Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/128/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200799
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114200799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu L. Z., O.. X.X.XXXX, V. X. I. Č..
XXX, proti žalovanému: C.. U. Z., O.. X.XX.XXXX, V. X. V. Č.. XXX, právne zastúpenému Advokátska
kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, na ul. Užhorodskej č. 21, o náhradu škody,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 01.06.2017 č. k. 15C/6/2014 -
120 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 850
Eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi v
rozsahu 86 %.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka vo všeobecnej
rovine je každý povinný zachovávať taký stupeň pozornosti, ktorý je po ňom možné vzhľadom ku
konkrétnej časovej aj miestnej situácii rozumne požadovať, a ktorý objektívne posudzované je spôsobilý
zabrániť či aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd na živote, zdraví či majetku. Ak sa niekto

nespráva v súlade s takto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne, čo za
splnenia ďalších predpokladov zakladá jeho občianskoprávnu zodpovednosť za škodu podľa § 420
Občianskehozákonníka.Chovateľje povinnýpostaraťsa,abypredchádzalmožnémuvznikuškôd,ktoré
je zviera schopné vo svojom okolí spôsobiť a pokiaľ nie je na takú situáciu pripravený aby ju zvládol,
porušuje svoju prevenčnú povinnosť už tým, že sa pohybuje so zvieraťom v miestach, kde ku škode
na živote, zdraví a majetku môže dôjsť. Podľa ustanovení § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka je
zodpovednosť chovateľa za škodu spôsobenú domácim zvieraťom posudzovaná z hľadiska potrebného

dozoru nad chovaným zvieraťom a platí tu všeobecne predpokladané zavinenie s možnosťou vyviniť sa
v zmysle ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
3. V prejednávanej veci žalovaný nie je len tak bežným chovateľom domácich zvierať, nakoľko
ako samostatne hospodáriaci roľník vykonáva živnostenskú činnosť v oblasti poľnohospodárskych
produktov, chove hovädzieho dobytka a ekologickej farmy majúcu pôvod v prevádzke. Prevádzkovou
činnosťou je taká činnosť súvisiaca s predmetom činnosti (spravidla podnikateľskej, obchodnej),
ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovaním vyvíja. Predmet tejto činnosti je vymedzený v

zriaďovacej listine, v oprávnení k podnikateľskej činnosti, alebo v živnostenskom oprávnení. Za škodu
spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a Občianskeho zákonníka zodpovedá poškodeným
prevádzkovateľ takej činnosti, a to bez ohľadu na zavinenie, ak je škoda v príčinnej súvislosti s
prevádzkovou činnosťou. Ide teda o objektívnu zodpovednosť, ktorá umožňuje širšie a dôslednejšiezabezpečenie náhrady takejto škody. Poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí dokazovať
porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná
zvláštnou povahou prevádzkovej činnosti. Žalovaný sa zodpovednosti nemôže zbaviť tým, že preukáže,

že škodu nezavinil. Môže sa však úplne alebo čiastočne zbaviť zodpovednosti pokiaľ preukáže, že škoda
bola spôsobená neodvrátiteľnosťou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, alebo že škoda bola
zavinená vlastným konaním poškodeného. Ide pritom rovnako o objektívne posudzovanie konania bez
ohľadu na zavinenie, kde je dôležité len to, či a na koľko toto konanie viedlo k vzniku škody. K zbaveniu
sa zodpovednosti môže dôjsť len za situácie, že konkrétne okolnosti, ktorými bola škoda spôsobená

nie sú touto prevádzkou vyvolané a vznikli mimo vlastnej prevádzkovej činnosti. Od chovateľa sa
zvlášť na verejnom mieste očakáva zvýšená pozornosť a opatrnosť, pričom súd má za to, že žalovaný
flagrantne porušil povinnosti potrebného dozoru nad chovanými zvieratami. Predovšetkým žalovaný
nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že má právny titul na chov hovädzieho dobytka, vrátane
plemenného býka, na pasienkoch titulom nájomnej zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom.
Podľa vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu takáto nájomná zmluva so žalovaným neexistuje.

Slovenský pozemkový fond eviduje len žiadosť žalovaného, ktorá je v štádiu riešenia.
4. Žalovaný ďalej nezabezpečil podmienky bezpečnosti a ochrany práce so zvieratami, zvlášť s
plemenným býkom, keď stádo preukázateľne nebolo ohradené elektrickým oplotkom po celom obvode
pasienka,kdesastádonachádzalo.Uvedenévyplývazvýpovedívtrestnomkonanívypočutýchsvedkov,
ktorí potvrdili, že elektrický oplotok bol len na úseku v dĺžke cca 500 metrov a v mieste, kde sa nachádzal

žalobca s pánom I. sa elektrický oplotok nenachádzal. Ďalej bolo v konaní tiež preukázané, že stádo
bolo bez kontroly zodpovedajúcich osôb, kde ako to potvrdil sám žalovaný v čase od 16:00 hod do
16:50 hod. pri stáde prítomný nebol a nenachádzal sa tam ani pastier, čo taktiež vyplýva z výpovede
vypočutých osôb. Napriek vyjadreniu žalovaného, že v uvedený deň sa na pasienku nachádzal pastier
L. Z., zo svedeckých výpovedí a výpovede žalobcu to nevyplýva. Pokiaľ má ísť o L. Z. vypočutého v

trestnom konaní, tento uviedol, že pre žalovaného pracoval brigádnicky a v deň keď sa stal incident čistil
pasienky, teda rozhodne sa nevenoval dozoru nad hospodárskymi zvieratami. O tom, že plemenný býk
sa môže prejavovať ako veľmi nebezpečné zviera nemal súd vážnejších pochybností. Takéto prípady sa
vminulostistaliainformácieonichsúverejnedostupnénainternete(25.6.2015 voSvidníkubýknapadol
muža, zasahoval vrtuľník a dňa 28.10.2013 vo Vranove nad Topľou pastiera napadol býk, ťažkým

zraneniampodľahol).Otom,žepriprácisplemennýmibýkmijepotrebnédodržiavaťzásadybezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci svedčia aj pokyny verejne dostupné na internete, ktoré žalovaný ako odborný
chovateľ nepochybne ovláda, kde pri úkonoch s plemennými býkmi sa okrem ošetrovateľa vyžaduje
prítomnosť ešte jedného pracovníka pre prípad poskytnutia pomoci. Býk sa spravidla vodí na vodiacej
tyči bezpečne zapnutej do nosného krúžku, namiesto vodiacej tyče je možné použiť aj lano, avšak v

tomto prípade musia býka viesť dvaja ošetrovatelia. Býky, ktoré pôsobia vo voľných pasúcich sa stádach
sa oddeľujú od stáda v spevnených ohradách, oddelene od plemeníc. Aj keď sa tieto bezpečnostné
pokyny týkajú predovšetkým zamestnancov pri práci so zvieratami, aj z uvedeného je možné dospieť
k záveru, že manipuláciu s plemennými býkmi rozhodne nemožno podceňovať. Z pohľadu súdu je
potom odborné vyjadrenie spoločnosti Lenoxx s.r.o. so sídlom v Kaplnej tendenčné a nepresvedčivé.

Miestami odborné vyjadrenie vyznieva ako simplexný výraz ľudovej slovesnosti. Z pohľadu súdu nie
je významné, že chov hovädzieho dobytka nie je upravený právnymi predpismi, nakoľko zo strany
chovateľa došlo už v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka k porušeniu prevenčnej povinnosti
predchádzať možnému vzniku škôd starostlivosťou a zodpovednosťou za chované zviera. V tomto
konkrétnom prípade navyše žalovaný prevádzkuje podnikateľskú činnosť v poľnohospodárskej výrobe,

teda jeho zodpovednosť vyplýva z ust. § 420a Občianskeho zákonníka. Nakoľko škoda bola vyvolaná
zvláštnou povahou prevádzkovej činnosti a vo veci neboli zistené žiadne liberačné dôvody podľa § 420a
ods. 3 Občianskeho zákonníka, bolo potrebné žalobe v časti uplatnenej náhrady za bolesť vyhovieť.
5. Žalovaný síce z dôvodu právnej istoty namietal rozsah ujmy a výšku požadovanej náhrady, avšak
v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Žalobca predložil súdu lekársky posudok

bodového ohodnotenia bolesti, čo korešponduje so znaleckým posudkom U.. U. M., vypracovaného
pre potreby trestného konania. Žalobca tiež predložil čestné prehlásenie W. L. potvrdzujúce prítomnosť
žalobcu na ošetrení dňa 31.8.2012 o 18:30 hod..
6. V konaní bola preukázaná existencia škody na zdraví žalobcu, majúca pôvod v prevádzkovej činnosti
žalovaného a tiež príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a prevádzkovou činnosťou, čím je

daná zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Na strane poškodeného žalobcu nebolo zistené
zavinenie a ani sa nezistilo splnenie zákonných predpokladov pre aplikáciu ust. § 441 Občianskeho
zákonníkanajmäpríčinnejsúvislostimedzivznikomškodyaprotiprávnymkonanímžalobcu.Akžalovaný
poukazuje na znenie ustanovenia § 57 zákona č. 543/2002 Z.z. týkajúce sa vylúčenia pasienkov keďsa na nich pasie dobytok na voľný prechod cez pozemky vo vlastníctve (správe, nájme) štátu, obce,
právnickej osoby alebo fyzickej osoby je potrebné predovšetkým uviesť, že žalovaný nedisponoval
žiadnym právnym titulom umožňujúcim mu užívanie nehnuteľností. Ustanovenie § 57 zákona č.

543/2002 Z.z. je potrebné vykladať tak, že žalobca by sa dopustil protiprávneho konania vtedy, ak by
cielene vošiel do pevnej ohrady zabezpečujúcej plemenného býka a sám by sa takto dobrovoľne vystavil
nebezpečenstvu možnej škody. Žalobca takýmto spôsobom rozhodne nekonal. Z výpovede žalobcu, ale
aj svedka R. I. vyplýva, že zaregistrovali stádo kráv, ale nie prítomnosť plemenného býka, následkom
čoho žalobca sa pokúšal telefonicky kontaktovať žalovaného, avšak bezúspešne. Prítomnosť býka v

stáde kráv si žalobca, ako aj prítomný svedok všimli potom, ako sa od stáda odčlenil a útočil na nich.
Za absurdný výklad považuje súd výklad vyvodzovania zodpovednosti voči žalobcovi za stavu, keď
žalovaný nedodržal ani len elementárne povinnosti, ktoré ako chovateľ odborník dodržať mal.
7. S prihliadnutím na uvedené prvoinštančný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 850,- Eur
vychádzajúc z hodnoty bodu ohodnotenia bolestného. Celkovo z tohto titulu vznikol žalobcovi nárok na
zaplatenie sumy 865,- Eur, pričom žalobca si uplatnil len sumu 850,- Eur. Súd návrh žalobcu prekročiť

nemôže, preto mu priznal to, čo žalobca požadoval. Za nedôvodnú sa považovala žaloba o zaplatenie
cestovných nákladov v celkovej sume 62,- Eur, pretože relevanciu tohto nároku žalobca v konaní nijak
nepreukázal.
8. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 251, § 255 ods. 1 a ods. 2 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP.
9. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v

zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu
bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na nové
konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že žalovaný požiadal Slovenský pozemkový fond o uzavretie
nájomnej zmluvy, pričom túto skutočnosť potvrdil aj Slovenský pozemkový fond, ktorý eviduje len žiadosť
žalovaného nachádzajúcu sa v štádiu riešenia. Podľa ustanovenia § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003

Z.z. ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy, preukáže, že vlastníkovi jej uzatvorenie
navrhol a ten uzatvorenie nájomnej zmluvy neodmietol alebo nevyzval užívateľa pozemku na jeho
vrátenieaprevzatie,predpokladása,žemedzinimivznikolnájomnývzťahpodľatohtozákona;toneplatí,
ak vlastník uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ pozemku. V zmysle uvedeného
je medzi žalovaným a Slovenským pozemkovým fondom nájomný vzťah podľa zákona č. 504/2003

Z. z.. Existencia nájomného vzťahu, ako aj oprávnenia žalovaného užívať pasienky na svoju činnosť
ako samostatne hospodáriaceho roľníka nebola správne právne posúdená. Otázka existencie platného
nájomného vzťahu ale preto toto konanie nie je až tak podstatná. Žalovaný na mieste, kde došlo ku
škode, vykonáva svoju činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka vrátane pasenia kráv, čo v obci bolo
všeobecne známe a vedel o tom aj žalobca. Žalobca so svedkom R. I. išli na miesto, kde došlo k útoku

býka, aj napriek tomu, že sa žalovanému nedotelefonovali, a teda tam išli bez jeho vedomia či súhlasu.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia porušenie povinností žalovaného spočívalo aj v tom, že žalovaný
nezabezpečil podmienky bezpečnosti a ochrany práce so zvieratami, zvlášť s plemenným býkom, keď
stádo preukázateľne nebolo ohradené elektrickým oplotkom po celom obvode pasienka. Uvedené na
škodovú udalosť nemalo nijaký vplyv. Účelom oplotka bolo zamedziť úteku pasených zvierat. K úteku

zvierat nedošlo, veď ku škodovej udalosti došlo v rámci pasienku, nie mimo neho, a teda to, či oplotok
bol alebo nebol vybudovaný po celom obvode pasienka je pre toto konanie úplne irelevantné. Nebolo
ani tvrdené a ani preukázané, aby absencia oplotka mala akýkoľvek súvis so škodovou udalosťou.
Navyše na mieste, odkiaľ žalobca prišiel na miesto škodovej udalosti, oplôtok bol a na ceste bola
navyše aj zábrana. Žalobca teda vedel a musel vedieť, že vstupuje na pasienok. Napriek tomu žalobca

a svedok I. vstúpili na pasienok v priamom rozpore s ust. § 57 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane
prírody a krajiny. Toto zjavné a preukázané porušenie zákona zo strany žalobcu súd bagatelizoval,
nebral ho do úvahy a zaoberal sa nepodstatnými okolnosťami a úvahami o tom, či žalovaný mal platnú
nájomnú zmluvu alebo nie, či bol oplotok okolo celého pozemku, napriek tomu že zákon č. 543/2002
Z.z. nehovorí o nájme ale o pasení sa dobytka, t. j. o faktickej skutočnosti, ktorú žalobca videl a vnímal

a sám to spolu so svedkami aj potvrdil. Žalobca teda nemal oprávnenie vstúpiť na pasienok a vstupom
porušil povinnosť uloženú zákonom. Neoprávnený vstup žalobcu do prevádzkarne žalovaného mal
nepochybne podstatný a dôležitý vplyv na vznik škodovej udalosti. Nielenže ide o liberačný dovôd,
ale prinajmenšom ide o dôvod podľa ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka (spoluzavinenie
poškodeného)odôvodňujúcispoluzodpovednosťžalobcuakopoškodenéhozaškoduresp.úplnýprenos

zodpovednosti za škodu na žalobcu z dôvodu jeho zavinenia. Žiaden predpis neukladá povinnosť
žalovanému zabezpečiť prítomnosť zodpovedných osôb pri stáde, ktoré sa pasie vonku na pasienku.
Ak by žalovaný vedel, že žalobca chce prísť na uvedené miesto, kontrolu by zabezpečiť vedel osobne
či cestou svojich zamestnancov. Ale žalovaný o uvedenom nevedel (žalobca sa údajne pokúsil mudovolať, ale neúspešne, a už svoj pokus neopakoval) a nemal dôvod predpokladať, že na pasienok
neoprávnene vstúpia cudzie osoby a že tam dokonca zotrvajú. Súd nemá žiadne odborné vedomosti o
chove či pasení dobytka a spochybnil odborné vyjadrenie vyžiadané orgánmi činnými v trestnom konaní

a nie žalovaným. Obsah tohto vyjadrenia nemožno spochybniť len preto, že slovník odborníka na chov
dobytka nezodpovedá úrovni vyjadrovacích schopností právnikov. Podstata odborného vyjadrenia je ale
zrejmá, turovité zvieratá majú vrodený obranný reflex ( či už ide o býka alebo kravu ) a pri ohrození je
tento ich prejav inštinktom, ktorý aj človek musí rešpektovať. Žiaden právny predpis neukladá povinnosť
pri voľnom chove dobytka mať prítomného aj pastiera a to ani vtedy, ak je prítomný býk. Súd napokon

takýto právny predpis ani neuviedol. Jediné skutočné porušenie právnych predpisov bolo preukázané
na strane žalobcu. Čo sa týka vnútorného predpisu Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach , na
ktorý poukázal v odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd, tento nie je všeobecne záväzný a nevzťahuje
sa na pasenie dobytka žalovaným, ktorý dobytok zjavne nepásol v priestoroch Univerzity veterinárneho
lekárstva a navyše je zrejmý aj ďalší rozdiel - areál Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach nie je
pasienkom mimo obce určeným na pasenie dobytka, ale je určený primárne na

krátkodobý pobyt zvierat napr. pri ich liečbe a podobne a to v priestoroch UVL, kde sú budovy, cesty
resp. areál, kde je zvýšený počet ľudí. Inštinktívne obranné správanie sa turovitých zvierat je možné
považovať aj za vyššiu moc, toto je ich prirodzený reflex a obrana zakódovaná v ich genetickom kóde,
neovplyvniteľná ani žalovaným, ani žalobcom, ani nikým iným, čo je pre posúdenie zodpovednosti

žalovaného rovnako dôležité. Do priestoru určeného dobytku neoprávnene vstúpil žalobca a toto bola
príčina škodovej udalosti. Žalobca v tomto priestore jednoducho nemal čo robiť, zakazoval mu to aj
zákon, ale žalobca bol rozhodnutý tam vstúpiť aj keď nemal súhlas žalovaného a ani to žalovanému
neoznámil a aj keď videl stádo, neodišiel, ale zotrval na mieste. Bol to žalobca, ktorý porušil svoju
prevenčnú povinnosť. Nielenže útok býka svojou neoprávnenou prítomnosťou vyvolal, na čo býk

reagoval príchodom, fučaním, hrabaním, ale aj následne namiesto prevencie vzniku škody v čase, keď
útok býka ešte len hrozil, postupoval neprimerane okolnostiam, neustúpil, a tým v podstate zadal býkovi
príčinu jeho útok aj fyzicky zakončiť. V úplnom rozpore so základnou obozretnosťou a pozornosťou
žalovaný neustúpil, aby k útoku vôbec nedošlo, ale na mieste zotrval a útok v podstate vyprovokoval.
10. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

11. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
13. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej k vzniku škodovej udalosti došlo dňa 31.08.2012, kedy bol žalobca napadnutý býkom patriacim
žalovanému. Pri tomto napadnutí žalobca utrpel pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa, hlbokú

ranu dolnej končatiny chirurgicky ošetrenú a pomliaždenie ťažšieho stupňa krajiny bedrovej chrbtice.
Bolestné žalobcu v lekárskom posudku zo dňa 14.12.2012 (č.l. 9 spisu) bolo ohodnotené celkovo 55
bodmi. Že išlo o zranenia spôsobené býkom potvrdil vo svojom znaleckom posudku MUDr. U. M. (č.l. 10
až 22 spisu). Existencia škody ako jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu
preukázaná bola.

14. Rovnako sa preukázalo, že žalovaný ako samostatne hospodáriaci roľník má v predmete svojej
činnosti chov hovädzieho dobytka. Ide bez akýchkoľvek pochybností o prevádzkovú činnosť, pričom
zodpovednosť za škodu touto činnosťou vzniknutú upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 420a.
15. Podľa ustanovenia § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti za škodu sa ten, kto
ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou

pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Tieto okolnosti odôvodňujúce zbavenie sa
zodpovednosti musí preukazovať ten, kto zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 420a Občianskeho
zákonníka, teda žalovaný.
16. Vo vzťahu k záveru o neexistencii nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a Slovenským
pozemkovým fondom je treba zdôrazniť, že tento má oporu vo vykonanom dokazovaní. V priebehu

konania pred súdom prvej inštancie žalovaný svoje oprávnenie chovať hovädzí dobytok na pozemkoch
odvádzal od nájomnej zmluvy uzatvorenej so Slovenským pozemkovým fondom. Až v priebehu
odvolacieho konania v podanom odvolaní odvádzal vznik nájomného vzťahu od ustanovenia § 12 ods.
5 zákona č. 504/2003 Z. z., podľa ktorého ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy,preukáže, že vlastníkovi jej uzatvorenie navrhol a ten uzatvorenie nájomnej zmluvy neodmietol alebo
nevyzvalužívateľapozemkunajehovrátenieaprevzatie,predpokladása,žemedzinimivznikolnájomný
vzťah podľa tohto zákona; to neplatí, ak vlastník uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ

pozemku. Ide nepochybne o iný právny titul než je uzatvorenie nájomnej zmluvy. Ust. § 366 CSP
síce povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy, avšak odvolací súd je počas odvolacieho
konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli
použité, len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie. Okrem toho žalovaný ničím nepreukázal, aby takýto návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy,
umožňujúci v zmysle ustanovenia § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z. vznik nájomného vzťahu, aj
podal. Ak týmto návrhom mala byť žiadosť o nájom poľnohospodárskych pozemkov v katastrálnom
území I. zo dňa 01.06.2009 (č.l. 119 pripojeného vyšetrovacieho spisu) , táto žiadosť bola podaná v čase,
keď Slovenský pozemkový fond mal už nájomnú zmluvu vo vzťahu k poľnohospodárskym pozemkom

v katastrálnom území I. uzatvorenú s U. F., a to na dobu od 01.01.2007 do 31.12.2011 ( nájomná
zmluva zo dňa 23.02.2007 nachádzajúca sa na č.l. 120 až 123 pripojeného vyšetrovacieho spisu). Ak
nájomný vzťah s U. F. založený nájomnou zmluvou trval v čase podania žiadosti zo strany žalovaného,
ustanovenie § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z. umožňujúce za určitých podmienok vznik nájomného
vzťahu aj bez uzatvorenia nájomnej zmluvy, sa aplikovať nemohlo, nakoľko v tom čase Slovenský

pozemkový fond mal už uzatvorenú nájomnú zmluvu s inou osobou ako je žalovaný.
17. Slovenský pozemkový fond vo svojom podaní zo dňa 10.02.2017 ( č.l. 115 spisu) potvrdil, že U. mal
uzatvorenú nájomnú zmluvu do 31.12.2011.
18. Otázka, či žalovaný choval hovädzí dobytok na pozemkoch, ku ktorým mal nájomný vzťah alebo nie
všaknaposúdeniejehozodpovednostizaškoduspôsobenúžalobcoviniejeažtakvýznamná.Podstatné

je to, či žalovaný si počínal tak, aby nedošlo ku škode na zdraví žalobcu. Platí totiž ustanovenie
§ 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Uvedené ustanovuje zakotvuje
všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo. Ak si niektorý účastník
občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť treba vyvodiť, že si neplní

svoju právnu povinnosť a teda koná protiprávne.
19. Pokiaľ ide o odborné vyjadrenie spoločnosti Lenoxx s.r.o. zo dňa 13.09.2013 toto nemožno hodnotiť
akoobjektívne.Podľatohtovyjadreniaprioplotkovomspôsobechovuniejepotrebnáprítomnosťpastiera
alebo ošetrovateľa. Oplotenie bolo vyhodnotené za dostačujúce aj keď nebolo objektivizované, či stádo
bolo na pozemku z časti alebo úplne oplotenom.

20. Za zásadné pre posúdenie zodpovednosti žalovaného odvolací súd považoval stanovisko
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Prešov zo dňa 05.12.2012. V tomto stanovisku sa
poukázalo na ustanovenie § 22 ods. 6 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorého
vlastník zvieraťa alebo držiteľ zvieraťa je povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie úteku zvieraťa.
Porušenia tohto ustanovenia by sa chovateľ dopustil v prípade, ak by zvieratá boli pasené voľne bez

dohľadu držiteľa alebo ním povereným dostatočne početným personálom s primeranými schopnosťami,
vedomosťami a profesionálnym oprávnením. V prípade, že sú zvieratá umiestnené v trvalých alebo
dočasných oplotkoch bez kontroly držiteľom na paši, tieto zariadenia musia byť dostatočné na to, aby
zabránili nekontrolovanému úteku zvierat a v prípade elektrických oplotkov tieto musia byť vo funkčnom
stave, teda pod stanoveným napätím.

21. Čo sa týka povinnosti zabezpečiť opatrenia na zabránenie úteku zvieraťa táto nie je zameraná len
na ochranu zvieraťa ale aj na ochranu fyzických osôb pred možným útokom zo strany zvieraťa.
22. V čase napadnutia žalobcu býkom stádo hovädzieho dobytka sa nenachádzalo v oplotku a pri tomto
stáde nikto prítomný nebol. Elektrický oplotok sa nachádzal iba v jednej časti oddeľujúcej pozemky od
obce a ku škodovej udalosti došlo v časti elektrickým oplotkom nezabezpečenej . Elektrický oplotok

môže plniť svoj účel len vtedy, ak zabezpečuje celú oblasť, v ktorej sa hovädzí dobytok pasie a nie len
jej jednú časť.
23. Vo vzťahu k ustanoveniu § 57 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je potrebné
zdôrazniť, že toto ustanovenie na prejednávanú vec použiteľné nie je. V tomto ustanovení sa upravuje
právo každého pri rekreácii, turistike a obdobnom užívaní prírody na voľný prechod cez pozemky vo

vlastníctve, správe a nájme štátu, obce, právnickej osoby alebo fyzickej osoby. Žalobca so svedkom R.
I. predsa neprechádzali cez pozemky v súvislosti s rekreáciou, turistikou, či obdobným užívaním prírody,
ale za účelom výkonu pracovnej činnosti, ktorou bolo rezanie dreva. Na miesto výkonu prác sa dostali
traktorom po prístupovej ceste využívanej nielen miestnymi obyvateľmi ale aj turistami. Podľa vyjadreniaObce I. zo dňa 18.06.2014 ( č.l. 88 spisu) v blízkosti miestnej lokality s názvom „ Kozárová studňa“ sa
organizujú aj výlety pre deti základnej školy a materskej školy. Každý rok Miestny spolok Slovenského
červeného kríža vo I. na tomto mieste usporadúva vzdelávaco - poznávacie posedenia v prírode určené

pre deti. Cesta zároveň slúži aj ako prístup k miestnym lesom a poľnohospodárskym pozemkom.
24. Za takejto situácie ponechanie stáda s jedným býkom bez akéhokoľvek dozoru alebo bez toho ,
aby pasúce sa stádo bolo zabezpečené funkčným elektrickým oplotkom nemožno hodnotiť inak ako
nedodržanie základných povinností žalovaného , ktoré ako chovateľ hovädzieho dobytka dodržať mal
a mohol.

25. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku nebolo možné uvažovať ani o čiastočnom zavinení žalobcu v
súlade s ustanovením § 441 Občianskeho zákonníka. Pri škodovej udalosti okrem žalobcu bol prítomný
iba svedok R. I., ktorý priamo na otázku právneho zástupcu žalovaného uviedol, že od času, čo si býka
všimli,dodobykýmzaútočil,mohlouplynúťpolminútymožnomenej.Zatiaľčosvedokvyskočilnatraktor,
žalobca chcel ešte zobrať tašku, no medzitým ho býk už napadol. V tejto súvislosti je potrebné dodať,
že žalobca v čase útoku býka mal 73 rokov a teda jeho reakcie nemohli byť také rýchle ako v prípade

mladých osôb. Žalobcom nesprávne vyhodnotenie situácie, ak si myslel, že stihne zobrať aj tašku, nie
je okolnosťou odôvodňujúcou čo i len pomerné znášanie škody zo strany tohto účastníka.
26. Podľa ustanovenia § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje

inak.
27. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom ako má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami

procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku
dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá
by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.
28. V prejednávanej veci vykonané dôkazy boli súdom prvej inštancie správne vyhodnotené a zistený
skutkový stav mal oporu vo vykonanom dokazovaní. Subjektívna nespokojnosť žalovaného s tým, ako

boli niektoré dôkazy vyhodnotené nie je dôvodom odôvodňujúcim zmenu rozsudku či jeho zrušenie a
vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
29. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd rozsudok, s výnimkou nenapadnutého výroku o zamietnutí
žalobyvprevyšujúcejčasti,akovecnesprávnypotvrdilpostupomvyplývajúcimzustanovenia§387CSP.
30. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobcovi
v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).