Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/87/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114011416
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114011416.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. júna

2017 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

F. X., Z.. XX. Q. XXXX V. A., K. B. X., Q.Í. XX

j e v i n n á

- zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
j) Tr. zákona, ktorý spáchala tak,

ž e

- v X., vystupujúc ako štatutárna zástupkyňa - konateľka spoločnosti A., Q..J..H.., Q. XXX/X, X., pod
zámienkou obstarania obchodnej záležitosti - dodania nábytku a spotrebičov do domácnosti

1. po predchádzajúcom uzavretí objednávky zo dňa 14. júna 2012 vylákala od Q. E.C.A. sumu 822,-EUR
ako zálohu na zhotovenie nábytku a sumu 1.709,-EUR za účelom obstarania kuchynských spotrebičov,
ktoré sumy jej Q. E. dňa 15. júna 2012 odovzdala v hotovosti. Spotrebiče a nábytok mala dodať do konca

októbra 2012, avšak v stanovenom termíne, ani neskôr poškodenej nič nedodala ani prevzaté zálohy
jej nevrátila, pričom žiadne spotrebiče nezabezpečovala a vzhľadom na finančné problémy spoločnosti
A., Q..J..H.., v tom čase vedela, že predmet dohody nebude môcť naplniť. Poškodenej Q. E., bytom Q.,
A. XX, týmto uvedením do omylu a vylákaním finančných prostriedkov od nej spôsobila škodu vo výške
najmenej 2.531,- EUR

2. po predchádzajúcom uzavretí objednávky zo dňa 16. júla 2012 vylákala od Š. Q.K.Ň. sumu 1.100,-

EUR ako zálohu na dodanie kuchynskej linky a sumu 1.400,-EUR za účelom obstarania kuchynských
spotrebičov, ktoré sumy jej Š. Q. dňa 16. júla 2012 odovzdal v hotovosti. Spotrebiče a nábytok mala
dodať do 15. decembra 2012, avšak v stanovenom termíne, ani neskôr poškodenému nič nedodala
ani prevzaté zálohy mu nevrátila, pričom žiadne spotrebiče nezabezpečovala a vzhľadom na finančné
problémy spoločnosti A., Q..J..H.., v tom čase vedela, že predmet dohody nebude môcť naplniť.
Poškodenému Š. Q., bytom Ľ., B. XX, týmto uvedením do omylu a vylákaním finančných prostriedkov
od neho spôsobila škodu vo výške najmenej 2.500,- EUR3. po predchádzajúcom uzavretí objednávky zo dňa 14. októbra 2012 vylákala od F.. F. A. sumu 1.697,-
EUR, ktorú sumu jej F.. A. zaslala dňa 17. októbra 2012 na účet spoločnosti A., Q..J..H.., za účelom
obstarania kuchynských elektrospotrebičov. Spotrebiče mala dodať do 14. novembra 2012, avšak v

stanovenom termíne, ani neskôr poškodenej nič nedodala ani prevzatú sumu jej nevrátila, pričom žiadne
spotrebiče nezabezpečovala a vzhľadom na finančné problémy spoločnosti A., Q..J..H.., v tom čase
vedela, že predmet dohody nebude môcť naplniť. Poškodenej F.. F. A., bytom J. Z. V. XXX, H.. X., týmto
uvedením do omylu a vylákaním finančných prostriedkov od nej spôsobila škodu vo výške najmenej
1.697,- EUR

t e d a

- na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu, spôsobila tak na cudzom

majetku väčšiu škodu a čin spáchala závažnejším spôsobom, na viacerých osobách

Z a t o j e j s ú d u k l a d á :

Podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 5 Tr. zákona za prevahy priťažujúcej okolnosti
uvedenej v § 37 písm. m) Tr. zákona, za nezistenia poľahčujúcich okolností uvedených v§ 36 Tr. zákona
trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 1 písm. a) Tr. zákona ju pre výkon uloženého trestu zaraďuje od ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodených:
- Q. E., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Q., A. XX

- Š. Q., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. B. XX, XXX XX Ľ.
- F.. F. A., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. J. Z. V. XXX
s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom poškodených Q. E.Z.L., Š. Q. T. F.. F. A.,

prečítaním výpovede svedkov X.. M. Q., E. L., T. J., X. Š. T. Ľ. L., ako i oboznámením listinných dôkazov
uvedených v ďalšom texte, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaná F. X. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní odmietla k veci vypovedať.

Poškodený Š. Q. vypovedal, že na prelome júna a júla 2012 ho na novostavbe jeho rodinného domu v
Ľ. navštívili dve slečny, ktoré sa predstavili ako zástupkyne spoločnosti zaoberajúcej sa zariaďovaním
interiérov a pretože prejavil záujem o ich služby, jedna z nich išla do auta, odkiaľ prišla do domu
obžalovaná, ktorá sa mu predstavila ako X.Á.A.. Neskôr už komunikoval vždy len s obžalovanou,
s ktorou sa, spoločne so svojou manželkou, stretli v kancelárii firmy obžalovanej. Obžalovaná im

predviedla vzorky kuchynských spotrebičov a následne manželka komunikovala s obžalovanou o
detailoch kuchynskej linky. Dňa 16.07.2017 v kancelárii v priestoroch firmy T., Q.. J.. H.. V. Ľ. uzavreli
s obžalovanou písomnú objednávku na kuchynské spotrebiče v celkovej sume 1.436,- Eur s tým, že
obžalovaná ich požiadala o sumu 1.400,- Eur za účelom vyplatenia dodávateľa. Dátum dodania bol
dohodnutý na mesiace október - november 2012. Sumu 1.400,- Eur jej uhradil v hotovosti v ten deň, o

čom mu vystavila obžalovaná príjmový pokladničný doklad č. 46/2012. Uvedeného dňa s obžalovanou
spísali aj objednávku na kuchynskú linku v cene 1.970,- Eur, za čo obžalovaná žiadala zálohu vo
výške 1.100,- Eur, pričom zvyšok mali uhradiť po realizácii. Dohotovenie linky malo byť vykonané tiež
v mesiacoch október - november 2012. Požadovanú zálohu v sume 1.100,- Eur vyplatil v ten istý deň
obžalovanej, ktorá mu vystavila príjmový pokladničný doklad č. 45/2012. Niekedy v mesiaci november

2012 kontaktoval obžalovanú s tým, že si chcel vyzdvihnúť spotrebiče, ktoré boli podľa jej slov u nejuložené. Obžalovaná mu však povedala, že mu ich nemôže vydať, pretože sa akurát pasujú do linky,
ktorá sa práve ukončuje. Keď jej po nejakom čase opäť volal, už mu nezdvihla telefón a neskôr mu
poslala list, že jej firma bola ukončená a že peniaze mu vráti nový konateľ spoločnosti.

Svedkyňa - poškodená F.. F. A. vo výpovedi uviedla, že dňa 14.10.2012 podpísala objednávku s
konateľkou spoločnosti X. L. F. X.J.Z. na dodávku elektrospotrebičov do kuchyne, pričom túto spísali
v sídle spoločnosti v Ľ.R.. Bolo dohodnuté, že tovar mal byť dodaný o mesiac, t. j. do 14.11.2012, ale
s obžalovanou sa dohodli, že keďže nemá svedkyňa ešte zariadenú kuchyňu, že jej obžalovaná tieto

spotrebiče uskladní do marca 2013, kedy si ich od nej prevezme. Za tieto elektrospotrebiče zaplatila
sumu 1.697,- Eur prevodom zo svojho účtu na účet, ktorý obžalovaná uviedla na písomnej objednávke.
Keď si v marci 2013 išla do Ľ. do sídla firmy obžalovanej vyzdvihnúť uvedené spotrebiče, zistila, že
táto spoločnosť sa tam už nenachádza, rovnako ani obžalovaná. Niekoľkokrát sa s obžalovanou spojila
emailom, kde táto jej odpovedala, že je mimo republiky, v ďalšom prípade, že na jej objednávke pracuje
a ostatný krát jej uviedla, že za spoločnosť A.T.E. nemôže vystaviť faktúru. Na hlavnom pojednávaní si

svedkyňa spomenula aj na to, že jej obžalovaná poslala SMS, v ktorej uviedla, že spotrebiče už sú tu
a že ak by niečo potrebovala, má sa ozvať.

Svedkyňa - poškodená Q. E. vypovedala, že F. X., vtedy ešte U. spoznala prostredníctvom ich spoločnej
známej T. J., ktorá pre F. U.R.E. pracovala. Obžalovaná im niekedy v máji 2012 na ich podnet, keďže

potrebovali vyrobiť kuchynskú linku, urobila cenovú ponuku. Keďže cena bola dobrá, zavolala ich k sebe
do firmy do kancelárie do Ľ., aby si pozreli vizualizáciu na počítači s tým, že im zároveň predvedie
vzorkovníky. 14.06.2012 spísali s obžalovanou objednávku na kuchynskú linku v cene 1.644,- Eur a na
elektrospotrebiče v cene 1.709,- Eur, pričom boli prítomné aj jej zamestnankyne T.Á. J. T. X. L.. Na druhý
deň jej vyplatila zálohu za kuchynskú linku v sume 822,- Eur a celú sumu za spotrebiče v sume 1.709,-

Eur, o čom jej obžalovaná vyhotovila príjmový pokladničný doklad na sumu 2.531,- Eur. Termín dodania
bol dohodnutý október 2012, na žiadosť obžalovanej bol posunutý na 12.11.2012, no i tento termín
obžalovaná nedodržala a po viacerých výhovorkách poškodenej oznámila, že odstupuje od zmluvy.

Svedkyňa T. J. vypovedala, že bola zamestnaná u obžalovanej, a len od nej vedela, že už zrealizovala

v minulosti nejaké zákazky. Ona sama však žiadne zákazky nevidela. Čo sa týka spotrebičov pre p. E.,
obžalovaná jej tvrdila, že jej prišli už v auguste, ona však žiadne spotrebiče vo firme nevidela, k čomu
jej obžalovaná uviedla, že má nejaký sklad, kde sú tieto uložené.

Svedkyňa X. Š. vypovedala, že bola zamestnaná v spoločnosti T. D. v rok 2012, pričom nikdy nevidela,

že by obžalovaná bola objednávala nejaké elektrospotrebiče, resp. že by mala zazmluvneného nejakého
stolára. Nikdy nevidela žiadne spotrebiče a poprela, že by bola uskutočnená nejaká dodávky z N..

Svedkyňa Ľ. L. k skutkom samotným sa vyjadriť nevedela, popísala len, že koncom roka 2011 od nej
obžalovaná zakúpila novinový stánok, no z kúpnej ceny 5.000,- Eur len uhradila len 1.500,- Eur a

následne s ňou obžalovaná prestala komunikovať.

Svedok E. L. sa k skutkom samotným vyjadriť nevedel.

Zo správy spoločnosti N. (č.l. 348 a nasl.) vyplýva, že spoločnosti A., Q.. J.. H.., T. D., Q.. J..

H.. a ani obžalovaná ako fyzická osoba sa nenachádzajú v ich databáze a ich spoločnosť s nimi
nikdy nespolupracovala. Taktiež ich spoločnosť nikdy nevypracovala cenovú ponuku, ktorú poskytla
obžalovaná poškodenej F.. A..

Z výpisu z účtu A., Q.. J.. H.. (č.l. 197) vyplýva vklad sumy 2.531,- Eur dňa 15.06.2012 a sumy 1.697,-

Eur dňa 17.10.2012 (č.l. 206).

Z obsahu spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T 47/12 je zrejmé, že trestným rozkazom zo
dňa 29.05.2012 sp. zn. 41T 47/12, ktorý bol obžalovanej doručený 02.07.2012, a ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 12.12.2012 bola obžalovaná uznaná zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa

§ 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, a z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s
podmienečným odkladom jeho výkonu a uložením probačného dohľadu v trvaní päť rokov. Zároveň jejbol uložený trest zákazu činnosti výkonu podnikania na základe živnostenského oprávnenia na dobu
dvoch rokov a výkonu štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti na dobu desať rokov.

Zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T 60/15 vyplýva, že trestným rozkazom zo dňa 02.06.2015,
sp. zn. 4T 60/15, ktorý bol obžalovanej doručený dňa 08.06.2015 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
15.12.2015 bola obžalovaná uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, za čo
jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu v trvaní troch rokov.

Z obsahu spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T 89/12 mal súd za preukázané, že trestným rozkazom
zo dňa 19.02.2013 sp. zn. 6T 89/12 bola obžalovaná uznaná vinnou z pokračovacieho prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona, ktorý trestný
rozkaz jej bol doručený dňa 06.04.2013 a nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2013. Súd podľa § 44 Tr.
zákona upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože považoval vyššie uvedený trest odňatia slobody

uložený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov vo veci 4T 47/12 za dostatočný.

Z odpisu RT je zrejmé, že obžalovaná pred spáchaním žalovaných skutkov bola štyri krát súdne trestaná
pre ekonomickú trestnú činnosť.
_______________________________________________________________

Na základe takto vykonaného dokazovania súd vyhodnotil jednotlivé dôkazy samostatne ako aj v ich
vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že skutky uvedené v obžalobe okresného prokurátora pod
bodmi 1. - 3. sa stali a že tieto spáchala práve obžalovaná F. X.Á.A..

Súd pri tom vychádzal z výpovede poškodených Q. E., Š. Q. T. F.. F. A., ktorí usvedčujú
obžalovanú z prijatia finančných prostriedkov, odkladania termínu dodávky a následného prerušenia
komunikácie. Výpovede poškodených sú v súlade aj s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi. Zo všetkých
týchto dôkazov vyplýva jednoznačný záver, že obžalovaná postupne od jednotlivých poškodených
vylákala rôzne sumy peňazí pod zámienkou výroby a dodania kuchynského nábytku, resp. dodania

elektrospotrebičov, hoci vzhľadom na finančné problémy spoločnosti A., Q.. J.. H.. si musela byť
vedomá toho, že žiadne spotrebiče ani kuchynský nábytok nedodá, čo sa nakoniec aj stalo. Správou
od spoločnosti N., ktorá mala byť údajným dodávateľom spotrebičov bolo preukázané, že nikdy s
obžalovanou, resp. s jej spoločnosťami nemala obchodné vzťahy a ani jej nikdy žiadne spotrebiče
nedodali. Aj svedkyne J. T. Š., zamestnankyne obžalovanej v žalovanom období zhodne potvrdili, že

obžalovaná žiadne zákazky nedávala realizovať a neboli jej dodané ani žiadne kuchynské spotrebiče.
Rovnako nebolo preukázané, že by obžalovaná mala reálne dohodnutú spoluprácu s akoukoľvek
stolárskou firmou vo vzťahu k prijatým zákazkám na zhotovenie kuchynských liniek. Z výpovedí svedkov
- poškodených tiež vyplynulo, že potom, čo sa títo začali dožadovať splnenia záväzkov, prerušila s
každým z nich obžalovaná kontakt po predchádzajúcich výhovorkách a odďaľovaní riešenia situácie z

jej strany.

Na základe takto zisteného stavu kvalifikoval súd konanie obžalovanej ako zločin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona, pretože podvodným
konaním vylákala od troch poškodených (v zmysle § 127 ods. 12 Tr. zákona ide o viaceré osoby)

sumu presahujúcu 2.666,- Eur (teda sumu väčšiu - § 125 ods. 1 Tr. zákona). O jej podvodnom úmysle
vylákať finančné prostriedky bez úmyslu tieto použiť, hoc čo i len sčasti, na realizáciu dohodnutých
zákaziek svedčí modus operandi všetkých troch čiastkových útokov uvedeného trestného činu, kedy
najskôroslovenímzáujemcovavzbudenímdojmuserióznostijejspoločnostiprostredníctvomvizualizácii
a návštevy kancelárie spoločnosti vzbudila v týchto klamný dojem o tom, že jej spoločnosť zhotoví

dohodnuté kuchynské linky a dodá objednané elektrospotrebiče. Žiadne objednávky však na zhotovenie
liniek nikomu nezadala a rovnako ani neobjednala objednané spotrebiče, z čoho je možné vyvodiť
jednoznačný záver, že jej úmysel smeroval k bezpracnému získaniu cudzích finančných prostriedkov
uvedením poškodených do omylu. O tomto jej úmysle svedčia aj predchádzajúce odsúdenia za obdobnú
trestnú činnosť, z čoho vyplýva, že nejde o mimoriadne vybočenie z riadneho spôsobu života, ale zjavne

o model jej štandardného správania sa, poznačený kriminogénnou zaťaženosťou vo vzťahu k páchaniu
trestnej činnosti takéhoto charakteru.Pri ukladaní trestu a určení výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť nápravy.

Zároveň mal súd na zreteli, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Obžalovaná F. X. podľa odpisu z registra trestov bola doposiaľ päť krát súdne trestaná.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností. U obžalovanej súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Ako
priťažujúcu okolnosť vyhodnotil to, že obžalovaná bola pred spáchaním žalovaného skutku viackrát

súdne trestaná.

Súd sa pri ukladaní trestu v prvom rade zaoberal otázkou, či neprichádza do úvahy uloženie
súhrnného trestu a dospel k negatívnemu záveru z nasledovných dôvodov. Skutok v prejednávanej
veci obžalovaná začala páchať dňa 14.06.2012 a dokonala ho 14.10.2012. Keďže medzitým bol

dňa 02.07.2012 obžalovanej doručený trestný rozkaz vo veci 41T/47/12, ktoré doručenie má účinky
vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku, došlo k prerušeniu súbehu trestných činov v prejednávanej trestnej
činnosti s trestnými činmi vo veci 41T/47/2012, spáchanými v roku 2009. Tie tak zostali v súbehu len
s trestnými činmi vo veci 6T/89/2012 (spáchané v VII.2010-XII.2010), z ktorého dôvodu bolo aj vo veci
6T upúšťané od uloženia súhrnného trestu. Je pravdou, že skutky v prejednávanej veci boli spáchané

pred doručením trestného rozkazu vo veci 4T/60/15 (teda pred 08.06.2015), avšak ukladaniu súhrnného
trestu k trestu uloženému týmto trestným rozkazom bráni prekážka v podobe doručenia trestného
rozkazu vo veci 6T/89/12 (06.04.2013). Práve toto doručenie, majúce účinky vyhlásenia odsudzujúceho
rozsudku, spôsobilo prerušenie súbehu trestných činov v prejednávanej veci a trestných činov vo veci
4T/60/15, ktorá existencia súbehu trestných činov je základnou podmienkou pre ukladanie súhrnného

trestu. Z uvedených dôvodov ukladal súd trest samostatný.

Ajnapriekskutočnosti,žeuobžalovanejprevažovalpomerpriťažujúcichokolností,nezvyšovalsúdpodľa
§ 38 ods. 4 Tr. zákona dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Obžalovaná
totiž opätovne spáchala zločin, keďže už v roku 2009 spáchala zločin neodvedenia dane a poistného

podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, za ktorý bola odsúdená trestným rozkazom zo dňa
29.05.2012 sp. zn. 41T 47/12. Z uvedeného dôvodu súd upravil trestnú sadzbu s použitím ust. § 38 ods.
5 Tr. zákona, podľa ktorého sa pri opätovnom spáchaní zločinu dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje o
jednu polovicu. Súd tak trest ukladal v trestnej sadzbe od šesť rokov a šesť mesiacov do desať rokov.

Vzhľadom na kriminálnu minulosť obžalovanej, ktorá svedčí o jej zrejmom sklone k páchaniu trestnej
činnosti a determinuje aj vysoký stupeň jej narušenia vo vzťahu k protispoločenskému konaniu, bol
súd toho názoru, že jedine trestom uloženým mierne nad dolnou hranicou zo zákona zvýšenej trestnej
sadzby v trvaní siedmich rokov bude dosiahnutý účel trestu. Vzhľadom na osobu páchateľky si je súd
vedomý, že týmto trestom zrejme nedôjde k jej prevýchove, ale že trest bude plniť len izolačnú funkciu

vo vzťahu k obmedzeniu jej osobnej slobody a zabráneniu v páchaní protispoločenskej činnosti po
dobu výkonu trestu. Pretože obžalovaná v ostatných desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebola
vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin, zaradil ju súd pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Poškodení si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody. Pretože však v prejednávanom prípade
finančné prostriedky boli prijaté na účet obchodnej spoločnosti, musel súd brať do úvahy skutočnosť, že
akkonanímspoločnostivzniklaškodatretejosobe,zaškoduzodpovedáspoločnosť.Konateľspoločnosti
zodpovedázaškoduvprípadoch,ktoréupravujeust.§135a,resp.§373anasl.Obchodnéhozákonníku.
Pre dokazovanie uvedených skutočností by však bolo potrebné vykonanie ďalšieho dokazovania,

nemajúceho vplyv na rozhodnutie o vine a treste. Preto súd odkázal poškodených s nárokom na náhradu
škody na civilný proces.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.