Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, March 16, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 14C/14/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1202898779
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Štepániková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1202898779.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou v právnej veci

navrhovateľov: v 1. rade Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s., (BTS), Letisko M. R. Štefánika,
Bratislava, v 2. rade Slovenská republika - Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej
republiky, Nám. slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, obaja zast. Advokátska kancelária Mandzák
a spol. s r.o., Zámocká 5, Bratislava proti odporkyni: M. U., R.. X. F. XXXX/XX, E. F., zastúpená
splnomocnencom B. Č., F.O. XX, Q. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že navrhovateľ v 1. rade je výlučným vlastníkom pozemkov parcelné číslo XXXXX/
XXX, druh pozemku: zastavané plochy, o výmere 228 m2, parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku:

orná pôda, o celkovej výmere 753 m2, ktoré sú vyznačené na geometrickom pláne č. 20/2005 (stav
podľa registra C KN), vypracovanom dňa 05.08.2005 Ing. Jánom Mrvom, autorizovaným kartografom a
geodetom a úradne overeným dňa 11.11.2004 Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislavu.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade trovy konania v sume 1.032,16 € na účet
jeho právneho zástupcu vedený v UniCredit Bank Slovakia, a.s., č. ú. 1311701001/1111 a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa v 2. rade z a m i e t a.
Súd odporcovi právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v 1. rade n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ, ktorým bola Slovenská republika zast. Slovenskou správou letísk sa návrhom
doručeným súdu dňa 21.01.2002 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že navrhovateľ je
vlastníkom časti pozemku PK č. XXXXX/X k.ú. K. s výmerou 982 m2. Pôvodný navrhovateľ vo svojom
návrhu uviedol, že jeho právny predchodca - Československá správa dopravných letísk, odkúpil kúpnou
zmluvou č. XXXX/XXX/XX od matky odporkyne časť pozemku PK č. XXXXX/X, určeného pre výstavbu
letiska geometrickým plánom č. XXX/XX zo dňa 28.09.1967, diel 14 o výmere 750 m2 ako súčasť

novovytvorenej parc.
č. XXXXX/X a diel 15 o výmere 232 m2 ako súčasť novovytvorenej parc. č. XXXXXX/X, spolu 982 m2.
Kúpna cena bola stanovená podľa vtedy platnej vyhlášky Ministerstva financií č. 47/1969 Zb. na náhradu
0,40 Kčs za m2, spolu 392,80 Kčs a bola uhradená dňa 19.03.1976.
Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.11.2004 požiadal pôvodný navrhovateľ
Slovenská správa letísk o pripustenie zmeny účastníka konania, keďže na základe zakladateľskej listiny
Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií vznikla dňa 05.05.2004 zápisom do Obchodného registra

SR akciová spoločnosť Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. Predmetom nepeňažného vkladu
do tejto spoločnosti bola účtovne oddelená organizačná jednotka Slovenskej správy letísk vymedzená
Rozhodnutím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 57. Na základe týchto skutočností požiadal
pôvodný navrhovateľ, aby na jeho miesto do konania vstúpil nový účastník Letisko M.R. Štefánika -Airpot Bratislava, a.s. (BTS). Uznesením č.k. 14C/14/2002-38 zo dňa 23.05.2005 súd pripustil zmenu
účastníkov na strane navrhovateľa tak, že z konania vystúpil pôvodný navrhovateľ SR - Slovenská
správa letísk a do konania vstúpil nový navrhovateľ Letisko M.R: Štefánika Airport Bratislava, a.s. (BTS).

Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2008.
Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 06.03.2007 požiadal navrhovateľ Letisko M.R.
Štefánika - Airpot Bratislava, a.s. (BTS) o pripustenie zmeny petitu návrhu tak, že žiadal, aby súd určil,
že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemkov,
a) parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy, o celkovej výmere 228 m2

b) parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: orná pôda, o celkovej výmere 753 m2 tak ako sú
vyznačené na priloženom geometrickom pláne č. XX/XXXX (stav podľa registra C KN), vypracovaným
dňa 05.08.2005 Ing. Jánom Mrvom, autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným dňa
11.11.2005 Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorý bude prílohou
tohto rozsudku, nachádzajúce sa v katastrálnom území Trnávka, obci Bratislava - mestská časť Ružinov,
adrese Bratislava II a zaviazal odporkyňu na náhradu trov konania.

resp. na základe eventuálneho petitu, že
určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemku, nachádzajúceho sa v kat. úz. Trnávka a to dielu
15, ktorý mal predstavovať vykúpenú časť pozemkovoknižnej parc. č. XXXXX/ o výmere 232m2.

Resp. na základe ďalšieho eventuálneho petitu, že

určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemku, nachádzajúceho sa v kat. úz. Trnávka a to dielu
14, ktorý mal predstavovať vykúpenú časť pozemkovoknižnej parc. č. XXXXX/ o výmere 750m2.
Uznesením č.k. 14C/14/2002-62 súd pripustil zmenu petitu návrhu nový petit po zmene návrhu znel
nasledovne:
Súd určuje, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemkov,

a) parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy, o celkovej výmere 228 m2
b) parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: orná pôda, o celkovej výmere 753 m2
tak ako sú vyznačené na priloženom geometrickom pláne č. XX/XXXX (stav podľa registra C KN),
vypracovaným dňa 05.08.2005 Ing. P.Z. F., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným
dňa 11.11.2005 Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorý bude prílohou

tohto rozsudku, nachádzajúce sa v katastrálnom území Trnávka, obci Bratislava - mestská časť Ružinov,
adrese Bratislava II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania, na účet jeho právneho
zástupcu, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh na zmenu petitu vo zvyšnej
časti súd zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2008.
Odporkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uviedla, že predmetnú kúpnu zmluvu

neuznáva, keďže túto nebohá matka odporkyne podpísala pod nátlakom. Zmluva bola podpísaná za
nápadne nevýhodných podmienok, kde podľa zmluvy dohodnutá suma 40 hal. za 1m2. letisko tento
pozemok vôbec nepotrebovalo a tento pozemok bol daný do užívania JRD Vajnory ako prebytočný
majetok. Splnomocnený zástupca odporkyne ďalej uviedol, že parcely pod označením, ktoré je uvedené
v petite žalobného návrhu pod takýmto označením v katastri nehnuteľností nikdy evidované neboli a

vlastník pozemku parc. č. XXXXX/X nikdy súhlas na ich prepísanie nedal.
Písomným podaním zo dňa 25.03.2009 požiadal navrhovateľ o pristúpenia ďalšieho účastníka do
konania na strane navrhovateľa a to SR - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej
republiky a zároveň požiadal i o pripustenie zmeny petitu návrhu. Ministerstvo dopravy, pôšt a
telekomunikácií Slovenskej republiky súhlasilo so vstupom do konania na strane navrhovateľa súhlasilo.

Uznesením č.k. 14C/14/2002-166 súd pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník konania na
strane navrhovateľa ako navrhovateľ v 2. rade: Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, pôšt a
telekomunikácií Slovenskej republiky a zároveň pripustil zmenu návrhu tak, že petit návrhu bude znieť:
Súd určuje, že:
1. navrhovateľ 1 je výlučným vlastníkom pozemkov,

a) parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy, o výmere 228 m2
b) parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: orná pôda, o celkovej výmere 753 m2

tak ako sú vyznačené na priloženom geometrickom pláne č. 20/2005 (stav podľa registra C KN),
vypracovaným dňa 05.08.2005 D.. P. F., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným

dňa 11.11.2004 Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorý bude prílohou
tohto rozsudku, nachádzajúce sa v katastrálnom území Trnávka, obci Bratislava - mestská časť Ružinov,
okrese Bratislava II.2.Odporcaje povinný zaplatiťnavrhovateľoviv1.radetrovykonanianaúčetjehoprávnehozástupcu,
a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
eventuálne

1) výlučným vlastníkom pozemkov,
a) parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy, o výmere 228 m2
b) parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: orná pôda, o celkovej výmere 753 m2
tak ako sú vyznačené na priloženom geometrickom pláne č. 20/2005 (stav podľa registra C KN),
vypracovaným dňa 05.08.2005 Ing. Jánom Mrvom, autorizovaným kartografom a geodetom a úradne

overeným dňa 11.11.2004 Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorý
bude prílohou tohto rozsudku, nachádzajúce sa v katastrálnom území Trnávka, obci Bratislava - mestská
časť Ružinov, okrese Bratislava II.
2. Odporca je p o v in n ý zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade trovy konania na účet jeho právneho
zástupcu, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, výsluchom svedka D.. P. F., ohliadkou

vykonanou na mieste, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: identifikácie parciel zo dňa
11.05.1992, kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.1976, geometrického (polohopisného) plánu na rozdelenie
parc. č. XXXXX/X - XXXXX/X, výpisu z evidenčného listu č. XXXX, hospodárskej zmluvy, výpisu z
LV č. XXXX, rozhodnutia št. notárstva Bratislava 3 zo dňa 19.06.1992, výpisu z pozemkovoknižnej
vložky č. XXXX, zriaďovacej listiny Slovenská správa letísk, rozhodnutia ministra dopravy spojov a

verejných prác z 6.10.1994, rozhodnutia ministra dopravy pôšt a telekomunikácií č. 100/97 z 18.12.1997,
rozhodnutia ministra dopravy pôšt a telekomunikácií č. 148 z 14.12.1999, rozhodnutia ministra dopravy
pôšt a telekomunikácií č. 57 zo dňa 20.04.2004, Stanoviska MDPT SR k prechodu vlastníckeho práva na
akciové spoločnosti Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS) a Letisko Košice, a.s., výpisu
z obchodného registra navrhovateľa v 1. rade, geometrického plánu zo dňa 05.08.2005, rozhodnutia

Okresného úradu Bratislava II č.j. 2000/07409/OPPaLH/Tk, oznámenia Správy katastra pre Hl. mesto
SR Bratislavu zo dňa 15.08.2008, čestného prehlásenia odporkyne, rozhodnutia Národného výboru
Hl. mesta SSR Bratislavy zo dňa 20.06.1983, výkazu podstatných údajov kúpnych zmlúv, oznámenia
Poľnohospodárskeho družstva Vajnory, žiadosti o zápis zmien v EN v kat. úz. Bratislava, rozhodnutia
Povereníctva dopravy - Štátnej leteckej správy o vyvlastnení nehnuteľností v kat. úz. Bratislava na

stavbu železničnej vlečky, výkazu plôch zo dňa 22.10.1950, žiadosti o zápis do LV č. 1964, zápisnice o
predbežnom vyšetrení sp. zn. D 138/90-2 zo dňa 06.03.1990, rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 251/2006, rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií č. 200 zo
dňa 20.12.2004 o zrušení príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk, oznámenia o skončení
nájomnej zmluvy, oznámenia Ing. Jána Mrvu zo dňa 01.04.2009, oznámenia Správy katastra pre Hlavné

mesto Slovenskej republiky Bratislavu zo dňa 30.07.2009, oznámenia Správy katastra pre Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislavu zo dňa 27.01.2010, kópie z mapy určeného operátu a zistil nasledovný
skutkový stav:
Z výsluchu odporkyne, ktorý bol na základe dožiadania vykonané na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši dňa 10.09.2008 súd zistil, že odporkyni nie sú známe okolnosti, za ktorých došlo k uzatvoreniu

zmluvy medzi jej nebohou matkou a kupujúcim Čsl. štátom zastúpeným Československou správou
dopravných letísk. Odporkyňa taktiež nevie uviesť ako jej matka s predmetnými nehnuteľnosťami
nakladala a nevedela uviesť ani skutočnosť, či jej kúpna cena za pozemky bola skutočne vyplatená.
Odporkyňa vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že platnosť uvedenej zmluvy napadla v reštitučnom konaní,
avšak notára pri dedičskom konaní na túto skutočnosť neupozornila.

Z výsluchu svedka Ing. Jána Mrvu súd zistil, že svedok vypracoval na základe objednávky Letiska M.R.
Štefánika geometrický plán za účelom vysporiadania pozemkov. Práce spočívali v zisťovaní priebehu
hraníc pôvodných pozemkov a ich aktualizácii do súčasného stavu katastrálnej mapy.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.1976 súd zistil, že Československý štát zastúpený Československou
správou dopravných letísk v Bratislave ako kupujúci a Terézia Zárecká rod. Zemanová uzatvorili zmluvu,

ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - časti pozemku parc. č. XXXXX/X
role Zweibrunnenfeld. Predmetom kúpy bola časť uvedeného pozemku o výmere 750 m2 ako súčasť
novovytvorenej parc. č. XXXXX/X a časť o výmere 232 m2 ako súčasť novovytvorenej parc. č. XXXXX/
X. Vykupované časti nehnuteľností boli vymedzené geometrickým plánom a výkazom plôch, ktorý bol
vyhotovený Ústavom geodézie a kartografie pre kraj Juhomoravský v Brne. Kúpna cena bola dohodnutá

v sume 392,80 Kčs.
Z hospodárskej zmluvy uzavretej medzi Československými aerolíniami letisko Ruzyně a Obvodným
národným výborom Bratislava 2 súd zistil, že právo hospodárenia k nehnuteľnostiam - pozemkom v kat.
území Trnávka vymedzené výkazom výmer sa prevádza na obvodný národný výbor Bratislava 2. Podľavýkazu výmer, ktorý tvoril súčasť uvedenej zmluvy medzi tieto pozemky patrila aj časť nehnuteľnosti
odkúpená na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.1976.
Z výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že v katastri nehnuteľností je ako vlastníčka nehnuteľnosti pozemku

parc. č. XXXXX/X, o výmere 2309 m2, nachádzajúceho sa v kat. úz. Trnávka evidovaná odporkyňa.
Zo zriaďovacej listiny Slovenská správa letísk súd zistil, že Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác
ako zriaďovateľ zriadil ku dňu 16.03.1994 príspevkovú organizáciu Slovenskú správu letísk. V súlade
s touto zriaďovacou listinou sa Slovenská správa letísk stala správcom majetku, ktorý mala v čase
zriadenia v správe.

Z rozhodnutia ministra dopravy pôšt a telekomunikácií č. 57 zo dňa 20.04.2004 súd zistil, že na základe
tohto rozhodnutia došlo k vyňatiu účtovne oddelenej organizačnej jednotky Slovenskej správy letísk -
letiska M.R. Štefánika Bratislava z majetku štátu a vloženiu majetku tohto štátu do akciovej spoločnosti
- Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS).
Z geometrického plánu zo dňa 05.08.2005 súd zistil, že podľa tohto geometrického plánu vypracovaného
Ing. Jánom Mrvom, ktorý bol úradne overený Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu boli

pozemky, ktoré tvorili predmet kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.1976, identifikované ako parc. č. XXXXX/
XXX a parc. č. XXXXX/XXX.
Z výkazu podstatných údajov kúpnych zmlúv súd zistil, že podľa tohto výkazu bola Terézii Záreckej
vyplatená kúpna cena v sume 392,80 Kčs dňa 19.03.1976.
Podľa § 8 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka socialistickým spoločenským vlastníctvom je štátne

vlastníctvo, družstevné vlastníctvo, ako aj vlastníctvo spoločenských a iných socialistických organizácií.
Podľa § 11 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka ak sa do socialistického spoločenského vlastníctva
nadobúda vec zmluvou, prechádza vlastnícke právo, ak nie je ustanovené alebo dohodnuté inak,
prevzatím veci.
Podľa § 868 občianskeho zákonníka pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto

zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri
vyvlastnení nehnuteľnosti za pozemky alebo ich časti v zastavanej časti obce patrí s prihliadnutím na
polohu, prípadne kvalitu pozemku v miestnych podmienkach náhrada za 1 m2:

a) až do výmery 3000 m2
najviac 15 Kčs v mestách nad 100 000 obyvateľov,
najviac 10 Kčs v mestách od 40 000 do 100 000 obyvateľov,
najviac 8 Kčs v mestách od 10 000 do 40 000 obyvateľov,
najviac 6 Kčs v obciach od 2000 do 10 000 obyvateľov,

najviac 4 Kčs v obciach s menej než 2000 obyvateľmi,
b) za výmeru prevyšujúcu 3000 m2 0,40 Kčs.
Podľa § 14 ods. 2 zák. č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri
vyvlastnení nehnuteľnosti za pozemky alebo ich časti mimo zastavanej časti obce preukázateľne určené
na stavbu rekreačnej chaty alebo na zriadenie samostatnej záhradky patrí s prihliadnutím na polohu,

prípadne kvalitu pozemku v miestnych podmienkach náhrada za 1 m2:
a) až do výmery 1500 m2 podľa sadzieb uvedených v odseku 1 písm. a),
b) za výmeru prevyšujúcu 1500 m2 podľa sadzby uvedenej v odseku 1 písm. b).
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri
vyvlastnení nehnuteľnosti za ostatné pozemky než uvedené v § 14 patrí peňažná náhrada vo výške Kčs

0,40 za 1 m2.
Navrhovateľ v 1. sa svojim návrhom domáhal určenia vlastníctva k pozemkom parcelné číslo XXXXX/
XXX, druh pozemku: zastavané plochy, o výmere XXX m2 a parcelné číslo XXXXX/XXX, druh pozemku:
orná pôda, o celkovej výmere XXX m2, ktoré boli vyznačené na geometrickom pláne č. XX/XXXX (stav
podľa registra C KN), vypracovanom dňa 05.08.XXXX D.. P. F., autorizovaným kartografom a geodetom

a úradne overeným dňa 11.11.2004. Uvedené pozemky predstavujú časť pôvodného pozemku parc. č.
XXXXX/X role Zweibrunnenfeld v kat. úz. Trnávka. Navrhovateľ v 2. rade sa svojim návrhom domáhal
určenia vlastníckeho práva k tým istým pozemkom ako navrhovateľ v 1. rade, pričom jeho časť návrhu
bola označená ako tzv. eventuálny petit.
V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že v rámci občianskeho súdneho konania rozlišujeme

jednotlivé druhy žalobných petitov na tzv. jednoduchý petit, ktorý obsahuje spravidla návrh na
rozhodnutie o jedinom nároku, eventuálny petit, ktorý obsahuje návrh na prisúdenie jedného nároku,
a ak by toto nebolo možné, návrh na peňažnú náhradu, alternatívny petit, ktorý obsahuje právo voľby
pre žalovaného ako sa zbaví svojho záväzku a petit s alternatívnym splnomocnením, ktorý obsahujevyhlásenie žalobcu, že namiesto požadovaného plnenia je ochotný na zánik záväzku prijať aj iné
plnenie. Návrh navrhovateľa v 2. rade, ktorý sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k tým
istým nehnuteľnostiam ako navrhovateľ v 1. rade tak v žiadnom prípade nie je možné považovať za

petit eventuálny a nie je možné ho takto v súdnom konaní ani posudzovať. Ustanovenie § 41 ods. 2
O.s.p. ukladá súdu povinnosť posudzovať každé podanie podľa jeho obsahu, pričom nie je dôležité
ako je podanie označené. Z obsahu žalobného návrhu navrhovateľov podľa jeho znenia, ktoré bolo
súdom akceptované uznesením č.k. 14C/14/2002-166, je tak zrejmé, že žalobné petity navrhovateľov
predstavujú z procesnoprávneho hľadiska dva samostatné návrhy a to bez ohľadu na skutočnosť, že z

hľadiska hmotnoprávneho sa tieto návrhy vzájomne vylučujú.
Oba žalobné návrhy sú svojim charakterom žalobami určovacími. Návrhom podľa § 80 písm. c) O.s.p.
možno uplatniť možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je. Naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo
ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by bez tohto určenia bolo jeho právne postavenie neisté. V
tomto prípade sa navrhovatelia domáhali určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, pri ktorých je ako ich

vlastníčka katastrom nehnuteľností evidovaná odporkyňa. Skutočný vlastník sa môže domáhať ochrany
vlastníckeho práva proti vlastníkovi, ktorému svedčí zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.
Takýto stav zároveň osvedčuje existenciu naliehavého právneho záujmu, keďže určovacia žaloba je
prípustná v prípade spornosti v právnych vzťahoch evidovaných katastrom nehnuteľností.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že dňa 24.02.1976 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy,

na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam častiam pozemku parc. č.
XXXXX/X role Zweibrunnenfeld a to konkrétne k časti pozemku o výmere 750 m2, ktorá bola označená
ako parc. č. 15881/2 a časti pozemku o výmere 232 m2, ktorá bola označená ako parc. č. XXXXX/X.
Presná špecifikácia predmetu kúpy bola vymedzená geometrickým plánom a výkazom plôch, ktorý bol
vypracovaný Ústavom geodézie kartografie pre kraj Juhomoravský v Brne. Opätovné zameranie bolo na

základe uvedeného geometrického plánu vykonané v geometrickom pláne vypracovanom D.. P. F., ktorý
bol úradne overený Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu. V tomto geometrickom pláne
boli pozemky tvoriace predmet kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.1976, identifikované ako parc. č. XXXXX/
XXX a parc. č. XXXXX/XXX. V čase uzavretia zmluvy mali pozemkovoknižné zápisy iba evidenčný
a registračný význam, nemali však konštitutívny charakter. Prevodu vlastníckeho práva nedochádzalo

tak, ako je tomu v súčasnosti až na základe vkladu tohto práva do katastra nehnuteľností, ale priamo
na základe zmluvy. V prípade, ak nadobúdal nehnuteľnosť do svojho vlastníctva štát, právny poriadok
nevyžadoval pre nadobudnutia účinnosti ani jej registráciu štátnym notárstvom, ale takáto zmluva
nadobudla účinnosť priamo jej uzavretím. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná zmluva spĺňala všetky
náležitostivyžadovanéprávnymporiadkomplatnýmaúčinnýmvčasejejuzavretiapreprevodvlastníctva

nehnuteľností z osobného vlastníctva občanov do socialistického spoločenského vlastníctva štátu. Táto
zmluva teda bola spôsobilá a zároveň i spôsobila prevod vlastníckeho práva z pôvodnej vlastníčky na
štát, ktorý sa stal vlastníkom predmetných pozemkov. Tento majetok štátu sa následne nachádzal v
správe Československej správy dopravných letísk a neskôr Slovenskej správy letísk. K zmene vlastníka
predmetných pozemkov došlo až pri vzniku navrhovateľa v 1. rade, keďže tieto pozemky boli súčasťou

nepeňažného vkladu štátu ako akcionára do akciovej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport
Bratislava, a.s., (BTS).
Odporkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu namietala platnosť uvedenej zmluvy a
to najmä z dôvodu, že Terézia Zárecká ako predávajúca uzatvorila túto zmluvu pod nátlakom a za
nevýhodných podmienok, zo strany kupujúceho nikdy nedošlo k zaplateniu dohodnutej kúpnej ceny a

pozemok bol vykúpený napriek tomu, že štát tieto pozemky na účely výstavby a prevádzky letiska v
Bratislave nikdy nepoužíval. Zo zisteného skutkového stavu nemožno považovať skutočnosť, že zmluva
bola uzatvorená pod nátlakom za preukázanú. Odporkyňa vo svojom čestnom prehlásení, ktoré spísala
dňa 01.10.1999 uviedla, že jej matka K. I. jej opakovane spomínala so slzami v očiach, že bola tlačená
do nevýhodného odpredaja pozemkov, o ktorých teraz prebieha správne konanie ma Okresnom úrade

Bratislava III. Odporkyni sa mala je matka sťažovať, že jej bolo hrozené, že ak nepristúpi k odpredaju
pozemkov, tak jej ich štát vyvlastní bez náhrady. Táto skutočnosť je však v rozpore s jej výpoveďou
vykonanou pre Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši dňa 10.09.2008 kde uviedla, že sa nevie vyjadriť
k okolnostiam uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy. Odporkyňa sa taktiež nevedela vyjadriť ani ku
skutočnosti, či jej matke bola kúpna cena vyplatená a nevedela uviesť ani ako jej matka s predmetnými

nehnuteľnosťami nakladala. Počas celého konania odporkyňa neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by
jej tvrdenia o nátlaku vyvíjanom na jej matku pri uzavieraní zmluvy preukazovali.
Ďalším dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.1976 mala byť skutočnosť, že predávajúcej
Terézii Záreckej nebola za predmet kúpy nikdy vyplatená kúpna cena. Nezaplatenie kúpnej ceny všaknemá tak, v súčasnosti, ako aj v dobe uzavretia zmluvy za následok zánik kúpnej zmluvy. Prípadné
nezaplatenie kúpnej ceny teda nemalo žiaden vplyv na existenciu vlastníckeho práva štátu k predmetnej
nehnuteľnosti. Taktiež námietka odporkyne, podľa ktorej kúpna cena určená zmluvou bola stanovená

v rozpore s právnymi predpismi je nedôvodná. V čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy sa v
prípade ak bola akákoľvek nehnuteľnosť vykupovaná z osobného vlastníctva občanov do vlastníctva
štátu, cena stanovovala sumami, ktoré boli pevne určené vyhláškou Slovenského cenového úradu a
Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 47/1969 Zb. Podľa vyhlášky cena pozemkov
nachádzajúcich sa mimo zastavanej časti obce predstavovala sumu 0,40 Kčs za 1m2. Predmetné

pozemky sa v čase, kedy došlo k ich výkupu, nachádzali mimo intravilánu obce, nikdy neboli určené
na stavbu rekreačných chát alebo zriadenie záhradiek a ani na nich záhradkárska osada nikdy nebola
zriadená. V čase uzavretia kúpnej zmluvy možné určiť inú kúpnu cenu, ako bola cena, ktorá bola v tejto
zmluve aj skutočne určená.
Ako už bolo uvedené ani prípadné nezaplatenie kúpnej ceny zo strany kupujúceho by nespôsobilo
neplatnosť samotnej kúpnej zmluvy. Tento, ako aj niektoré ďalšie argumenty, by mohli byť iba

predpokladom na vzniku nároku na vydanie uvedených nehnuteľností v rámci uplatnenia reštitučných
nárokov odporkyňou. Avšak v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predmetom reštitučných konaní
podľa osobitných zákonov (napr. zák. č. 403/1990 Zb., zák. č. 229/1990 Zb. a iné) nikdy nebolo
určovanie neplatnosti zmlúv, ale zmiernenie, resp. odstránenie krívd, vzniknutých v období rokov 1948
až 1989, ku ktorým došlo na základe právnych úkonov platných podľa vtedajšej právnej úpravy. Právny

poriadok presne určil spôsob a postup uplatňovania reštitučných nárokov, ako aj okruh osôb, ktoré
sú oprávnené domáhať sa vydania (vrátenia) majetku. Otázky prípadného vzniku nároku odporkyne
na vydanie pozemkov tvoriacich predmet tohto konania tak v žiadnom prípade nemôže byť riešený v
konaní o určenie ich vlastníctva a nemôže tvoriť ani jeho prejudiciálnu otázku. Odporkyňa v tomto konaní
nepreukázala, že by si nároky na vydanie týchto pozemkov úspešne uplatnila v reštitučnom konaní.

Súd tak na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru,
že navrhovateľ v 1. rade preukázal existenciu svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parcelné
číslo XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy, o výmere 228 m2 a parcelné číslo XXXXX/
XXX, druh pozemku: orná pôda, o celkovej výmere 753 m2 tak ako sú vyznačené na priloženom
geometrickom pláne č. 20/2005 (stav podľa registra C KN), vypracovaným dňa 05.08.2005 Ing. P. F.,

autorizovanýmkartografomageodetomaúradneoverenýmdňa11.11.2004Správoukatastraprehlavné
mesto Slovenskej republiky Bratislavu a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Z uvedenej skutočnosti je zároveň zrejmé, že navrhovateľovi v 2. rade vlastnícke právo nesvedčí a teda
jeho návrhu na určenie vlastníctva súd nemohol vyhovieť a preto jeho návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporkyňa

je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania a to zaplatený súdny poplatok v sume 33,19 € /1.000,-
Sk/ a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 998,97 € s DPH a to za 2 úkony právnej pomoci po 45,50
€ + 19% DPH a 2x režijný paušál á 5,91 € + 19% DPH (prevzatie a príprava zastupovania, písomné
podanie zo dňa 03.03.2007), 4 úkony právnej pomoci po 53,49 € + 19% DPH a 4x režijný paušál á 6,31
€ + 19% DPH (účasť na pojednávaní dňa 02.07.2008, účasť na pojednávaní dňa 10.09.2008, účasť

na pojednávaní dňa 21.10.2008, účasť na pojednávaní dňa 26.11.2008), 6 úkonov právnej pomoci po
53,49 € + 19% DPH a 6x režijný paušál á 6,95 € + 19% DPH (písomné podanie zo dňa 25.03.2009,
účasť na pojednávaní dňa 27.03.2009, písomné podanie zo dňa 03.04.2009, účasť na pojednávaní
dňa 17.06.2009, účasť na vykonanej obhliadke, účasť na pojednávaní dňa 28.09.2009) 1 úkon právnej
pomoci po 55,49 € + 19% DPH a 1x režijný paušál á 7,21 € + 19% DPH (účasť na pojednávaní dňa

19.02.2010) a 1 úkon právnej pomoci po 57,- € + 20% DPH (účasť na pojednávaní dňa 23.02.2011) 1
úkon právnej pomoci po 14,25 € + 20% DPH účasť na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok
dňa 16.03.2011). Trovy konania je odporkyňa v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právneho
zástupcu navrhovateľa v 1. rade.
Súdurčilhodnotujednéhoúkonuprávnejpomociprávnehozastupovanianavrhovateľav1.radevsúlade

s § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. ako 1/13 výpočtového základu a to podľa výšky výpočtového
základu platného v jednotlivých rokoch kedy boli jednotlivé úkony právnej pomoci vykonané. Predmetom
konaniabolourčenieexistencievlastníckehoprávakveci.Hodnotuvlastníckehoprávavšakniejemožné
stotožňovať s hodnotou veci, ku ktorej sa toto vlastnícke právo viaže. Z tohto dôvodu ani hodnotu úkonu
právnej pomoci nie je možné v konaniach o určenie vlastníctva veci stanovovať podľa § 10 ods. 1 vyhl.

č. 655/2004 Z.z., ale výlučne podľa úst. § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky.
O trovách konania v časti návrhu navrhovateľa v 2. rade súd rozhodol taktiež podľa ustanovenia § 142
ods. 1 O.s.p. Keďže však odporkyni počas konania žiadne trovy nevznikli a ani o ich úhradu nepožiadal
súd rozhodol tak, že odporkyni právo na ich náhradu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia., písomne. ( §
204 ods. 1 O. s. p.)

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.