Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 13, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214203618
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1214203618.4

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: X.. T. N., R.. XX.X.XXXX, Š.E. XX,
D., proti odporcom: 1.) SLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo 1, Bratislava, IČO: 31 322 832, 2.) VÚRUP, a.s.,
Vlčie hrdlo, P.O.BOX 50, Bratislava, IČO: 35 691 310, zast. Advokátska kancelária STANĚK VETRÁK
& PARTNERI, s.r.o., Vlčkova 18, Bratislava, o návrhu na povolenie obnovy konania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi v 1. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 2. rade na účet advokátska kancelária STANĚK &
VETRÁK, s. r. o. so sídlom Vlčková 18, Bratislava náhradu trov konania vo výške 471,83 Eur, do troch
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 06.02.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.02.2014, domáhal
povolenia obnovy konania, pôvodne vedeného na Okresnom súde D. X. pod sp. zn. XCpr/X/XXXX.

Návrh odôvodnil tým, že sa v pôvodnom konaní sp.zn. XCpr/X/XXXX domáhal, aby súd určil, že
pracovný pomer navrhovateľa u odporcu v 1. rade alebo odporcu v 2. rade, na základe pracovnej

zmluvy zo dňa 01.11.1987 trvá. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 19.11.2012, č.k. XCpr/X/XXXX v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.05.2013, č.k. XCoPr/X/XXXXX - XXX bol
návrh navrhovateľa zamietnutý. Konajúce súdy však zo zisteného skutkového stavu podľa navrhovateľa
vyvodili nesprávny právny záver, keď v konaní bolo preukázané, že dňa 18.06.1998 požiadal odporcu
v 2. rade o rozviazanie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.06.1998, avšak odporcom predložená
dohoda o rozviazaní pracovného pomeru je postihnutá vadou, ktorá má za následok nulitnosť tohto

dvojstranného právneho úkonu, keďže na tejto dohode absentuje podpis X.. S. K., P..

Ako dôvod obnovy konania navrhovateľ uvádza, že až z prípisu Krajskej prokuratúry Bratislava č.k. J.
XXX/XXzodňa21.10.2013,doručenéhojehoprávnemuzástupcovidňa30.10.2013,ktorésinavrhovateľ
prevzal dňa 15.11.2013, sa dozvedel, že dôvodom pre zamietnutie jeho návrhu na súde a dôvodom
pre odloženie jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom SR je

skutočnosť, že uplatnenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru mal uplatniť v dvojmesačnej
prekluzívnej lehote. Táto lehota však plynie od doručenia rozviazania pracovného pomeru, s tým,
že v doterajších konaniach nebolo preukázané, že by mu listina - rozviazanie pracovného pomeru
dohodou - odpoveď, bez dátumu bola doručená. Pokiaľ je na tejto listine dátum 18.06.1998, je to dátum
iba oboznámenia sa s obsahom listiny, a nie dátum doručenia tejto listiny. Pokiaľ by sa tento dátum
považoval za dátum doručenia tejto listiny, tak uvedená listina je neúčinný právny úkon, pretože riaditeľ

odporcuX..S.K.natejtolistineniejepodpísaný.Tietoskutočnostipovažujenavrhovateľzanovédôkazy,ktoré nemohol použiť v pôvodnom konaní, keďže mu nebol známy výsledok právneho posúdenia jeho
návrhu na súde.

Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol Rozsudkom č. k. 50Cpr/3/2014 - 28 zo dňa
04.07.2014 tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Opravným uznesením č.k. 50Cpr/3/2014 - 55 zo dňa
18.09.2014 súd opravil záhlavie uvedeného rozsudku v označení formy na uznesenie.

Na odvolanie navrhovateľa rozhodol odvolací súd Uznesením č. k. XCoPr/XX/XXXX - XX tak, že

rozsudok a opravné uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací
súd v odôvodnení uviedol, že sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že dôvod obnovy
konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. nie je daný. Dôvodom obnovy konania podľa tohto
ustanovenia je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré účastník bez svojej viny nemohol
použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ust. § 77 Zák.
prácejeprávnounormou,podľaktorejneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou,okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ
uplatniťnasúdenajneskôrvlehote2mesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomerskončiť.Spomínaný
list Krajskej prokuratúry v Bratislave, o ktorý navrhovateľ oprel návrh na obnovu konania, nie je
skutočnosťou, rozhodnutím alebo dôkazom tak, ako to má na mysli ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Ust.
§77Zák.prácejezákonnýmustanovením,priktoromplatízásada „neznalosťzákonaneospravedlňuje“.

Preto nemožno vôbec uvažovať o tom, kedy sa mal navrhovateľ „dozvedieť“ o tom, že ak mal byť
v pôvodnej veci úspešný, návrh mal podať pred uplynutím 2 - mesačnej prekluzívnej lehoty. Nejde
teda o skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz, ktoré nebolo možné použiť v pôvodnom konaní. Dôvod
obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je založený na novej skutočnosti (skutkový dôvod),
ktorá síce existovala už v pôvodnom konaní, avšak ju nebolo možné účastníkom v pôvodnom konaní

použiť bez jeho zavinenia. Ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je založené na skutkovom (nie právnom)
dôvode tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Povinnosť podať žalobu podľa § 77 Zák. práce
pred uplynutím 2 - mesačnej prekluzívnej lehoty nepredstavuje skutkovú okolnosť prípadu (t.j. nie je
skutočnosťou, rozhodnutím alebo dôkazom), ale predstavuje právne posúdenie veci, t. j. ide o aplikáciu
právnej normy, ktorú nemožno považovať v zmysle zásady „neznalosť práva neospravedlňuje“ za dôvod

obnovy konania. Z toho vyplýva, že tu nie je navrhovateľom tvrdený dôvod obnovy konania a obnovu
konania preto nemožno povoliť.
Napriek uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením nepotvrdil,
nakoľko súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom. Napriek tomu, že sa súd prvého stupňa snažil
písomné vyhotovenie rozsudku opraviť formou opravného uznesenia, nedošlo k oprave zápisnice z

pojednávania, z ktorej naďalej vyplýva, že súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom. Z týchto dôvodov
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok ako i napadnuté opravné uznesenie a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť na pojednávaní opätovne rozhodnúť
o návrhu navrhovateľa na povolenie obnovy konania a to zákonom predpísanou formou rozhodnutia
- uznesením. Pri rozhodovaní bude vychádzať z toho, že navrhovateľom označený dôvod obnovy

konania nie je dôvodom obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a obnovu konania teda
nebude možné povoliť.
Na podklade rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým je tunajší súd viazaný, súd vo veci rozhodoval
opätovne.

Na základe dokazovania vykonaného v tomto konaní súd zistil tento skutkový stav:

Listom zo dňa 18.06.1998 požiadal navrhovateľ spoločnosť Slovnaft VÚRUP a.s. (teraz VÚRUP a.s. -
odporca v 2. rade) o rozviazane pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.06.1998.

Listom, ktorý navrhovateľ podpísal dňa 18.06.1998, Slovnaft VÚRUP a.s. akceptoval návrh na
rozviazanie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.06.1998 s tým, že v súlade s kolektívnou zmluvou
a zák. č. 195/1991 Zb. mu bude vyplatené odstupné vo výške štvornásobku priemerného mesačného
zárobku.

Dňa 10.10.2011 podal navrhovateľ na Okresný súd Bratislava II žalobu o určenie trvania pracovného
pomeru a žiadal, aby súd určil, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu v 1. rade alebo u odporcu v
2. rade, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.11.1987, trvá. Vec bola na tunajšom súde vedená pod
sp. zn. XCpr/X/XXXX. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. XCpr/X/XXXX-XXX zo dňa 19.11.2012návrhnavrhovateľazamietol.NaodvolanienavrhovateľaKrajskýsúdvBratislaverozsudkomč.k.XCoPr/
X/XXXX-XXX zo dňa 28.05.2013 rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny
potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.08.2013.

Podľa § 224 ods. 1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre
odvolacie konanie.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Podľa § 228 ods. 3 O.s.p. návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.
3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o
tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa
navrhovateľ domáha.

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 232 ods. 1, 2 O.s.p. návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom
stupni. Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.

Podľa § 234 ods. 1, 2 O.s.p., návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu
konania povolí. Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že
ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať
pojednávanie.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 49 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie,
doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd, viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že dôvod obnovy konania nie je daný, k záveru, že
návrhu navrhovateľa na povolenie obnovy konania nie je možné vyhovieť.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu, a to len z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené
v ustanovení § 228 ods. 1 O.s.p. Obnova konania nie je prípustná ani proti rozsudkom, ktorých zrušenie
alebo zmenu možno dosiahnuť inak, napr. podaním odvolania alebo dovolania. Základným dôvodom
pre obnovu konania je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré účastník bez svojej
viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, za súčasného splnenia podmienky, že tieto skutočnosti,

rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Navrhovateľ svoj návrh na povolenie obnovy konania zdôvodnil jednak tým, že rozsudky Okresného
súdu Bratislava II aj Krajského súdu v Bratislave vydané v konaní, vedenom na súde pod sp. zn. XCpr/X/XXXX, nepovažuje za vecne správne, nakoľko tieto súdy vyvodili nesprávne právne závery a zo strany
súdov tak došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Ďalej navrhovateľ poukázal aj na naliehavosť
právneho záujmu na určení trvania pracovného pomeru, nulitnosť právneho úkonu - dohody o rozviazaní

pracovného pomeru zo dňa 18.06.1998 z dôvodu chýbajúceho podpisu zástupcu odporcu v 2. rade a
doplnenia tohto podpisu až s odstupom viacerých rokov, či trvanie pracovného pomeru navrhovateľa u
odporcu v 1 rade aj s poukazom na priebeh konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod
sp. zn. XXC/XXX/XXXX.

Okresný súd Bratislava II sa v rozsudku č.k. XCpr/X/XXXX-XXX zo dňa 19.11.2012 zaoberal aj
existenciou a skončením pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu v 1. rade, resp. u odporcu v 2.
rade. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva: „Medzi účastníkmi bolo sporné, či po tom, čo vznikol odporca
v 2. rade, bol navrhovateľ zamestnancom odporcu v 1. rade alebo odporcu v 2. rade. Vzhľadom na
listinné dôkazy založené v spise a platnú právnu úpravu sa javí byť pravdepodobné, že po vzniku
odporcu v 2. rade sa stal zamestnávateľom navrhovateľa odporca v 2. rade, ako to odporca v 2. rade

podrobne popísal vo svojom vyjadrení zo dňa 13.08.2012 (v spise na č. l. 101 a nasl.). Svedčí o
tom i tá skutočnosť, že samotný navrhovateľ požiadal listom zo dňa 18.06.1998 odporcu v 2. rade o
skončeniepracovnéhopomerudohodou,pričomodporcav2.radeeštevtenistýdeňnávrhnavrhovateľa
akceptoval, o čom svedčí list odporcu v 2. rade podpísaný tak riaditeľom odporcu v 2. rade, ako aj
samotným navrhovateľom. Súd mal teda za to, že navrhovateľ a odporca v 2. rade uzatvorili dňa

18.06.1998 dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.06.1998. Navrhovateľ síce v konaní
spochybnilplatnosťtohtoprávnehoúkonutvrdiac,ženedošlokjehopodpisuodporcomv2.raderesp.že
to bolo podpísané dodatočne, toto svoje tvrdenie však ničím nepreukázal. Je síce pravdou, že odporca
v 1. rade založil do spisu kópiu tohto listinného dôkazu, z ktorej sa javí, ako keby nebola podpísaná
za odporcu v 2. rade (v spise na č. l. 39), avšak pri bližšom skúmaní tejto kópie je možné vidieť veľmi

slabý podpis resp. jeho časť presne na tom istom mieste, na ktorom sa nachádza podpis Ing. Mikulca,
riaditeľa odporcu v 2. rade, na kópii tohto listinného dôkazu, ktorú založil do spisu odporca v 2. rade (na
č. l.87), na ktorej je už tento podpis dobre viditeľný. Súd mal preto za to, že argument navrhovateľa o
nepodpísaní dohody o skončení pracovného pomeru zo strany odporcu v 2. rade je neopodstatnený.
Navrhovateľ mal možnosť v súlade s § 64 vtedy účinného ZP v lehote 2 mesiacov napadnúť na súde

neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, čo však neurobil (aspoň to v konaní netvrdil ani
nepreukázal). Vzhľadom na uvedené platí, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom v 2.
rade (pokiaľ bol v tom čase zamestnávateľom navrhovateľa odporca v 2. rade) skončil platne dohodou.“

Nahliadnutím do pripojeného spisu sp. zn. XCpr/X/XXXX a v ňom založeného odvolania navrhovateľa zo

dňa 10.01.2013 voči rozsudku súdu XCpr/X/XXXX-XXX zo dňa 19.11.2012, súd zistil, že v tomto rozsahu
je návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania totožný s odvolaním navrhovateľa. O odvolaní
navrhovateľa už bolo právoplatne rozhodnuté, a to rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. XCoPr/
X/XXXX-XXX zo dňa 28.05.2013. Tak prvostupňový, ako aj odvolací súd sa v pôvodnom konaní náležite
venovali otázke trvania pracovného pomeru navrhovateľa, vykonali potrebné dokazovanie, na základe

ktorého vyvodili skutkové aj právne závery, pričom tieto aj podrobne zdôvodnili vo svojich rozhodnutiach.
Pokiaľ navrhovateľ uvádza ako dôvod povolenia obnovy konania nesprávne právne posúdenie jeho veci,
totoniejejednýmztaxatívnestanovenýchdôvodovpovoleniaobnovykonania,aleideojedenzdôvodov
na podanie odvolania. Navrhovateľ odvolanie, ako riadny opravný prostriedok proti rozsudku, podal a
bolo o ňom právoplatne rozhodnuté.

Dôvod, ktorý navrhovateľ v návrhu na povolenie obnovy konania doplnil ako nový dôkaz odôvodňujúci
povolenie obnovy konania, bola skutočnosť, že až z prípisu Krajskej prokuratúry Bratislava č.k. J. XXX/
XX zo dňa 21.10.2013, doručeného vtedajšiemu právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 30.10.2013,
ktoré si navrhovateľ u neho prevzal až dňa 15.11.2013, sa navrhovateľ dozvedel, že dôvodom pre

zamietnutie návrhu navrhovateľa na súde a dôvodom pre odloženie podnetu navrhovateľa na podanie
mimoriadneho dovolania je skutočnosť, že uplatnenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru mal
navrhovateľ uplatniť v dvojmesačnej prekluzívnej lehote. Táto lehota plynie od doručenia rozviazania
pracovného pomeru. Toto považoval navrhovateľ za nový dôkaz, ktorý nemohol použiť v pôvodnom
konaní, keďže mu nebol známy výsledok právneho posúdenia jeho návrhu na súde.

Z obsahu spisu sp. zn. XCpr/X/XXXX mal súd preukázané, že navrhovateľ bol v tomto konaní zastúpení
svojim právnym zástupcom - advokátom S.. S. H., ktorému udelil plnomocenstvo pre celé konanie.
Sám navrhovateľ bol účastný pojednávaní vytýčených v danej veci a bol aj oboznámený s vyjadreniamiodporcov(písomnými,resp.ústnymi).Vzhľadomnauvedenémalnavrhovateľvedomosť,akosúdprávne
posúdil jeho nárok a z akého dôvodu došlo k zamietnutiu jeho návrhu v konaní sp. zn. XCpr/X/XXXX.
Pretosúdtvrdenienavrhovateľa,žesaotýchtoskutočnostiachdozvedelažzprípisuKrajskejprokuratúry

Bratislava, nepovažuje za pravdivé. Navyše samotné vyrozumenie Krajskej prokuratúry Bratislava o
spôsobe vybavenia podnetu na podanie mimoriadneho dovolania nie je rozhodnutím, či skutočnosťou,
ktorých existencia by bola dôvodom na povolenie obnovy konania. Podnet na podanie mimoriadneho
dovolania smeruje k podaniu mimoriadneho dovolania, teda iného mimoriadneho opravného prostriedku
v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Keďže navrhovateľ mal právneho zástupcu pre celé konanie,

rozsudok tak prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu boli s poukazom na ustanovenie § 49 ods.
1 O.s.p. doručované len advokátovi. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. XCoPr/X/XXXX-XXX
zo dňa 28.05.2013, si právny zástupca navrhovateľa prevzal dňa 16.7.2013. Po doručení všetkým
účastníkov nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 07.08.2013.

Rovnako bol právnemu zástupcovi navrhovateľa doručený aj prípis Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorý

si tento, podľa vyjadrenia samotného navrhovateľa v návrhu na povolenie obnovy konania, prevzal dňa
30.10.2013. Skutočnosť, že navrhovateľ si túto písomnosť fyzicky prevzal od svojho právneho zástupcu
až dňa 15.11.2013, je bez právneho významu.

Návrh na obnovu konania treba v zmysle § 230 O.s.p. podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď

ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Subjektívna trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania tak uplynula dňa 30.01.2014,
pričom návrh bol navrhovateľom podaný na súde až dňa 07.02.2014. Návrh na povolenie obnovy
konania tak bol navrhovateľom podaný oneskorene. Obnova konania len proti dôvodom rozhodnutia je
vylúčená.

Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 a § 224 ods. 3
O.s.p.. Odporcovia mali vo veci plný úspech, preto by im prináležala plná náhrada trov voči procesne

neúspešnému navrhovateľovi.

Nakoľko odporca v 1. rade si náhradu trov neuplatnil, súd mu náhradu trov konania voči navrhovateľovi
nepriznal.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky je pre rok 2014 základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby vo veci o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru jedna
trinástina výpočtového základu 804,00 Eur, t. j. suma 61,87 Eur.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky je pre rok 2016 základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby vo veci o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru jedna
trinástina výpočtového základu 858,00 Eur, t. j. suma 66,00 Eur.

Odporcovi v 2. rade súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v konaní v celkovej výške 471,83 Eur.
Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 6 úkonov právnej služby s prislúchajúcim režijným

paušálom, zvýšené 20% DPH, podľa § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov s tým, že tarifná odmena za úkon právnej služby bola určená ako jedna trinástina
výpočtového základu platného pre rok 2014 a 2016, nakoľko nie je možné vyjadriť hodnotu vymáhaného
práva v peniazoch. Súd tak priznal odmenu za tieto úkony právnej služby, vykonané v roku 2014 a jeden

úkon v roku 2016 - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu
na povolenie obnovy konania, 3. účasť na pojednávaní dňa 04.07.2014, 4. písomné podanie na súd -
vyjadrenie k odvolaniu, 5. písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 1 základnej sadzby
tarifnej odmeny, 6. účasť na pojednávaní dňa 13.05.2016 - tarifa za 1 úkon á 61,87 Eur x 4 + 30,93
Eur x 1 + 66,00 Eur x 1 = 344,41 Eur, režijný paušál 5 x 8,04 Eur (rok 2014) + 1 x 8,58 Eur (rok 2016)

= 48,78 Eur, všetko zvýšené o 20 % DPH, t.j. spolu 471,83 Eur.

V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný zaplatiť náhradu trov konania odporcu v 2. rade
do rúk jeho právneho zástupcu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde,
písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).