Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 10, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/129/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010470
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3517010470.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Rastislava Vranku a JUDr. Dušan Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému K. J., nar. XX.X.XXXX
v K., trvale bytom I. T., H. XXX/X, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, trestne stíhanému
pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. januára 2018, prejednal odvolania prokurátora
Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom a obžalovaného K. J. proti rozsudku Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19. októbra 2017, sp.zn. 2T/64/2017 a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výrokoch o uloženom
treste a spôsobe jeho výkonu.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný K. J.

o d s u d z u j e

podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm. m/ a § 38 ods. 4 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

II.

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného K. J. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19. októbra 2017, sp.zn. 2T/64/2017 bol
obžalovaný K. J. uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom

na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. na skutkovom základe, že dňa 16.07.2017 v presne nezistenom čase
okolo 07,00 hod. do 08,11 hod. v rodinnom dome v meste I. T. na ul. H. XXX/X v kuchyni domu chytil a
pritlačil poškodenú svoju manželku C. J. k lavici pri kuchynskom stole, chytil ju za ruky v oblasti zápästia,
opakovane jej povedal „si moja žena a musíš si plniť svoje povinnosti“, napriek tomu, že ho prosila, abys tým prestal, hovorila mu, že s ním nebude spať, že jej je odporný, že zavolá políciu, odťahovala sa,
zdvihol ju do vzduchu a preniesol ju do obývacej izby, kde ju hodil na gauč, napriek tomu, že sa bránila
jej dal dolu pyžamové nohavice a roztiahol jej nohy svojimi nohami, pričom jej stále pridržiaval ruky,

vyzliekol si svoje nohavice a trenírky a vnikol svojím pohlavným údom do jej pošvy, vykonal s ňou súlož,
hoci ona stále žiadala, aby prestal a po súloži ušla do spálne.

Bol za to odsúdený podľa § 199 ods. 2 Tr.zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr.zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu zahlásil odvolanie
obžalovaný do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku, čo do výroku o vine a
treste. Prokurátor podal písomne odvolanie v zákonnej lehote v neprospech obžalovaného, čo do výroku
o treste.

Následne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode písomných dôvodov poukázal na obsah
podanej obžaloby a obsah výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„S rozhodnutím súdu o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov v danom

prípade sa nestotožňujem.

Súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že po zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností dôležitých
preurčeniedruhuavýmerytrestusprihliadnutímnavšetkyokolnostiprípaduakoajosobuobžalovaného
a možnosť jeho nápravy, prihliadnuc na nezistenie žiadnej poľahčujúce] ani priťažujúcej okolnosti, uložil

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa odpisu registra trestov obžalovaný doposiaľ bol 1-krát súdne trestaný, trestným rozkazom
OkresnéhosúduNovéMestonadVáhomsp.zn.1T/21/16zodňa24.2.2016právoplatnýmdňa24.2.2016
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona k podmienečnému trestu
odňatia slobody na 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 25.2.2018 s probačným dohľadom a

probačnýmipovinnosťami.Obvinenýbolprejednávanýizapriestupokprotiobčianskemuspolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. v platnom znení. V oboch prípadoch sa konania
dopustil práve voči svojej manželke C. J..

V súvislosti s osobou obžalovaného je potrebné uviesť, že tento nemal zábrany po predchádzajúcom

podmienečnom odsúdení opakovane útočiť na svoju manželku. Možno konštatovať gradáciu jeho
konania voči manželke poškodenej C. J., keď najskôr v roku 2012 sa dopustil voči nej priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/, následne v roku 2016 už bol odsúdený pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona.

Navyše sa predmetného skutku, kvalifikovaného právne ako zločin znásilnenia
podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c/ Trestného zákona, dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia.

S poukazom na charakter odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

sp.zn. 1T/21/16 zo dňa 24.2.2016, ako i s ohľadom na dobu, ktorá od odsúdenia uplynula, vzťah
predchádzajúceho a teraz súdeného trestného činu mám za to, že v danom prípade bolo potrebné
aplikovať priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Trestného zákona, pretože tieto skutočnosti
podstatne zvyšujú závažnosť skutku a bolo teda potrebné pri rozhodovaní o ukladaní trestu na ne
prihliadať. V takom prípade bolo potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody podľa § 199 ods.

2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného zákona.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považujem napadnutý rozsudok súdu
za zhovievavý, a preto navrhujem Krajskému súdu v Trenčíne, aby v zmysle § 321ods. 1 písm. a) a písm. e) Trestného poriadku napadnutý rozsudok sp.zn. 2T/64/2017-225 zo dňa
19.10.2017 zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec Okresnému súdu Nové Mesto nad
Váhom na nové prejednanie a rozhodnutie.“

Obžalovaný podal písomné odôvodnenie odvolania prostredníctvom svojho obhajcu. V úvode
odôvodnenia poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„Nielen v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní som uviedol, že dňa 16.07.2017 som mal

pohlavný styk s manželkou, ale tento bol z jej strany dobrovoľný.

V uvedený deň ráno keď som sa vrátil od mamy som zbadal, že manželka je v kuchyni bez
spodného prádla a mala na sebe iba pyžamo. Keďže som mal chuť na sex, tak som ju zobral
z kuchyne do obývačky, na rukách som ju odniesol a položil na gauč. V kuchyni mi žena síce 2 krát
povedala, aby som to nerobil, ale takéto caviky pri sexe robievala aj pred tým, pričom sme naposledy

mali pomer asi šesť týždňov pred týmto dňom. Následne som jej dal dole pyžamové nohavice ako aj
svoje a vnikol som svojím údom do nej, pričom som sa aj ukojil.
Súlož trvala niekoľko minút, pričom manželka sa pri súloži vôbec nebráni la. Po akte manželka odišla
do spálne, kde sa zamkla a zavolala synovi.

Dôvod, prečo to manželka nahlásila na políciu je ten, že som dal v práci výpoveď a zároveň som chcel,
aby obidve už dospelé deti začali prispievať na domácnosť. Toto sa jej dotklo a takto sa mi pomstila.
V inkriminovaný deň bola manželka aj na vyšetrení u gynekológa, ktorý nenašiel na nej žiadne stopy
po násilí. Ak by nebola súhlasila s pohlavným stykom v čase keď som ju niesol na rukách do obývačky
mala voľné ruky a mohla sa aktívne brániť, potiahnuť ma za vlasy, poškriabať ma alebo kopať nohami,

pričom ale žiadny aktívny odpor z jej strany neprejavila.

To, ako manželka dramatizovala priebeh pohlavného styku vyplýva aj z jej výpovede na hlavnom
pojednávaní. Uviedla, že po súloži som jej mal päsťou mieriť na tvár a mal som mať pritom nepríčetný
pohľad. Vo svojich dvoch výpovediach z prípravného konania, ale o tejto vyhrážke päsťou nič neuviedla.

Tosvedčíojejsnahemiublížiť,pretožesomvskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdenia.Ajzvýpovede
môjho syna vyplýva nenávisť voči mne, pretože som mu odmietol poskytnúť peniaze na opravu auta,
s ktorým havaroval.

Za násilie v zmysle § 199 ods. l Tr.zák. je potrebné považovať použitie fyzickej sily zo strany páchateľa za

účelom prekonania alebo zamedzenia vážne mieneného odporu ženy a dosiahnutie súlože proti jej vôli.

K pohlavnému styku dňa 16.07.2017 síce došlo, ale neustále tvrdím, že tento bol dobrovoľný, pričom z
mojej strany nedošlo voči manželke k žiadnemu násiliu.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. a keďže sú splnené podmienky pre
rozhodnutie podľa § 322 ods.3 Tr.por. rozhodol vo veci rozsudkom tak, že ma podľa § 285
písm. b/ Tr.por. oslobodí spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom.“

K odvolaniu obžalovaného a písomne vyjadril prokurátor. Vo vyjadrení uviedol nasledovné:

„V predmetnej trestnej veci odvolanie obžalovaného K. J. nepovažujem za dôvodné.

Obžalovaný v odvolaní uvádza, že k pohlavnému styku dňa 16.07.2017 síce došlo, ale tento bol

dobrovoľný, pričom z jeho strany nedošlo voči manželke k žiadnemu násiliu. Súčasne poukazuje na
okolnosť, že manželka sa mohla brániť keď ju niesol do obývačky, mala voľné ruky a tiež, že má snahu
ublížiť mu, pretože je v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Z výpovede svedkyne a poškodenej C. J. v konaní pred súdom i v prípravnom konaní vyplýva, že táto

s pohlavným stykom nesúhlasila. Z jej výpovede jednoznačne vyplýva, že obžalovaný ju zodvihol do
vzduchu a odniesol do obývacej izby, kde ju hodil na gauč a následne na ňu skočil, jednou rukou ju držal
za jej ruky a druhou jej dal dolu spodok pyžama a dával si dolu svoje tepláky. Nadávala mu, prosila, abyprestal, ale manžel nič nehovoril, len sa blbo smial. Ležala na chrbte, roztiahol jej nohy svojimi nohami
a vnikol do nej, pri tom stále jej držal ruky na a to nad hlavou, aby sa nemohla brániť.

Svedok K. J. potvrdil, že matka mu dňa 16.7.2017 volala, aby hneď prišiel domov. Keď prišiel, povedala
mu, že ju otec znásilnil. Otca sa spýtal, či to je pravda, čo potvrdil, že sa s ňou vyspal. Matke povedal,
aby volala políciu, čo aj urobila. Následne išli k babke.

Z výpovede svedkyne O. J. je zrejmé, že rodičia majú oddelené spálne, matka jej niekoľkokrát uviedla,

že sa bojí byť sama s otcom, že sa bojí, čo jej urobí.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva odvetvia psychiatria na obžalovaného vyplýva,
že tento trpí syndrómom závislosti od alkoholu. Osobnosť obžalovaného bola dlhoročným abúzom
alkoholu tangovaná v zmysle úbytku vyšších citov a znížením frustračnej tolerancie. Po spáchaní skutku
a následnom oznámení manželky, že ide jeho trestný čin oznámiť polícii, nastúpila u obžalovaného

akútna stresová porucha - pokus o samovraždu pichnutím sa nožom do hrude. Obžalovaný je
abnormnou osobnosťou s impulzívnymi rysmi, nízkou frustračnou toleranciou a preto sa po "traumatickej
udalosti", ktorou bolo oznámenie manželky o jeho trestnom čine na polícii u neho rozvinula depresívna
skratová reakcia, ktorá vyústila do pokusu o samovraždu.

S poukazom na vyššie uvedené mám za to, že v predmetnej veci bol náležite zistený skutkový stav veci,
bolo produkovaných dostatok dôkazov tvoriacich ucelenú reťaz preukazujúcu vinu obžalovanému a to
jednak výpoveď svedkyne a poškodenej C. J., lekárske správy zadovážené na poškodenú a znalecké
dokazovanie na obvineného. V neposlednom rade i konanie obžalovaného, z ktorého je zrejmé, že si
uvedomoval následky svojho konania , keď po tom ako manželka uviedla, že jeho konanie oznámi na

políciu, sa pokúsil o samovraždu. Je potom otázkou, z akého dôvodu pristúpil k uvedenému riešeniu
situácie, keď ako uvádza,
že pohlavný styk bol zo strany jeho manželky dobrovoľný.

Rovnako i uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je v súlade s § 34 ods. 3 Trestného

zákona, tento trest považujem za zákonný a dôvodný. Odvolanie obžalovaného navrhujem podľa § 319
Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.“

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1

Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné a

odvolanie prokurátora je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaniami prokurátora
a obžalovaného napadnutých výrokoch rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania prokurátora
a obžalovaného a ich dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto

procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto
procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods.
1 Tr. por.
Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti odvolaniami napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu,
vzhľadom na to, že obžalovaný napadol výroky o vine a prokurátor napadol len výroky o uloženom treste,

odvolací súd najskôr pristúpil k prieskumu výrokov napadnutého rozsudku o vine obžalovaného.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov
rozsudku okresného súdu sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie
obžalovaného, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Z vyššie citovaného obsahu dôvodov odvolania obžalovaného nepochybne vyplýva, že obžalovaný
namietal spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom pri ustálení skutkového stavu
veci, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru o vine obžalovaného zospáchaniaskutku,prektorýbolanaobžalovanéhopodanáobžaloba,pričompodľanázoruobžalovaného
okresný súd v tejto skutkovej otázke na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal dospieť k iným
skutkovým záverom, ktoré by odôvodňovali záver o nepreukázaní spáchania skutku obžalovaným. Z

obsahu odôvodnenia odvolania obžalovaného teda vyplýva, že obžalovaný namieta chyby napadnutých
výrokov rozsudku o vine v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Odvolací súd k obžalovaným namietanému hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom považuje
za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje

ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány

činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa
§ 2 ods. 12 Tr.por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky
odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť
napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V
takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu

v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
dodať aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne
zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12
Tr.por. dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v
ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať

záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Na základe preskúmania obsahu spisového materiálu a napadnutého rozsudku, vrátane jeho
odôvodnenia, na obsah ktorého týmto odvolací súd v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa v podrobnostiach poukazuje, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu

majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, úvahy okresného súdu ohľadne skutkových
zistení sú úplné, logické, a preto aj súladné s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. upraveným postupom súdu
pri hodnotení dôkazov. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obžalovaného, podľa ktorého názoru
v predmetnej veci ide o výmysel manželky. Okrem takéhoto ničím ďalším nepodloženého tvrdenia
obžalovaného, odvolací súd z obsahu spisového materiálu nezistil žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré

by mohli podporovať pravdivosť takýchto tvrdení obžalovaného. Z odôvodnenia rozsudku okresného
súdu podľa názoru odvolacieho súdu tiež jasne a zrozumiteľne vyplýva, na základe akých konkrétnych
skutočností, ktoré majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, okresný súd vyvodil
svoj skutkový záver o preukázaní viny obžalovaného, pričom odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti,
svedčiace o neopodstatnenosti a nelogickosti uvedených záverov okresného súdu.

Spoukazomnauvedenéodvolacísúddospelkzáveru,žeodvolanímobžalovanéhonamietanéskutkové
závery okresného súdu majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a sú založené na správnej
aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr.por. Preto podľa názoru odvolacieho súdu nie je v prejednávanom
prípade daný zákonný dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle obžalovaným uplatneného

dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por.

Nad rámec obžalovaným vytýkaných chýb v dôvodoch jeho odvolania, odvolací súd v súlade s
ustanovením § 317 ods. 1 druhá veta Tr.por. skúmal, či napadnutý rozsudok okresného súdu netrpí
chybami, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. v prospech obžalovaného.

Z hľadiska takto ustanovením § 317 ods. 1 Tr.por. vymedzenej prieskumnej povinnosti odvolací súd
považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote

uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov

odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku v neprospech
obžalovaného, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr.por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol tak,

ako je to uvedené v bode II. výrokovej časti tohto rozsudku.

Z odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že prokurátor namietal správnosť výrokov
napadnutého rozsudku o uloženom treste odňatia slobody z dôvodu, že okresný súd napriek zisteniu
predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Tr.

zák. trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 1T/21/2016 zo dňa 24.2.2016,
právoplatným dňa 24.2.2016, neaplikoval pri ukladaní trestu ustanovenie § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38
ods. 4 Tr. zák.

Podľa § 37 ods. písm. m) Tr.zák. priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin

odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Na základe preskúmania prokurátorom napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom
treste, odvolací súd dospel k záveru, že prokurátor dôvodne namietal nepriznanie priťažujúcej okolnosti

obžalovanému podľa § 37 písm. m) Tr.zák. Ani podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nie sú
dané žiadne okolnosti, pre ktoré by súd nemal prihliadať na vyššie uvedené predchádzajúce odsúdenie
obžalovaného v zmysle vety za bodkočiarkou ustanovenia § 37 písm. m) Tr.zák. Z uvedených dôvodov
vyplýva, že pri správnej aplikácii ustanovení Trestného zákona malo byť správne skutkové zistenie o
predchádzajúcom odsúdení obžalovaného právne posúdené ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm.

m) Tr.zák., ktorá okolnosť pri absencii akejkoľvek poľahčujúcej okolnosti znamená prevahu priťažujúcich
okolnosti nad poľahčujúcimi okolnosťami v zmysle § 38 ods. 4 Tr.zák. Z uvedených dôvodov odvolací
súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por. bol povinný zrušiť výroky napadnutého rozsudku o uloženom
treste odňatia slobody.Vzhľadom na to, že nové rozhodnutie o treste bolo možné podľa názoru odvolacieho súdu urobiť na
podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, odvolací súd podľa §

322 ods. 3 Tr.por. mohol vo veci sám rozhodnúť. Vychádzajúc z okresným súdom správne zisteného
skutkovéhostavuveci,odvolacísúdbolpovinnýsprávneskutkovézistenieopredchádzajúcomodsúdení
obžalovaného právne posúdiť ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr.zák., ktorá skutočnosť
pri absencii akejkoľvek poľahčujúcej okolnosti znamená prevahu priťažujúcich okolností podľa § 38 ods.
4 Tr.zák. s právnym následkom zvýšenia dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu

polovicu v zmysle § 38 ods. 8 Tr.zák. (o jednu polovicu z rozdielu medzi dolnou a hornou hranicou
zákonnej sadzby). Na základe uvedeného postupu dolná hranica zákonnej sadzby v danom prípade
predstavuje 9 rokov a 8 mesiacov. Keďže odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili
splneniu účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr.zák. uložením trestu odňatia slobody obžalovanému na
dolnej hranici takto určenej trestnej sadzby, odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody
vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov. Keďže obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody,

odvolací súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. zaradil obžalovaného na výkon tohto trestu do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.