Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214216284
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214216284.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobcu: K. M., nar. 2. mája XXXX,
bytom R. K. XX, zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Urban, s.r.o.,
Bratislava-Nové Mesto, Uhrova 18, proti žalovanej: Ing. V. M., nar. XX. B. XXXX, R. K. XX, zastúpenej
advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, o určenie podielového

spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 10. augusta
2015 č. k. 12C/408/2014-93 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia
podielu na vlastníctve k rodinnému domu súp. č. XX postaveného na parc. č. 156/111 evidovanému na

LV č. XXX pre k. ú. R. K. v 1/2. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne ustanovením
§ 80 písm. c) O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a noviel účinného do 30. júna 2016) a § 132
ods. 1 a 2, § 137 ods. 1 O. z. (z. č 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). Vecne dôvodil, že na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, keď žalobca nepreukázal
svoje tvrdenia o dohode so žalovanou, že išlo o spoločnú výstavbu rodinného domu a že obaja sa stanú
spoluvlastníkmi domu, nepredložil a ani nenavrhol žiadne relevantné dôkazy. Dodal, že žalobcom v

konaní navrhované dôkazy nesmerovali k týmto tvrdeniam (otázka trvalého pobytu, výstavba, rozsah
stavebných prác, kúpa bytu), preto ich súd nevykonal. Naopak žalovaná na podporu svojich tvrdení
listinné dôkazy predložila, navyše o jej úmysle stavať pre seba svedčí aj kúpa stavebného pozemku v
čase pred nadviazaním vzťahu so žalobcom. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že v
konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania 258,02 eur na trovách právneho zastúpenia a
33 eur na ďalších trovách.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil, že
rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny, došlo k takej vade, ktorá je v rozpore s právom účastníkov
konania na spravodlivý proces. Poukázal na ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako i na uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 ÚS 108/07, 2 ÚS 410/06, 4 ÚS 115/03, 2 ÚS 410/06, 3 ÚS 332/09,

1 ÚS 114/08, 1 ÚS 33/2012 tvrdiac, že nevyhnutným základom pre rozhodnutie vo veci samej je
zistenie skutkového stavu na takej úrovni, ktorá je nutná pre spravodlivé rozhodnutie súdu, ktoré bude
predstavovať také rozhodnutie súdu, ktoré bolo vydané v súlade so všetkými zákonnými požiadavkami
ako aj s požiadavkou právnej istoty, ktorú v tomto prípade vytvára samotná obsahová kvalita rozhodnutia
znižujúca pravdepodobnosť jeho zmeny. Dodal, že je pravdou, že je v neľahkej dôkaznej pozícii.
Namietol, že je nutné poukázať na záväznú okolnosť, v dôsledku ktorej došlo v rámci konania k zásadnej

vade, ktorá spočívala v skutočnosti, že počas prvého a zároveň jediného pojednávania, ktoré sa v
predmetnej veci uskutočnila 10. augusta 2015 neobsahoval spis základný dokument, na podkladektorého sa začalo celé konanie a to žalobu o určenie vlastníckeho práva spoluvlastníckeho podielu
k nehnuteľnosti zo dňa 17. septembra 2014. Je nepredstaviteľné, aby sa na pojednávaní rozhodlo vo
veci samej po prvom pojednávaní za tej okolnosti, že sa v čase predmetného pojednávania nenachádza

základný dokument, v rámci ktorého žalobca prezentoval všetky svoje tvrdenia a právne hodnotenie
dôvodnosti jeho nároku. Uviedol, že sudkyňa rozhodla bez toho, aby sa oboznámila s písomným znením
žaloby a argumentmi ako aj citovanou judikatúrou a zákonmi, rozhodla zaujato v prospech žalovanej,
lebo poznala len obsah vyjadrenia žalovanej k žalobe a rozhodovala pod jeho dojmom a vplyvom a
rozhodla bez toho, aby poznala obsah žalobcových tvrdení v žalobe. Namietol, že rozsudok bol vydaný

nazákladeabsolútnenedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu,pričomtentonedostatokbolspôsobený
i nevykonaním dôkazov navrhnutých žalobcom, čím bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny
proces. Rozsudok považoval za dostatočne odôvodnený, keď súd prvej inštancie sa nevysporiadal s
dôležitými skutočnosťami prezentovanými žalobcom, odňal žalobcovi možnosť konať v rámci opravného
prostriedku argumentovať. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť. Uviedla, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení a v žiadnom
prípade neuznáva jeho tvrdenie, že nehnuteľnosť, rodinný dom, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve bol
vystavaný nimi dvoma z ich finančných prostriedkov. Pozemok, na ktorom je stavba domu zakúpila

z vlastných finančných prostriedkov a po vydaní stavebného povolania bola finančne pripravená
na stavbu. Z dôvodu, že finančné prostriedky nepostačovali na dokončenie domu odpredala ďalšiu
nehnuteľnosť za 1.000.050 niekdajších Sk a následne i podiel v ďalšej nehnuteľnosti za 325.000
niekdajších Sk ako i garáž za 132.500 niekdajších Sk. Dodala, že rodinný dom vystavala zo svojich
finančných prostriedkov, úspor a z príjmov. Tvrdenie žalobcu, že pred uzavretím manželstva investoval

do rodinného domu finančný obnos vo výške 600.000 Sk popiera a taktiež popiera i tvrdenia, že sa
žalobca aktívne podieľal na všetkých prácach pri stavbe domu.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.),
ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale

odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..
Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti
ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,
vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za

účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného
i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku

- ďalej O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p.)
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365
C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.,

ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. g/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru,

že odvolaniu žalobcu je potrebné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol
vydaný bez splnenia základných procesných podmienok.7. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

8. Nedostatok niektorej z procesných podmienok môže namietať priamo odvolateľ, pretože ide o
samostatný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p.). Procesné podmienky definuje samotný Civilný
sporový poriadok v § 161 ods. 1 ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória
civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky, keď jednou z nich je i kvalifikovaný
spôsob začatia konania v sporovom konaní - žaloba. Skúmanie splnenia procesných podmienok je

úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Zistenie nedostatku procesnej podmienky
je procesnou úlohou súdu. Pokiaľ ide o nedostatky odstrániteľné, súd sa musí pokúsiť ich odstrániť.
Odvolací súd spôsob rozhodnutia volí v závislosti od povahy jednotlivých procesných podmienok.
Zrušenie rozhodnutia a prípadný ďalší procesný postup súdu prvej inštancie prichádza do úvahy i v
prípade, keď procesná vada spočíva v nedostatku procesnej podmienky chýbajúceho žalobného návrhu
v sporovom konaní. Komentár C.s.p. v podstate v sporovom konaní takúto procesnú vadu vylučuje. V

prejednávanej veci však práve k takejto vade došlo, keď táto okolnosť celkom jednoznačne vyplýva i
z obsahu spisu.

9. Súd prvej inštancie predvolal strany sporu na termín 10. augusta 2015 o 13.00 hod., spolu s
predvolaním im zaslal i poučenie. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 10. augusta 2015 (č. l.

90 a 91) vyplýva, že žaloba sa v tom čase v spise nenachádzala, nebola zažurnalizovaná, načo právny
zástupca žalobcu poukazoval a toto tvrdenie žalobcu súd prvej inštancie ničím nevyvrátil. V spise je síce
pred pojednávaním založený akýsi rovnopis žaloby o určenie vlastníckeho práva, ktorú ale predložil na
pojednávaní právny zástupca žalobcu (viď č. l. 91). Z obsahu spisu nevyplýva, že by bola žaloba (č. l.
85 doručená súdu a ani že bola súdom doručená žalovanej.

10. Splnenie procesných podmienok vytvárajúcich zákonný rámec pre reálne uplatnenie základného
práva na súdnu ochranu musí súd skúmať počas celého konania, keď procesné podmienky je možné
vymedziť práve ako predpoklady prípustnosti vydania meritórneho rozhodnutia.

11. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde.

12. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby. Iba
formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Ak neexistuje žaloba,

teda procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva,
nemôže súd viesť sporové konanie.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že už na č. l. 1 je žurnalizovaný návrh na začatie konania a návrh
na nariadenie predbežného opatrenia. Z textu tohto úkonu na str. 3 vyplýva návrh vo veci samej,

ktorého petit je vymedzený „navrhovateľ sa domáha práva vstupu a užívania dotknutej nehnuteľnosti za
trvania manželstva účastníkov“. Týmto síce nejasným, ale návrhom sa súd prvej inštancie zrejme vôbec
nezaoberal. Z podania žalobcu zo 17. septembra 2014 č. l. 20 označeného ako zmena a doplnenie
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva i súčasné podanie rovnopisu žaloby, ktorou sa
žalobca domáha určenia, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu so súp.

č. XX postavenom na parc. č. 156/111, ktorý sa nachádza v okrese Dunajská Streda, v obci K. K., k. ú.
R. K. a ktorý je evidovaný na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor,
pričom veľkosť ich spoluvlastníckych podielov je u každého 1/2. Pri samotnom tomto texte je súdom
prvej inštancie vyznačený zrejme pre absenciu takéhoto rovnopisu žaloby otáznik. Samotná žaloba vo
veci samej opatrená i potvrdením podateľne súdu o jej prijatí a zaevidovaní v súlade s § 13 O. z. č.

543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy sa však v spise nenachádza.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že v spise sa doposiaľ nenachádza žaloba, ktorej podanie na súd by bolo
preukázané ostáva sporným, o čom vlastne súd prvej inštancie konal a rozhodoval a či vo veci konal
a rozhodoval zákonný sudca.

15. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie konal bez splnenia procesných podmienok konania
a preto bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.16. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).