Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 7, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/415/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313225888
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4313225888.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v právnej veci žalobkyne: maloletá S., zastúpená zákonným zástupcom - otec

Y., právne zastúpená Mgr. Ľudovít Paulovič, advokát so sídlom v Lučenci, Martina Rázusa č. 19,
proti žalovaným: 1/ H., právne zastúpený: JUDr. Tibor Nagy, advokát so sídlom v Nových Zámkoch,
Kukučínova č. 8, 2/ V., právne zastúpená: JUDr. Radko Petruňo, advokát, Advokátska kancelária
ABELOVSKÝ - PETRUŇO, so sídlom vo Zvolene, Tehelná č. 189, o náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1 rade a 2 rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v
sume 10.000 eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného

zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu plnenia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalovaní v 1 a 2 rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 366
eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Maloletá žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2013 domáhala náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 eur.

2. Žalobkyňa v písomne podanej žalobe uviedla, že podľa trestného spisu Okresného súdu v Pezinku
sp.zn. 3T /129/2012 dňa 23.12.2010 v čase o 06.45 hod. spôsobil U. v smere zo Senca do Sládkovičova
ako vodič nákladného motorového vozidla zn. Volvo, evidenčné číslo T. s návesom ev. číslo T. dopravnú

nehodu, pričom porušil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a/, § 16 ods. 1
Zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávke, keďneprispôsobilrýchlosťjazdynajmäsvojimschopnostiam,
vlastnostiam vozidla a poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré
možno predvídať, čo malo za následok, že z uvedeným vozidlom v dôsledku brzdenia na vozovke so
zníženou adhéziou pri súčasnej zmene smeru jazdy nákladnú súpravu uviedol do smerovej nestability
(bočnéhošmyku)vdôsledkučohodošlokjejzlomeniuanásledneprejazdomťahačaprednoučasťoudo
protismeru, kde narazil do oproti idúcich osobných motorových vozidiel, jedným z ktorých bolo osobné

motorové vozidlo zn. Škoda Felícia ev. číslo V. XXX CA, ktoré viedla vodička K., čím spôsobil K.,
hlavne zranenia zlomeninu hrudnej kosti, viacnásobné zlomeniny rebier, pomliaždenie plúc a najmä
úplné pretrhnutie steny hrudnej srdcovnice s násl. masívnym zakrvácaním do pohrudnicových dutín a
tkanív medzipľúcia, na následky ktorých po dopravnej nehode zomrela. V žalobe žalobca uviedol, žeako vyplynulo z policajného vyšetrovania v priebehu dopravnej nehody, príčinou jej vzniku bolo závažné
porušenie zákonných povinností zamestnancom žalovaného v 1/ rade uložených mu zákonom č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke. Následkom trestného činu bola smrť K. ktorá bola matkou maloletej žalobkyne.

V žalobe žalobca uviedol, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, bolo v čase vzniku
nemajetkovej ujmy žalobkyne povinne zmluvne poistené u žalovaného v 2/ rade a to poistnou zmluvou
č. 8XXXXXXXXX. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že povinnosť nahradiť spôsobenú škodu má teda nielen
žalovaný v 1/ rade, ale aj žalovaný v 2/ rade ako poisťovateľ a poškodená žalobkyňa má pritom podľa
§ 15 Zákona o PZP právo domáhať sa náhrady škody priamo aj proti žalovanému v 2/ rade, ako

poisťovateľovi. Žalobca uviedol, že sa domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 eur, s
poukazom jednak na závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá je nenapraviteľná a bude sprevádzať pozostalú
žalobkyňu po celý zvyšok života a ďalej na závažné okolnosti prípadu a to hrubé porušenie dôležitých
povinností, ktoré viedli k tragickej dopravnej nehode a zapríčinili stratu matky žalobkyne. Za primeranú
výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch pre žalobkyňu za jej zásah do práva na ochranu osobnosti,
konkrétne práva na súkromie a rodinný život žalobkyne a rozvoj citových väzieb s matkou, považoval za

primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že platí zásada,
podľa ktorej ak neoprávnený zásah do osobnosti bol spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou
alebo fyzickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej alebo fyzickej osoby, kedy určujúcim je
existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu činnosti takejto osoby, potom v týchto
prípadoch občianskoprávna sankcia podľa § 13 O.Z. postihuje samotnú právnickú osobu, alebo fyzickú

osobu podľa analógie § 420 ods. 2 O.Z. v spojení s § 853 O.Z. Žalobkyňa uviedla, že je potrebné uviesť,
že žalovaný v 1/ rade bol v čase dopravnej nehody prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým bol
spôsobený zásah do osobnosti žalobkyne, preto je možné aj analogické použitie § 427 a nasl. O.Z. v
spojení s § 853 O.Z.
3 12C /415/2013

pri určení osoby zodpovednej za zásah do osobnosti žalobkyne. Žalobkyňa ďalej uviedla, že na základe
trestného konania možno vyvodiť záver, že vodič U. porušil dopravné predpisy, v dôsledku toho došlo
ku vzniku dopravnej nehody aj k jej následkom, v dôsledku ktorých došlo k úmrtiu matky žalobkyne. Je
nepochybné, ako uviedla žalobkyňa v žalobe, že v tomto prípade žalovaný v 1/rade zasiahol do práv

na ochranu osobnosti žalobkyne podľa § 11 a nasl. O.Z. , toto porušenie právnych povinností malo za
následok, že žalobkyňa stratila najbližšiu osobu, v dôsledku konania, za ktoré zodpovedá žalovaný
v 1/ rade navždy stratila možnosť rozvíjať citové väzby so svojou matkou. Žalobkyňa uviedla, že je
nepochybné, že vodič konal v rámci plnenia úloh organizácie, vykonával činnosť pre žalovaného v 1/
rade a nešlo o tzv. exces. Vodič vykonával činnosť pre žalovaného v 1/ rade a nesledoval svoj osobný

záujem preto povinnou osobou na plnenie je žalovaný v 1/ rade.

3. Žalobkyňa uviedla v žalobe, že mala s matkou, ktorá jej po celý život bola najbližšou osobou
najbližší vzťah, matku stratila vo veku 5 rokov, ktorá zomrela, ako už bolo uvedené na následky
vyššie popísanej tragickej dopravnej nehody, čím v mimoriadne mladom veku navždy stratila možnosť

rozvíjať citové väzby s matkou, ktorá ju s láskou vychovávala, ktorej sa súkromný aj rodinný život zmenil
dňa 23.12.2010, kedy došlo k dopravnej nehode, na následky ktorej matka mal. žalobkyne zomrela.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že povinnosť nahradiť spôsobenú škodu má nielen žalovaný v 1/ rade, ale
aj žalovaný v 2/ rade, ako poisťovateľ, keďže poškodená maloletá žalobkyňa má právo domáhať sa
náhrady škody aj priamo proti žalovanému v 2/ rade, ako poisťovateľovi.

4. Žalovaný v 1/ rade v písomnom vyjadrení doručenom súdu 27.3.2014 ( čl. 35 - 39 spisu) uviedol, že
nárok žalobkyne voči žalovanému v 1/ rade v celom rozsahu neuznáva a to z dôvodu, že nie je možné
vyvodiť zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla podľa ustanovenia § 13 O.Z a ani jeho
solidárnu zodpovednosť, nakoľko subjektom zodpovedným za neoprávnený zásah do osobnostných

práv fyzickej osoby podľa § 13 O.Z môže byť výlučne len pôvodca zásahu a ak prevádzkovateľ
motorovéhovozidlavozidlosámneriadilvdobespôsobeniazásahu,nemoholbyťpôvodomtohtozásahu
a preto nemôže byť žalovaný v 1/ rade pasívne legitimovaným subjektom a nemôže byť zodpovedný
podľa § 13 O.Z a to ani solidárne s iným zodpovedným subjektom. Žalovaný v 1/ rade v písomnom
vyjadrení ďalej uviedol, že túto skutočnosť potvrdzuje aj názor Okresného súdu Pezinok, ktorý voči

obvinenému U. odkázal poškodených, aby svoje nároky ohľadne nároky škody voči U. uplatňovali v
rámci občianskeho súdneho konania. Ďalej poukázal na zápisnicu o výsluchu obv. U.o dňa 30.8.2011,
ktorý uviedol, že sa všetkým ospravedlňuje, je mu ľúto, že spôsobil zranenia a tej jednej pani smrť a je
ochotný všetku škodu čo spôsobil zraneným a pozostalým osobám uhradiť.5. Žalovanýv2/radevovyjadrenídoručenomsúdu dňa24.3.2014uviedol,že mázato,žežalovanýv2/
radeniejepasívnevecnelegitimovaný,nakoľkoneexistujeprávnydôvodnazákladektoréhobyžalovaný

v 2/ rade bol povinný žalobkyni poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostného práva
v peniazoch.

6. Žalovanýv1/radežiadalpodanímčl.36,abysúdvzmysleustanovenia§92ods.1OSPpripustilvstup
ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného a to U., ako žalovaného v 3/ rade. Uznesením č.k.

12C/415/2013 - 50 zo dňa 22.9.2014 súd návrh žalovaného v 1/ rade na pripustenie ďalšieho účastníka
do konania na strane žalovaného v 3/ rade zamietol. Uznesenie č.k. 12C 415/2013 - 50 nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.10.2014.
4 12C /415/2013

7. Žalovaný v 2/ rade v ďalšom písomnom vyjadrení čl. 66 - 73 doplnil svoje podanie - vyjadrenie k

žalobe a uviedol, že čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2 rade, žalovaný v 2/ rade
zastáva názor, že v danom prípade pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2/ rade nie je daná, nakoľko
z aktuálnej právnej úpravy nevyplýva, že náhrada nemajetkovej ujmy blízkych osôb pozostalých po
obetiach dopravných nehôd patrí do rozsahu krytia povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdneho dvora EU vo veci

C-22-12, ako ďalej uviedol žalovaný v 2/ rade, z obsahu spomínaného rozhodnutia súdneho dvora
vyplýva, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
má pokryť aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej
nehode, ale len v tom prípade, ak túto náhradu nemajetkovej ujmy na základe zodpovednosti poisteného
za škodu priznáva pozostalým vnútroštátne právo. Žalovaný v 2 / rade uviedol, že v druhom prípade

bol dotknutý vnútroštátny poriadok zákonom 381/2001 Z.z. o PZP v ustanovení § 4, ktorý vymedzuje
vecný rozsah krytia nárokov z PZP, v ustanovení § 2 ods. 2 stanovuje, že poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky
na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Z hľadiska taxatívneho vymedzenia rozsahu
poistenia zodpovednosti za škodu tak podľa vnútroštátneho právneho poriadku krytie nemajetkovej ujmy

spôsobenej blízkym osobám obetí dopravnej nehody, pod rozsah poistenia zodpovednosti za škodu
( spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ) nespadá. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že vzhľadom
na fakt, že povinnosti je možné ukladať len podľa zákona a na základe zákona je žalovaný v 2/
rade toho názoru, že nemožno pri odškodnení nemajetkovej ujmy vychádzať z rozsahu poistenia
zodpovednosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ Zák. č. 381/2001 Z.z. o PZP, nakoľko predmetný

zákon odškodnenie nemajetkovej ujmy z PZP nepredpokladá.

8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 6.10.2016 žiadal, aby súd žalobe v plnom rozsahu
vyhovel, s tým, že nesúhlasí s námietkou žalovaných, ktorí obaja žiadali žalobu zamietnuť, z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

9. Zákonný zástupca mal. žalobkyne - otec mal. žalobkyne vo výpovedi uviedol, že na predmetnej
žalobe trvá, v zmysle právneho zdôvodnenia právnym zástupcom, ktorého si zvolil po smrti matky
mal. žalobkyne a to z dôvodu, že sa po smrti matky mal. žalobkyne informoval, či sa môže domáhať
nejakého nároku prostredníctvom súdu a bolo mu odporučené, že má nárok mal. žalobkyňa na úhradu

nemajetkovej ujmy. Vo výpovedi uviedol, že s matkou mal. žalobkyne, ktorá zomrela v súvislosti s
dopravnou nehodou dňa 23.12.2010 neboli manželia. Mal. žalobkyňa bola na základe rozhodnutia
súdu zverená do osobnej starostlivosti matky, avšak po smrti matky sa následne bezprostredne ujal
starostlivosti o mal. žalobkyňu, ktorú vykonáva aj v súčasnosti. Keď došlo k dopravnej nehode,
pri ktorej matka maloletej zomrela, dieťa nebolo okamžite informované zo strany príbuzných o tejto

nešťastnej udalosti. Príbuzní nechceli, aby dieťa bolo vystavované záťažovej stresovej situácii, na
doporučenie psychológa sa maloletá pohrebu ani nezúčastnila, o tom, že matka zomrela sa maloletá
dozvedela z jeho ústneho podania po Vianociach, dňa 7. januára nasl. roka, kedy dieťaťu vysvetlil, že
mamička mala nehodu a viac už nepríde. Poznamenal, že potom, ako sa ujal starostlivosti o maloletú,
došlo k zmene bydliska maloletej, keďže s matkou dieťaťa nežili v spoločnej domácnosti, ako aj k

zmene predškolského zariadenia, na ktoré nové prostredie sa dieťa ťažko adaptovalo, poskytnutá bola
konzultácia s psychológom, dieťa monitoroval aj kolízny opatrovník. Mal. S. 5
12C /415/2013zostala utiahnutá, začala sa pomočovať, zajakávať, postupne sa však psychický stav dieťaťa zlepšil, v
súčasnosti už s dieťaťom odborné psychiatrické vyšetrenia neabsolvuje. S mal. chodieva pravidelne na
hrob matky, mal. S. nosí matke na hrob obrázky. Vo výpovedi uviedol, že na OS Rožňava prebiehalo

konanie o úprave styku maloletej so starými rodičmi, spočiatku pri realizácii styku dochádzalo k
problémom, nakoľko mal. S. odmietala kontakt, v tomto konaní bolo vykonané aj znalecké dokazovanie,
situácia sa postupne stabilizovala. Poznamenal, že maloletá je žiačkou 5. ročníka ZŠ, dosahuje veľmi
dobré vyučovacie výsledky. Vo výpovedi uviedol, že čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy navrhnutej
v žalobe v sume 30.000 eur, túto považuje za primeranú, keďže sám si preštudoval viac súdnych

rozhodnutí, aj z dôvodu, že potom, ako sa ujal starostlivosti o mal. S., musel zrušiť živnosť, ktorý výkon
práce bol časovo náročný a v súčasnosti je nezamestnaný, starostlivosť o dieťa zabezpečuje sám, avšak
za pomoci svojej matky. Nemá žiadnu partnerku, s ktorou by žil v spoločnej domácnosti.

10. Právny zástupca žalovaného v 1/ rade na pojednávaní dňa 6.10.2016 uviedol, že naďalej trvá na
stanovisku, že žalovaný v 1/ rade nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný a má za to, že nie je zrejmé,

z akého dôvodu si žalobkyňa uplatňuje nemajetkovú ujmu voči žalovanému v 1/ rade a nie voči vodičovi
motorového vozidla, ktorý dopravnú nehodu zavinil, nakoľko v predmetnom spore by mal byť pasívne
vecne legitimovaný práve vodič motor. vozidla - U. ktorý dopravnú nehodu zavinil. Právny zástupca
uviedol, že čo sa týka výšky tejto nemajetkovej ujmy, táto je neprimeraná, i keď je to veľmi citlivý prípad.
Uviedol ďalej vo výpovedi, že U., ktorý spôsobil dopravnú nehodu bol zamestnancom žalovaného v 1/

rade v čase dopravnej nehody bol v riadnom pracovnom pomere a bol v uvedený deň vyslaný riadne
na pracovnú cestu.

11. Právna zástupkyňa žalovaného v 2 rade žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného v 2 rade, avšak uviedla, že v prípade, ak súd dôjde k názoru, že žalovaný

v 2/ rade je pasívne vecne legitimovaný, považovala výšku nemajetkovej ujmy za vysokú a poukázala
na vyjadrenie zo dňa 25.6.2015, v ktorom, ako uviedla, načrtli určité vodítka pre stanovenie výšky
nemajetkovej ujmy.

12. Vypočutá bola svedkyňa M., stará matka mal. žalobkyne, ktorá uviedla, že s otcom maloletej

žalobkynesícenežijevspoločnejdomácnosti,avšakpomáhasynoviprizabezpečenístarostlivostiomal.
S., odkedy matka mal. zomrela. Vo výpovedi uviedla, že po smrti matky sa maloletá ťažšie adaptovala v
novom prostredí , zle spávala, začala sa pomočovať, musela si zvykať na nové prostredie, aj ľudí, avšak
jej stav sa neskôr stabilizoval. Uviedla, že mal. navštevuje už druhý stupeň ZŠ, v učení nemá problémy,
ale psychika to naďalej odnáša.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav :

14. Dňa 23.12.2010 došlo k dopravnej nehode, ktorú ako vyplýva aj z trestného rozkazu Okresného
súdu Pezinok 3T 129/2012 zavinil vodič motorového vozidla zn. Volvo evidenčné číslo T. s návesom ev.

číslo T. ktorý uvedeným trestným rozkazom bol uznaný vinným, že dňa 23.12.2010 v čase o 6.45 hod.
na ceste I/62 na druhom km v smere zo Senca do Sládkovičova, ako vodič nákladného motorového
vozidla zn. Volvo, ev. číslo T. s návesom, ev. číslo T. 6
12C /415/2013

porušil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a/, § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke, keď neprispôsobil rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla
a poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať,
čo malo za následok, že z uvedeným vozidlom v dôsledku brzdenia na vozovke so zníženou adhéziou
pri súčasnej zmene smeru jazdy nákladnú súpravu uviedol do smerovej nestability ( bočného šmyku)

v dôsledku čoho došlo k jej zlomeniu a následným prejazdom ťahača prednou časťou do protismeru,
kde narazil do oproti idúcich osobných motorových vozidiel zn. Škoda Felícia ev. číslo V., ktoré viedla
K. , Peugeot, ev. číslo I., ktoré viedol R. a Škoda Fábia, ev. číslo V. ktoré viedol I., čím K. spôsobil
hlavne zranenia zloemninu hrudnej kosti, viacnásobné zlomeniny rebier, pomliaždenie pľúc, najmä úplné
pretrhnutie steny hrudnej srdcovnice s následným masívnym zakrvácaním do pohrudnicových dutín a

tkanív medipľúcia, na následky ktorých po dopravnej nehode K. zomrela a R. zranenia otras mozgu
ľahkého stupňa, tržnozmliaždenú ranu v ľavej temennej oblasti vlasatej časti hlavy a pomliaždenie
ľavého lakťa, predlaktia, a ruky s celkovou dobou liečenia 14-18 dní a teda inému z nedbanlivosti
spôsobil smrť a čin spáchal porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchalprečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 a / Tr. zákona a za to sa odsudzuje podľa § 149 ods. 2
Tr. zákona , § 38 ods. 3 , § 36 písm. j/ Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky a podľa § 49
ods. 1 písm. a/ § 50 ods. 1 Tr. zákona sa obvinenému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú

dobu v trvaní 2 roky. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa obvinenému ukladá trest zákazu činnosti
spočívajúci v zákaze riadiť motorové vozidlá na dobu 3 roky ( čl. 10-11).

15. Z rodného listu čl. 12 bolo preukázané, že mal. žalobkyňa je dcérou K. ktorá pri uvedenej dopravnej
nehode, ako už bolo uvedené, následkom ťažkých zranení podľahla.

16. Z predloženej pracovnej zmluvy čl. 93 - 95, ako aj z výpisy knihy jázd čl. 96- 107 bolo preukázané,
že vodič U. ktorý dopravnú nehodu zavinil, ako už bolo uvedené, bol v čase tejto dopravnej nehody
zamestnancom žalovaného v 1/ rade a v uvedený deň, kedy došlo k dopravnej nehode 23.12.2010
vykonával pracovnú cestu pre svojho zamestnávateľa, teda žalobcu v 1/ rade. Z listinných dôkazov čl.
108 - 116 a všeobecných poistných podmienok čl. 117 - 120 bolo preukázané, že v čase dopravnej

nehody bolo motorové vozidlo, ktorého prevádzkovateľ bol žalovaný v 1/ rade povinnej zmluvne poistené
a to u žalovaného v 2/ rade a to poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX , ktorá skutočnosť nebola žalovaným
v 2/ rade namietaná.

17. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

18. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto

zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

7 12C /415/2013

19. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

20. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím

na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

21. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

22. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, nie sú osobitne upravené ani
týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj
účelom im najbližšie.
Podľa§16Občianskehozákonníkaktoneoprávnenýmzásahomdoprávanaochranuosobnostispôsobí
škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

23. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

24. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu na:
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmena a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,d) ušlého zisku.

25. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Slovenská republika podľa čl. I ods. 2 Ústavy uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného
práva, medzinárodnej zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

8 12C /415/2013

26. Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach
a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a
medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred
zákonmi.

27. Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
zo dňa 4.11.1950 majúceho ako mnohostranná medzinárodná zmluva status analogický s ústavnými
zákonmi.

28. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného
života, obydlia a korešpondencie.

29. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou.

30. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

31. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatňovala nárok titulom nemajetkovej ujmy vo výške 30.000
eur. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vodič - zamestnanec žalovaného v 1/ rade dňa

23.12.2010 v čase okolo 6.45 hod. v smere zo Senca do Sládkovičova a to ako vodič nákladného
motorového vozidla zn. Volvo, evidenčné číslo T. s návesom evidenčné číslo T. zavinil dopravnú nehodu,
čím porušil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a/ a § 16 ods. 1 Zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke. V súvislosti s touto dopravnou nehodou, ako bolo uvedené, ako
vyplýva aj z trestného rozkazu Okresného súdu Pezinok č.k. 3T 129/2012 spôsobil K. matke maloletej

žalobkyne zranenia zlomeniu hrudnej kosti, viacnásobné zlomeniny rebier, pomliaždenie pľúc a najmä
úplné pretrhnutie steny hrudnej srdcovnice s následným masívnym zakrvácaním do pohrudnicových
dutímatkanívmedzipľúcia,nanásledkyktorýchpodopravnejnehodeK.zomrela. Zuvedenýchdôvodov
bol vodič motorového vozidla U., zamestnanec žalovaného v 1/ rade trestným rozkazom Okresného
súdu Pezinok č.k. 3T 129/2012 zo dňa 11.6.2012 uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa§ 149 ods.

1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.

32. Smrť K. - matky maloletej žalobkyne, ktorá zahynula pri dopravnej nehode, bola bez akýchkoľvek
pochybností nečakaná aj šokujúca, čím došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti
maloletej žalobkyne spočívajúceho v obmedzení jej súkromného a rodinného života, pričom žiadna z

morálnych foriem zadosťučinenia v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť na mieste.
V ustanovení § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tieže právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. V § 13 ods. 2 O.Z. sa uvádza pojem „ najmä“, čo teda znamená, že predpokladom pre

priznanie práva na nemajetkovú ujmu v peniazoch tam môže byť aj iný ( ako tam uvádzaný) t.j.
porovnateľný aspekt. Protiprávnym konaním
9 12C /415/2013

zamestnanca žalovaného v 1/ rade, ktoré už bolo vyššie rozpísané a ktorého dôsledkom bola teda smrť

matky mal. žalobkyne, došlo k ďalšiemu následku- zásahu do osobnostnej súkromnej sféry žalobkyne.
Bezpochyby ide o taký porovnateľný aspekt pre priznanie práva na nemajetkovú ujmu v peniazoch,
aký § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá. Takýto zásah do súkromia mal. žalobkyne je
nereparovateľný. Náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla maloletej žalobkyni poskytnutá v peniazoch,môže, ale len čiastočne prispieť k zmierneniu traumy z úmrtia jej najbližšieho človeka, teda matky,
čo je aj zmyslom právnej úpravy. Na mieste mal. žalobkyne by totiž aj každá iná osoba takúto ujmu
považovala za ujmu objektívne závažnú.

33. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia maloletej žalobkyne nežili
v spoločnej domácnosti, neboli manželmi, maloletá bola zverená rozhodnutím súdu do osobnej
starostlivosti matky. Po smrti matky sa následne starostlivosti o mal. S. ujal jej otec, maloletá
tak následne musela zmeniť jednak bydlisko, okruh svojich priateľov, predškolské zariadenie, čo

jednoznačne negatívne ovplyvňovalo psychický stav dieťaťa. Z dôvodu, že mal. S. so svojou
matkou žila so starými rodičmi zo strany matky, títo sa následne domáhali úpravy styku, ako vyplýva
z predloženej dokumentácie ÚPSVaR Rožňava, kde v súdnom konaní bol vypracovaný aj znalecký
posudok znalcom z odboru pedopsychológie ( čl. 134 - 159), ktorý znalec v tomto znaleckom posudku
konštatoval, že po smrti matky je potrebné upraviť styk maloletej so starými rodičmi zo strany matky,
vzhľadom na následný zdravý psychický vývin po smrti matky mal. dieťaťa. Mal. Bibiana v súčasnosti

žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, ktorý po smrti matky sa náležite ujal starostlivosti o dieťa,
takže je absolútne zrejmé, že keďže dieťa vyrastalo bez aktívnej účasti otca pred smrťou matky, bolo
veľmi silno dieťa citovo viazané na svoju matku, aj s poukazom k jej útlemu veku a preto úmrtie tejto
jej najbližšej osoby je jednoznačne pre dieťa silne a mimoriadne traumatizujúce a hlboko zasiahlo do
jej súčasného aj následného života.

34. Občianskoprávnu ochranu telesnej integrity človeka (ochrana života a zdravia) zabezpečuje
predovšetkým Ústava SR. Podľa čl. 16 Ústavy každý má právo na život, ľudský život je hodný ochrany už
pred narodením, nikto nesmie byť pozbavený života. Ochrany života a zdravia sa týkajú tiež ustanovenia
šiestej časti Občianskeho zákonníka, kde sa upravuje prechádzanie hroziacim škodám (§ 415 až 419)

a zodpovednosti za škodu (§ 420 až 450).

35. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do
osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú:
a) existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v

porušení, či len ohrození osobnosti fyzickej osoby, v jej fyzickej a morálnej integrite,
b) neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu,
c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho neoprávnenosťou.
V danom prípade boli splnené všetky zákonné predpoklady na vznik občianskoprávnej sankcie za
nemajetkovú ujmu.

10 12C /415/2013

36. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou posúdenia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1/ rade,

aj žalovaného v 2/ rade, ktorí žiadali žalobu zamietnuť z dôvodu , že nie sú pasívne vecne legitimovaní.

37. Podľa § 427 os. 1 O.Z. Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahovou tejto prevádzky.

38. Úprava zodpovednosti za škodu vyvolaná prevádzkou dopravných prostriedkov je založená na
princípe objektívnej zodpovednosti ( zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie). Zodpovednosť podľa
citovaného ustanovenia § 427 sa týka fyzických a právnických osôb, ktoré vykonávajú dopravu.

39. Prevádzkovateľom motorového vozidla sa nestáva zamestnanec, ktorému zamestnávateľ poskytne

motorové vozidlo na plnenie pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Zodpovednosť
prevádzkovateľa dopravného prostriedku za škodu spôsobenú jeho prevádzkou podľa § 427 a nasl. O.Z.
nevylučuje súbežnú ( solidárnu) zodpovednosť vodiča tohto dopravného prostriedku podľa ustanovenia
§ 420 ods. 1 O.Z, ktorý škodu spôsobil, pri tej istej škodovej udalosti zavineným porušením právnej
povinnosti, ak nejde o prípad uvedený v ustanovení § 420 ods. 2 O.Z. V praxi ide o dva prípady, keď

prevádzateľ a osoba, ktorá v čase spôsobenia škody riadila motorové vozidlo sú dva rôzne subjekty, tak
je to v prípade, ak prevádzkovateľ zverí motorové vozidlo inej osobe. O dva rôzne subjekty (vodič a
prevádzateľ) nejde, ak vodičom je zamestnanec prevádzateľa (podnikateľa), ktorý škodu spôsobil
prevádzkou dopravného prostriedku svojho zamestnávateľa pri plnení pracovných úloh. Zodpovednosťvodiča za zverené motorové vozidlo nemôže byť posudzovaná podľa právnej úpravy zodpovednosti
za schodok na hodnotách zverených na vyúčtovanie, ani podľa právnej úpravy zodpovednosti za
zverené predmety. Za škodu spôsobenú haváriou motorového vozidla podniku zodpovedá vodič podľa

právnej úpravy všeobecnej zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením povinnosti z pracovného
pomeru. Ak nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku organizácie
uplatňuje žalobca voči vodičovi - priamemu škodcovi na základe jeho zodpovednosti za zavinenie podľa
ustanovenia § 420 O.Z, treba vždy súčasne zisťovať, či nebola škoda spôsobená v rámci plnenia úloh
organizácie v zmysle ustanovenia § 420 ods. 2 O.Z. V kladnom prípade nemožno ustáliť zodpovednosť

priameho škodcu- vodiča, podľa ustanovenia § 420 ods. 2 O.Z, ak je v žalobe takto uplatňovaná. I v
prípade zodpovednosti vodiča za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zostáva zachovaná
zodpovednosť prevádzateľa podľa zásad uvedených v § 427. Nakoľko poškodený má možnosť uplatniť
si nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, jednak voči vodičovi, jednak
voči prevádzkovateľovi vozidla. Pokiaľ by škodu v takomto prípade nahradil prevádzkovateľ vozidla,
prevádzkovateľ má proti vodičovi právo na postih podľa § 440 a 420 O.Z., ale ak je vodič zamestnancom

prevádzkovateľa, potom zodpovedá iba za podmienok pracovnoprávnej zodpovednosti.

40. V danom prípade bolo preukázané, že dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k usmrteniu matky maloletej
žalobkyne zavinil vodič U., ktorý ako vyplýva z pracovnej zmluvy, ako aj z dokladov o výkone pracovných
ciest, bol zamestnancom žalovaného v 1/ rade a ku škode došlo pri výkone práce, pri pracovnej

ceste, na ktorú bol vyslaný zamestnávateľom. V danom prípade tak za škodu zodpovedá jednoznačne
zamestnávateľ, ako prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená.
11 12C /415/2013

41. Z tohto dôvodu súd ustálil, že žalovaný v 1/ rade je pasívne vecne legitimovaný a tvrdenia uvádzané

žalovaným v 1/ rade, ktorým namietal pasívnu vecnú legitimáciu považoval súd za irelevantné.

42. V druhom rade sa súd zaoberal aj otázkou posúdenia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v
2/ rade, t.j. či nároky žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnené voči žalovaným sú podľa
zákona č. 381/2001 Z.z. kryté z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, nakoľko žalovaný v 2/ rade poukazoval v konaní na to, že nemajetková
ujma ni eje krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.

43. Súdny dvor ( druhá komora) Európskej únie dňa 24.10.2013 rozsudkom vo veci C - 22/12 rozhodol

tak, že článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/ 166 /EHS zo dňa 24.4.1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a
kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady
84/5/EHS zo dna 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou

Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES zo dňa 11.5.2005 a článok l prvý odsek tretej smernice
Rady 90/232/EHS zo dňa 14.5.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom
zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má
pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrteným pri dopravnej

nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo
uplatniteľné v spore vo veci samej. Vychádzajúc z uvedeného rozsudku Súdneho dvora, súd má
za to, že ak vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať
náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným zmluvným poistením
motorového vozidla. Uvedenú náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým obetí dopravnej nehody totiž

slovenská právna úprava priznáva podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti.
V prípade, že právo umožňuje žalobkyni požadovať náhradu nemajetkovej ujmy, je preto dôvodný
záver, že táto náhrada nemajetkovej ujmy musí byť preto likvidovaná z povinného zmluvného poistenia.
„ Usmrtenie človeka je vážnym zásahom do súkromia a duševného zdravia blízkych osôb a zakladá
právo na náhradu škody na zdraví vo všetkých jej formách, vrátane nemajetkovej ujmy s priamym

nárokom proti poisťovateľovi “ - z rozsudku KS Prešov zo dňa 31.3.2016 pod sp.zn. 21CoB 60/2015.

44. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2/ rade vyplýva z aplikácie ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona
o povinnom zmluvnom poistení. Z poistenia zodpovednosti má poistený právo aby poisťovateľ za nehoposkytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom
poistení. Zásah do osobnostných práv žalobkyne v dôsledku ktorého utrpela ujmu, bol spôsobený
prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa vzťahovalo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za

škodu u žalovaného v 2/ rade a preto žalobkyni svedčí právo , aby jej žalovaný v 2 rade ako poisťovateľ
nahradil uplatňovaný nárok.

45. Povinnosťkrytiapoistenímzodpovednostizaškoduspôsobenútretímosobámmotorovýmivozidlami
je zabezpečená a definovaná právnou úpravou Európskej únie

12 12C /415/2013

(rozsudok SD C - 22/12 Haasová bod 39). Otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2/ rade
je potrebné riešiť v súlade s komunitárnym právom. Tzv. motorové smernice, akými je smernica
Rady 72/166/EHS zo dňa 24.4.1972 v aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich
sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti

poistenia tejto zodpovednosti smernica Rady 84/5 EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel, ktorá bola zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z
11.5.2005 a smernica Rady č. 90/232/EHS zo dňa 14.5.1990 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobená prevádzkou motorových

vozidiel ako aj smernica Rady č. 209/103/ES zo dňa 16.9.2009 o poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel majú za cieľ zabezpečenie voľného pohybu motorových
vozidiel na území Európskej únie, vrátanie osôb v týchto vozidlách, na druhej strane aj zabezpečenie
porovnateľného zaobchádzania s poškodenými účastníkmi nehôd, ktoré sú spôsobené týmito vozidlami
a to bez ohľadu na miesto dopravnej kolízie na území jednotlivých štátov v rámci Európskej únie.

46.Uvedenéatedavyššiecitovanémotorovésmerniceukladajúpovinnosťčlenskýmštátomzabezpečiť,
aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel pokryli poistením. Ustanovenia
vnútroštátneho práva nemôžu pritom odňať dotknutým smerniciam potrebný účinok. Členské štáty majú
garantovať, aby náhrada škody podľa ich vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z dôvodu

nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody,
bola krytá povinným poistením motorového vozidla.

47. Pre účely povinného zmluvného poistenia je preto potrebné vykladať pojem škoda takže sem patrí
aj náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých a teda aj táto náhrada

je predmetom poistného krytia. Dotknutý zákon bol výsledkom transpozícií smerníc Európskej únie,
ktoré boli nahradené platnou Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16.9.2009
o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia
povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Aj podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci Drozdovs C -
277/12 , smernica Rady 72/166/EHS a smernica Rady 84/5/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že

povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokryť aj
náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená blízkym osobám obetí, usmrtených pri dopravnej
nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo.
Súd poukazuje ďalej na to, že v danom prípade nejde o priamu aplikáciu smerníc, ale o metódu výkladu,
ktorá sa vzťahu na oblasť harmonizovanú právom Európskej únie. Z uvedených dôvodov mal súd za to,

že v danom prípade je pasívne vecne legitimovaný aj žalovaný v 2/ rade ako poisťovateľ motorového
vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, ku ktorému bolo ku dňu škodovej udalosti uzatvorené zák.
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motor. vozidiel.

48. V danom prípade teda súd ustálil, že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú pasívne vecne legitimovaní. Zároveň

boli splnené všetky zákonné predpoklady na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu.

13 12C /415/2013

49. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu. Keďže zákon neustanovuje a to ani len
rámcové čiastky pre odškodnenie nemajetkovej ujmy. Súd preto prihliada okrem závažnosti vzniku ujmy
aj na okolnosti za ktorých došlo k porušeniu práva a tiež prihliadol aj na požiadavku nezneužívania
tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Hlavným parametrom pre spravodlivézadosťučinenie je atribút primeranosti, ktorý je rozhodujúcim kritériom pre priznanie odškodného tak,
aby bol dosiahnutý účel kompenzácie. V opačnom prípade, aj napriek poskytnutého odškodneniu
by sa mohli poškodení naďalej posudzovať ako obete porušenia Dohovoru o ľudských právach. Je

však potrebné pri zachovaní princípu proporcionality stanoviť výšku peňažnej satisfakcie tak, aby
priznaná peňažná satisfakcia nebola prostriedkov na bezdôvodné obohatenie a nepôsobila na škodcu
likvidačne. V danom prípade mal súd za to, že priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy , ktorá bola
priznaná žalobkyni vo výške ako maloletému dieťaťu 10.000 eur, nepôsobí likvidačne, ale predstavuje
základné, teda štandardné kompenzovanie zmiernenia ujmy žalobkyne, keďže návrat do pôvodného

stavu neprichádza do úvahy, pričom súd poukazuje aj na právnu úpravu Českej republiky, v zmysle ktorej
pri „ odškodnení za smrť“ právna úprava priznáva sumu vo výške 240.000 Kč pozostalému manželovi
aj každému dieťaťu.

50. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy musí súd vychádzať z konkrétneho prípadu. V danom
prípade žalobcom je mal. dieťa, ktoré stratilo matku vo veľmi útlom veku, takže náhle prišlo nielen

o osobnú starostlivosť zo strany najbližšej osoby matky, ale aj o jej lásku a to nielen bezprostredne
po dopravnej nehode, ale aj do následnej budúcnosti maloletej žalobkyne. Pri rozhodovaní o výške
nemajetkovej ujmy súd vychádza aj zo špecifickosti tohto prípadu, keď je zrejmé, že dieťa vychovávala
matka, keďže rodičia spolu nežili a v súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej matka mal. žalobkyne
zomrela,samuselujaťstarostlivostiodieťaotec,ktorýnebolpredtýmvpravidelnomkontaktesdieťaťom,

takže maloletá musela prejsť do nového výchovného prostredia, zmeniť predškolské zariadenie, čo
jednoznačne zasiahlo do jej psychiky. Jednoznačne v danom prípade došlo k zásahu do osobnostných
práv mal. žalobkyne v súvislosti so smrťou jej najbližšieho príbuzného, citovej opory matky, čím bola
narušená následne aj celistvosť rodiny, bolo teda závažným spôsobom zasiahnuté do súkromného
života mal. žalobkyne, čo medzi stranami sporu sporné nebolo. Rovnako tak nebolo sporné, že následky

tohto zásahu sú trvalé, neodstrániteľné aj nenapraviteľné. Z objektívneho pohľadu je strata najbližšieho
príbuzného, v tomto prípade matky mal. dieťaťa úplne neodčiniteľnou ujmou, ktorá výrazne postihuje
predovšetkým dieťa. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 O.Z. súd preto
hodnotil ako primeraný prostriedok ochrany proti neoprávnenému zásahu spôsobeného žalovaným
v 1 rade. Charakter spôsobenej ujmy odôvodňuje priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,

pričom adekvátnu peňažnú náhradu, ktorá zodpovedá negatívnym dôsledkom spôsobených smrťou
blízkej osoby, ktorú , ako už bolo uvedené zákon neurčuje a súd je toho názoru , že priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur je adekvátna. Súd má ďalej za to, že uvedená suma je
adekvátna, aj keď zároveň súd konštatuje, že ani v prípade tejto priznanej ujmy nemajetkovej ujmy mal.
žalobkyni matku nič nenahradí, pretože ako už súd vyššie konštatoval, ide o nenapraviteľnú ujmu, avšak

na druhej strane bolo potrebné rozpoznať zmierenie sa a vysporiadanie s touto situáciou.

51. S poukazom k uvedenému súd priznal nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur, tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

52. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
14 12C /415/2013

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Žalobkyňa nemala úspech v plnom rozsahu avšak súd vychádzal z toho, že podľa kritéria úspechu v
konaní môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej
strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu. Takýmto
prípadom je aj náhrada nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti.

55. S poukazom k uvedenému i napriek tomu, že žalobkyňa nemala úspech v celom rozsahu, súd
priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

56. Podľa§262ods.1CSP Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57.Podľa§262ods.2CSPOvýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením , ktoré vydá súdny úradník.58. Podľa § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona č. 71/1992 Zb. Od poplatku je oslobodený žalobca v konaní o
náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom.

59. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta Zákona č. 71/1992 Zb. Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd
jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok, alebo jeho pomernú časť
žalovaný, aj nie je tiež od poplatku oslobodený.

60. Keďže predmetom konania je náhrada nemajetkovej ujmy a mal. žalobkyňa je od poplatku
oslobodená, pričom u žalovaných predpoklady na oslobodenie zistené neboli, súd zaviazal zároveň
žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 366 eur , v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

61. Súdny poplatok majú žalovaní v 1 a 2 rade možnosť uhradiť : a/ E-kolkami, QR kódom ( potvrdenie o

úhrade súdneho poplatku b/ bankovým prevodom na účet súdu podľa údajov v doručenom Platobnom
predpise na zaplatenie súdneho poplatku c/ prostredníctvom samoobslužného platobného kiosku
umiestneného v priestoroch Okresného súdu Levice za pomoci QR kódu obsiahnutého v doručenom
Platobnom predpise na zaplatenie súdneho poplatku alebo d/ prostredníctvom Poštového poukazu
obsiahnutého v doručenom predpise na zaplatenie súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

15 12C /415/2013

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok).