Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/334/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212201195
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2212201195.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu

Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX O., za účasti
Spotrebiteľského združenia OSA, Fedinova 9, Bratislava , IČO: 42 260 086, zastúpený HKP Legal s.r.o.,
so sídlom Sasinkova 6, ako pôvodný vedľajší účastník, o zaplatenie 70,34 eura s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/35/2012-164 zo dňa 31.
mája 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej p
o t v r d z u j e.

II.Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastitrovkonaniapredsúdomprvejinštancie
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť náhradu trov konania 58,15 eura právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 52 ods. 1, § 52 ods. 2, §

53 ods. 2, § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniami zákona č. 250/2007 o ochrane
spotrebiteľa - § 5b.
1.1. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobca sa domáha od žalovaného zaplatenia
istiny 70,34 eura s príslušenstvom. Mal preukázané, že na základe zmluvy zo dňa 23.12.2004 uzatvorila
spoločnosť Home Credit, a.s. Piešťany so žalovaným úverovú zmluvu č. 3412441359. Na základe tejto
zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver v sume 209,12 eura na nákup tovaru špecifikovaného v zmluve.
Žalovaný sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach

riadne a včas. Tu ide o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia zákonov
na ochranu spotrebiteľa. Z tohto záväzkového vzťahu vznikla pôvodnému dodávateľovi povinnosť
poskytnúť finančné prostriedky a žalovanému tieto splácať v mesačných splátkach a dodržiavať
dohodnuté podmienky v zmluve. Žalovaný si túto povinnosť neplnil a dostal sa do omeškania s úhradou
dlžnej sumy. Nakoľko žalovaný sa ocitol v omeškaní, došlo v zmysle Hlavy VII. úverových zmluvných
podmienok k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru k 25.05.2006, čím bola platnosť zmluvy v súlade
so zmluvnými ustanoveniami ukončená. V zmysle Hlavy VII. úverových zmluvných podmienok sa

zmluvné strany dohodli, že ak dôjde k predčasnej splatnosti, bude klient povinný uhradiť spoločnosti
aj zmluvnú pokutu, ktorá je v zmysle Hlavy XIII. vo výške 8% z omeškanej dlžnej sumy. Žalovaný
odo dňa postúpenia pohľadávky dňa 05.09.2008 na aktuálneho žalobcu uhradil dlžnú čiastku v sume
40,- eur, 50,- eur, takže dlžná suma celkom predstavuje 70,34 eura. V dôsledku námietky premlčaniažalobca doložil do spisu dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. 1193726 zo dňa
02.11.2010. Z tejto dohody vyplýva, že žalovaný uznal čo do dôvodu aj výšky záväzok voči žalobcovi
vzniknutý na základe predmetnej zmluvy zo dňa 23.12.2004 č. 3412441359. Súd prvej inštancie mal

preukázané, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. Dohoda o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára
bola vopred pripravená pre neurčitý počet spotrebiteľov, jedná sa o formulárovú dohodu, do ktorej
sa dopisovali údaje individualizujúce spotrebiteľa. V bode 3 dohody sa udáva, že osoby uvedené v
úvodnejčastimajúvedomosťopremlčanídlhuajehonásledkoch.Tútodohodupredkladalžalovanémuk

podpisu zamestnanec postupcu - žalobcu. Je nepochybné, že žalovaný mal možnosť si uvedenú dohodu
prečítať, ale je naopak jednoznačné, že mohol túto ako celok prijať alebo odmietnuť, nemal možnosť
nejakým spôsobom zasiahnuť do formulácie a znenia takejto dohody. Z jej znenia nie je jednoznačné,
že žalovaný zobral na vedomie tú skutočnosť, že by konkrétna pohľadávka žalobcu bola premlčaná, no
napriek tomu svoj záväzok uznal. Predložená dohoda je kombináciou jednostranných a dvojstranných
právnych úkonov zo spotrebiteľskej zmluvy, je to vopred pripravený formulár, ktorý spotrebiteľ - dlžník

nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom k predformulovanému obsahu dohody možno
mať vážne pochybnosti o tom, aký bol skutočný prejav vôle dlžníka. Takto predformulovaná dohoda
nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá. Žalobca takéto dohody uzatváral so
spotrebiteľmi a iniciatíva nikdy nevychádzala od spotrebiteľa. Uzavretá bola buď po vynútenej návšteve
zamestnanca dodávateľa, prípadne splnomocnenej osoby žalobcu. Spotrebiteľ prevažne požadoval

splátky, avšak musel podpísať celý formulár bez toho, aby bolo preukázané, že pochopil význam toho,
čo okrem splátkového kalendára navyše podpisuje. V zmysle § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa
ide potom o nekalú obchodnú praktiku, ktorej nemožno poskytnúť súdnu ochranu, nakoľko je v rozpore
s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Preto predmetná dohoda, resp. jej návrh, ktorý nevychádzal od
spotrebiteľa ale od žalobcu, ktorý predložil spotrebiteľovi vopred formulovanú dohodu a spotrebiteľ sa

síce mohol s ňou oboznámiť, avšak nemohol ovplyvniť jej obsah a pokiaľ mal záujem na splátkovom
kalendári, musel podpísať i bod 3., teda vyhlásenie o tom, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho
následkoch. Preto súd vyhodnotil túto dohodu ako neplatnú a v zmysle § 100 ods. 1, § 101 OZ a s
poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol na premlčanie nároku
žalobcu. Zmluva o úvere bola uzatvorená 23.12.2004. Predmetnú pohľadávku v roku 2008 postúpil

pôvodný veriteľ na žalobcu, žalobca až dňa 26.01.2012 podal žalobu na súd napriek tomu, že predčasná
splatnosť úveru bola vyhlásená ku dňu 25.05.2006, teda žalobca podal na súd žalobu potom, čo
pohľadávka bola premlčaná. Preto súd na premlčanie prihliadol a žalobu zamietol. O trovách konania v
prospech vedľajšieho účastníka rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal mu náhradu trov vzniknutých
právnym zastúpením v zmysle bližšej špecifikácie.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Poukázal na to, že dňa 02.11.2010
žalovaný podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom ktorej
uznal svoj záväzok voči žalobcovi vzniknutý z predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 23.12.2004, uzavretej

so spoločnosťou Home Credit Slovakia vo výške 70,34 eura s príslušenstvom čo do dôvodu a výšky a
zaviazal sa ho zaplatiť v splátkach. Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany žalovaného ako právny
inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom následkom uznania práva je prerušenie plynutia
premlčacej doby. Potom doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť
nová 10-ročná premlčacia doba v zmysle § 110 ods. 1 OZ a to priamo zo zákona. Podpisom dohody

došlo k naplneniu ustanovenia § 110 ods. 1, druhá veta OZ, teda k prerušeniu plynutia premlčacej
doby a k plynutiu novej 10-ročnej premlčacej doby, pričom k tomu, aby nastali uvedené účinky, zákon
nevyžaduje, aby mal dlžník v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Poukázal na rozdielnosť účinkov
a náležitostí potrebných v aplikácii ustanovenia § 110 ods. 1, druhá veta OZ a § 558 OZ. Uznanie
premlčaného práva nie je v zmysle § 110 ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané

právo. K prerušeniu plynutia premlčacej doby a k začatiu plynutia novej 10-ročnej dochádza bez ohľadu
na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Podpísaním dohody došlo k začatiu plynutia
novej 10-ročnej premlčacej doby a poukázal na účinky ustanovenia § 558 OZ v súvislosti s ustanovením
článku 2, bod 3.1. dohody, posledná veta, kde je jednoznačne uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2.
a/alebo 1.3. tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Uvedené

ustanovenie dohody rešpektuje § 558 OZ, keďže ten, kto uznal dlh, o premlčaní vedel. Žalovaný,
ktorý podpísal predmetnú dohodu, bol informovaný o premlčaní a dohoda neobsahuje žiadne zložité
ani zavádzajúce či rozsiahle právne formulácie. Dohoda bola podpísaná v mieste jeho bydliska, mal
možnosť si ju v kľude prečítať a len ak mal záujem uzatvoriť dohodu s takýmto obsahom, moholju podpísať, prípadne aj nepodpísať, ak by s jej obsahom nesúhlasil. Poukázal na to, že i ochrana
spotrebiteľa má svoje medze a nemožno ju chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti
spotrebiteľa (rozsudok NS ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009, Komentár Občanský zákoník, I. komentář,

I. vydanie Praha, C.H. Beck 2008). Cieľom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán tak, že súd má ex offo prihliadnuť na neprijateľnosť a neplatnosť
zmluvných podmienok, avšak má aplikovať zásadu rovnosti účastníkov a nie neprimerane ochraňovať
spotrebiteľa. Konanie žalovaného nemožno považovať za morálne a čestné a preto nemožno súhlasiť
s tým, resp. je absurdné, ak takémuto konaniu bola zo strany súdu poskytnutý ochrana. Poukázal

príkladmo na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré vychádzali z rovnosti strán a neposkytovali spotrebiteľovi
neprimeranú ochranu. Tiež nesúhlasil s priznaním trov právneho zastúpenia združeniu z dôvodu, že
tu nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukázal na
viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (7 M Cdo 15/2014, 6 M Cdo 5/2013), na to, že združenie
vstupuje do konaní bez ohľadu na stav a vôľu žalovaného, nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom
prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec, pričom pre

vstup do konania neexistoval žiadny dôvod. Poukázal na to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa združením, ktoré má poskytovať spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc
a bude i materiálne a personálne vybavené a odborne kompetentné (stanovisko Ústavného súdu SR
II. ÚS 78/03). Preto žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe
žalobcu vyhovie a združeniu neprizná trovy právneho zastúpenia v zmysle vyčíslenej špecifikácie, alebo

rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnil si tiež
náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt § 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. d/ a f/ OSP, akt.
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný

skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho potvrdil
(387 ods. 1, 2 CSP), avšak s výnimkou náhrady trov konania, v ktorej časti rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie
vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorým bol
zrušený predchádzajúci procesný predpis o konaní pred súdom - Občiansky súdny poriadok (zákon č.

99/1963 Zb.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na
základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.
Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo
nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky
odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po
30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného
sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov
tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho

konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 CSP), a
princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1
CSP).6.Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,nazáklade
ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie
žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej

inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou
vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na
správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené
odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie

odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverom súdu prvej
inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

7. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 6C/35/2012 je
zaplatenie istiny 70,34 eura. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka.

8. Žalobca sa v odvolacom konaní domáha priznania uplatneného nároku v sume 70,34 eura s
príslušenstvom s poukazom na dohodu o uznaní záväzku uzavretú žalovaným dňa 02.10.2010 a tiež
náhrady trov konania. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci
správne, pokiaľ žalobu žalobcu pre premlčanie zamietol, pretože dohoda o splátkovom kalendári a

uznaní záväzku zo dňa 02.11.2010 je neplatná.

9. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom - § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu

aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako
slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní každej otázky má aplikovať právnu úpravu,
ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 23.12.2004 spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany a

žalovaný uzavreli úverovú zmluvu na nákup tovaru v sume 8.694,- Sk, ktorý úver bol poskytnutý
dodávateľom žalovanému a žalovaný sa zaviazal ho splácať v 18-tich mesačných splátkach po 483,- Sk.
Keďže žalovaný si svoje záväzky neplnil, dodávateľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru k
25.05.2006, čím žalovaný stratil výhodu splátok a celý dlh sa stal zročným. Následne dodávateľ Home
Credit Slovakia, a.s. postúpil svoju pohľadávku terajšiemu žalobcovi, ktorý ju uplatnil žalobou doručenou

súdu prvého stupňa dňa 26.01.2012. Dňa 02.11.2010 medzi účastníkmi došlo k uzavretiu dohody o
splátkovom kalendári a uznaní záväzku. Žalovaný na základne neho uznal čo do právneho dôvodu a
výšky záväzok voči veriteľovi v sume 175,15 eura spolu s nákladmi na inkasné konanie 23,24 eura s
povinnosťou úhrady splátok 60,- eur mesačne od 25.11.2010 (č.l. 146 spisu).

11. V konaní nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že k vyhlásením predčasnej splatnosti úveru k
25.05.2006 došlo k splatnosti predmetného úveru, čím žalovaný stratil výhodu splátok a celý dlh sa stal
zročný. Nebyť dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, bolo by dôvodné žalobu
zamietnuť pre premlčanie nároku žalobcu, pretože žalobca podal žalobu na súd dňa 26.01.2012. Súd
prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ zvažoval, či táto dohoda o splátkovom kalendári a uznaní

záväzku je v súlade so zákonom, či je možné z nej vychádzať a aké právne následky vyvolala.

12. Na okolnosti uzavretia uvedenej dohody bol súdom prvej inštancie vypočutý svedok V. Z., ktorý
uviedol, že prostredníctvom spoločnosti Credit Solution Banská Bystrica vykonával osobné návštevy u
dlžníkovaipredmetnúdohoduouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkuvyhotovilprivykonaní

osobnej návštevy u dlžníka. Denne vybavil niekoľko klientov a keď bola známa adresa dlžníka, vykonala
sa táto osobná návšteva. Vysvetlil dlžníkom, že sa jedná o odkúpenú pohľadávku zo strany žalobcu a
rieši vec mimosúdne a formou splátok. Dlžníkov poučoval aj čo sa týka otázky samotného premlčania
a myslí si, že toto pochopili, právnické vzdelanie nemá. Na konkrétne okolnosti uzavretia dohody so
žalovaným sa nevyjadril.

13. Dohoda bola so žalovaným uzavretá formou formulára, ktorý vopred pripravil veriteľ pre vopred
neurčený počet dlžníkov, ktorý žalobca opakovane používa v obdobných právnych vzťahoch v snahe
ponúknuť spotrebiteľovi výhodu splátkového kalendára. Žalovaný jej podmienky osobitne nevyjednal,ale boli mu v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy
- dohody. Teda aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej dohody ovplyvniť. Predmetný formulár obsahuje viacero právnych vzťahov ako napr.

jednostranné prejavy uznania záväzku, prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch,
záväzok hradiť pravidelné mesačné splátky dlhu a iné. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, alebo podstatne narušuje alebo môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému
sa dostane alebo ktorému je adresovaná. Z týchto zistených skutočností vyplýva, že zo strany žalobcu

došlo pri jej uzatváraní k nekalej obchodnej praktike, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže
požívať súdnu ochranu.

14. Skrytým cieľom tejto dohody bolo dosiahnutie uznania záväzku a tým aj predĺženie premlčacej doby
na uplatnenie nároku žalobcu na 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Umiestnenie textu o vedomosti
žalovaného ako spotrebiteľa o premlčaní dlhu, ktorý uznal čo do dôvodu aj výšky nasvedčuje tomu,

že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorú možno
rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi.

15. Dohoda má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalobcu vo forme povolenia splátok dlhu, keďže takýto
názov aj nesie (dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku), ktorého skrytým cieľom

je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalovaného nároku.
Zámer dosiahnuť uznanie záväzku a predĺženie premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobcu aj
odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože tu ide o nedostatok odbornej starostlivosti
na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

16. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na plnenie od spotrebiteľa použitím nekalej praktiky, ide o výkon
práva v rozpore s dobrými mravmi, preto takto uplatnenému právu nie je možné poskytnúť v súdnu
ochranu. V dohode uvedená suma uznanej pohľadávky navyše nešpecifikuje, z čoho pozostáva uznaná
pohľadávka, preto je pre potreby tohto konania prakticky nepoužiteľná. Preto podpísaním dohody o
uznaní dlhu so splátkovým kalendárom nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia

premlčacej lehoty na dobu 10 rokov, keďže táto dohoda je preto neplatná v zmysle §§ 3, 37 a 39 OZ.

17. Zabezpečovací inštitút uznania záväzku sám osebe v rozpore s dobrými mravmi nie je, v rozpore
s dobrými mravmi je konanie žalobcu ako dodávateľa, keď pod vplyvom možnej hrozby uplatnenia
námietky premlčania kontaktoval žalovanú a využil výraznú nerovnosť v postavení zmluvných strán

týkajúcu sa ich právnych vedomostí, najmä účinkov uznania dlhu. Úmyslom žalobcu bolo zabezpečiť
si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti žalovanej spotrebiteľky. Pri uznaní dlhu došlo
k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k službe, ku ktorá sa mu dostane, alebo ktorému je adresovaná. Pri vyhodnocovaní tejto praktiky

súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady 2005/29 bod 18 Preambuly). Existuje
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie
splátok, čo nie je odbornou starostlivosťou dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Skutočným
cieľom bolo dosiahnutie 10 ročnej premlčacej lehoty so zámerom žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť
svojej pohľadávky. Pri uzavretí tejto dohody teda neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti

(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn 2 M Cdo/5/2015 z 30. 05. 2016).

18. Odvolací súd preto neprihliadol na dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku,
ktorou žalovaný svoj záväzok uznal čo do dôvodu a výšky. Uznanie považuje za právne neúčinné z
dôvodu,dohodanevyvolalažiadneprávnenásledky,alebolopotrebnéuvažovaťspôvodnoupremlčacou

dobou a považovať námietku premlčania za dôvodnú.

19. S prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
postupoval správne, pokiaľ prihliadol na premlčanie nároku žalobcu, keďže premlčacia doba (§ 101, 103
Občianskeho zákonníka) začala plynúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu (25.5.2006) a žalobca

podal žalobu na súd dňa 26.1.2012, teda po márnom uplynutí lehoty 3 rokov. Tu je potrebné zdôrazniť, že
anisámžalobcanespochybňovalto,žežalobabybolapodanáoneskorene,argumentovalvšakdohodou
zo dňa 2.11.2010 o splátkovom kalendári a uznaní dlhu, ktorú ale nie nebolo možné vziať v úvahu.20. Na základe týchto skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne
správne, pokiaľ žalobu ako nedôvodnú zamietol. Preto odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny potvrdil.

21. Žalobca podal odvolanie aj voči výroku o trovách konania, ktoré súd prvej inštancie priznal
vedľajšiemu účastníkovi, pričom trovy vedľajšieho účastníka nepovažoval za účelne vynaložené.
Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré rešpektovali úmysel zákonodarcu umožniť kvalifikovanú
ochranu spotrebiteľa združením, ktoré je materiálne a personálne vybavené a odborne kompetentné

bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom.

22. Odvolací súd odvolanie žalobcu považoval v prejednávanom v prípade za dôvodné, pretože
vedľajšiemu účastníkovi bola náhrada trov priznaná podľa § 142 ods.1 OSP, avšak bez toho, aby
súd prvej inštancie svoj postup argumentačne podložil a súčasne posudzoval, či boli trovy vynaložené
účelne, čo je základné kritérium na ich prisúdenie. O náhrade trov žalovaného súd prvej inštancie

rozhodnúť opomenul.

23. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie ( § 389 ods. 1 písmeno b) CSP), aby súd prvej inštancie o náhrade trov opäť
rozhodol, t.j. o trovách úspešnej sporovej strany, žalovaného a pôvodného vedľajšieho účastníka. Súd

prvej inštancie posúdi, aké trovy konania vznikli žalovanému, aké trovy konania vznikli vedľajšiemu
účastníkovi, či ich vynaložili účelne a je preto dôvodné, aby im boli priznané a aby ich znášal žalobca za
situácie, že nebudú zistené dôvody hodné osobitného zreteľa preto, aby im tieto trovy priznané neboli.

24. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie vo svojom novom rozhodnutí

(§396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).