Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205922
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414205922.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci
žalobcov 1/ Z. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX G. X. XXX, 2/ O. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom
G. XXX/XX, XXX XX L. nad E., 3/ M. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX L. nad E., 4/
S. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F. XX, 5/ I. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F. XXX,
všetci piati žalobcovia zastúpení advokátom JUDr. Dušanom Klimom, so sídlom Sládkovičova ul. 16/61,
965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 15 Bratislava,
IČO: 17 335 345, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam o odvolaní žalobcov 1/ a 4/

proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/79/2014-83 z 21. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcov 1/ a 4/ proti I. výroku, ktorým súd prvej inštancie zmenu žaloby nepripustil,
odmieta.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku, ktorým súd žalobu žalobcov zamietol, potvrdzuje.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v III. výroku o náhrade trov konania mení tak, že žalobcovia 1/ až 5/

sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 4/ nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam doručenú Okresnému súdu Žiar nad Hronom
15. 05. 2014 súd prvej inštancie zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie označeného
žalovaného Slovenského pozemkového fondu, so sídlom v Bratislave. Podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností v katastrálnom území F. podľa listu vlastníctva č. XXX je neznáma K. A., ktorú Slovenský
pozemkový fond iba v konaní ako neznámeho vlastníka zastupuje. K. A. za stranu sporu označili

žalobcovia až v podaní zo 14. 07. 2016 za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej „C. s. p.“), ktorý inštitút zámeny účastníkov nepozná a nedostatok vecnej pasívnej legitimácie v
konaní vedie výlučne k zamietnutiu žaloby. Rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo vydanie uznesenia
o nepripustení zmeny žaloby v zmysle návrhu žalobcov zo 14. 09. 2016 a 29. 09. 2016 z určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam. Zmenu žaloby súd nepripustil s odôvodnením, že dovtedy vykonané dokazovanie
nemohlo byť podkladom pre rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

Žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje
rozhodnutie oprel súd prvej inštancie o ustanovenia § 139, 140, 143, 255 a 262 Civilného sporového
poriadku. Povinnosť skúmať vecnú legitimáciu strany sporu aj bez námietky odvodil od rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29. 06. 2010. V prejednávanej vecižalovaný námietku vecnej pasívnej legitimácie vzniesol v prvom podaní vo vyjadrení k žalobe dňa 03.
03. 2016.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie len žalobca 1/ a žalobkyňa 4/. Z odvolacích
dôvodovprípustnýchpodľa§365ods.1C.s.p.uplatnilištyri:podpísm.b),d),e)ah),ktorékonkretizovali
tak,ženepripustenímzmenyžalobyboliporušenéprávažalobcovdanéimÚstavouSlovenskejrepubliky
na spravodlivý súdny proces, najmä keď zmenu žaloby navrhla a odporučila žalobcom prejednávajúca
sudkyňa. V ustanovení § 140 ods. 3 C. s. p. je uvedené, že sa za zmenu žaloby nepovažuje úkon

žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu. Typickým príkladom vzťahu, ktorého spôsob usporiadania vyplýva z osobitného
predpisu je vyporiadanie spoluvlastníckych vzťahov (tzv. iudicium duplex). K žalobnému návrhu zo dňa
13. 09. 2006 sa mal súd prvej inštancie správať ako k novému žalobnému návrhu. Ak o novom žalobnom
návrhu nekonal a nesprávne ho na ďalšie konanie nepripustil, potom mal súd prvej inštancie konať o
pôvodnej žalobe, čo aj urobil, ale tento nesprávne právne posúdil. O pôvodnej žalobe rozhodol súd

prvej inštancie bez vykonania dôkazov, o čom svedčí odôvodnenie jeho rozhodnutia, v ktorom sa o
žiaden dôkaz pri zamietnutí žaloby neoprel ani sa naň neodvolal. Takto prijatý záver okresného súdu
bol preto prekvapivým a porušujúcim základný princíp v zmysle článku 2 Civilného sporového poriadku
- princíp právnej istoty a nepredvídateľné rozhodnutie je aj v rozpore s ustálenou judikatúrou vyššej
súdnej autority.

2.1 V pôvodnej žalobe za žalovaného označili žalobcovia Slovenský pozemkový fond, ktorý v zmysle §
34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. koná pred súdom za neznámych vlastníkov. Slovenský pozemkový
fond má zákonnú povinnosť konať za neznámych vlastníkov pred súdom. Po akceptácii ustáleného
právneho záveru, že Slovenský pozemkový fond nie je vecne pasívne legitimovaný v takomto spore,
žalobcovia ešte pred pojednávaním vo veci samej dňa 14. 07. 2016 v podaní označenom ako upresnenie

žaloby ako pristupujúcu žalovanú označili K. A. na neznámom mieste, ktorej spoluvlastnícky podiel na
pozemkových nehnuteľnostiach má v správe Slovenský pozemkový fond. Toto podanie doručené súdu
zaúčinnostiCivilnéhosporovéhoporiadkusúduprvejinštancievyhodnotilakozámenustránsporu,ktorú
nová právna úprava nepozná a pôvodnú žalobu pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie označeného
žalovaného zamietol. Podanie zo 14. 07. 2016 súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil. Žalobcovia

nenavrhovali zámenu strán sporu, ale dopĺňali žalobu o ďalší pristupujúci subjekt v zmysle § 79 alebo
§ 80 C. s. p.. O tomto návrhu mal súd prvej inštancie rozhodnúť. Súd prvej inštancie vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nesprávne kvalifikoval návrh na pristúpenie ďalšie subjektu
na strane žalovaného do sporu (v zmysle § 79 C. s. p.) ako návrh na zámenu strán sporu. Žiadali zrušiť
rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Spor začal za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Dňom 01. 07. 2016
nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci za účinnosti Civilného

sporového poriadku v súlade s § 470 ods. 1, 2 C. s. p., podľa ktorého sa Civilný sporový poriadok
použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zostávajú zachované. Odvolanie vo
veci doručili žalobcovia 1/ a 4/ dňa 09. 12. 2016, preto jeho účinky posudzuje odvolací súd v zmysle
Civilného sporového poriadku.

5. V prvoinštančnom konaní vystupovalo na strane žalobcov päť subjektov (fyzické osoby) a jeden
žalovaný Slovenský pozemkový fond. Spoločenstvo žalobcov malo vyplynúť z listu vlastníctva č. XXX
pre katastrálne územie F., na ktorom sú zapísané parcely registra „C“ aj parcely registra „E“ v podielovom
spoluvlastníctve K. A. bez bližšieho označenia s poznámkou „dedič po P.; SPF“. Druhým podielovým

spoluvlastníkom je O. I. spoločne s M. I., tretí I. A., štvrtý Z. A., piaty S. A.. Vlastnícke právo K. A.
bolo vedené pôvodne v pozemnoknižnej vložke č. XXX, spoluvlastnícky podiel tejto neznámej vlastníčky
spravuje Slovenský pozemkový fond. Že Slovenský pozemkový fond je iba správcom nehnuteľností je
výslovne uvedené na LV č. XXX. Podľa pôvodnej žaloby mienili žalobca 1/ a žalobcovia 2/ a 3/ spoločne
nadobudnúť spoluvlastnícky podiel neznámej podielovej spoluvlastníčky K. A. do svojho vlastníctva

titulom vydržania.

6. Stranami sporu podľa § 60 C. s. p. sú žalobca a žalovaný. Na strane žalobcu alebo žalovaného môže
podľa § 75 ods. 1 C. s. p. vystupovať viac subjektov. Procesné spoločenstvo môže byť samostatné (§ 76)alebo nerozlučné (§ 77). Nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ods. 1 C. s. p. je procesné spoločenstvo,
v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto
vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

7. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/173/2006 z 1. marca
2012 konanie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam musí zásadne prebiehať medzi všetkými
zapísanými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľností alebo
tými, ktorí sú preukázane a platne právnymi nástupcami (dedičmi alebo univerzálnymi sukcesormi)

zapísaných vlastníkov, pretože určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom
konania a nie aj voči tretím osobám. Tieto osoby vytvárajú nerozlučné procesné spoločenstvá na jednej
alebo druhej strane.
7.1 Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podali len žalobcovia 1/ a 4/. V súlade s § 379
písm. b) Civilného sporového poriadku preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu, keďže v prípade nerozlučného spoločenstva podľa § 77 C. s. p. nie je rozsahom odvolania

viazaný. Pod celou vecou je potrebné rozumieť rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej druhým
výrokom, ktorým žalobu všetkých piatich žalobcov zamietol z dôvodu, že proti uzneseniu obsiahnutom v
rozsudkuonepripustenízmenyžalobyodvolanieprípustnénieje.Taxatívnyvýpočetuznesenísúduprvej
inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné, obsahuje ustanovenie § 357 C. s. p.. Medzi nimi uznesenie
o nepripustení zmeny žaloby podľa § 143 ods. 1 C. s. p. nie je, z tohto dôvodu odvolanie žalobcov 1/

a 4/ proti prvému výroku rozsudku podľa § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku odmietol ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Odvolací súd nemôže preskúmať z dôvodu neprípustnosti odvolania rozhodnutie prvoinštančného
súdu, ktorým zmenu žaloby nepripustil, z tohto dôvodu len ako poznámku k výkladu ustanovenia § 140

ods. 3 C. s. p. žalobcami 1/ a 4/ v odvolaní uvádza, že ich výklad je nesprávny. Predmetom konania
podľa pôvodnej žaloby bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, čo je typický prípad žaloby tzv. iudicium duplex. Za
zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 3 C. s. p. by sa nepovažoval taký návrh žalobcov, ktorým by v rámci
konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zmenili návrh akým spôsobom sa má

podielové spoluvlastníctvo po jeho zrušení vyporiadať.
8.1 Nie je pravdivé tvrdenie žalobcov 1/ a 4/, že by si písomným podaním z 13. 09. 2016 uplatnili
nový (ďalší) nárok na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V tomto podaní zástupca
žalobcov 1/ až 5/ výslovne uviedol, že žiadame o pripustenie, zmeny žaloby v zmysle § 139 C. s. p. z
„určenia vlastníctva“ na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva“.

9. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcov 1/ a 4/ podľa § 34 C. s. p. nezistil
potrebu nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a vec prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým
je bez zopakovania alebo doplnenia dokazovania podľa § 383 C. s. p. viazaný. Odvolací súd je podľa

§ 380 ods. 1 C. s. p. viazaný odvolacími dôvodmi, čo znamená, že rozhodnutie prvoinštančného súdu
preskúmava len z hľadiska dôvodov uvedených odvolateľmi v odvolaní. Existenciu vady týkajúcej sa
procesných podmienok, na ktoré by musel odvolací súd podľa § 380 ods. 2 C. s. p. prihliadnuť aj bez
námietky strany sporu odvolací súd nezistil.

10. Žalobcovia 1/ a 4/ v odvolaní uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p., že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ale túto inú vadu
nekonkretizovali. Z odkazu na článok 2 ods. 3 Civilného sporového poriadku by bolo možné odvodiť,
že za inú vadu konania považujú žalobcovia porušenie princípu právnej istoty odklonom od ustálenej
judikatúry najvyššej súdnej autority.

10.1 Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29. 06. 2010, ktoré okrem iného rieši aj otázku vecnej legitimácie v spore so
záverom, že súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania nenamieta. Rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je v rozpore s citovaným rozhodnutím
najvyššieho súdu, i keď v prejednávanej veci žalovaný nedostatok vecnej pasívnej legitimácie v spore

namietal.

11.Zanesprávnyprocesnýpostupžalobcovia1/a4/vodvolaníoznačili,žeokresnýsúddňa21.09.2016
napriek odročenému pojednávaniu so žalobcami 2/, 3/ a 5/ konal, zmenu žaloby nepripustil, i keď sámtakýto postup žalobcom navrhol a nesprávne vyhodnotil podanie žalobcov zo 14. 07. 2016, ktoré nebolo
návrhom na zámenu strán sporu, ale návrhom na pripustenie vstupu ďalšieho subjektu do konania podľa
§ 79 alebo § 80 C. s. p.. Aj odvolací dôvod podľa § 365 písm. h) C. s. p. o nesprávnom právnom posúdení

veci viažu odvolatelia len k rozhodnutiu prvoinštančného súdu o ich procesnom návrhu zo 14. 07. 2016,
čo vyplýva z bodu 4 zhrnutia odvolania; nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k predmetu žaloby
nevytýkajú.

12. Podľa § 79 C. s. p. na návrh môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho,

kto má takto do konania pristúpiť je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

13. Podľa § 80 C. s. p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo
prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho
miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo

k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Ten, kto vstupuje do konania,
prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

14. V písomnom podaní na č. l. 50 zo 14. 07. 2016 označenom ako upresnenie žaloby je uvedené: „v

súlade s písomnou plnou mocou v zastúpení žalobcov na 1 - 5 mieste žiadame o pripustenie upresnenia
žaloby zo dňa 29. 04. 2014 v častiach žalobcov nasledovne:
Sporové strany:
Žalovaná K. A. - zosnulá, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, ul. G. č. XX, XXX XX G.“

V ďalšom texte tohto podania doručeného Okresnému súdu Žiar nad Hronom až 1. augusta 2016 nie
je žiadosť žalobcov o pripustenie vstupu ďalšieho subjektu do konania podľa § 79 C. s. p., z tohto
dôvodu súd prvej inštancie o takomto návrhu rozhodovať nemohol. Uvedené „upresnenie“ žaloby bolo
konajúcemu súdu predložené po dvoch rokoch od začatia sporu potom, ako bolo zástupcovi žalobcov
1/ až 5/ dňa 06. 07. 2016 doručené vyjadrenie označeného žalovaného Slovenský pozemkový fond z

č. l. 40. Za žalovaného v konaní v pôvodnej žalobe bol jednoznačne označený Slovenský pozemkový
fond. Toto konštatoval aj odvolací súd v uznesení sp. zn. 17Co/1438/2014 z 28. mája 2015, ktorým
rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutí podania, ktoré by mohlo byť návrhom na začatie konania
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

15. Podľa § 123 ods. 1 C. s. p. podanie je úkon určený súdu. V § 124 ods. 1 prikazuje Civilný
sporový poriadok posúdiť každé podanie podľa jeho obsahu. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s
ustanovením § 124 ods. 1 C. s. p., keď podanie žalobcov 1/ až 5/ zo 14. 07. 2016 vyhodnotil ako návrh na
zmenu subjektu na strane žalovaného tak, že namiesto žalovaného Slovenského pozemkového fondu
so sídlom v Bratislave bude vystupovať podielová spoluvlastníčka na neznámom mieste nebohá K. A.,

za ktorú bude konať správca Slovenský pozemkový fond Bratislava. Podanie žalobcov, ktorým chceli
odstrániť nedostatok vecnej pasívnej legitimácie označeného žalovaného v čase začatia sporu bolo
súdu prvej inštancie doručené za účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý ako správne uviedol
súd prvej inštancie inštitút zámeny účastníkov nepozná. Nedostatok vecnej pasívnej legitimácie musel
zákonite viesť k zamietnutiu žaloby. Pre záver o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie označeného

žalovanéhopostačilosúduprvejinštancievykonaťdôkazlistinounač.l.13až14spisu,listomvlastníctva
č. XXX pre katastrálne územie F., v ktorom sú zapísaní podieloví spoluvlastníci nehnuteľností parciel
registra „C“ a parciel registra „E“ a medzi nimi Slovenský pozemkový fond nie je. Slovenský pozemkový
fond je v tomto liste vlastníctva uvedený len ako správca nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve
neznámej K. A. v rozsahu 4/36. Odvolatelia správne v odvolaní uviedli, že Slovenský pozemkový fond

je v zmysle § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách zástupcom
neznámeho vlastníka v súdnom spore. Touto otázkou by sa odvolací súd nemusel zaoberať z dôvodu, že
nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej pasívnej
legitimácie Slovenského pozemkového fondu v odvolaní namietané nebolo. Napriek tomu odvolací súd

mimo prieskumu napadnutého rozhodnutia uvádza, že záver súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej
pasívnej legitimácii žalovaného je správny, súhlasí s ním aj právny zástupca žalobcu na č. l. 88, kde
uvádza, že Slovenský pozemkový fond je zo zákona povinný konať pred súdom, ale podľa ustáleného
právneho záveru „nie je pasívne legitimovaný“.16. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie nielen vo výroku,
ale aj v jeho dôvodoch, z tohto dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako

vecne správne vo veci samej potvrdil.

17. Rozhodnutie o trovách konania výrokom III. v znení „žalovaný má právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %“ nie je vykonateľné z dôvodu, že v ňom chýba označenie osoby povinnej, voči ktorej
má žalovaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/41/2016 z 25. 05. 2017). Odvolací súd v časti III. výroku rozsudok
súdu prvej inštancie formálne zmenil tak, aby bolo zrejmé, že právo na náhradu trov konania úspešnému
žalovanému v prvoinštančnom konaní vzniklo proti neúspešným stranám sporu žalobcom 1/ až 5/. Inak
je rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

18. Žalovaný uspel v celom rozsahu aj v odvolacom konaní. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. by žalovanému

vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 4/, ktorí svojim procesným
úkonom podaním odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolacie konanie vyvolali. Z dôvodu, že
žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, nárok na náhradu trov
odvolacieho konania podľa § 262 ods. 1 C. s. p. odvolací súd žalovanému voči žalobcom 1/ a 4/ nepriznal
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 z 26. 10. 2016).

19. Už len ako poznámku odvolací súd uvádza, že nič nebráni žalobcom, aby po ustálení si vlastných
nárokov (čo chcú dosiahnuť, čo v priebehu tohto konania žalobcovia opakovane menili) a vyriešení
otázky, voči komu je potrebné nárok uplatňovať, podali novú žalobu, ktorou by dosiahli usporiadanie
spoluvlastníckych vzťahov s neznámou podielovou spoluvlastníčkou.

20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).