Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by Ing. Mgr. Zuzana Dinková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Er/351/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108204590
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Zuzana Dinková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6108204590.2
Uznesenie
OkresnýsúdBanskáBystricavprávnejvecivýkonuexekúcievprospechoprávneného:SR-Ministerstvo
vnútraSlovenskejrepubliky,Pribinova2,81272Bratislava,IČO:00151866,protipovinnému:I.,vedenej
súdnou exekútorkou: JUDr. Andrea Cimermanová, Exekútorský úrad so sídlom Francisciho 1044/6,
960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 46/2008, na vymoženie 33,19 eur, rozhodujúc o podnete na zastavenie
exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v sume 30,66 eur, a to
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Poverením Okresného súdu Banská Bystrica bola súdna exekútorka Mgr. Monika Mikulíková, ktorej
náhradníčkou sa stala JUDr. Andrea Cimermanová, poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia
vydaného Okresným riaditeľstvom PZ Ružomberok č. AA 1155759 zo dňa 24.05.2006. Exekučné
konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnej exekútorke doručený dňa 10.3.2008.
2. Pôvodným oprávnením bolo SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline. Rozhodnutím
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácii č. p. SLV-PS-1120/2012
bolo v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ku dňu 31.12.2012 Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Žiline ako rozpočtová organizácia zrušené. V zmysle § 21 ods. 13 zákona č.
523/2004 Z. z. práva a povinnosti rozpočtových organizácii prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa,
ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
3. Súdna exekútorka po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie doručila súdu dňa 11.3.2014 podnet
na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel ako nemajetný.
4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení od
1.4.2017, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do
31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku Exekučného poriadku v znení do 31.10.2013
(ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.7. Podľa § 7 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a
povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
8. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.
9. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by
exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Na podnet súdnej
exekútorkysúdzrozhodnutiaOkresnéhosúduBanskáBystricač.k.25D/331/2008,Dnot87/2008zodňa
24.7.2008 zistil, že povinný zomrel, pričom nezanechal žiadny majetok, čo s poukazom na ustanovenie
§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka znamená, že spôsobilosť povinného, fyzickej osoby, mať práva a
povinnosti zanikla jeho smrťou, pričom povinný zomrel ako nemajetný. V dedičskom rozhodnutí mal
súd za preukázanú nemajetnosť povinného. Keďže z dôvodu zastavenia dedičského konania povinného
pre jeho nemajetnosť neprešla vymáhaná povinnosť z exekučného titulu na jeho právnych nástupcov
(dedičov), súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z a s t a v i l.
10. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,
účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
12. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
13. V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku súd zaviazal
oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnej exekútorke, pretože v dedičskom konaní bola preukázaná
nemajetnosť povinného. Súdna exekútorka má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie
nároku. Súdna exekútorka žiadala priznať trovy exekúcie v zmysle § 14, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.4.2008 (ďalej
len „vyhláška“).
14. Podľa § 14 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny
exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 €).
15. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
16. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
17. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanejhodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto
zákona o daň z pridanej hodnoty.
18. Súdna exekútorka vyčíslila a žiadala priznať trovy exekúcie v celkovej sume 129,17 eur tak, že
v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky žiadala priznať časovú odmenu za 8 hodín vynaložených na
exekúciu v sume 53,12 eur (spracovanie návrhu a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia 60 min.,
vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 60 min., vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti
pre SP 3 hodiny, vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti pre banky 120 min., vypracovanie
časovej špecifikácie 60 min.); ďalej v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v spojení s § 15 vyhlášky
žiadala priznať paušálnu odmenu za 7 úkonov exekučnej činnosti v sume 23,24 eur (získanie poverenia
na vykonanie exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, každé zisťovanie
majetku povinného /účet v banke, platiteľ mzdy/ - 5 úkonov); v zmysle § 22 vyhlášky žiadala priznať
náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 9,40 eur, náhradu za spotrebu kancelárskeho materiálu
a iné výdavky v sume 6,64 eur, náhradu za archiváciu spisu v sume 6,64 eur, náhradu za kopírovanie v
sume 1,10 eur, náhradu za overovanie v sume 7,50 eur a v zmysle § 196 Exekučného poriadku žiadala
priznať 20 % DPH z odmeny a náhrad v sume 21,53 eur.
19. Súd priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie v celkovej výške 30,66 eur pozostávajúce z paušálnej
odmeny za 7 úkonov exekučnej činnosti v sume 23,24 eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1
úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, každé zisťovanie majetku povinného /účet v
banke, platiteľ mzdy/ - 5 úkonov), z náhrady hotových výdavkov za poštovné v sume 2,31 eur (doručenie
upovedomení o začatí exekúcie), nakoľko sa v spise súdnej exekútorky nachádzali dve doručenky
preukazujúce vznik poštových výdavkov v tejto sume a z DPH vo výške 20 % z odmeny a náhrad v
sume 5,11 eur.
20. Súd súdnej exekútorke nepriznal časovú odmenu za úkony spracovanie návrhu a vypracovanie
žiadosti o udelenie poverenia 60 min., vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 60 min.,
vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti pre SP 3 hodiny, vypracovanie žiadosti o poskytnutie
súčinnosti pre banky 120 min. z dôvodu, že súdna exekútorka si za označené úkony uplatňovala okrem
časovej i paušálnu odmenu, ktorá jej bola za ich vykonanie priznaná. V opačnom prípade by došlo
k duplicitnému odmeňovaniu tých istých úkonov exekučnej činnosti. Je nesporné, že napr. k získaniu
poverenia je potrebný úkon exekútorky, ktorým je vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia. Získanie
poverenia na vykonanie exekúcie v sebe zahŕňa aj vyhotovenie a podanie žiadosti o jeho udelenie
na súd a tak je to aj v prípade ďalších taxatívne vymedzených úkonov exekučnej činnosti, za ktoré je
vyhláškou ustanovená paušálna odmena. Iný výklad by viedol k neúmernému a neúčelnému zvyšovaniu
odmeny exekútorky a tým aj trov exekúcie. Súd ďalej nepriznal súdnej exekútorke odmenu za úkon
vypracovanie časovej špecifikácie 60 min. z dôvodu, že takýto úkon nie je možné podľa názoru súdu
považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí
jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Pokiaľ si súdna exekútorka vyúčtovala
a uplatnila trovy exekúcie, tento úkon nie je podľa názoru súdu vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou
by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí.
V danom prípade ide iba o takú činnosť súdnej exekútorky, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia
pohľadávky oprávneného, ide o činnosť vykonávanú vo svoj vlastný prospech, inak je vyčíslenie trov
imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších
úkonov vykonávaných súdnou exekútorkou. Navyše, pokiaľ má súdna exekútorka postavenie účastníka
konania v časti rozhodovania o trovách exekúcie, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania.
21. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to
takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti.
V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd skúmal, či
vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom
ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu
spisu súdnej exekútorky. Súd vo zvyšku náhradu hotových výdavkov za poštovné nepriznal, pretože
výška takto uplatnených poštových výdavkov nebola v spise súdnej exekútorky preukázaná pripojenými
doručenkami a preto ju súd považuje za nepreskúmateľnú.
22. Súd ďalej súdnej exekútorke nepriznal náhradu hotových výdavkov za spotrebu kancelárskeho
materiálu a iné výdavky 6,64 eur, náhradu za kopírovanie 1,10 eur, náhradu za overovanie 7,50 eur aza archiváciu spisu v sume 6,64 eur, nakoľko vznik, ani výška takýchto výdavkov nebola v spise súdnej
exekútorky preukázaná, súdna exekútorka nepredložila relevantné faktúry, ani iné doklady preukazujúce
vznik takýchto výdavkov, a preto súd považuje tieto hotové výdavky za nepreskúmateľné. Niet pochýb
o tom, že súdnej exekútorke vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad
výdavky na chod exekútorského úradu, ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie. Súd je
však toho názoru, že za tieto potreby náhrada neprináleží, nakoľko ani pri extenzívnom výklade § 22
vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným výdavkom demonštratívne uvedeným vo vyhláške. Na základe
výkladu § 22 vyhlášky má súd za to, že normotvorca nezahrnul vyššie spomenuté náklady vrátane
nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, nakoľko zrejme pri vzniku vyhlášky predpokladal,
že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov by bolo obtiažne a v niektorých prípadoch exekúcie až
nemožné a preto si súdna exekútorka náhradu za kancelárske potreby hradí práve z odmeny za svoju
činnosť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 301/2009
zo dňa 17.12.2009, ktoré vychádza z ustanovenia § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v zmysle ktorého
výdavky na drobný kancelársky materiál sú súčasťou odmeny súdneho exekútora. Otázku náhrady
hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I.
ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je
výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné
a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky
materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr.
perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady
na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume
náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani
zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Čo sa týka nákladov na archiváciu spisu
tieto súdnej exekútorke nepatria, pretože jej nevzniknú v súvislosti so samotným výkonom exekúcie, ale
treba ich považovať za administratívny výdavok spojený s existenciou exekútorského úradu, ktorého
vynaloženie súdnej exekútorke vyplýva priamo zo zákona, pričom nesmeruje k vymoženiu konkrétnej
pohľadávky. Na účastníka nemožno prenášať náklady, ktoré nesúvisia bezprostredne s vymáhaním
nároku z exekučného titulu, a preto tieto náklady nie je možné osobitne odmeňovať. V zmysle ust. §
209 Exekučného poriadku sa ukončené spisy ukladajú a uschovávajú v kancelárii exekútora. Súdna
exekútorka má zákonnú povinnosť ukončené spisy uchovávať vo svojej kancelárii.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15
dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné,
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.