Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 13, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216204556
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216204556.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia
s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: Š. E., L.. XX.XX.XXXX, J. T. T. XX, T. T.,
o zaplatenie 3.474,59 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 584,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo

sumy 584,90 eur od 16.02.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.03.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného
k zaplateniu istiny vo výške 3.474,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo

sumy 3.474,59 eur od 16.02.2016 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Svoj žalobný nárok
odôvodniltým,žeprávnypredchodcažalobcu(Všeobecnáúverovábanka,a.s.)dňa20.01.2009uzatvoril
so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty, na základe ktorej sa zaviazal
poskytnúť žalovanému kreditnú kartu s číslom účtu XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s
dohodnutým úrokom vo výške 22,68 %, pričom ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný
schválený úverový rámec vo výške 1.493,73 eur a bol povinný žalobcovi platiť mesačné splátky vo výške

49,79 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, žalobca pred
odstúpením pohľadávky na vymáhanie vystavil ku dňu 10.02.2016 nový výpis z bankovej
knihy s končeným stavom ku dňu 15.02.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny,
poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s
konečným zostatkom na úhradu vo výške 3.474,59 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 19.09.2016 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe predmetnej
zmluvy v celosti postúpená na žalobcu. Žalobca svojim podaním zo dňa 16.08.2016 vzal svoju žalobu

v časti o zaplatenie istiny 584,90 eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z
omeškania späť, a teda v tomto konaní si naďalej uplatňuje voči žalovanému dlžnú istinu vo výške
1.477,36 eur a štandardný úrok vo výške 1.412,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 2.889,69 eur od 16.02.2016 do zaplatenia.

2.Žalobusprílohamiaprocesnépoučeniapodľazákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalej

len „C.s.p.“), spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadril v lehote 10 dní, súd doručil žalovanému
do vlastných rúk dňa 22.02.2017. Žalovaný sa však k žalobe s prílohami písomne nevyjadril.Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 145 ods. 1, 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z

vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde
k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

3. Nakoľko žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 584,90 eur (poplatky a sankčný
úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania ešte pred prvým pojednávaním vo veci, resp. predbežným

prejednaním sporu, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 C.s.p. (výrok
I) bez zisťovania súhlasu žalovaného.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil len žalovaný, pričom právny zástupca
žalobcu svoju neúčasť, resp. neúčasť žalobcu ospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania a

súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd
preto pojednávanie v súlade so zákonom vykonal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise a s podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci:
Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 20.01.2009 bol žalovanému

schválený úverový rámec vo výške 1.493,73 eur s určenou pevnou mesačnou splátkou vo výške 49,79
eur. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 23.01.2009. V zmysle čl. V bod 35 písm. b) Obchodných
podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 01.05.2013 vyhlásil okamžitú splatnosť celého
dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného. Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 14.09.2016 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe zmluvy

o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. v celosti postúpená na žalobcu. Podľa obsahu
spisu uplatnená pohľadávka po čiastočnom späťvzatí žaloby pozostáva z nesplatenej dlžnej istiny vo
výške 1.477,36 eur a štandardného úroku vo výške 1.412,33 eur, a to spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 2.889,69 eur od 16.02.2016 do zaplatenia. Písomným podaním zo dňa
15.08.2017 žalobca k žalobnému nároku doplnil, že žalovaný počas trvania úverového vzťahu zaplatil

v prospech kartového účtu celkovo sumu 2.475,34 eur. List s názvom „Vypovedanie zmluvy a
vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku“ bol doručený žalovanému dňa 09.05.2013.
Podľa platobnej histórie predloženej žalobcom (čl. 9-17, čl. 50) boli žalovanému poskytnuté
peňažné prostriedky v objeme 2.185,32 eur, pričom žalovaný na úvere splatil celkom sumu
2.475,34 eur.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (OZ), ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 53 ods. 8 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a

keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

5. Žalobca v spore argumentoval tým, že voči žalovanému si uplatňuje nesplatenú časť istiny so
štandardným úrokom z úveru, pri ktorom právny predchodca žalobcu listom z 01.05.2013 (č.l. 53),
doručeným žalovanému dňa 09.05.2013 (viď doručenka) vyhlásil predčasnú splatnosť dlžného zostatku
úveru, pričom podľa tvrdenia žalobcu postúpením pohľadávky dňom 19.09.2016 (viď oznámenie o

postúpení pohľadávky z 30.09.2016 s podacím hárkom na č.l. 39 a zmluvu o postúpení pohľadávok
zo dňa 14.09.2016 so špecifikáciou predmetnej pohľadávky) prešli na neho všetky práva súvisiace s
predmetnou pohľadávkou, ktorá vzhľadom na predčasnú splatnosť úveru pozostáva z celého zvyšku
istiny nesplateného úveru a štandardného úroku spolu s úrokom z omeškania. K tomu predložil
list s názvom „Vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku“, ktorý bol

žalovanému doručený dňa 09.05.2013, a ktorý svedčí o tom, že právny predchodca žalobcu z dôvodu
omeškania so splácaním splátok úveru vyhlásil v zmysle čl. V bod 35 písm. b) Obchodných podmienok
okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku.

6. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný si neplnil povinnosť riadne a včas

splácať štandardné mesačné splátky v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie
kreditných platobných kariet VÚB, a.s. Keďže podľa tvrdenia žalobcu mala predčasná splatnosť celého
úveru nastať ku dňu 01.05.2013, súd považoval za nevyhnutné preskúmať, či k zosplatneniu celého
poskytnutého úveru ku dňu 01.05.2013 došlo v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. V prípade spotrebiteľskej zmluvy je pri zosplatnení úveru dodávateľ

povinný dodržiavať § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého predtým, ako dodávateľ vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, musí
upozorniť spotrebiteľa na právo žiadať zaplatenie celého dlžného zostatku v prípade, ak
spotrebiteľ v lehote 15 dní od doručenia tejto kvalifikovanej výzvy neuhradí svoj súčasný dlh. Až po
uplynutí tejto 15-dňovej lehoty môže dodávateľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť a žiadať o zaplatenie

celého dlhu. Žalobca v konaní predložil len oznámenie právneho predchodcu žalobcu zo dňa 01.05.2013
(č.l. 53), ktorým tento vyhlásil predčasnú splatnosť celého dlžného zostatku, avšak bez preukázania
zaslania aj predchádzajúcej kvalifikovanej výzvy, čím by bolo zachované právo dlžníka zakotvené v §
53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Pokiaľžalobca v konaní tvrdil, že jeho právny predchodca pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru postupoval
v súlade s uzatvorenou zmluvou (čl. V bod 35 písm. b), súd uvádza, že pre spotrebiteľa platí výhodnejšie
ustanovenie § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, od ktorého v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho

zákonníka nie je možné sa odchýliť. Úprava
v uzatvorenej spotrebiteľskej zmluve, ktorá by umožňovala zosplatnenie celého dlhu dodávateľom bez
zaslaniakvalifikovanejvýzvypodľa§53ods.8Občianskehozákonníka, je ustanovenie, ktoré obchádza ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách v Občianskom zákonníku, a preto je takéto dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka neplatné, na čo súd prihliada z
úradnej povinnosti. Súdu pritom neušlo pozornosti, že povinnosť žalobcu vyzvať žalovaného na
úhradu dlhu pred jeho zosplatnením je v danom prípade priamo zakotvená i v Obchodných podmienkach
pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, a to práve v čl. V bod 35 Obchodných podmienok.

7. Upozornenie podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka je konštruované ako jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým
mu oznamuje (notifikuje), že si na základe ich dohody, uzatvorenej na základe
dovolenia zákonnej normy § 565 Občianskeho zákonníka , uplatní svoje práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka (zaplatenie celej pohľadávky namiesto platenia v splátkach), pretože je v

omeškaní so zaplatením splátky.
Z obsahu znenia § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka konkrétnosti upozornenia, resp. oznámenia veriteľa až v prípade,
keď sa naplnili podmienky pre uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka ; teda, ak už skutočne dlžník nesplnil niektorú

splátku. Účelom tohto ustanovenia je tak dať spotrebiteľovi určitú poslednú možnosť k splateniu dlhu
predtým, ako dodávateľ využije svoje najprísnejšie právo, ktorým žiada o zaplatenie celého dlhu naraz.
Z uvedeného výkladu je zrejmé, že zákonodarca v spotrebiteľských veciach, ako je tomu i v danom
prípade, vyžaduje osobitné upozornenie ako jednostranný prejav vôle veriteľa adresovaný dlžníkovi,
ktorým mu oznamuje, že je v omeškaní so zaplatením konkrétnej splátky, a že mu preto na základe

ich zmluvného dojednania vzniklo právo požadovať predčasnú splatnosť celej pohľadávky, ktoré si aj
uplatňuje.

8. Žalobca v konaní netvrdil, a ani nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu splnil svoju
notifikačnú povinnosť, a to v akejkoľvek forme, ktorú však žalobca musí bez pochýb preukázať. Tým

nebolo preukázané ani to, že dodávateľ skutočne mohol po splnení zákonných podmienok uplatniť
právo na zaplatenie celej pohľadávky, dojednané v zmluve podľa § 565 Občianskeho zákonníka
. Banka bola v prípade porušenia zmluvnej
povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu (predčasnú) splatnosť
úveru až po kvalifikovanej výzve dlžníka podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka , čo však v danom prípade nebolo preukázané, a tým nebolo
preukázané ani to, že by banka žalobcovi postúpila pohľadávku v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách totiž vyplýva, že banka môže postúpiť
inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. (Dôvodová správa k
tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť

použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá
nie je bankou“). Pokiaľ teda banka v danom prípade postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom
rozsahu žalobcovi, avšak súčasne nebolo preukázané splnenie notifikačnej povinnosti veriteľa podľa §
53 ods. 8 Občianskeho zákonníka , ktoré má
predchádzať zosplatneniu úveru, je potrebné mať za to, že banka postupovala v rozpore s § 92

ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ nebola v súlade so zákonom vyhlásená predčasná
splatnosť úveru, nie je možné urobiť ani záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu zasielania
listu právneho predchodcu z 01.05.2013, ako aj ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu splatný v
celom rozsahu. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých
bol žalovaný v omeškaní. Keďže nebolo preukázané, že by došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti

dlžného zostatku na účte v súlade so zákonom a že by ku dňu postúpenia pohľadávky bol splatným
celý dlh, nebolo preukázané ani to, že banka bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru,
vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu, a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
14.09.2016. Úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) zákona o bankách mal zákonodarca na myslioprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek
písomnej výzve banky v omeškaní. Za takúto výzvu však nemožno považovať list právneho predchodcu
z 01.05.2013 s názvom „Vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku“,

nakoľkozdôvodunepreukázaniasplnenianotifikačnejpovinnostiveriteľapodľa§53ods.8Občianskeho
zákonníka a následnej platnosti vyhlásenia
predčasnej splatnosti celého úveru sa tento list a v ňom obsiahnutá výzva banky nemohli vzťahovať
(nebol preukázaný opak) na celý zvyšok dlžného zostatku (úveru), ktorá pohľadávka následne mala
byť v celosti postúpená na žalobcu. Inak povedané, žalobca v konaní nepreukázal, že by sa táto

výzva týkala (mohla týkať) celej postupovanej pohľadávky, ktorá by podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
musela byť splatná v celosti, a to z jednoduchého dôvodu nepreukázania skoršej právnej skutočnosti,
t.j., že by vôbec došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti tejto pohľadávky v súlade so zákonom, čo je
podmienkou jej následného postúpenia v celosti na iný subjekt.

9. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by

sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto
druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické
povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách, ako
aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre
banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu,

ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi
veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom
(bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni
postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať
mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8

zákona č. 483/2001 Z. z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi len za splnenia
určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky
banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby
ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie
je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak

určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom
jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je
neplatné v zmysle § 39 OZ, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi.

10. Na rozpor postúpenia s § 525 OZ, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada

súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné
splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka a v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., je postupník v súdnom
konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 132 CSP tvrdiť a dokázať
predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia

(v danom prípade bol na to žalobca aj vyzvaný). Postupník, ktorému mala byť postúpená pohľadávka
z celého úveru bankou tak bol v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a preukázať, že 1/
došlo k zosplatneniu celého úveru (dlžného zostatku) v súlade so zákonom, ďalej že 2/ pred postúpením
tejto pohľadávky z celého úveru postupníkovi banka písomne vyzvala klienta (dlžníka) na splnenie jeho
postupovaného záväzku splatného v celosti a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho

záväzkuaspoň90dní.Nepreukázanietýchtoskutočnostímázanásledoknepreukázanieaktívnejvecnej
legitimácie postupníka ohľadom ním uplatňovanej pohľadávky v tomto konaní.

11. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nepreukázal, že
by v čase, kedy mala byť pohľadávka Všeobecnej úverovej banky, a.s. voči žalovanému postúpená

(19.09.2016) na žalobcu, boli tieto podmienky postúpenia splnené. Možno síce považovať za
dokázanú požiadavku 90-dňového omeškania vo vzťahu k časti postupovanej pohľadávky, nebolo však
preukázané, že by bol (mohol byť) žalovaný bankou písomne vyzvaný na splnenie svojho splatného
záväzku spočívajúceho v povinnosti jednorazovo splatiť celý dlžný zostatok. Žalobca tak nedokázal,
že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v

zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. V dôsledku toho taktiež nemožno považovať za dokázané,
že toto postúpenie je platné (aj keby bola účinná zmluva o postúpení, na základe ktorej bol žalobca
uznesením č.k. 15C/27/2016-47 pripustený do konania v dôsledku formálneho splnenia procesných
podmienok na zmenu žalobcu) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať predsúdom. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne
stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie.
Pre nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu preto súd žalobu zamietol.

12. Súd nad rámec vyššie uvedeného poukazuje na to, že ani v prípade preukázania vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru po kvalifikovanej výzve dlžníka podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka
a postúpenia pohľadávky banky na iný
subjekt v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. by nebolo možné žalobcovi priznať

uplatnenú pohľadávku, a to z dôvodu, že zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty
zo dňa 20.01.2009 nespĺňa všetky zákonné náležitosti v zmysle ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v ku dňu podpísania zmluvy, nakoľko zmluva neobsahuje v
zmysle§3ods.6písm.b)uvedenéhozákonainformáciuoročnejúrokovejsadzbeapoplatkochplatných
od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená.
V zmluve tak absentuje povinná náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z.z. (ročná

úroková sadzba). Pre absenciu tejto náležitosti zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver
za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch
vzneníúčinnomkudňupodpísaniazmluvy.ČosatýkaneuvedeniaRPMNvzmluve,tusúdpoukazujena
znenie § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z. z.) s tým, že napriek nemožnosti
vyčísliť túto hodnotu (v prípade revolvingu), nemožno obchádzať potrebu ostatných náležitostí zmluvy

vyžadovaných zákonom. Vychádzajúc z uvedeného by teda žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi len
hodnotu toho, čo mu dodávateľ - právny predchodca žalobcu poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia,
teda bez úrokov z úveru, bez poplatkov, poistenia. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva (výpis zo
splátkovej karty Quatro čl. 9-17, čl. 50), že žalovaný čerpal peňažné prostriedky vo výške 2.185,32 eur,
pričom splatil sumu vo výške 2.475,34 eur. Nakoľko už žalovaný splatil celú sumu poskytnutého úveru,

na ktorú mal žalobca výlučne nárok, nie je povinný zaplatiť žalobcovi už žiadnu inú sumu nad rámec
splatenej istiny úveru, a teda ani žalobcom v tomto konaní uplatnenú sumu, s ktorou sa
preto žalovaný ani nemohol dostať do omeškania. To znamená, že v prípade preukázania vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru a postúpenia pohľadávky banky na inú osobu v súlade so zákonom by
bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť z tohto dôvodu.

13. Súd z uvedených dôvodov žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol (výrok II).

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a §
255 ods. 1 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, keďže žalovaný bol v tejto veci neúspešný na 0 % a úspešný na 100 %, t.j. čistý
úspech žalovaného predstavuje 100 %. Nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy v konaní
nevznikli, súd mu z dôvodu hospodárnosti konania právo na náhradu trov konania podľa uvedených

ustanovení nepriznal (výrok III).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.