Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200684
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116200684.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudkyňouMgr.ZuzanouČisovskouvovecižalobkyne:D.X.,V..Č..XXXXXX/XXXX,

Y. G. I. Y.Q., Y. XXXX/X, bytom t.č. I. H., H..Z. XX, zastúpenej: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka,
so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47233516, v konaní o určenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy a ochrane spotrebiteľa takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300044671 uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 27.1.2012 j e n e p l a t n á .

Priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 19.1.2016 domáhala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.8300044671, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 27.1.2012,
je neplatná.

2. Žalobkyňa tvrdila, že právnym úkonom, označeným ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 25.1.2012 požiadala žalovaného o poskytnutie finančných

prostriedkov. Na základe tejto žiadosti jej žalovaný schválil výšku úveru 1.500 EUR, počet splátok 42,
mesačnú splátku 80,37 EUR, RPMN vo výške 66,45 % a ročnú úrokovú sadzbu vo výške 70,01 %.
Žalovanýžalobkynireálneposkytolsumu1.224,25EUR.Žalovanýodsumy1.500EUR,t.j.odschválenej
výšky úveru, odpočítal sumu 275,75 EUR ako odplatu za poskytnutie služby v zmysle článku 8, odsek
8.1 písm. a/ Dohody o poskytnutí služby. Jednalo sa o odmenu za možnosť odkladu maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu. Popri ročnej úrokovej sadzbe 70,01 %, ktorého výška
je v rozpore s dobrými mravmi, tak ide o ďalšie plnenie v neprimeranej výške; poplatok je absolútne

neprimeraný k službe, ktorou je možnosť odkladu splátok. Odklad splátok neznamená ich odpustenie a
práve preto je cena tejto služby v rozsahu 18,38 % z výšky úveru, neprijateľná. Žalobkyňa ako spotrebiteľ
ešte ani nevyužila takúto službu a už ju zaplatila. Poplatok je neprijateľný nielen z dôvodu neprimeranosti
ceny tejto služby ale aj z dôvodu, že sa platí bez ohľadu na poskytnutie tejto vedľajšej služby. Žalovaný
tak získava prospech skôr, ako spotrebiteľ a pritom službu ani neposkytol. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že v
zmluve dohodnutá úroková sadzba vo výške 70,01 % päťnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu
13,08 %, uplatňovanú v danom čase bankami, preto dojednanie o úrokoch je neplatné pre rozpor s

dobrými mravmi podľa ust. § 39 Obč. zákonníka. Žalobkyňa ďalej namietala, že zmluva neobsahuje
základnú obsahovú náležitosť ustanovenú v § 9 ods.2 písm.f/ zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, t.j. dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, preto sa v zmysle ust. § 11 ods.1
písm.a) poskytnutý úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov. Na základe vyššie uvedeného malažalobkyňa za to, že žalovanému vznikol nárok len na zaplatenie reálne poskytnutej istiny vo výške
1.224,25 EUR. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že žalovaný na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa
27.1.2012, zabezpečujúceho predmetnú zmluvu o úvere, požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie

zrážok z jej mzdy vo výške 80,37 EUR mesačne. Zamestnávateľ jej počnúc od septembra 2015 uvedenú
sumu zo mzdy zrazil. Dohodu o zrážkach zo mzdy pokladala žalobkyňa za rozpornú s právom Európskej
únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou za neplatnú podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
Poukázala na to, že dohoda o zrážkach predstavuje inštitút tzv.mimosúdnych zrážok zo mzdy, ktoré
umožňujú postihovať majetok dlžníka, pričom dlžník nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi

tieto zrážky zastaviť. Moc nad majetkom dlžníka je tak koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na
stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva nepotrebuje súdne rozhodnutie. Dohoda tak poskytuje
veriteľovi priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa aj za situácie, kedy je zmluva, na zabezpečenie
ktorej dohoda o zrážkach slúži, zaťažená neprijateľnými zmluvnými podmienkami a v rozpore s
kogentnými ustanoveniami zákona. Žalobkyňa v tomto smere poukázala na viaceré rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ, zdôrazňujúce v rámci spotrebiteľskej kontraktácie nerovnováhu na úkor spotrebiteľa

a dôvodnosť súdnej ex offo ochrany. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej dohody
žalobkyňa odôvodňovala poukazom na to, že deklarovaním neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu.

3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne o dohode

o poskytnutí služby a odplate za poskytnutie služby sa bránil tvrdením, že pokiaľ žalobkyni poukázal
nižšiu sumu úveru, ako je uvedená v zmluve, nebolo to spôsobená tým, že by jej bol poskytnutý nižší
úver ako dohodnutý, ale tým, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dohodu poskytnutí služby v zmysle
článku 8 zmluvy o revolvingovom úvere. Predmetom dohody je samostatná služba v podobe záväzku
veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok. Z právneho hľadiska je teda predmetom plnenia právo

dlžníka na splnenie uvedeného záväzku veriteľa. Dohoda o poskytnutí služby je teda samostatným
úkonom a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere. Podpísaním žiadosti/zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru dlžník nepristupuje a neuzatvára automaticky dohodu o poskytnutí služby; táto
je podpisovaná osobitne. Výška odplaty preto predstavuje dohodu o cene služby a teda, nie je v zmysle
ust. § 53 ods. 1 Obč. zákonníka neprijateľnou podmienkou. Žalovaný ďalej napadol aj opodstatnenosť

tvrdení žalobkyne smerujúcich voči zmluve o revolvingovom úvere. Poukázal na ust. § 502 ods. 1
Obchodného zákonníka, podľa ktorého platí, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške,
inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Výška odplaty za
úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola ku dňu 18.6.2013 upravená v zmysle § 53
ods. 6 Obč. zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných

prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Zákon pritom výslovne určil, že pri porovnávaní sa
má vziať do úvahy nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku,
objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou priemernej
odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou

odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu a
nie na bankovom trhu, je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR a tá
bola v rozhodnom období vo výške 45,66 %. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne o absencii
obligatórnych náležitostí zmluvy. Uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia
zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov, tvoriace jednu splátku, uvedené

jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina,
úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. Vo
vzťahu k otázke neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný argumentoval, že takáto dohoda je
zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky, pričom neprijateľnou zmluvnou podmienkou z povahy
veci nemôže byť dohoda, ktorá kopíruje obsah zákonnej úpravy. Dohoda o zrážkach nemôže byť logicky

ani v rozpore s únijným právom, ak jej reguláciu spod únijného práva článok 1 odstavec 2 smernice
93/13/EHS vylučuje. Žalovaný poukázal aj na zákon č.129/2010 Z.z., ktorý s účinnosťou od 23.12.2015
považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za jeden z troch prípustných zabezpečovacích prostriedkov.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k.24 C 13/2016-77 zo dňa 13.12.2016 tak, že žalobe vyhovel.

Súd z vykonaného dokazovania uzavrel, že zo strany žalovaného nedošlo k prijatiu návrhu žalobkyne
na uzavretie zmluvy, t.j. nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Aplikujúc ust. §
40 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že zmluva o úvere predstavuje neplatný právny
úkon pre nedostatok písomnej formy podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda je absolútneneplatná.Nazákladetohtozáverupotomsúdkonštatoval,žeabsolútneneplatnájeajdohodaozrážkach
zo mzdy ako zabezpečovací inštitút pohľadávky zo zmluvy o úvere a neposudzoval tvrdenia žalobkyne
o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodov ňou tvrdených.

5. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.6 Co 153/2017-109
zo dňa 18.7.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Odvolací súd sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie nestotožnil. Poukázal na ust. § 11 ods.
1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa poskytnutý spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Zákon
č. 129/2010 Z.z. je lex specialis k Občianskemu zákonníku a Obchodnému zákonníku a vzhľadom na
skutočnosť, že odlišne stanovuje dôsledky nedodržania písomnej formy úverovej zmluvy (nesankcionuje

ich neplatnosťou), použitie všeobecnej úpravy o neplatnosti právneho úkonu pre nedodržanie písomnej
formy, obsiahnutej v ust. § 40 OZ, je vylúčené. Nedostatok písomnej formy úverovej zmluvy teda nemá
za následok jej (absolútnu) neplatnosť, ale iba bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a preto z dôvodu
nepreukázania neplatnosti úverovej zmluvy nemôže byť neplatná ani dohoda o zrážkach zo mzdy.
Skutočnosť, že k uzavretiu úverovej zmluvy medzi stranami sporu došlo, pritom v konaní sporná nebola.

Žalobkyni totiž úver bol žalovaným poskytnutý a žalobkyňa ho aj čerpala, čo v konaní nebolo sporné.

7. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bolo posúdiť, či uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy
spĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka, následne, či ju možno považovať
za formulárovú zmluvu, ak bola uzavretá spolu so zmluvou o úvere, či bola individuálne dohodnutá, či

jej podpisom (ne)bol podmienený podpis samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a teda, či zásady
vyslovené v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ostatné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv a ochrany spotrebiteľa sa vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia, nielen na hlavnú zmluvu.
Aksúddospejekzáveru,žezásadyvyslovenévust.§53ods.1OZaostatnýchustanoveniachtýkajúcich
sa spotrebiteľských zmlúv sa vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy, je

potrebné preskúmať, či dohoda (ne)obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán a tiež posúdiť obsah dohody o zrážkach zo mzdy z hľadiska
systému ochrany spotrebiteľa zavedeného Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. V prípade, že dohoda obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, uviesť konkrétne, o ktoré ustanovenia dohody

sa jedná, a z čoho konkrétne vyplýva daná nerovnováha v právach a povinnostiach.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov predložených žalobkyňou a žalovaným.

9. V konaní nebolo sporné, že na formulári, vypracovanom žalovaným, označenom ako Žiadosť o

poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere žalobkyňa dňa 25.1.2012 požiadala
žalovaného o poskytnutie úveru.

10. Z bodu 7 tohto formuláru vyplýva, že neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere tvoria Zmluvné dojednania
k zmluve o revolvingovom úvere.

11. V článku 2 Zmluvných dojednaní k zmluve o revolvingovom úvere je uvedené, že vyplnená
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, podpísaná dlžníkom, je návrhom na uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere. Zmluva je uzavretá a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka aj
veriteľa. Veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi Oznámenie veriteľa o schválení úveru a jeden rovnopis

zmluvy o revolvingovom úvere.

12. Predmetný formulár opatrila svojim podpisom žalobkyňa dňa 25.1.2012 a to osobitne pod bodom
8 a osobitne pod celým formulárom. Žalovaný opatril formulár pečiatkou a podpisom konajúcej osoby
dňa 27.1.2012.

13. Z listiny, označenej ako Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom
úvere č. 8300044671 zo dňa 27.1.2012 súd zistil, že žalovaný schválil poskytnutie úveru žalobkyni s
nasledovnými podmienkami: schválená výška úveru 1.500 EUR, splatnosť úveru 42 mesiacov, výškamesačnej splátky úveru 80,37 EUR, dátum splatnosti prvej splátky úveru 16.3.2012, dátum splatnosti
poslednej splátky úveru 16.8.2015, periodicita splácania úveru mesačná, dátum splatnosti splátky v
priebehu periódy splácania 16., celková výška úveru 1.500 EUR, RPMN úveru 66,45 EUR, priemerná

hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy 45,66 EUR, schválená výška revolvingu 902,92 EUR,
výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 80,37 EUR, RPMN po vykonaní revolvingu
(predpokladaná výška) 60,49 %, úverový limit 1.500 EUR, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť
(t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.375,54 EUR, odplata za poskytnutie služby v zmysle
článku 8 ods. 8.1 písm. a) dohody o poskytnutí služby 215,75 EUR, ročná úroková sadzba úveru 70,01

%, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu (t.j. revolving + úroky za celú dobu
čerpania revolvingu) 1.928,88 EUR, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %, ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania 9 %, dátum nadobudnutia platnosti zmluvy 27.1.2012.

14. V konaní nebolo sporné, že žalobca úver poskytol a žalobkyňa ho čerpala.

15. Z listiny označenej ako Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.8300044671 súd zistil,
že žalovaný ako veriteľ („spoločnosť“) a žalobkyňa ako dlžník sa dohodli, že pohľadávka žalovaného
voči žalobkyni zo zmluvy o revolvingovom úvere č.8300044671 sa zabezpečí dohodou o zrážkach zo
mzdy žalobkyne.

16. Obsah dohody o zrážkach zo mzdy je nasledovný:

Bod I.: „Spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť
poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom
úvere čiastku vo výške 1.500 EUR. V zmysle zmluvy/dodatku k zmluve má dlžník právo, aby mu

v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv.revolvingu. Pohľadávky
spoločnosti zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom, vrátane všetkých prípadných revolvingov
poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými
pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok a ďalšími
prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti

so zmluvou a jej prípadnými dodatkami.

Bod II: Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti
mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne a odvádzať ich na bankový účet
spoločnosti vo výške 80,37 EUR mesačne.

Strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v
dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania
pohľadávokvýškamesačnýchzrážokzomzdyvnajbližšomnasledujúcommesiacičimesiacochzvýšená
nad dohodnutú výšku a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych

predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a to všetko do doby úhrady
všetkých pohľadávok v omeškaní.

Bod III: Strany sa dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávanú do doby, než spoločnosť
zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jej pohľadávky zo zmluvy alebo v súvislosti so zmluvou

a jej prípadných dodatkov, sú splatené.“

17. Dohoda o zrážkach zo mzdy je podpísaná dňa 25.1.2012 žalobkyňou a dňa 27.1.2012 žalovaným.

18. Z dokladov o vyúčtovaní mzdy súd zistil, že zamestnávateľ žalobkyne, W..N..N. H. N..V..Q.. zrážal

žalobkyni v septembri, októbri a novembri 2015 po 80,37 EUR (zrážka pre nebankové subjekty).

19. Vzhľadom na predmet konania súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu v prvom
rade skúmal, či uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 551
Občianskeho zákonníka,

20. Podľa ust. § 551 ods.1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.21. Podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací právny prostriedok, slúžiaci na
zabezpečenie a uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Ide o dvojstranný právny úkon, na ktorý
sa vzťahujú aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o

uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok.

23. Súd konštatoval, že vyššie uvedené obsahové náležitosti posudzovaná dohoda o zrážkach zo mzdy
neobsahuje, resp. sú vymedzené neurčito.

24. Právny úkon je neurčitý, a teda neplatný, ak vyjadrený prejav vôle je síce po jazykovej stránke

zrozumiteľný,avšaknejednoznačnýzostávajehovecnýobsah,pričomneurčitosťtohtoobsahunemožno
odstrániť a preklenúť ani za použitia výkladových pravidiel. Podľa súdnej praxe nestačí, že zmluvnej
strane, resp. zmluvným stranám je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je zároveň objektívne
poznateľné aj osobám, ktoré zmluvnými stranami nie sú.

25. V danom prípade dohoda o zrážkach neobsahuje určitým spôsobom vymedzenú výšku pohľadávky,
ktorá má byť zabezpečená. Opisuje len možné spôsoby jej vzniku v budúcnosti. Vymedzenie
zabezpečovanej pohľadávky takým spôsobom, ako je obsiahnuté v predmetnej dohode, t.j. že
pohľadávka veriteľa zahŕňa aj pohľadávky z prípadných ďalších revolvingových zmlúv, ďalej zmluvné
pokuty, náklady, ktoré žalovanému vzniknú v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne jeho

ďalšie pohľadávky, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov, je neurčité a preto
neplatné podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy
musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne
prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.
Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľa musí vedieť druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o

zrážkach zo mzdy a jej výšku. Suma 1.500 EUR, uvedená v bode I. dohody o zrážkach zo mzdy, bola
uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru. Neurčité je aj zmluvné dojednanie v článku II. dohody o zrážkach zo mzdy,
týkajúce sa výšky zrážok (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo
mzdy), podľa ktorého, ak z akéhokoľvek dôvodu nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy

vykonaná v dohodnutej výške (80,37 EUR), bude zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad
dohodnutúsumu.Ideojednostranné,neprimeranézvýhodneniezmluvnejstranyveriteľa,pretožemábyť
uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Súd má za to, že je neprípustné navyšovať zrážky
zo mzdy nad dohodnutú výšku. Dojednanie o takomto postupe predstavuje obchádzanie základnej
náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy, t.j. výšky zrážok zo mzdy.

26. Súd tiež vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zásady vyslovené v ust. § 53 ods. 1 OZ a
ostatných ustanoveniach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, sa vzťahujú aj na posudzovanú dohodu
o zrážkach zo mzdy, ktorá má formulárovú povahu a zároveň, dohoda obsahuje ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

teda žalobkyne.

27. Podľa ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28. Podľa ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

29. Podľa ust. § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.30. Podľa ust. § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti.

31. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32. Podľa ust. § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

33. Podľa ust. § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

34. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách, sú neplatné.

35. V danom prípade nebolo sporné, že posudzovaná dohoda o zrážkach zo mzdy, zabezpečujúca
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, svojim charakterom predstavuje spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 ods.1
až 4 Občianskeho zákonníka). Bolo preto povinnosťou súdu ex offo skúmať, či dohoda neobsahuje

neprijateľnépodmienkypodľaust.§53anasl.Občianskehozákonníka.Súdvtomtosmerepoukazujena
konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudky Oceáno Group Editorial a Salvat Editores C-
240/98 až C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C- 168/05, Pannon GSM Zrt. C- 243/08 a vec Asturcom
C- 40/08 a ďalšie), v ktorej sa zdôrazňuje, že systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) vychádza z myšlienky, že

spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah,
a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice
stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z

ktorého vychádza ochrana zavedená smernicou, pritom odôvodňujú, že vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, a taktiež má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok.

36. Ako to vyplýva z vyššie citovaných právnych noriem, kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli dodávateľom vopred
pripravené a spotrebiteľ nemal vplyv na ich obsah, resp. nemohol meniť ich obsah. V predmetnej veci je

zrejmé, že zmluva o úvere, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá ju zabezpečuje, predstavuje typickú
formulárovú zmluvu. Text zmluvy i dohody je predformulovaný na tlačive žalovaného a teda, evidentne
ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly, na ktorých žalobkyňa ako spotrebiteľka
nijakým spôsobom neparticipovala. Na strane žalovaného ako dodávateľa a nie na strane žalobkyne
ako spotrebiteľa bolo dôkazné bremeno preukázať, že žalobkyňa si individuálne vyjednala dohodu o

zrážkach zo mzdy (§ 53 ods.3 Občianskeho zákonníka). V tomto smere však neboli doložené žiadne
relevantné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní.

37. Súd mal za to, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť odmietnuť takéto zabezpečenie
poskytnutého úveru. V tomto smere súd poukazuje na fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi

žalobkyňou a žalovaným uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere, t.j. dňa 27.1.2012. V uvedený
deň, t.j. 27.1.2012 totiž zmluva o úvere ako aj dohoda o zrážkach nadobudli účinnosť a to v dôsledku
akceptačného prejavu vôle žalovaného, ktorý zmluvu aj dohodu podpísal v tento deň. Žalobkyni však
boli formulárové predtlače zmluvy o úvere ako aj dohody o zrážkach zo mzdy predložené žalovanýmuž o dva dni skôr. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobkyňa obe, t.j. zmluvu o úvere,
ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy podpísala dňa 25.1.2012. V konaní nebolo preukázané, že by
žalobkyňa mala možnosť odmietnuť podpísanie dohody o zrážkach zo mzdy s tým, že by to nemalo

vplyv na poskytnutie úveru. Z uvedeného vyplýva, že už v čase vzniku zmluvy o úvere bola žalobkyňa
ako spotrebiteľ nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohla odmietnuť,
keďže jej uzavretím bolo podmienené poskytnutie úveru zo strany žalovaného. Žalobkyňa tak mohla
dohodu o zrážkach zo mzdy buď odmietnuť, čím by si zmarila možnosť, aby jej bol úver poskytnutý alebo
zmluvu o úvere vrátane dohody o zrážkach zo mzdy podpísať. Na podporu tohto záveru súd poukazuje

na Zmluvné dojednania tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, z obsahu ktorých je zrejmé, že
žalovaný vopred priamo počítal s existenciou dohody o zrážkach. V článku 13.2. Zmluvných dojednaní
sa uvádza, že v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku
podľa tejto zmluvy je veriteľ oprávnený platiteľovi mzdy dlžníka dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať
sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy. Aj v článku 8.4. Zmluvných dojednaní sa uvádza,
že v prípade, ak zamestnávateľ nevykoná zrážku zo mzdy dlžníka v riadnom výplatnom termíne alebo

urobí zrážku v čiastke nižšej ako je splátka úveru, dlžník sa zaväzuje uhradiť príslušnú splátky alebo
rozdiel na účet veriteľa.

38. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy nemá charakter individuálne
dojednaných zmluvných ustanovení, preto tieto ustanovenia nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Túto zákonnú požiadavku však
uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je naformulovaná, nespĺňa.

39. Predovšetkým je potrebné uviesť, že výpočet neprijateľných podmienok uvedený v ust. § 53 ods.4
Občianskeho zákonníka je uvedený príkladmo. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovení

spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže
súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v ust. § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka
okruh týchto podmienok rozšíriť. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
podľa ust. § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka patria okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú

s nesplnením jeho záväzku, prípadne ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je
v súlade so zmluvou alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi. Práve predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba
jej predložením zamestnávateľovi žalobkyne a oznámením výšky jej dlhu podľa vlastného uváženia
žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby žalovaným

požadovaná pohľadávka voči žalobkyni prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Aj napriek tomu,
že v dohode o zrážkach zo mzdy je uvedená výška pohľadávky žalovaného 1.500 EUR z titulu
zmluvy o úvere, zároveň v samotnom bode I. dohody je uvedené, že cit. „Pohľadávky voči dlžníkovi
zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých
dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi,

ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi
a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v
súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov“. Je teda možné, že v rámci takto žalovaným vyčíslenej
pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho
prieskumu. Inak povedané, sám žalovaný meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobkyne ako

spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade
s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej
kontrole primeranosti a žalobkyňa je vystavená neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Preto
súd nemal inú možnosť, iba konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je formulovaná,
umožňuje žalovanému ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím reálne dochádza k

narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne
ako spotrebiteľa a z tohto dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku.

40. Ako už súd uviedol vyššie, už v čase vzniku zmluvy o úvere bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená
uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohla odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo

podmienené poskytnutie úveru. Žalobkyňa tak mohla dohodu o zrážkach zo mzdy buď odmietnuť, čím
by si zmarila možnosť, aby jej bol úver poskytnutý, alebo zmluvu o úvere vrátane dohody o zrážkach
zo mzdy podpísať, čím sa podrobila vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly
opodstatnenosti výšky pohľadávky. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje dodávateľovi kedykoľvekv čase platnosti zmluvy siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené
nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. z neplatných právnych úkonov a žalobkyňa ako dlžník
napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by sporný právny vzťah judikovalo, nemôže tieto

zrážky zastaviť. Moc nad majetkom spotrebiteľa je teda koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na
stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva pre účely tzv.mimosúdnych zrážok zo mzdy dlžníka
nepotrebuje súdne rozhodnutie. Takýto stav podľa názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne, ktorá je povinná sa
takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly. Súd preto posudzovanú

dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je s poukazom na ust.
§ 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatná.

41. Z uvedeného vyplýva aj naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení neplatnosti
dohody, v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., účinného v čase podania žaloby, ako aj ust. § 137 písm.c)
zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného v čase rozhodovania

súdu. S daným určovacím petitom totiž žalobkyňa dosiahla odstránenie spornosti práva alebo neistoty v
danom právnom vzťahu medzi sporovými stranami, keďže súd deklaroval, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je. Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobkyne ako dlžníčky bolo neisté
a súčasne by bolo ohrozené jej právo na disponovanie s jej mzdou. Dohoda o zrážkach nie je založená
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške jeho pohľadávky

a príslušenstva a hoci výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými
podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex
offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže
sám vyhodnotiť.

42. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

44. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Súd žalobe vyhovel, preto žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1

CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).