Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/359/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616208312
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616208312.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: X. H., nar.
XX.XX.XXXX, W. XXXX/XXD, N., zastúpený JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom X. P. XXX/
XX, XXX XX D. P., proti žalovaným: 1/ U. W., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, D. E. XX, 2/ F. Q., rod. O.,
nar. XX.XX.XXXX, U. XXX, žalované v rade 1/, 2/ zastúpené JUDr. Evou Kukuricášovou, advokátkou so
sídlom S. X, XXX XX D. P., o odporovateľnosť právneho úkonu, v konaní o odvolaní žalovaných v rade
1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6C/169/2016-71 zo dňa 20. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovaným v rade 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že dohoda zákonných dedičov poručiteľa U. O., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. XXX, a to jeho syna, F. O. a dcér -
žalovaných v rade 1/, 2/, osvedčená dňa 15.04.2016 notárkou JUDr. Soňou Šuvadovou, ako súdnou
komisárkou, vydaním osvedčenia o dedičstve sp.zn. 5D/32/2016 Dnot 21/2016 v dedičskej veci po
poručiteľovi, je voči žalobcovi právne neúčinná, a to v časti, v ktorej žalované v rade 1/, 2/ nadobudli do
vlastníctva, každá z nich v rovnakom pomere aj zákonný dedičský podiel pripadajúci na syna poručiteľa

F. O. o veľkosti 1/3-iny v pomere v celku k nehnuteľnostiam zapísaným v čase uzavretia dohody dedičov
na LV XXX, k.ú. U. ako: rodinný dom s.č. XXX spolu s humnom a garážami, parcela C-KN 372 - záhrady
o výmere 222 m2 (v súčasnosti zapísaná na LV XXX k.ú. U. ako parcela C-KN 372/2 - záhrady o výmere
177 m2 a na LV XXXX k.ú. U. ako parcela C-KN 372/1 - záhrady o výmere 45 m2), parcela C-KN 373/1
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2, parcela C-KN 373/2 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 44 m2, parcela C-KN 373/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 481 m2 (v súčasnosti
zapísaná na LV XXX ako parcela C-KN 373/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 141 m2 a na LV

XXXX k.ú. U. ako parcela C-KN 373/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2), parcela C-KN
374/1 - záhrady o výmere 220 m2 (v poradí prvý výrok). Žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu (v poradí druhý výrok).

2. Okresný súd (z hľadiska skutkových zistení) vyšiel zo záveru, že rozsudkom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č.k. 8C/46/2011-228 zo dňa 24.09.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Žiline, č.k. 6Co/301/2015-256 zo dňa 26.08.2015 bol syn poručiteľa F. O. spolu s ďalším dlžníkom

H. Q. zaviazaný spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi titulom vrátenia pôžičky sumu 46.687,83
Eur s príslušným úrokom z omeškania. Ani jeden z vyššie označených solidárnych dlžníkov dlh voči
žalobcovi nesplnil, a to ani čiastočne. Žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie proti obom dlžníkom
u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Mikesku dňa 26.01.2016, dlžník žalobcu F. O. v dedičskom konanípo poručiteľovi uzavrel s ostatnými zákonnými dedičmi - žalovanými v rade 1/, 2/ dedičskú dohodu,
na základe ktorej dedičkami všetkých hnuteľných a nehnuteľných vecí patriacich do dedičstva sa stali
len žalované 1/, 2/ bez povinnosti vyplatiť zákonného dediča F. O., ktorý je zároveň dlžníkom žalobcu.

Označený zákonný dedič nenadobudol žiadny majetok a ako spoludedič ani nežiadal o to ostatných
dedičov - žalované 1/, 2/ výplatok z titulu svojho zákonného dedičského podielu. Hodnota nehnuteľností,
ktoré nadobudli žalované v rade 1/, 2/, každá v jednej 1-ici, predstavujú hodnotu 70.000 Eur. Žalované v
rade 1/, 2/ následne, a to dňa 28.11.2016, uzatvorili (ako predávajúce) Kúpnu zmluvu s kupujúcimi P. O.
a D. S., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené na LV XXX k.ú. U. za kúpnu cenu 66.000 Eur. Časť

kúpnej ceny - 55.800 Eur kupujúci uhradili bezhotovostným prevodom z hypotekárneho úveru na úhradu
úveru č. 091903 vedeného na LV XXX k.ú. U. pod 4595/2008, zvyšok kúpnej ceny mal byť rozdelený
rovnakým dielom pre žalované v rade 1/, 2/ ako predávajúce. Vypočutím žalovaných v rade 1/, 2/ okresný
súd zistil, že rodinný dom patriaci poručiteľovi bol založený za účelom úveru poskytnutého dlžníkovi F. O.
na účely výstavby jeho rodinného domu. Podľa tvrdení žalovaných v dedičskom konaní po poručiteľovi
dlžník F. O. nepožadoval svoj zákonný dedičský podiel s odôvodnením, že nemôže mať žiaden majetok

na seba a zároveň sa vyjadril, že pokiaľ žalované v rade 1/, 2/ rodinný dom nezoberú na seba, on
prestane splácať úver. Skutočnosť, že žalované v rade 1/, 2/ sa dozvedeli o založení rodičovského domu
až po smrti poručiteľa, potvrdili svedkovia - manžel a syn žalovanej v rade 1/, ako i manžel žalovanej
v rade 2/. Vypočutím dlžníka F. O. súd zistil, že rodičia mu darovali pozemok, na ktorom začal stavať
rodinný dom, na stavbu ktorého si zobral úver a k tomu, aby úver dostal, poručiteľ založil rodinný dom.

Dlžník F. O. do otcovej smrti úver nesplatil, zostala neuhradená suma približne 37.000 Eur, pričom
tento zostatok úveru bol v banke splatený z kúpnej ceny rodinného domu poručiteľa. Dlžník F. O. v
čase uzavretia dedičskej dohody už nevlastnil rodinný dom, pre účely ktorého bol založený rodinný dom
poručiteľa, nakoľko Zmluvou zo dňa 28.09.2010 ho daroval svojej manželke P. O.. Vypočutím dlžníka F.
O. ako svedka, jeho manželky P. O., ako i vypočutím súdneho exekútora okresný súd zistil, že dlžník F.

O. je nemajetný a v rámci vykonávania exekúcie nebola pohľadávka žalobcu uspokojená ani čiastočne.
I keď sa exekúcia vedie voči dvom dlžníkom, nebolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu ani z majetku
spoludlžníkaH.Q.,nakoľkovočinemujevedenýchviaceroexekúciíaaktuálnemáprebiehaťdobrovoľná
dražba na jeho byt.
Okresný súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia vyhodnotil žalobu žalobcu ako dôvodnú. Mal

preukázané, že žalobca disponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči dlžníkovi F. O., ktorý si musel byť
vedomý jeho dlhu už od začiatku, nakoľko dňa 05.12.2006 podpísal so žalobcom zmluvu o pôžičke.
Pohľadávka žalobcu nebola uspokojená ani v rámci vykonávanej exekúcie, nakoľko ani jeden z dlžníkov
nemá majetok, z ktorého by svoju pohľadávku mohol uspokojiť. Dlžník F. O. pri uzatváraní dedičskej
dohody dňa 15.04.2016 si bol vedomý existencie dlhu voči žalobcovi, no i napriek tomu sa vzdal práva

na vyplatenie sumy, ktorá by mu patrila za jeho zákonný dedičský podiel. Dlžník F. O. naviac dedičskou
dohodou nenadobudol žiaden majetok, z ktorého by sa žalobca ako veriteľ mohol uspokojiť, hoci aj
čiastočne. Iný majetok dlžník nevlastní. Dedičskú dohodu uzatvoril dlžník F. O. so svojimi sestrami -
žalovanými v rade 1/, 2/, teda blízkymi osobami (§ 116 Občianskeho zákonníka). Vo vzťahu k osobám
blízkymzákonpredpokladávedomosťoúmysledlžníkaukrátiťveriteľa.Žalovanévrade1/,2/bysamohli

ubrániť odporovacej žalobe iba za predpokladu, ak by preukázali, že o bratovom úmysle ukrátiť žalobcu
odporovateľným právnym úkonom nevedeli a ani vedieť nemohli napriek tomu, že vyvinuli náležitú
starostlivosť na poznanie tohto dlžníkovho úmyslu. Vypočutím žalovaných, ako i svedka F. O., mal súd
preukázané, že žalované mohli vedieť o tom, že ich brat má dlžoby, a to najmä z jeho prehlásenia, že na
seba nemôže mať žiaden majetok. Je pritom ľahostajné, či úmysel dlžníka F. O. smeroval k ukráteniu

žalobcu alebo iného veriteľa, v danom prípade banky. Žalované v rade 1/, 2/ naviac v čase uzatvárania
dedičskej dohody vedeli o tom, že dom je založený a mali aj vedomosť o výške dlhu, ktorý zostal
neuhradený z úveru poskytnutého ich bratovi. Nakoľko nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom bol poručiteľ,
boli zaťažené záložným právom, žalované v rade 1/, 2/, ako aj ich brat, si pri uzatváraní dedičskej dohody
museli byť vedomí toho, že v prípade predaja nehnuteľností bude v prvom rade uspokojený záložný

veriteľ - banka bez ohľadu na to, či dlžník F. O. by nadobudol zákonný dedičský podiel alebo nie. Ak
sa dlžník za takejto situácie vyjadril, že nemôže mať napísané nič na seba, muselo byť žalovaným v
rade 1/, 2 zrejmé, že ich brat má ešte ďalších veriteľov, ktorí by sa mohli domáhať uspokojenia svojich
pohľadávokzozdedenéhomajetku.Žalovanévrade1/,2/tedanepreukázali,žeprináležitejstarostlivosti
nemohli vedieť o dôvode odmietnutia dedičstva. Okresný súd v závere odôvodnenia rozsudku uviedol,

že pokiaľ i niektoré nehnuteľnosti sú aktuálne zapísané čiastočne na nadobúdateľov P. O. a D. S. (LV
XXXX), veriteľ má právo domáhať sa voči žalovaným náhrady v osobitnom konaní.3. Proti rozsudku podali odvolanie žalované v rade 1/, 2/, ktoré ho navrhli zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V dôvodoch odvolania uviedli, že pred okresným súdom zhodne uviedli, že o skutočnosti, že rodinný

dom poručiteľa je založený v prospech ich brata za jemu poskytnutý úver v ČSOB, sa dozvedeli až
na dedičskom pojednávaní po poručiteľovi. Na tomto úvere sa brat dohodol s poručiteľom, ony ako
dcéry poručiteľa o tom informované neboli. Brat sa rozhodol prenechať svoj zákonný dedičský podiel v
prospech nich s odôvodnením, že on za života poručiteľa dostal od neho pozemok na stavbu rodinného
domu, finančné prostriedky na stavbu rodinného domu a že poručiteľ mu svojim rodinným domom ručil

za úver. Po zistení, že v ČSOB je nezaplatený úver, ktorý si zobral brat, pri predaji zdedeného majetku
tento úver zaplatili. Brat ako svedok pred okresným súdom potvrdil, že tento záväzok - úver v ČSOB, je
jeho jediným záväzkom voči tretím osobám. Žalobca sa domáha splnenia dlhu voči dlžníkom na základe
zmluvy o pôžičke uzavretej v roku 2005. Pokiaľ sa zo strany dlžníkov neplnilo, žalobca mal dbať na
to, aby nedošlo k ukráteniu jeho majetku a mohol namietať i právne úkony vedúce k prevodu majetku
na manželku ich brata. Okresný súd založil svoje rozhodnutie, v ktorom nevyhovel žalobe, iba na tom,

že ich brat - dlžník žalobcu sa mal vyjadriť v dedičskom pojednávaní, že na seba nemôže mať žiadny
majetok a že z tohto vyjadrenia mali byť vyrozumené s tým, že ich brat má aj iné záväzky voči tretím
osobám. Okresný súd však v tomto smere nevzal do úvahy skutočnosť, že vzťahy medzi nimi a bratom
sú vážne narušené a brat s nimi nekomunikuje.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných písomne nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362
C. s. p.) a má predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 C. s. p.) vychádzajúc z viazanosti rozsahom

odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 C. s. p.) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 C. s. p.) podľa § 387 ods. 1 C. s. p.
ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo,

dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá v zásadných bodoch kritériám
uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných
bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.

7. Odvolací súd odvolacie námietky žalovaných v rade 1/, 2/, ktorých podstata spočívala v argumentácii,
že nevedeli o ďalších záväzkoch brata - dlžníka F. O., najmä o jeho záväzku voči žalobcovi, nie sú
dôvodné.
Zo skutkových okolností prejednávanej veci tak, ako boli zistené prvostupňovým súdom, je zrejmé, že

žalované v rade 1/, 2/ boli v čase uzavretia dedičskej dohody po poručiteľovi (15.04.2016) vo vzťahu
k dlžníkovi žalobcu osobami blízkymi v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Zo skutkových záverov
okresného súdu je ďalej zrejmé, že dlžník žalobcu - brat žalovaných F. O. sa uzavretím dedičskej dohody
vzdal svojho zákonného dedičského podielu 1/3-iny, ktorý by mu ako dedičovi prináležal, a to v prospech
žalovaných v rade 1/, 2/, zároveň sa i vzdal peňažného výplatku za tento svoj zákonný dedičský podiel.

Zo skutkových záverov okresného súdu je nakoniec zrejmá a nepochybná i skutočnosť, že žalobca mal v
čase uzavretia dedičskej dohody vymáhateľnú pohľadávku voči bratovi žalovaných vo výške 46.687,83
Eur s príslušným úrokom z omeškania, ktorá nebola uspokojená ani v rámci prebiehajúceho exekučného
konania.
Okresný súd s poukazom na vyššie uvedené skutkové závery správne na prejednávaný prípad aplikoval

ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bolo na žalovaných v rade 1/, 2/, aby súdu
preukázali, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohli pri uzavretí dedičskej dohody poznať
úmysel ich brata (dlžníka) ukrátiť žalobcu (veriteľa).
Žalované v rade 1/, 2/ ako osoby dlžníkovi blízke sa mohli ubrániť odporovacej žalobe žalobcu iba
za predpokladu, že by preukázali, že v súvislosti s uzavretím dedičskej dohody po poručiteľovi o

úmysle ich brata ukrátiť touto dedičskou dohodou žalobcu, nevedeli a ani nemohli vedieť, hoci vyvinuli
určitú kvalifikovanú starostlivosť na to, aby tento úmysel brata poznali. Vynaloženie starostlivosti
predpokladá, že osoby dlžníkovi blízke vykonali s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím naobsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol
v čase odporovaného právneho úkonu, z výsledkov tejto činnosti poznali.
Žalované v rade 1/, 2/ sa v odvolaní i v prvostupňovom konaní proti odporovacej žalobe bránili tým, že

vedeli iba o tom, že rodinný dom poručiteľa a pozemky, na ktorom dom stojí, sú založené v prospech
úveru, ktorý si vzal brat na stavbu svojho rodinného domu, že brat im na dedičskom konaní nepovedal
bližšie, prečo nechce svoj dedičský podiel po poručiteľovi a povedal iba to, že ako dedič nemôže na
seba nič prevziať. Na úspešnú obranu proti odporovacej žalobe však toto nestačí, nakoľko (ako to už
odvolací súd uviedol vyššie) žalované v rade 1/, 2/ ako osoby dlžníkovi blízke (§ 116 Občianskeho

zákonníka) by sa úspešne ubránili odporovacej žalobe iba za predpokladu preukázania, že vynaložili aj
určitú (konkrétnu) starostlivosť (aktivitu) na to, aby úmysel ich brata ukrátiť žalobcu (veriteľa) právnym
úkonom (uzavretím dedičskej dohody) mohli rozpoznať. Zo skutkových tvrdení žalovaných v rade 1/,
2/, či už v rámci prvostupňového konania, ako i v rámci podaného odvolania, však nevyplýva žiadna
skutočnosť, ktorá by preukázala splnenie vyššie uvedenej podmienky na ich úspešnú obranu proti
odporovacej žalobe, t.j. že vyvinuli náležitú starostlivosť (aktivitu) k tomu, aby úmysel brata ukrátiť

žalobcu odporovateľným právnym úkonom rozpoznali. Pokiaľ žalované sa spoľahli len na to, že im
brat nepovedal o svojich záväzkoch voči žalobcovi, resp. iným veriteľom, na úspešnú obranu voči
odporovacej žalobe to nepostačuje. Nič na tom nemení ani tvrdenie žalovaných v rade 1/, 2/ v odvolaní,
že vzťahy medzi nimi a bratom sú vážne narušené a brat s nimi nekomunikuje.

8. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy rozsudok okresného súdu v
celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C. s. p., v zmysle ktorých ustanovení priznal žalobcovi voči žalovaným plnú náhradu

trov konania, nakoľko žalobca bol v tomto odvolacom konaní úspešný.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)