Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/276/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816201272
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816201272.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu J.. J. B., bytom W. XXX/XXX,
C., zastúpeného Biksadský & Partners, s.r.o., so sídlom Michalská 9, Bratislava, IČO 36 858 552 proti
žalovanému M. V., bytom Q. XXX/X, W., zastúpenému Špireková & Partners, s.r.o., so sídlom Námestie
Matice Slovenskej 6, Žiar nad Hronom, IČO 47 232 811, o ochranu osobnosti a nemajetkovej ujmy,

na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. februára 2017, č. k.
11C/21/2016-68, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaný m á proti
žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim uznesením konanie zastavil s poukazom na ust. § 144, § 145 ods.
1, 2 CSP, žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 89,30 Eur s tým, že vrátením poveril Slovenskú
poštu, a.s., po právoplatnosti uznesenia a o trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou
žalobou voči žalovanému domáhal ochrany osobnosti podľa ust. § 11, § 13 Občianskeho zákonníka,

§ 4 zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, § 19 Ústavy SR a domáhal sa, aby súd uložil
žalovanému zaplatiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 1.000,- Eur a trovy konania. Podaním zo dňa
01.02.2017, doručeným súdu prvej inštancie 02.02.2017 vzal žalobca žalobu na ochranu osobnosti a
zaplatenia nemajetkovej ujmy späť s tým, že žiadal konanie zastaviť, rozhodnúť o vrátení súdneho
poplatku, náhradu trov konania si neuplatnil. Súd prvej inštancie späťvzatie akceptoval a konanie s
poukazom na citované zákonné ustanovenia zastavil, súhlas žalovaného potrebný nebol. O vrátení

súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/92 Zb.. O trovách konania rozhodol podľa
§ 262 ods. 1 v spojení s § 257 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie, čo do výroku o náhrade trov
konania, žalovaný a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v tomto výroku
zmenil tak, že mu prizná trovy konania v zmysle jeho špecifikácie, alternatívne uznesenie súdu prvej

inštancievovýrokuonáhradetrovkonaniazrušíavecvrátisúduprvejinštancienaďalšiekonanieanové
rozhodnutie. Dôvodil, že súd prvej inštancie o náhrade trov rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že žalobca podal voči nemu dňa 02.02.2016 žalobu na ochranu osobnosti
a náhradu nemajetkovej ujmy, ku ktorej sa dňa 26.04.2016 na základe výzvy súdu prvej inštancie
prostredníctvom svojho zástupcu vyjadril. Následne súd prvej inštancie stanovil termín pojednávania
na deň 07.02.2017. Deň pred termínom pojednávania, t.j. 06.02.2017 žalobca vzal podanú žalobcu v

celom rozsahu späť. Vytýkal súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie odôvodnil výlučne ustanovením
§ 262 ods. 1 v spojení s § 257 CSP s tým, že bližšie zdôvodnenie k rozhodnutiu o trovách konanianeuviedol. Poukázal na ČL. 47 ods. 2 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že má garantované právo na právnu
pomoc pred súdmi a môže sa nechať zastupovať zástupcom. Poukázal na znenie ust. § 256 ods. 1 CSP,
z ktorého vyplýva, že jednoznačne mal znášať trovy žalobca, nakoľko zobral späť žalobu bez udania

dôvodu a bez toho, aby išlo o reakciu na správanie sa jeho ako žalovaného a teda nemožno mu pričítať
procesné zavinenie. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy iba v prípadoch, ak sú naplnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania. Ak však súd
dôjde k záveru, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo
z časti neprizná, pričom musí ísť o celkom výnimočný prípad. Niet pochýb o tom, že žalobca zavinil

zastavenie konania, preto je povinný uhradiť trovy, ktoré mu vznikli v plnej výške.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na fakt, že
uplatňované právne úkony žalovaným sú v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, konkrétne
právny úkon - nahliadnutie do súdneho spisu dňa 26.01.2017, vrátane náhrady cestovných výdavkov,

je neakceptovateľné.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že právny úkon nahliadnutia
do súdneho spisu považuje za opodstatnený. Tento vyplynul z vývoja a stavu konania, keď sa riadne
pripravoval na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 07.02.2017. Mal za to, že žalobca sa mohol

týmto trovám právneho zástupcu vyhnúť, pokiaľ by nekonal účelovo a nečakal so späťvzatím žaloby do
posledného dňa pred pojednávaním. Nahliadnutie do spisu je v zmysle § 13a Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
výslovne označené ako úkon právnej služby, za ktorý advokátovi patrí odmena.

5. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo
výroku o náhrade trov konania zmeniť podľa § 388 CSP.

6.Výrokuzneseniasúduprvejinštancie,ktorýmbolokonaniezastavenéavýrok,ktorýmbolorozhodnuté
ovrátenísúdnehopoplatku,neboliodvolanímžalobcuspochybnené,nadobudliprávoplatnosťaodvolací

súd sa ich nedotýkal.

7. V danej veci sa žalobca domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť mu nemajetkovú
ujmu vo výške 1.000,- Eur titulom ochrany osobnosti s poukazom na ust. § 13 Občianskeho zákonníka.
Dňa 12.05.2016 žalovaný doručil súdu prvej inštancie, na jeho výzvu, vyjadrenie k žalobe a to

prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Dňa 02.02.2017 doručil žalobca súdu prvej inštancie
späťvzatie žaloby elektronicky a následne dňa 06.02.2017 prostredníctvom poštového podniku.

8. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania podľa § 145 ods. 1 CSP, o vrátení súdneho poplatku
podľa § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. a o trovách konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257

CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie o náhrade
trov konania neodôvodnil.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 262 ods. l CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou

úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo k skončeniu konania bez
meritórneho rozhodnutia, čo je i prípad danej veci, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania
zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v citovanom ust. § 256 ods. l CSP. Zmyslom
využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli,
uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z

procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a
preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí
súdneho konania. Pokiaľ jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom oveci nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká
jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

12. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania týmito zásadami neriadil a citované
ustanovenie § 256 ods. l CSP v danej veci neaplikoval. Z obsahu spisu však bez akýchkoľvek
pochybností vyplýva, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že vzal žalobu späť bez toho,
aby dôvodom späťvzatia bolo správanie sa žalovaného. Preto žalobca v zmysle ust. § 256 ods. l CSP
zodpovedá za trovy zastaveného konania.

13. Pokiaľ súd prvej inštancie v danej veci aplikoval ust. § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd môže
uviesť len toľko, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vôbec nezdôvodnil. Žalobca sa aplikácie
citovaného zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania ani nedomáhal pri svojom úkone
- späťvzatí žaloby (výslovne uviedol, že neuplatňuje náhradu trov konania), ani vo vyjadrení k podanému

odvolaniu (namietal výlučne účelnosť jednotlivých úkonov náhrad zástupcu žalovaného) a odvolací súd
preskúmanímdanejvecinezistilžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktorébyodôvodňovalipoužitie
citovaného zákonného ustanovenia.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania
zmenil tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu (§ 256 ods. l, § 262 ods. 1 CSP).

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1

CSPtak,žežalovanému,ktorýbolvodvolacomkonaníúspešný,priznalprotižalobcovinároknanáhradu
trovodvolaciehokonaniavcelomrozsahu.Ovýškenáhradytrovprvoinštančnéhoaodvolaciehokonania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).