Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/210/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614206687
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5614206687.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v právnej veci žalobcu

M.. D.. Z. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom O. D., E. XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária MHS
Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Seberíniho 1, IČO: 36 866 687, proti žalovanej Ľ. D., nar. XX. XX.
XXXX, bytom O. G., H. XXX, v spore o zriadenie vecného bremena prechodu s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Zamietasanávrhžalovanejnaprerušeniekonaniazodňa3.10.2015,ktorýboldoručenýsúdu5.10.2015.

Zriaďuje sa v prospech vlastníka stavby zapísanej na liste vlastníctva č.XXX, vedenej v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, katastrálne územie a obec O. G.,

rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele C-KN č. 602/2 vecné bremeno spočívajúce
v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez pozemok parcelné
číslo 609/1 záhrady, zapísanej na LV č. XXX, vedenej v katastri nehnuteľností Okresného úradu
Liptovský Mikuláš, katastrálne územie obec O. G., v rozsahu uvedenom v geometrickom pláne č.
36995258-28/2015 vyhotovenom Ing. Františkom Hricom, 034 83 Ivachnová č.181, IČO: 36 995 258 zo
dňa 15.6.2015, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 354,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 28. 07. 2014 sa žalobca domáhal voči žalovanej zriadenia vecného
bremena v prospech vlastníka stavby zapísanej na LV č. XXX, vedeným Katastrálnym úradom Žilina,
Správa katastra Liptovský Mikuláš, k. ú. O. G. obec a okres Liptovský Mikuláš, parc. č. C-KN 602/1

záhrady o výmere 727 m2, parc. č. C-KN 602/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 73 m2, parc. č.
C-KN 609/3 záhrady o výmere 594 m2 a rodinný dom súp. č. XXX, postavený na C-KN parc. č. 602/2
spočívajúce v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez priľahlý
pozemok žalovanej, parc. č. 601/1 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXX vedeným
Katastrálnym úradom Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš, k. ú. O. G., obec a okres Liptovský
Mikuláš, nehnuteľností na parc. č. 603 - záhrady zapísaných na LV č. XXX vedeným Katastrálnym
úradom Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš, k. ú. O. G., obec a okres Liptovský Mikuláš a zároveň

spočívajúce v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez priľahlý
pozemok žalovanej, parc. č. 609/1 - záhrady zapísaných na LV č. XXX vedeným Katastrálnym úradom
Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš, k. ú. O. G., obec a okres Liptovský Mikuláš. Žalobu odôvodnil
tým, že na základe dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľnýchdražbách, dražbou nehnuteľností nachádzajúcich sa na LV č. XXX v k. ú. O. G., uskutočnenou dňa 10.
06. 2013, o priebehu ktorej bola vyhotovená notárska zápisnica, nadobudol žalobca vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca po tom, ako uhradil cenu dosiahnutú vydražením nadobudol

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ku dňu udelenia príklepu. Následne podal návrh na zápis zmeny
údajov o vlastníkovi predmetných nehnuteľností, pričom zmena bola do katastra nehnuteľností zapísaná
záznamom na základe notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby v záznamovom konaní Z
2443/2013. Od momentu, ako sa žalobca stal právoplatným vlastníkom predmetných nehnuteľností
mu žalovaná bráni v ich riadnom užívaní a nie je mu zo strany žalovanej umožnený ani vstup do

rodinného domu. Dňa 10. 07. 2013 bola na Okresnom súde Liptovský Mikuláš podaná žaloba pod sp.
zn. 4C/145/2013 o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Dňa 07. 08. 2013 bolo žalobcovi doručené
uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 19. 07. 2013 sp. zn. 4C/145/2013, ktorým súd
nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalobcovi zákaz nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami,
a to najmä predať, previesť na tretie osoby alebo inak zaťažiť záložným právom alebo vecným
bremenom,atoaždovykonateľnostirozhodnutiavedenéhonasúdepodsp.zn.4C/154/2013.Návrhuna

nariadenie predbežného opatrenia prvostupňový súd vyhovel čiastočne, nakoľko uznesením žalobcovi
zakázal nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Vo zvyšnej časti súd návrh žalovanej na vydanie
predbežnéhoopatrenia,ktorýmbysúdobmedzilužívacieprávažalobcukpredmetnýmnehnuteľnostiam,
zamietol. Dňa 13. 06. 2014 bol žalobcovi doručený rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš
zo dňa 13. 06. 2014, č. k. 4C/145/2013-546, ktorým súd žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej

dražby zamietol v plnom rozsahu. Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, z dôvodu podania odvolania
žalovanej. Žalovaná je vlastníčkou priľahlého pozemku parc. č. 603 - záhrady zapísaného na LV č.
XXX, kat. územie O. G., podielovým vlastníkom priľahlého pozemku parc. č. 601/1 - zastavané plochy a
nádvoria zapísaného na LV č. XXX, kat. územie O. G. a vlastníčkou priľahlého pozemku parc. č. 609/1
- záhrady zapísaného na LV č. XXX, kat. územie O. G.. Po neúspešnom telefonickom kontaktovaní

žalobca listom zo dňa 16. 07. 2014, doručeným dňa 18. 07. 2014 vyzval žalovanú na uzavretie dohody o
zriadení vecného bremena v prospech vlastníka nehnuteľností parc. č. 602/2, 602/1, 609/3 spočívajúce
v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez priľahlý pozemok. Iným
spôsobom ako cez pozemky žalovanej sa prístup k predmetným nehnuteľnostiam zabezpečiť nedá.
Nakoľko žalovaná nedoručila vyjadrenie do dňa 28. 07. 2014, žalobca sa rozhodol podať návrh na

zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu (právoplatného vlastníka nehnuteľností) spočívajúce v
práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez priľahlé pozemky, resp.
priľahlý pozemok, aby bolo umožnené užívanie nehnuteľnosti žalobcovi. Súčasne žalobca podal návrh
na nariadenie predbežného opatrenia, podľa ktorého je žalovaná povinná strpieť prechod peši a prejazd
dopravnými prostriedkami vlastníka stavby zapísanej na LV č. XXX, vedeným Katastrálnym úradom

Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš, k. ú. O. G. obec a okres Liptovský Mikuláš, parc. č. C-KN
602/1 záhrady o výmere 727 m2, parc. č. C-KN 602/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 73 m2,
parc. č. C-KN 609/3 záhrady o výmere 594 m2 a rodinný dom súp. č. XXX, postavený na C-KN parc.
č. 602/2 cez priľahlý pozemok žalovanej, parc. č. 601/1 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na
LV č. XXX vedeným Katastrálnym úradom Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš, k. ú. O. G., obec

a okres Liptovský Mikuláš, nehnuteľností na parc. č. 603 - záhrady zapísaných na LV č. XXX vedeným
Katastrálnym úradom Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš, k. ú. O. G., obec a okres Liptovský
Mikuláš a zároveň prechod peši a prejazd dopravnými prostriedkami vlastníka stavby zapísanej na LV č.
XXX, vedeným Katastrálnym úradom Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš, k. ú. O. G. obec a okres
Liptovský Mikuláš, parc. č. C-KN 602/1 - záhrady o výmere 727 m2, parc. č. C-KN 602/2 - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 73 m2, parc. č. C-KN 609/3 - záhrady o výmere 594 m2 a rodinný dom súp.
č. XXX, postavený na C-KN parc. č. 602/2 cez priľahlý pozemok žalovanej, parc. č. 609/1 - záhrady,
zapísaných na LV č. XXX vedeným Katastrálnym úradom Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš,
k. ú. O. G., obec a okres Liptovský Mikuláš. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal za
účelom dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorým sa mu zabezpečí prístup k predmetným

nehnuteľnostiam z dôvodu, že od momentu, ako sa žalobca stal právoplatným vlastníkom predmetných
nehnuteľností mu žalovaná bráni v ich riadnom užívaní a nie je mu zo strany žalovanej umožnený ani
vstup do rodinného domu, nakoľko žalobcovi súd obmedzil len právo nakladať s nehnuteľnosťami, a to
až do vykonateľnosti rozhodnutia vedeného na súde pod sp. zn. 4C/154/2013. Žalobca ako právoplatný
vlastník mieni nehnuteľnosti riadne užívať a považuje za nevyhnutné zabezpečiť prístup k predmetným

nehnuteľnostiam cez pozemky žalovanej. Žalovaná mu rôznymi spôsobmi bráni v riadnom užívaní
predmetných nehnuteľností a zároveň odmieta zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vo
forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez priľahlý pozemok. Dochádza tak k
neoprávnenému zásahu do vlastníckych práv žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, čo je priamo vrozpore s Ústavou SR. Dňa 29. 07. 2014 žalobca predložil súdu vyjadrenie žalovanej k výzve na dohodu
o zriadení vecného bremena.

2. Žalovaná, podaním doručeným 5.11.2014 súdu oznámila, že Krajský súd dňa 7.1.2014 svojím
rozhodnutím 6Co/614/2013 rozhodol o tom, že žalobca nie len že nemôže s nehnuteľnosťami nakladať,
ale sa musí zdržať aj ich užívania. Teda nie je možné ich tak, ako v žalobe uvádza, užívať a od toho
odvádza svoj nárok. Dňa 1.7.2014 bolo na Okresný súd Liptovský Mikuláš doručené odvolanie vo veci
4C/145/2013. Tieto skutočnosti znamenajú, že vo veci stále nie je právoplatné konečné rozhodnutie,

preto žalovaná navrhla žalobu na zriadenie vecného bremena zamietnuť v celom rozsahu do konečného
ukončenia súdneho sporu vo veci vlastníctva nehnuteľností, ku ktorým sa má zriadiť vecné bremeno.
Skoršie rozhodnutie a priznanie vecného bremena v prípade neuspenia žalobcu vyvolalo ďalšie súdne
spory.

3. Súd vytýčil pojednávanie na deň 10.3.2015. Žalovaná ospravedlnila neúčasť na tomto pojednávaní,

nakoľko sa nachádzala pracovne mimo územia Slovenska, požiadala o zmenu termínu pojednávania a
to aj z dôvodu, že 20. 2. 2015 podala prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš dovolanie na
Najvyšší súd proti rozhodnutiu okresného aj krajského súdu vo veci 4C/145/2013, v ktorom spochybnila
vlastníctvo žalobcu k nehnuteľnosti, ku ktorej žiada zriadiť vecné bremeno právo prechodu. Z tohto
dôvodu považovala za nehospodárne, aby súd konal vo veci zriadenia vecného bremena, kým nebude

rozhodnuté o dovolaní, ktoré môže viesť k zrušeniu právoplatného rozhodnutia a teda platného
vlastníctvažalobcuknehnuteľnostiatýmbymuselanasledovaťďalšiesúdnekonanieozrušenívecného
bremena.

4. Podaním doručeným 15.7.2015 žalobca navrhol zmeniť žalobu na zriadenie vecného bremena.

Navrhol,abysúdzriadilvecnébremenovprospechvlastníkastavbyzapísanejnalistevlastníctvač.XXX,
vedenej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, katastrálne
územie a obec O. G., rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele C-KN č. 602/2
vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami
cez pozemok parcelné číslo 609/1 záhrady, zapísanej na LV č. XXX. Vo svojom podaní uviedol, že

z pohľadu skutkového stavu je možné zabezpečiť prechod peši a prejazd dopravnými prostriedkami
stavby iba dvoma možnými prístupovými cestami, t. j. spoločne cez parcelu 601/1 a parcelu 603, kde
sú viacerí spoluvlastníci, alebo cez parcelu č. 609/1, kde je jedinou vlastníčkou žalovaná. Vydražená
nehnuteľnosť, rodinný dom súp. číslo XXX, postavený na C-KN p. č. 602/2 bol riadne skolaudovaný s
prístupovými cestami v stavebnom konaní a doteraz žalovaná využívala obe prístupové cesty, t. j. nejde

o zásah do užívateľských práv žalovanej z pohľadu že by museli byť zriadené nové prístupové cesty
na časti pozemkov, ktoré by žalovaná využívala na iný účel ako prístupovú cestu. Toto podanie súd
vyhodnotil podľa obsahu ako čiastočné späťvzatie žalobného návrhu. Uznesením 5C/210/2014-176 zo
dňa 22.12.2015 súd čiastočne zastavil konanie v časti zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka
stavby zapísanej na LV č. XXX, vedeným Katastrálnym úradom Žilina, Správa katastra Liptovský

Mikuláš, k. ú. O. G. obec a okres Liptovský Mikuláš, parc. č. C-KN 602/1 záhrady o výmere 727 m2,
parc. č. C-KN 602/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 73 m2, parc. č. C-KN 609/3 záhrady o
výmere 594 m2 a rodinný dom súp. č. XXX, postavený na C-KN parc. č. 602/2 spočívajúce v práve
cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez priľahlý pozemok žalovanej,
parc. č. 601/1 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXX vedeným Katastrálnym úradom

Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš, k. ú. O. G., obec a okres Liptovský Mikuláš, nehnuteľností na
parc. č. 603 - záhrady zapísaných na LV č. XXX vedeným Katastrálnym úradom Žilina, Správa katastra
Liptovský Mikuláš, k. ú. O. G., obec a okres Liptovský Mikuláš. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 29.1.2016.
5. Podaním doručeným súdu 5.10.2015 žalovaná navrhla prerušiť konanie 5C/210/2014 do doby

rozhodnutia Najvyššieho súdu o dovolaní vo veci 4C/145/2013 podaného 20.2.2015. V prípade, že by
nedošlo k prerušeniu konania a okresný súd by žalobe vyhovel, žalobca by mohol začať rekonštrukciu
nehnuteľnosti, čo by v budúcnosti v prípade vrátenia sporu na okresný súd nebolo možné nariadiť nový,
nezávislý znalecký posudok, ktorý je vo veci záväzný. Nebolo by možné určiť dostatočne pôvodný stav
a stanoviť cenu nehnuteľnosti, čo žalovaná považovala za zásadné v spore 4C/145/2013. Následne by

nasledovali nové podania na súd, čo by bolo časovo aj finančne náročné pre všetky zainteresované
strany. Nakoľko časť vecného bremena sa týka aj vlastníctva viacerých spolumajiteľov, a tieto následné
spory by aj zbytočne zaťažovali súdy. Žalobca s týmto návrhom žalovanej, na prerušenie konania,
nesúhlasil.6. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že obsahom žalobného návrhu je návrh na zriadenie vecného
bremena. Je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú uvedené v návrhu, ale okolité pozemky vlastní pani
D.T.. Aby mohol užívať predmetné nehnuteľnosti, inicioval dohodu, ktorá nebola zo strany pani D. prijatá,

preto následne pristúpil k návrhu na zriadenie vecného bremena.

7. Žalovaná vo svojej výpovedi žiadala, aby konanie bolo zastavené, nakoľko na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš je vedený spor ohľadom vlastníctva predmetných nehnuteľností. V konaní okresného
súdu bolo, prostredníctvom právneho zástupcu, podané dovolanie na Najvyšší súd SR. Je možné,

že vec bude opätovne vrátená okresnému súdu na prejednanie. K žalobe uviedla, že k predmetným
nehnuteľnostiam nikdy nebola skolaudovaná prístupová cesta ani cez jeden pozemok, čiže v tomto
prípade by išlo o zriadenie novej prístupovej cesty, či už z prednej alebo zadnej strany. Nesúhlasila, aby
bolo vecné bremeno zriadené cez zadný pozemok, nakoľko ide o celistvý pozemok, ktorý by bol touto
prístupovou cestou znehodnotený. Podľa jej vedomostí, žalobca na obecnom úrade žiadal o stavebné
povolenie. Má záujem využívať predmetnú nehnuteľnosť na komerčné účely a v prípade, že by bola

cesta zriadená cez jej pozemok, bola by povinná ako vlastníčka túto cestu udržiavať a tým pádom by jej
vyplývali z toho aj zodpovednostné povinnosti voči trebárs turistom alebo voči žalobcovi, ktorý by cez
túto cestu prechádzal a v prípade, že by sa niečo stalo, zodpovedala by za škodu. Z prednej strany by bol
menší zásah do jej práv, avšak tam teda prichádza do úvahy aj zásah do práv ostatných spoluvlastníkov.
Pokiaľ žalobca zakreslil na fotokópii obrázku založenom na č. l. 71 spisu, že bola cez tento pozemok

existujúca prístupová cesta, nie je to pravda, je to záhrada a trávnatá plocha. V pôvodnom návrhu bolo
právo prechodu pešo cez pozemky 601 a 603 a cez pozemok 609 právo prechodu autom. V súčasnej
dobe už o prednú stranu záujem nie je. Nesúhlasila a nesúhlasí, aby bol prechod z obidvoch strán, k jej
pozemku, lebo by to viedlo k znehodnoteniu pozemku. Poukázala aj na tú skutočnosť, že cez pozemky
601 a 603 idú inžinierske siete, preto žalobca by opätovne potreboval súhlas o zriadenie vecného

bremena na prístup k týmto energiám. Takže by musela znášať to, že bude na prednom pozemku
kopať a vŕtať. Žalobca si zvolil jednoduchšiu cestu, cez pozemok 609. Z geometrického plánu, ktorý
bol predložený žalobcom, je jasne vidieť, kde je väčší zásah do jej práv, a z ktorej strany prístupovej
cesty bude väčšmi obmedzená. Žalobca má záujem využívať nehnuteľnosť na komerčné účely, preto
turisti sa budú prechádzať tak z prednej, ako aj zo zadnej strany. Cudzí ľudia sa tak budú po pozemku

špacírovať akoby to bolo korzo a ona nebude môcť urobiť plot ani z jednej strany, z toho dôvodu, aby
nezamedzila prístup žalobcovi ku energiám. Mala za to, že ani pre samotného žalobcu by takéto riešenie
nebolo vhodné a nebolo by v záujme v prípade využívania nehnuteľnosti. Na pozemku sa nachádzal
plot, nešlo však o klasický plot, ale o živý plot. Bránu, nemali z dôvodu, že nehnuteľnosť užíval jej brat.
Celý problém je v tom, že predtým ako žalobca vydražil nehnuteľnosť, tak si dal urobiť projekt a v tom

projekte má naprojektovanú garáž zo strany bližšej ku pozemku 609/1 a preto aj žiada prístupovú cestu
cezpozemokč609.Napozemkoch603a602/1jedostatokpriestoru,abysitammoholzriadiťprístupovú
cestu. Je pravda, že na pozemku 609/2 je humno, a tak to vidno z geometrického plánu na pozemku 603
je pravda, že sa nachádza prípojka, ale je tam ešte dostatok priestoru na to, aby si zabezpečil prístup
žalobca z pozemku 601/1 a 603 a 602/1 nehnuteľnosti. Žalobca dal dom odpojiť od elektriny a prípojky.

V súčasnej dobe už nemôže pripojiť elektrinu len tak, ale bude musieť splniť iné podmienky a bude
musieť zabezpečiť pripojenie k domu energii, kde bude musieť zaviesť nové a bude musieť kopať na
jej pozemku. Ona ani z jednej strany ku nehnuteľnosti k rodinnému domu neprechádzala autom. Auto
nechávala na spoločnom dvore. Navrhla žalobu zamietnuť, nakoľko existuje aj iný spôsob prístupu k
nehnuteľnosti. Z prednej strany ide o spoločný dvor, ktorý sa využíva na prístup k nehnuteľnostiam. Ak

by bolo žalobe vyhovené obmedzí sa užívanie jej vlastníckeho práva aj z predného pozemku aj zadného
pozemku, kdežto ostatní spoluvlastníci v užívaní nehnuteľnosti nebudú, nakoľko spoločný dvor sa takto
využíva. Týmto rozhodnutím by prišla nie len o predný dvor, ale aj zadný. V prípade, že by bolo zriadené
právo prechodu cez predný pozemok, prišla by len o ten predný pozemok.
8. Žalobca k vyjadreniam žalovanej uviedol, že v zmysle stavebného zákona musí mať vlastník

nehnuteľnosti prístup k nehnuteľnostiam, aby mohol tieto nehnuteľnosti užívať, preto aj doteraz tam
boli a existovali prístupové cesty. Nevedel ako by sa žalovaná dostávala k svojej nehnuteľnosti, keby
nemala prístupovú cestu. Ako dôkaz súdu predložil jednak znalecký posudok, ako aj fotografie, ktorými
preukazoval,žecezpozemok609bolaužexistujúcaprístupovácesta.Ajnazákladetohovybralriešenie,
aby čo najmenej zasahovalo do práv vlastníka pozemku. Z toho dôvodu došlo aj k úprave a čiastočnému

späťvzatiu žalobného návrhu. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že nebude môcť umiestniť na pozemku plot, mal za
to, že toto tvrdenie je účelovým tvrdením. Odkedy vydražil nehnuteľnosť plot neexistoval a ani v súčasnej
dobe neexistuje. K ďalšiemu stavu uviedol, že žalovaná na pozemku, ktorý je vedený na LV č. XXX, má
ťarchy a exekúcie, preto reálne nemá právo pozemok riadne užívať. Nehnuteľnosť, ktorá bola kupovanábolakupovanátakáakostála,sovšetkýmiprístupmianapojenímnaenergie.Nezisťoval,čisútamvecné
bremená súvisiace s energiami. Pokiaľ sú tam, je x pozemkov, kde nie je zriadené vecné bremeno z titulu
zabezpečeniaprístupukinžinierskymsieťam.Tátootázkanesúvisístýmtopredmetomkonania.Prípojky

užtamboliadomsamákdereálnenapojiť.Čosatýkamožnéhoprávaprechoducezjednotlivépozemku,
na základe záverov, ktoré vyplynuli z prvého pojednávania, hľadal najjednoduchšie riešenie na zriadenie
vecného bremena. Pokiaľ žiadal predtým na pozemok 601 a 603 právo prechodu peši, bolo to z toho
dôvodu, že na jednom z tých pozemkov sa nachádza humno a nie je možné z tej strany, ani cez jeden
ten pozemok zabezpečiť reálne prístup autom. Preto vzhľadom aj na potreby, ktoré vyžaduje stavebný

úrad kedy je potrebné zabezpečiť prístup k nehnuteľnosti, jediná možná varianta, ktorá prichádzala do
úvahy, bola varianta cez pozemok 609/1. Preto je to aj špecifikované ako prístup autom a súčasne aj
prístup peši. Ide o jeden súvislý pozemok a teda o prístup cez súvislý pozemok, susediaci s ďalším
pozemkom. Pokiaľ by som hľadal alternatívu cez pozemok 601 a 603, ide o pozemky, kde je minimálne
10 vlastníkov, čo by bolo komplikovanejšie. Cez druhý pozemok nie je možný prístup, nakoľko sa tam
nachádza prípojka. Pri úprave návrhu prihliadol aj na vyjadrenia žalovanej, ktorá vznášala námietky proti

prístupu spredu, a aby jej čiastočne vyhovel, upravil svoj návrh tým smerom, že som navrhol zriadiť
vecné bremeno tam, kde už cesta existovala. Pri určení práva prechodu peši a autom, postupoval tak,
aby boli čo najviac zohľadnené práva vlastníka a aby čo najmenej boli do neho zasiahnuté. Preto navrhol
riešenie cez pozemok č. 609, aby bolo čo najmenej zasiahnuté do spôsobu užívania pozemkov, na čo
pri navrhnutí riešenia využil už existujúci prístup k pozemku, ktorý tam už bol odkedy on nehnuteľnosť

vydražil. Mal za to, že týmto spôsobom dôjde k menšiemu zásahu do práv k majetku žalovanej, nakoľko
je už navrhnutá cesta, ktorá tam dlhodobo existovala.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listom vlastníctva č. XXX, obsahom spisového
materiáluOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,sp.zn. 4C/145/2013,výpisomzLVč.XXX,výpisomzLVč.
XXX, výzvou na dohodu, podacím lístkom, kópiou katastrálnej mapy, fotodokumentáciou, geometrickým

plánom č. 36995258-28/2015, znaleckým posudkom č. 39/2016, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. O. G. bolo zistené, že vlastníkom nehnuteľností, a to
pozemkov parc. č. C-KN 602/1 o výmere 727 m2 - záhrady, parc. č. C-KN 602/2 o výmere 73 m2 -
zastavané plochy a nádvoria a parc. č. C-KN 609/3 o výmere 594 m2 - záhrady, rodinného domu súp. č.

XXX postaveného na parc. č. 602/2 je žalobca, ktorý nadobudol predmetné nehnuteľnosti dobrovoľnou
dražbou. Vlastnícke právo žalobcu bolo zapísané pod Z 2443/2013 na základe osvedčenia o priebehu
dražby N 1590/2013, NZ 19298/2013.

11. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. O. G. bolo zistené, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľností, a to pozemkov parc. č. 603 o výmere 55 m2 - záhrady, parc. č. 609/1 o výmere 1831 m2
- záhrady, parc. č. 609/2 o výmere 86 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Podľa výpisu z listu vlastníctva
č. XXX pre k. ú. O. G. je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou (o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
4/9-iny) nehnuteľností - pozemku parc. č. 601/1 o výmere 547 m2 - zastavané plochy a nádvoria.

12. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. O. G. bolo zistené, že v časti A majetková podstata je
zapísaná p. č. 601/1 o výmere 5647 m2 zastavané plochy a nádvoria, v časti B sú ako vlastníci zapísaní
pod B1 E. O. v pomere spoluvlastníckeho podielu 1/18, pod B2 E. D. v pomere spoluvlastníckeho
podielu 2/9, pod B3 T. S. v pomere spoluvlastníckeho podielu 1/18, pod B4 G. J. a N. J. v pomere
spoluvlastníckeho podielu 1/18, pod B5 Ľ. D. v pomere spoluvlastníckeho podielu 4/9, pod B6 E. D. v

pomere spoluvlastníckeho podielu 1/9, pod B7 G. D. v pomere spoluvlastníckeho podielu 1/18.

13. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX súd zistil, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to
pozemkov parc. č. 603 o výmere 55 m2 - záhrady, parc. č. 609/1 o výmere 1831 m2 - záhrady, parc. č.
609/2 o výmere 86 m2 - zastavané plochy a nádvoria.

14. Výzvou zo dňa 16. 07. 2014 žalobca po neúspešnom telefonickom kontaktovaní vyzval žalovanú na
dohodu o zriadení vecného bremena v prospech vlastníka predmetných nehnuteľností spočívajúceho v
práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez priľahlé pozemky parc.
č. 601/1 zapísaná na LV č. XXX pre k. ú. O. G., na ktorom je žalovaná vedená ako podielový vlastník a

parc. č. 603, zapísaná na LV č. XXX pre k. ú. O. G. alebo 609/1 zapísaná na LV č. XXX pre k. ú. O. G..

15.Žalovanávodpovedinavýzvuozriadenívecnéhobremenazodňa25.07.2014uviedla,ževzhľadom
k tomu, že stále prebieha súdny spor, v ktorom spochybňuje vlastníctvo žalobcu k nehnuteľnosti, kuktorej žiada zriadiť vecné bremeno prístupu, nevidí v súčasnej dobe do ukončenia súdneho sporu žiadny
relevantný dôvod sa touto otázkou zaoberať.

16. Zo znaleckého posudku č. 39/2016 znalca M.. Y. Y. súd zistil, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu
jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena 354,- eur.

17. Zo spisového materiálu Okresného súdu Liptovský Mikuláš 4C/145/2013 súd zistil, že žalobkyňa Ľ.
D. podala žalobu proti odporcom 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, IČO: 31 320 155, 2/

Dražobná spoločnosť ,a .s., Bratislava, IČO: 35 849 703, 3/ Z. Y., ktorou sa domáhala neplatnosti zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a neplatnosti dobrovoľnej dražby predmetom ktorých boli
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedené správou katastra Liptovský Mikuláš, k. ú. O. G., okres
Liptovský Mikuláš, obec Liptovský Ján, KN p. č. 602/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 73 m 2,
KN p. č. 602/1 záhrady o výmere 727 m2 , KN p. č. 609/3 záhrady o výmere 594 m 2 a RD súp. č. XXX
postaveného na C-KN p. č. 602/2.Rozsudkom č. konania 4C/145/2013-546 Okresného súdu Liptovský

Mikuláš zo dňa 13. 06. 2013, súd zamietol žalobu. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. 7Co/538/2014-
659 zo dňa 12.11.2014 rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
20.1.2015. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 8Cbo/363/2015 zo dňa 23. 3. 2016 dovolanie
žalovanej vo veci 4C/145/2013 Okresného súdu Liptovský Mikuláš odmietol.

18. Podľa § 162 ods. 1 Civilného sporového poriadku, (ďalej len „CSP“) súd konanie preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,

c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

19. Podľa § 162 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom

prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa
k dôvodom prerušenia konania.

20. Podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd
rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

21. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou,
na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

22. Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

23. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

24. Súd v zmysel vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 162 CSP, zamietol návrh žalovanej na
prerušenie konania ktorý podala dňa 5.10.2015, nakoľko tento nebol dôvodný. Žalovaná sa prerušenia
konania domáhala z dôvodu, že podala dovolanie vo veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.
zn. 4C/145/2013. Najvyšší súd dovolanie žalovanej odmietol uznesením 8Cdo/363/2015- 725 zo dňa
23.3.2016. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.4.2016.

25. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko mal
preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zriadenia vecného bremena v zmysle
ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka v prospech podielového spoluvlastníka stavby apozemku,spočívajúcehovprávecestyvoformeprechodupešiaprejazdudopravnýmiprostriedkamicez
pozemok vo výlučnom vlastníctve žalovanej, zapísaný ako parc. č. KN-C 609/1, v rozsahu vyznačenom
v priloženom geometrickom pláne, za jednorazovú odplatu vo výške 354,- eur. Súd mal v konaní

preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorý je vlastníkom stavby rodinného domu súp. č. XXX,
postaveného na pozemku C-KN p. č. 602/2 a vlastníkom pozemku C-KN 602/1, druh pozemku záhrady.
Občiansky zákonník v zákonnom ustanovení § 151o ods. 3 umožňuje zriadenie vecného bremena v
prospechvlastníkastavby,spočívajúcehovprávecestycezpriľahlýpozemokvprípade,akniejevlastník
stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

Rozhodnutie súdu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka patrí medzi rozhodnutia konštitutívnej
povahy, ktoré sú podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, preto musí byť vecné bremeno v
žalobe ako aj vo výroku rozhodnutia označené dostatočne určito a zrozumiteľne. Pokiaľ sa vecné
bremeno zriaďuje k časti nehnuteľnosti, musí byť vyznačené v geometrickom pláne, ktorý je súčasťou
rozsudku. Žalobca navrhované vecné bremeno dostatočne určitým spôsobom popísal v žalobnom
návrhu výroku rozsudku tak, aby tento návrh mohol byť pojatý do výroku súdneho rozhodnutia a pripojil

aj geometrický plán, v ktorom bolo navrhované vecné bremeno vyznačené. Zákonné ustanovenie § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre zriadenie vecného bremena súdom splnenie 2 podmienok,
a to: vlastník stavby, ktorý sa domáha zriadenia vecného bremena, nie je súčasne vlastníkom priľahlého
pozemku, ktorý prístup k stavbe umožňuje a súčasne prístup vlastníka k stavbe nie je možný zabezpečiť
inak. Žalobca v konaní preukázal, že nie je vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý mu v súčasnej dobe

umožňuje prístup k stavbe, ktorej je vlastníkom. V súčasnosti je možný prístup k stavbe, rodinnému
domu č. XXX, cez pozemky p. č. 601/1, p. č. 603, alebo cez pozemok p. č. 609/1. Žalobca preukázal,
že pozemok p. č. 601/1 je v podielovom spoluvlastníctve siedmich spoluvlastníkov. Pozemky KN-C p.
č. 603, 609/2 sú vo vlastníctve žalovanej. Z fotodokumentácie ako aj z kópie katastrálnej mapy bolo
preukázané , na pozemku 609/2 sa nachádza humno, ktoré je v blízkosti rodinného domu . Spornou

v konaní bola skutočnosť, či prístup žalobcu k stavbe súp. č. XXX možno zabezpečiť inak. Súd pri
rozhodovaní prihliadol k tomu, že pri zriadení vecného bremena, tak ako požadoval žalobca, obmedzený
menší okruh vlastníkov, bude obmedzená len žalovaná. V prípade, že by bolo zriadené vecné bremeno
cez pozemky p. č. 601/1, p. č. 603 došlo by k obmedzeniu vlastníckeho práva siedmich osôb. Súd tiež
prihliadol k tomu, že žalobca nadobudol vlastníctvo k rodinnému domu od žalovanej, preto bolo logické

obmedziť jej vlastnícke právo k pozemku. Fotodokumentáciou bolo preukázané, že v čase keď bola
vlastníčkou rodinného domu žalovaná, existovala prístupová cesta k stavbe cez pozemok 609/1.

26.Zákonpredpokladázriadenievecnéhobremenazaodplatu.Súdpriurčenícenyzaodplatuvychádzal
zo znaleckého posudku č. 39/2016 v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty

za zriadenie vecného bremena v sume 354,- eur. túto sumu súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

27. Súd zamietol žalobu v časti zriadenia vecného bremena v práve cesty vo forme prechodu peši a
prejazdu dopravnými prostriedkami cez priľahlý pozemok žalovanej č. 609/1 ku pozemku C-KN p. č.

602/1 záhrady o výmere 727 m 2 , zapísanej na LV č. XXX ktorý je vo vlastníctve žalobcu z toho dôvodu,
že vecné bremeno práva cesty cez priľahlý pozemok sa v zmysle ustanovenia § 151o OZ je možné
zriadiť len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku.

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca bol v

spore úspešný, v základe žalovaného nároku zriadenia vecného bremena, preto mu vzniklo právo na
náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach. (§ 357 písm.

a/ Civilného sporového poriadku).
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku:
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.