Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 1, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8Csp/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217218337
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Salayová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217218337.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v sporovej spotrebiteľskej

veci žalobcu : KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7,
500 03 Hradec Králové, IČ : 24 785 199, zastúpeného : Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom
Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin proti žalovanej : V. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. Č. XXX, XXX XX Č.X.,
o zaplatenie 904,57 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie 854,56 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne od 17.12.2016 do
zaplatenia sa zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 50,01 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne od
10.01.2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Žaloba žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 50,01 Eur od 17.12.2016
do 09.01.2018 sa zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 28.12.2017 domáhal na tunajšom súde voči žalovanej o zaplatenie

904,57 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia tvrdiac, že žalovaná
porušila zmluvne dohodnuté podmienky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrela s právnym
predchodcom žalobcu a s plnením sa dostala aj do omeškania. Zároveň si uplatnil aj trovy konania. Dňa
16.01.2018 doručil súdu vyjadrenie a čiastočné späťvaztie žaloby ( č.l. 45 ) s tým, že žalobu vzali späť
čo do zaplatenia 854,56 Eur spolu s príslušenstvom a trvajú na žalobe čo do zaplatenia 50,01 Eur spolu
s úrokom z omeškania 5,00 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia. Termín pojednávania mali riadne
a včas vykázaný, neúčasť ospravedlnili. O odročenie pojednávania nežiadali. Súhlasili, aby bola vec

prejednaná a rozhodnutá v ich neprítomnosti.

2. Žalovaná mala termín pojednávania riadne a včas vykázaný. Neúčasť ospravedlnila prostredníctvom
svojej dcéry s tým, že je hospitalizovaná a musí sa podrobiť operačnému zákroku a dodatočne doložia
potvrdenie od lekára. Od odročenie pojednávania nežiadala.

3. Dokazovanie bolo vykonané oboznámením sa s obsahom listín predložených žalobcom - zmluva o

spotrebiteľskom úvere ( č.l. 11 ), zmluva o zabezpečení splátok úveru ( č.l. 13 ), výzva na úhradu ( č.l.
14 ), výpis splátok a úhrad ( č.l. 21 ), oznámenie o postúpení splátok ( č.l. 15,16,17 ), podací hárok ( č.l.
18 ), predžalobná výzva ( č.l. 19 ), podací hárok ( č.l. 20 ), výpis z obchodného registra na žalobcu ( č.l.9 ), vyjadrenie a čiastočné späťvzatie žaloby ( č.l. 45 ) na základe takto vykonaného dokazovania bol
ustálený nasledovný skutkový a právny stav veci :

4. Z údajov v obchodnom registri, ktorý je verejne dostupný na internetovej stránke www.or.sk vyplýva, že právny predchodca žalobcu má aj mal okrem iného v predmete činností aj
poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.

5. Z pripojenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( č.l. 11 ) vyplýva, že právny predchodca žalobcu

( Provident Financial s.r.o. ) uzavrel zmluvu ako veriteľ. Žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba -
občan. Zmluva bola uzavretá dňa 21.11.2013. Lehota splatnosti a doba trvania zmluvy bola 60 týždňov
po dni uzavretia zmluvy. Podľa žaloby konečná splatnosť nastala dňa 15.01.2015.

6. Z pripojenej zmluvy o zabezpečení splátok úveru ( č.l. 13 ) vyplýva, že bola uzavretá taktiež dňa
21.11.2013 a medzi tými istými stranami ako v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( č.l. 11 ). Aj v

tejto bol dátum splatnosti 15.01.2015. Podľa tejto zmluvy mala žalovaná uhradiť právnemu predchodcovi
žalobcu sumu 515,00 Eur v mesačných splátkach po 8,59 Eur v počte 59 týždenných splátok a poslednú
60 - tu týždennú splátku vo výške 8,19 Eur.

7. Právny predchodca žalobcu svoju pohľadávku postúpil na žalobcu a to zmluvou o postúpení

pohľadávky ( Spr. 205/2015 ). Postúpenie bolo žalovanej oznámené ( č.l. 15 až 17 ).

8. Podľa pripojeného výpisu splátok a úhrad ( č.l. 21 ) a podľa žaloby žalobcu ( č.l. 1 ) žalovaná uhradila
celkom 850,60 Eur.

9. Žalobca v časti vzal žalobu späť skôr ako sa začalo prvé pojednávanie vo veci. Z tohto dôvodu s
poukazom na ust. § 145 ods. 2/ CSP bolo konanie v späťvzatej časti zastavené ( 854,56 Eur spolu s
úrokom z omeškania 5,00 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia ).

10. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu bol ustálený nasledovný stav právny.

11. Z údajov z obchodného registra na právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že právny predchodca
žalobcu má aj mal v predmete svojej činnosti okrem iných tiež poskytovanie úverov nebankovým
spôsobom. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že žalobca bol dodávateľom a zároveň veriteľom
podľa zák. ust. § 2 písm. b/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia obidvoch

zmlúv a tiež zák. ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák., pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania.

12. Žalovaná v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - občan, teda ide o spotrebiteľa ako
to vyplýva z ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. tak aj z ust. § 2 písm. a/ zák. o spotrebiteľských úveroch č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti ani povolania. Táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca
opak tohto postavenia žalovanej nepreukázal žiadnymi dôkazmi.

13. Ak ide o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa
ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák. a to bez ohľadu na jeho právnu formu.

14. Na predmetný vzťah, keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, je potrebné aplikovať aj
zákonné ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného ku dňu
uzavretia predmetnej zmluvy.

15. Podľa ust. § 9 ods. 2, písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
časeuzatvoreniazmluvy,zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostípodľaOZmusí
obsahovať tieto náležitosti : výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k ) zák. o spotrebiteľských úveroch,
preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje tento úver zabezúročný a bez poplatkov. Výklad a aplikácia ust. § 9 a 11/ zák. o spotrebiteľských úveroch musí byť
v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi stranami niektorú z
náležitostí vymenovaných v ust. § 9 ods. 2/ zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, poskytnutý

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V samotnom texte zmluvy nie je výška splátky
rozčlenená, je uvedená iba jednou istinou - výška mesačnej splátky 20,67 Eur. Nie je teda rozdelené,
koľko z uvedenej sumy ide na istinu, koľko na úroky, koľko na poplatky. Splátka je vyjadrená len
jednou, počas trvania zmluvy nemennou sumou ( okrem výške poslednej splátky v sume 20,64 Eur. ).
Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie

povinnosti, ktorá expressis verbis vyplýva z vyššie citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch. Analyzujúc túto náležitosť zmluvy je potrebné dospieť k záveru, že primárnemu účelu právnej
úpravy normami spotrebiteľského práva ( ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana toho z
povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu ) zodpovedá len taký výklad cit. ust. ktorý každý
z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“, „termíny splátok“ viaže ku každej z tam
uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť , teda ako k

istine tak i k úrokom a tiež prípadným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nezodpovedá
zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúce jednotlivé čiastkové položky, čo
je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úveroch od úpravy úverov všeobecne práve
dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa, ktorý by pri rozhodovaní sa, či zmluvu
uzavrie, nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi, z ktorých nemusí byť celkom schopný

vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú
takto bude povinný veriteľovi vrátiť. Pri takomto rozhodovaní súd plne zohľadňuje aj výklad Súdneho
dvora EÚ vo veci C-42/15. Väčšina veriteľov tvrdí, že niektoré náležitosti, ktoré má obsahovať zmluva
o spotrebiteľskom úvere sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie sú v Obchodných podmienkach
a vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prípadne aj

to, že amortizačnú tabuľku si môže spotrebiteľ kedykoľvek vyžiadať od banky. Súd je toho názoru, že
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2015 poskytol výklad výlučne Smernice,
konkrétne čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) a čl. 23, keďže výklad vnútroštátneho práva poskytujú výlučne
vnútroštátne súdy. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak,
že členské štáty nesmú zasahovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia ktoré sa

odchyľujú od ustanovení tejto Smernice. Daný záver je však na zákon o spotrebiteľských úveroch
neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - zákon, ktorý nad rámec
Smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o
úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.
Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že

zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov „. Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne vyžaduje vyjadrenie,
ako splátok istiny tak aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej je potrebné
toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, úrokov a poplatkov,

inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v
spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa. Taktiež ust. § 11 ods.
1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení k 31.12.2012 bolo do súdnej praxe aplikované tak,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva nemala písomnú formu alebo
síce písomnú formu mala, ale neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10

ods. 1. Tento výklad bol následne prevzatý do zákona § 11 novelou vykonanou Zákonom č. 352/2012 Z.
z. účinnou od 01.01.2013, čo potvrdzuje správnosť výkladu ( v zhode s vôľou zákonodarcu § 11 aj pred
01.01.2013 ). V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských
úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom
Smernica. V takom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy resp.

nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora na EÚ na otázku priameho účinku Smerníc
v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom,
že žiadne ustanovenie Smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také
sa nemôže použiť v rámci sporu v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy
súdy SR rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti

spotrebiteľských úverov podľa zákona resp. Smernice, jedná sa o spory medzi jednotlivcami. Z toho
dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. V zmysle ustálenej
judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah a medze nepriameho účinku Smerníc vyjadrený jednak právom
EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možné uplatniť eurokomfortný výklad, teda, čivzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho
zákona. V takom prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu
a cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho

poriadku, nesmie sa jednať o výklad kontra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady.
Okrem uvedeného výklad zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady najmä zásadu právnej
istoty. Vzhľadom na explicitné znenie Zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na
istiny, úrokov a poplatkov nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok. Jednalo by sa o výklad
vnútroštátneho zákona kontra legem. Súd je preto toho názoru, že napriek vyššie uvedenému poukazu

na Smernicu a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, na ktorý veritelia poukazujú, Zákon o
spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo
i len jednej z nich, ako to ustanovuje § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý súd aplikuje, je
úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Takýto právny názor zaujal Krajský súd v Trnave
v rozsudku 9Co 14/2017-63 zo dňa 31.10.2017, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Dunajská
Streda 6C/151/2015-49 zo dňa 18.10.2016. Taktiež vo veci tunajšieho súdu 5C/564/2015 - 95 zo dňa

26.07.2016, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave 9Co/37/2017 - 139 zo dňa 10.01.2018. Aj
vo veci tunajšieho súdu 11C/33/2016 - 47 zo dňa 09.01.2017, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Trnave 23Co/204/2017 - 70 zo dňa 18.12.2017. Aj vo veci tunajšieho súdu 5C/372/2015 - 50 zo dňa
26.07.2016, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave 23Co/58/2017 - 66 zo dňa 14.12.2017. Aj
vo veci tunajšieho súdu 5C/364/2015 - 55 zo dňa 30.08.2016, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v

Trnave 10Co/35/2017 - 73 zo dňa 20.12.2018.

17. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci, keďže súd predmetný úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná je povinná žalobcovi vrátiť iba výšku skutočne poskytnutých
finančných prostriedkov. Je nepochybné, že žalovaná obdržala úver vo výške 1.000,00 Eur, z ktorého

vrátila 850,60 Eur, teda k úhrade zostáva 149,40 Eur. Žalobca však žiada po čiastočnom späťvzatí
žaloby sumu 50,01 Eur. V tomto rozsahu bolo žalobe žalobcu vyhovené. Z tejto sumy súd žalobcovi
priznal aj zákonný úrok z omeškania, ale iba dňom nasledujúcim po dni doručenia žaloby žalovanej
( 10.01.2018 ), pretože žalobca nepreukázal, že riadne a včas vyzval žalovanú na úhradu, ktorým dňom
jej stanovil lehotu na úhradu, a teda v konečnom dôsledku, ktorým dňom sa tak žalovaná dostala s

plnením do omeškania skôr než jej bola doručená žaloba žalobcu.

18. Vo zvyšku, čo do zaplatenia úrokov z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 50,01 Eur od 17.12.2016 do
09.01.2018 je žaloba žalobcu nedôvodná. Žalobca za toto požadované obdobie nepreukázal omeškanie
žalovanej. Nepreukázal, kedy preukázateľne vyzval žalovanú na úhradu, nepreukázal, ktorým dňom jej

výzvu doručil. Nepreukázal, ktorým dňom mala na základe výzvy žalovaná dlh uhradiť. Nepreukázal,
že žalovaná sa do omeškania dostala už od 17.12.2016 a že bola v omeškaní od tohto dátumu do
09.01.2018. Preto bola v tomto nedôvodnom rozsahu žaloba žalobcu zamietnutá. Pokiaľ sa týka zmluvy
o zabezpečení pohľadávok úveru, v tejto zamietol žalobu ako nedôvodnú pre absolútnu neplatnosť
zmluvy. Uvedená zmluva je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na ust § 3 a §

39 Obč. zák. Zmluvu vyhotovil ako formulárovú zmluvu právny predchodca žalobcu ako to vyplýva aj z
iných súdnych konaní, v ktorých vstupuje žalobca z tohto konania. Menia sa len údaje o osobe dlžníka,
počte splátok a výške odmeny. V zmluve o spotrebiteľskom úvere sa uvádza ( krížikom označené ), že
bude hotovostný režim, ale ten sa týka len toho, že veriteľ vyplatí úver v hotovosti. V ďalšom sa tam však
uvádza, že žalovaný ako dlžník sa zaväzuje splátky splácať osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke

banky, vkladom na účet veriteľa. Nie je potom jasné a najmä transparentné, prečo v inej zmluve a to v
zmluve označenej ako zmluva o zabezpečení splátok veriteľ riešil otázku preberania splátok v hotovosti
a to za odmenu celkom 515,00 Eur. Takéto konanie právneho predchodcu žalobcu je nutné vyhodnotiť
ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Nie je transparentné konanie právneho predchodcu žalobcu,
ak podmienky dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere mení v ten istý deň inými podmienkami

a to cez úplne inú zmluvu. Naviac ak ju označí spôsobom zavádzajúcim, lebo ju označil ako zmluvu
o zabezpečení splátok úveru. To, že zmenil podmienky splácania splátok nie je možné považovať za
zabezpečenie splátok. Zabezpečením splátok by bolo, ak by sa prípadne dohodli na určitom finančnom
obnose, ktorý by slúžil ako zábezpeka a ktorá sa pri splnení podmienok má vrátiť. Odmenu za službu
však nie je možné považovať za zábezpeku. Naviac výška odmeny predstavuje viac ako 50 % z výšky

úveru ( 1.000,00 Eur ). Pre rozpor s dobrými mravmi ide o úkon absolútne neplatný.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.20. Podľa ust. § 255 ods. 2/ CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Žalobca aj žalovaná mali v konaní čiastočný úspech. Žalobca v rozsahu vyššom ako žalovaná.
V časti zastavenia konania zastavenie procesne zavinil žalobca, ktorý vzal časť žaloby späť nie pre
správanie žalovanej. Vzhľadom na uvedené bolo rozhodnuté, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu ( § 362 ods. 1/ CSP ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods 1/
CSP ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3/ CSP ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 362 ods. 1/ CSP ).