Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 2, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/596/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309203561
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2309203561.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedor Benka a sudkýň: JUDr. Silvia
Hýbelová a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci v prospech oprávneného: INKASO Pohľadávok,
spol. s r. o., so sídlom Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnému: E. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, Y., o vymoženie 82,98 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o
žiadosti súdneho exekútora: Mgr. Štefan Marček, Exekútorský úrad so sídlom Jiráskova 12, Lučenec,

pod sp. zn. EX 1598/09, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 16. júna 2016, č. k. 15Er/155/2009-28, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu, súdnemu exekútorovi nepriznal
náhradu trov exekúcie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 39 ods. 4, § 57 ods.
1 písm. m/, § 196, § 200 ods. 1, ods. 2, § 203 ods. 1, ods. 2, § 243f ods. 1, ods. 3, ods. 4 E. p. (zákona
č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

3. Vecne potom súd prvej inštancie argumentoval tým, že vzhľadom na to, že dňa 22.01.2016 uplynula
lehota na podanie návrhu podľa § 243f ods. 1 E. p., súd exekúciu zastavil, pretože oprávnený
nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, ktorá začala plynúť
dňom účinnosti prechodných ustanovení, t. j. dňom 23.12.2015 a oprávnenému márne uplynula dňa
22.01.2016. O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol tak, že ju súdnemu exekútorovi

nepriznal, nakoľko tento si ju neuplatnil. O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol tiež tak,
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, keďže konanie bolo zastavené.

4. Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby
odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie, resp. aby prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie,
prípadne doplnil dokazovanie o exekučný spis súdneho exekútora, z ktorého je zrejmé, že oprávnený

splnil svoju povinnosť na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň aj posúdil súladnosť
prechodných ustanovení § 243f E. p. s ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia
sú v rozpore s ústavou, nech postúpi návrhu ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto odvolacie
konanie do toho času preruší. Odvolanie odôvodnil predovšetkým nesprávnosťou uznesenia súdu prvej
inštancie z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, účastníkovi konania bola
jeho postupom odňatá možnosť konať pred súdom a súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Oprávnený
doplnil návrh na vykonanie exekúcie podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 20.01.2016.Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov,
resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah
s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a. s., že

sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom súde,
ktorý vydal exekučný titul, prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného súdneho konania
neplatila v SR právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať právny vzťah
povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s., ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto
opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza do úvahy. Oprávnený

označil v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie za dôkaz súdny spis, v ktorom sa prejednávala vec
v základnom konaní a uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie exekučnému
súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s., medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom
na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný preukazovať vlastný
vzťah s povinným, a preto ani nemal povinnosť za situácie, že mal právoplatne judikovanú pohľadávku,
o ktorej už aj bola vedená exekúcia, zabezpečiť si a zároveň aj opatrovať podklady pre prípadné budúce

preukazovanie vlastného vzťahu s jeho dlžníkom - povinným. Exekučný súd mal doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie vyhodnotiť ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii, a to vzhľadom
na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ E. p., preto
v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Exekučný súd

si mal zabezpečiť spis základného konania.

5. Povinný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu oprávneného sa písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po

zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§
355 CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 44 ods. 2 EP),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako

vecne správne potvrdiť.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia
účinnosti CSP, zostávajú zachované.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie, pričom na doplnenie
správnosti dôvodov takéhoto rozhodnutia, resp. i k dôvodom obsiahnutým v odvolaní oprávneného
uvádza ešte nasledovné: Súd prvej inštancie v prejednávanej veci postupoval v zmysle ustanovení
Exekučného poriadku, konkrétne § 243f ods. 6 E. p. Predmetné odvolacie konanie začalo podaním

odvolania dňa 02.08.2016, t. j. už za účinnosti CSP. Oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie
v zákonom stanovenej lehote, avšak nesplnil si svoju povinnosť preukázania vlastného vzťahu s
povinným, keď dôvodil, že jeho právny predchodca medzičasom zanikol. V prejednávanej veci tak
oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ E.
p., preto súd vychádzal správne z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie a exekúciu podľa § 57

ods. 1 písm. m/ E. p. zastavil. Zo zmlúv o postúpení pohľadávok nachádzajúcich sa v spisovom materiáli
vyplýva, že postupník v každom prípade preberal od postupcu kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa
predmetnej pohľadávky oprávneného (resp. jeho právneho predchodcu TRANSINVEST, a.s., a preto z
týchtolistinnýchdôkazovmaloprávnenýmožnosťpodľa§39ods.4E.p.zistiť,resp.iopísaťrozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

11. Odvolací súd rovnako konštatuje, že nejde o retroaktivitu, ako na to poukazuje oprávnený (odvolateľ)
kvôli tomu, že citované zákonné ustanovenie § 39 ods. 4 E. p. stanovilo oprávnenému povinnosť do
budúcna, t. j. v lehote jedného mesiaca opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu spovinným, vzhľadom na to, že pri existencii kompletnej dokumentácie zmluvy o postúpení pohľadávok
táto skutočnosť nie je právnym problémom.

12. Vzhľadom na to, že oprávnený si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu zo zákona (E. p.),
odvolací súd nepovažoval námietky oprávneného za dôvodné, a preto tieto ako také nemohli spochybniť
vecnú stránku uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie, resp. i v súvisiacich
výrokoch o trovách exekúcie, resp. konania.

13. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne a právne
správne potvrdil v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadnej zo strán konania nárok na ich náhradu nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní
úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

15. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, f ods.
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).