nezákonné povolenie podnikať v poistníctve s
poistením typu UDP-K udeleným Ministerstvom financií SR žalovanému ku dňu 30.05.1995. Takýto
právny úkon je pre rozpor jeho obsahu so zákonom absolútne neplatný v zmysle § 39 OZ. Absolútne
neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práva na
akékoľvek poistné plnenie.

5.Žalobca na pojednávaní uviedol, že zotrváva na písomnom znení žaloby, ako aj na písomnom
vyjadrení. Čo sa týka postoja žalovaného a jeho vyjadrenia napriek obšírnosti údajov, ktoré sú uvádzané
v jeho vyjadreniach nerozporujú ich nárok, netýkajú sa ich nároku. Jediná vec, na ktorú sa žalovaný
odvoláva je, či treba posúdiť, či je zmluva platná alebo absolútne neplatná od počiatku. Z ich pohľadu

ide o účelovú obranu a to z toho dôvodu, že samotný žalovaný navrhol zmluvu, spísal ju, skoncipoval,
dokonca po celý čas aj keď musel vedieť, že zmluva je neplatná, prijímal plnenie od žalobkyne a tak
isto aj poskytol plnenie.

6.Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného v zmysle § 180 CSP.

7.Dokazovanie vo veci bolo vykonané oboznámením sa obsahom poistnej zmluvy, žiadosti o
zníženie poistného k poistnej zmluve, vernostného bonusu „Čo je doma, to sa počíta“ ,
sadzobníka administratívnych poplatkov, oznámenie o likvidácii poistnej udalosti, uznesení a rozsudkov,
všeobecných poistných podmienok, protokolu z dohľadu vykonaného v Prvej Česko-slovenskej

poisťovni Rapid a.s., znaleckého posudku č. 4/2008, notárskej zápisnice č. N/29/2008, listu Národnej
banky Slovenska, protokolu o kontrole vykonaného Ministerstvom financií SR, splátkového kalendára
pre poistnú zmluvu, metodického usmernenia a zistil tento skutkový stav.

8.Dňa 11.11.1999 bola medzi stranami sporu uzavretá poistná zmluva č. 70910 00001 typu UDP-K +

úraz predmetom ktorej bolo životné poistenie uzavreté pre prípad smrti a dožitia a úrazové poistenie.
Poistná zmluva bola uzavretá na poistnú dobu 15 rokov, s určením doby platenia poistného 10 rokov. V
zmluve je určený začiatok poistenia 12.11.1999 a koniec poistenia 12.11.2014. Výška poistnej sumy pre
prípad smrti je upravená 50 000,00 SK , pre prípad dožitia 75 540,00 SK, výška poistného je v zmluve
určená na sumu 359,00 SK mesačne. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre životné

poistenie, ktoré nie sú podpísané stranami sporu.

9.So žiadosti o zníženie poistného k poistnej zmluve súd zistil, že na formulári vyhotoveného žalovaným,
označeným ako žiadosť o zníženie poistného v poistnej zmluve je žalovaným predtlačené meno
žalobkyne a adresa, ktorá týmto žiada o zníženie poistného pôvodne zo sumy vypísanej žalovaným

399,00SK na novú sumu vypísanú žalovaným 359,00 SK tlačeným písmom menšej veľkosti, ako žiadosť
o zníženie poistného na čestnom prehlásení takmer nečitateľnej veľkosti je uvedené, že poistné sa
znižuje v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami Prvej Česko-slovenskej poisťovne Rapid
a.s. zo dňa 21.05.2007 a osobitnými dojednaniami č. 01/2007, ktoré boli poistníkovi oznámené a ku
ktorým podpisom tejto žiadosti v celom rozsahu pristupuje súhlasí, aby sa všetky sporné nároky z

tejto žiadosti, ako aj všetky sporné nároky z poistenia, ak nejaké vzniknú vysporiadali pred špeciálnym
súdom postupom podľa časti XI. Všeobecných poistných podmienok Prvej Česko-slovenskej poisťovne
Rapid a.s. zo dňa 21.05.2007. Tento súhlas je rozhodcovskou doložkou v zmysle bodu 2. osobitných
dojednaní. Poistník je oprávnený najneskôr v lehote 10 dní od zaslania tejto žiadosti aj bez udaniadôvodu jednostranne odstúpiť od časti XV. Všeobecných poistných podmienok 21.05.2007 a bodu 2.
Osobitnýchdojednaní01/2007beztoho,abybol odstúpenímdotknutýzvyšokpoistnéhovzťahu.Žiadosť
o zníženie poistného je opatrená podpisom žalobkyne zo dňa 18.06.2007.

10.Prvá Česko-slovenská poisťovňa Rapid dňa 01.06.2007 listom vernostný bonu „Čo je doma, to sa
počíta“ priznala žalobkyni zníženie mesačného poistného o 40,- SK na poistné vo výške 359,00 SK
počnúc najbližším mesiacom. Dohodnuté poistné sumy sa týmto ku dňu zníženia poistného nemenia,
ich výška ostáva ku dňu pristúpenia ku dňu zníženiu poistného zachovaná.

11.Žalovaný listom zo dňa 04.06.2015 oznámil žalobkyni, že došlo k likvidácii poistnej udalosti s tým,
že jej bude vyplatená čiastka 1 253,70 eura, ktorá pozostáva z poistnej sumy a pripísaných výnosov vo
výške 1 098,40 eura, bonifikácie 563,70 eura, základu dane s príjmu 313,14 eura, mínus daň z príjmu
59,49 eura, administratívny poplatok nedoplatok - 348,91 eura. Peniaze budú zaslané formou šekovej
poukážky.

12.Z rozhodnutia MF č.j.52/1024/1995 zo dňa 30.05.1995 vyplýva, že žalovanej ešte pod obchodným
menom Prvá Česko-slovenská poisťovňa a.s. bolo udelené povolenie na podnikanie v poisťovníctve na
území SRvzťahujúce sa na vykonávanie životného poistenia. Z odôvodnenia a rozhodnutia vyplýva, že
predmetom posudzovania pre udelenie povolenia boli VPP a obchodný plán predložené žiadateľom, ako

súčasť jeho žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poistníctve na území SR.

13.Z protokolu o kontrole vykonanej MF u žalovanej dňa 04.06.1999 vyplýva, že poistné produkty (druhy
životného poistenia) poskytované žalovanou medzi ktorými je aj životné poistenie, sadzba UDP - K, sú
v súlade s obchodným plánom preloženým MF a VPP schválenými MF, ako dozorným orgánom nad

poisťovníctvom pre územie SR pod č. 52/1024/95 zo dňa 30.05.1995.

14.Z listu NBS č. 0DT-13070/2013 o dňa 02.12.2013 adresovaného Arbitrážnemu súdu Košice s.r.o.
z odpovede na otázku č. 4 vyplýva, že protokol č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007 uvádza nedostatky
a porušenia zistené dohľadom na mieste vykonaným NBS v poisťovni v roku 2007 a súčasne uvádza

odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov. V predmetnom protokole sa okrem iného uvádza
zistenie týkajúce sa kalkulačných vzorov na výpočet niektorých produktov životného poistenia (medzi
nimi aj produktu UPD-K) podľa ktorého tieto kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistnomatematickými
metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa poisťovňa
zaväzujeplniťvprípadenastaniapoistnejudalosti.Vdôsledkutejtopoistnomatematickejnesprávnostiuž

poisťovňa (žalovaná) nemohla ďalej používať kalkulácie a sadzby poistného produktu UDP-K uvedené
v obchodnom pláne činnosti poisťovne, čím sa stalo rozhodnutie MF vo vzťahu k poisteniu UDP-K
materiálne neplatným.

15.V žalovanou predloženej časti protokolu NBS z dohľadu vykonaného Prvej Česko-slovenskej

poisťovni Rapid a.s. ODO-12990/2007 je uvedený ako NBS zistený nedostatok to, že kalkulačné vzorce
nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a
kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, kde sa PČSP
(žalovaná)zaväzujeplniťvprípadenastaveniapoistnejudalosti.Zástupcoviažalovanejktomutozisteniu
uviedli, že informačný systém žalovanej používa na výpočet poistného a technických rezerv správne

poistno-matematické metódy so zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. V skupine dohľadu
algoritmus výpočtu technických rezerv v informačnom systéme žalovanej nebol sprístupnený a nebolo
možné overiť správnosť tohto algoritmu. Ako porušenie 10 NBS konštatovala porušenie § 37 ods. 7
Zákona o poistníctve tým, že poisťovňa zmenila kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických
rezerv produktov životného poistenia vo svojom informačnom systéme a zmenené kalkulačné vzorce

neoznámila v súlade s tam citovanými vykonávacími predpismi MF SR do 10 dní pred ich účinnosťou.
Ako odporúčanie 13. uviedla úpravu dokumentu poistno-matematické modely produktov životného
poistenia tak, aby zobrazoval skutočné kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv so
zahrnutím všetkých predpokladov v súlade s § 22a Zákona o poistníctve a predložila ho NBS.

16.V notárskej zápisnici č. N 29/2008, NZ 23331/2008 spísanej 02.06.2008 osvedčujúcej priebeh
deja v sídle žalovanej v súvislosti s výkonom dohľadu na mieste NBS je na strane 5. prehlásenie
zamestnankyne NBS dohliadajúceho dozoru I.J.C., že poistné bolo žalovanou počítané z poistnej sumy
na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvomUDP-K, čo je chybné z poistno-matematického pohľadu a že práve nízke nesprávne kalkulované poistné
pri produkte UPD-K je kľúčovým problém.

17.K žalovanou uplatnenému prostriedku procesnej obrany - námietky absolútnej neplatnosti predmetu
PZ podľa § 39 OZ pre jej rozpor so zákonom a to konkrétne so ZoP (zák.č. 24/1991 Zb.) poukazujúc
na jeho § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3, ako aj so zákonom č. 95/2002 Z.z. a zákonom č. 8/2008
Z.z., keď protiprávnosť má predstavovať (nesprávne nízka) sadzba poistného ako ceny za poskytovanú
poistnú ochranu, súd uvádza ustanovenie § 9 ods. 3 , § 11 ods. 3 ZoP v znení účinnom v čase

uzavretia predmetnej poistnej zmluvy neupravuje poistné a v rámci toho podmienky pre stanovenie
výšky poistného, ale upravuje náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania v
poistníctve a výpočet dôvodov, ktoré bránia vydaniu takéhoto povolenia. V čase vydania rozhodnutia
o povolení pre žalovanú ZoP v § 9 ods. 1 v znení účinnom v tom čase vyžadoval na podnikanie v
poisťovníctve udelenie povolenia na základe žiadosti orgánom dozoru nad poisťovníctvom pre územie
SR. Tento právny predpis v § 11 ods. 1 vyžadoval okrem iného, aby v žiadosti o udelenie povolenia

bol priložený obchodný plán činnosti poisťovne. Súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne,
ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia životné poistenie (v zmysle § 11 ods.
3 ZoP) boli tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z
ktorých vychádza kalkulácia veľkosť úrokových sadzieb. Obchodný plán činnosti žalovanej , teda bez
pochybnosti musela vypracovať sama žalovaná a nie orgán dozoru nad poisťovníctvom. Tento orgán

len rozhodoval na základe podkladov predložených práve žalovanou (jej žiadosti, VPP, obchodného
plánu) o udelení povolenia vykonávať životné poistenie, čo sa v prípade žalovanej stalo rozhodnutím
MF z 30.05.1995. Bola to teda samotná žalovaná, ktorá vypracovala kalkuláciu poistného na základe
nesprávneho poistno-matematického vzorca. Žalovaná nemôže zodpovednosť za nesprávnu kalkuláciu
prenášať výlučne na orgány dozoru nad poisťovníctvom, keď tento stav mala vyvolať práve ona svojimi

podkladmi. Dôležitou skutočnosťou je to, že zo strán tohto sporu subjektom, ktorý vôbec nemohol
ovplyvniť spôsob výpočtu poistného žalovanou (kalkuláciu poistného) bola žalobkyňa. ZoP je predpisom
verejného práva upravujúcim právne postavenie poisťovní a zaisťovní podnikanie v poisťovníctve a
dozor nad poisťovníctvom. Zmluvný vzťah sporových strán uvedený zákonom neupravuje ale tento
zmluvný vzťah sa spravuje predovšetkým obsahom PZ a jej neoddeliteľných súčastí (VPP) a tiež

ustanoveniami OZ, ako základného predpisu súkromného práva - jeho prevažne dispozitívnou úpravou
tých vzájomných práv a povinností, jej zmluvných strán, ktoré PZ buď neupravuje, alebo neupravuje
inak. OZ tiež stanovuje základné náležitosti poistnej zmluvy ( označenie zmluvných strán, náhodné
udalosti - poistné udalosti, poistného plnenia, výšky poistného, poistnú dobu), ktoré sú v predmetnej
zmluve obsiahnuté.

18.Predmetná poistná zmluva bola uzavretá v roku 1999. Ustanovenia § 31a Zák.č. 95/2002 Z.z.
podľa ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe
poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich
záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, ohľadne ktorého

nesplnenie v ňom uvádzaných povinností žalovanou konštatovala NBS pri dohľade a na čo tiež žalovaná
poukazovala, nadobudlo účinnosť až od 01.05.2004. Táto následná zmena teda nemohla ovplyvniť
obsah predtým vzniknutého právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a mať vplyv na platnosť
poistnej zmluvy pred jej účinnosťou. Naviac aj uvedený zákonný predpis, ktorý je tiež verejnoprávneho
charakteru, ktorý neukladá žiadne povinnosti žalobkyni, ale práve žalovanej ako poisťovni, ktorých

porušenie môže postihovať len pôvodcu jej porušenia, keďže tento zákon výslovne neustanovuje inak
a ktoré sa preto nemôžu premietať do súkromnoprávneho vzťahu založeného poistnou zmluvou medzi
žalobcom a žalovanou.

19.Je potrebné poukázať na to, že pre vzájomné práva a povinnosti žalobkyne a žalovanej bol

rozhodujúci obsah ich zmluvného vzťahu založeného poistnou zmluvou formulárového charakteru
vypracovaného žalovanou. Predmetná poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v terminológii zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia PZ. Išlo o typovú zmluvu podľa
§ 23a uvedeného zákona, ktorou sa rozumela zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,
ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Takáto zmluva podľa

§ 23a ods. 2 uvedeného zákona nesmela obsahovať neprimerané podmienky zakladajúce na škodu
spotrebiteľa nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, resp. podmienky, ktoré
sú v rozpore s dobrými mravmi. Niet žiadneho dôvodu, aby žalobkyňa mal znášať prípadné riziká,
ktoré pre žalovanú - poisťovňu vyplývajú z jej podnikateľskej činnosti v súvislosti s nedostatkamiv kalkulačných vzorcoch, ktoré neboli pri dojednanom poistnom produkte v súlade s poistnou -
matematickými metódami na výpočet poistného. Skutočnosť, že žalovaná až dodatočne po uzavretí
poistnej zmluvy zistila, že výšku poistného vypočítala nesprávne v rozpore s poistno-matematickými

metódami je preto irelevantná. Nebola to žalobkyňa, ktorá ponúkla produkt UDP-K ale práve žalovaná,
ktorá aj vypočítala údaje týkajúce sa výšky poistného. Na základe žalovanou ponúkaných podmienok
poistenia sa žalobkyňa rozhodla vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalovanou. Ak došlo k chybnému
prepočtu poistného produktu UDP-K na danej skutočnosti sa žalobkyňa nijakým spôsobom nepodieľala,
ani o takom niečom nemohla mať pri uzatváraní poistnej zmluvy vedomosť, keďže pri jej uzatváraní

konala v presvedčení, že všetko je v poriadku.

20.Ak teda mal byť chybne schválené zo strany vtedy kompetentného orgánu dohľadu nad finančným
trhom poistný produkt UDP-K následne v roku 2007 označený z poistno-technického hľadiska za
nesprávne vypočítaný, je zrejmé, že významný (nie nezanedbateľný) diel na tejto situácii, ako to už súd
uviedol vyššie mala aj samotná žalovaná, ktorá si takýto nesprávne prepočítaný produkt dala schváliť v

rámci pri začatí jej podnikania ňou predkladané obchodného plánu jej činnosti obsahujúceho aj údaje o
sadzbáchpoistnéhoaichkalkulácii.Súdnevidížiadnydôvod,abynegatívnedôsledkyvyplývajúceztejto
situácie mali postihovať práve žalobkyňu spolu s ďalšími poistníkmi a súčasne poistenými žalovanej, s
ktorými žalovaná uzavrela identické poistné produkty a ktorý ako už bolo uvedené sa na vzniku takejto
situácie nijakým spôsobom nepodieľali. Ak konaním štátneho orgánu mala vzniknúť žalovanej nejaká

ujma, sú namieste iné práve mechanizmy dotýkajúce sa zodpovednosti za prípadne v tejto súvislosti
vzniknutú škodu na strane žalovanej, ktoré sú mimo rámca záväzkového vzťahu účastníkov založeného
poistnou zmluvou, ktorých subjektom žalobkyňa nie je.

21.Z dokladov predložených žalovanou, ktorými sa snažila preukázať vinu len orgánov štátu, ktoré mali

schváliťžalovanejnesprávnekalkulačnévzorcevôbecnevyplýva,žebyorgándohľaduukladalžalovanej
urobiť aj u už uzatvorených poistných zmlúv nejaké zmeny, teda, že by sa náprava nemala vzťahovať
len k otázke uzatvárania nových poistných zmlúv a produktov UDP -K. Také niečo nevyplýva ani z listu
NBS z 02.012.2013.

22.Ak napriek už uvedenému by mali neplatnosť poistnej zmluvy spôsobovať skutočnosti uvádzané
žalovanou existujúce mimo rámca dojednaného obsahu poistnej zmluvy, ktoré sa v zmluve mali
prejaviť len nesprávnou výškou dojednaného poistného, ktoré mala žalovaná nesprávne vykalkulovať,
znamenalo by to vážne narušenie princípu právnej istoty v právnych vzťahoch, nakoľko porušenie
povinnosti, ktoré ju malo vyvolať zaťažovalo len jednu zo zmluvných strán v súvislosti so zákonnom

reguláciou jej činnosti predpismi tzv. verejného práva o čom druhá strana pri uzatváraní zmluvy
súkromno-právneho charakteru zásadne ani nemala (nemohla mať) vedomosť. To, že poistné malo byť
uvedené v nižšej sume a teda nemalo v dostatočnom rozsahu kryť tvorbu poistných rezerv nie je podľa
názoru súdu skutočnosťou, ktorá by spôsobovala neplatnosť poistnej zmluvy ako celku, ale pochybenie
kohokoľvek v danom smere by ako už bolo uvedené vyššie mohlo mať za následok akurát vznik

zodpovednostného vzťahu, ktorého subjektom žalobkyňa nie je a túto uvedenú skutočnosť nemohla
nijakým spôsobom ovplyvniť.

23.Účelovosť postupu žalovanej v tomto spore svedčí aj z toho, že táto začala namietať platnosť
poistnej zmluvy až po uplynutí dojednanej doby poistenia potom, ako ju žalobkyňa vyzvala na doplatenie

poistného, hoci dôvody pre ktoré žalovaná namietala platnosť poistnej zmluvy mali nastať už v roku
2007. Aj po tomto období žalovaná bez akýchkoľvek výhrad prijímala od žalobkyne ňou platené poistné.
Až potom, ako mala začať plniť mala byť podľa nej poistná zmluva neplatnou. Konštatujúc platnosť
dojednanej poistnej zmluvy súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobkyni vznikol pre prípad poistnej
udalosti nárok voči žalovanej na doplatok plnenia v rozsahu 1 253,77 eura. Preto súd s poukazom

na uzavretú poistnú zmluvu a ustanovenia § 788 ods. 1 a § 797 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase
uzatvorenia poistnej zmluvy zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi uplatnenú žalovanú istinu.

24.Zároveň súd s priznanou istinou priznal žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne za
obdobie omeškania žalovanej tak, ako ho žalobkyňa vymedzila, s poukazom na § 517 ods. 2 OZ v

spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.26. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhrade trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania
žalobkyni, nakoľko bola vo veci úspešná. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.