Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711206043
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8711206043.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnému Q. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. - M., F. XXXX/XX, o vymoženie sumy 5 134,80 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. XXEr/XXX/XXXX - 44 zo dňa 19. marca 2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd exekúciu zastavil. Rozhodnutie o
trovách exekúcie vylúčil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
Poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora bolo vydané na základe exekučného titulu,
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.,
Bratislava zo dňa 09.02.2011 sp. zn. SR XXXXX/XX. Nárok oprávneného vychádzal zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 20.01.2009. S odkazom na § 52 a nasl. zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 57 ods. 1 písm. a/, zákona č. 233/1995 Z.z.
Exekučného poriadku, § 3, § 30, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2, 3 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica Rady), stanovisko spoločného rokovania
občianskoprávnehoaobchodnoprávnehokolégiaKrajskéhosúduvPrešovezodňa27.9.2010,opierajúc
sa o uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011, 6 M Cdo/9/2012, 6 Cdo/1/2012, po

preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
v súlade s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 545/2010-15, exekučný súd vyhodnotil zmluvu
o úvere uzavretú medzi oprávnenou a povinným ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje
právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne aj všeobecná právna
úprava spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v § 52 a nasl. OZ. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktorých obsah povinný nemal možnosť ovplyvniť, keďže boli pripravené

vopred pre neobmedzený počet spotrebiteľov. Ich súčasťou bola aj rozhodcovská doložka, ktorá
spotrebiteľovi zdanlivo dáva možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom,
avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu na rozhodcovský súd, bol by spotrebiteľ nútený
podrobiťsazačatémurozhodcovskémukonaniunarozhodcovskomsúde,ktoréhoprávomocjezaložená
uvedenou rozhodcovskou doložkou. Takto uzavretú rozhodcovskú doložku nemožno považovať za
individuálne uzavretú a možno ju posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, uzavretú v rozpore

s dobrými mravmi, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Je preto neplatná. Na vykonanie exekúcie tak chýbal základný predpoklad,právoplatný a vykonateľný exekučný titul, z dôvodu absencie právomoci exekučného súdu konať vo
veci. Exekučný súd preto exekúciu zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu, v celom jeho rozsahu, podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol,
abyodvolacísúduzneseniesúduprvejinštanciezrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.
Namietal, že exekučný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, účastníkovi konania svojím
postupom odňal možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, lebo nevykonal náležité
dokazovanie, vec nesprávne právne posúdil. Okrem iného uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený

posudzovať zákonnosť rozhodcovských rozsudkov a ich vecnú správnosť a nedisponuje právomocou
rušiť či meniť rozhodnutia predkladané ako exekučný titul. Porušuje tým zásadu rovnocennosti,
právnej istoty a pripúšťa rozdielny postup súdov v prípadoch rôznych exekučných titulov. Účastník
rozhodcovského konania má v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní právo
domáhať sa preskúmania rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde a domáhať sa jeho zrušenia,
preto by exekučný súd nemal nahrádzať možnosti dané účastníkovi v zmysle tohto zákona. Nesúhlasil

ani s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy uzavretej podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
Bol toho názoru, že súd prvej inštancie porušil procesné práva oprávneného, keďže mu nebola daná
možnosť reagovať na postup súdu, ktorým došlo k opätovnej revízii exekučného titulu a následnému
zastaveniu konania, čím mu tak bola odňatá možnosť konať pred súdom, vyjadriť sa vo veci a predkladať
dôkazy. Exekučný súd prvej inštancie podľa názoru oprávneného nepostupoval správne, keď posúdil

rozhodcovskú doložku ako nekalú zmluvnú podmienku bez toho, aby túto skutočnosť namietal povinný,
resp.beztoho,abysúdsámvyzvalpovinného,čimieninamietaťurčitézmluvnépodmienky.Trvalnatom,
že uzavretá rozhodcovská doložka je platná, a teda právomoc rozhodcovského súdu bola bezpochyby
daná. Keďže vo veci už došlo k vydaniu poverenia, súd týmto overil platnosť exekučného titulu a jeho
súlad so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom od vydania poverenia nedošlo

k žiadnej zmene skutkového stavu, čo by mohlo mať za následok zmenu postoja súdu. Na zastavenie
exekúcie preto nebol daný žiaden zákonný dôvod.

3. Zároveň s podaným odvolaním oprávnený podal návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p.; teraz § 162 ods. 1 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len CSP) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a súdu predložil prejudiciálne otázky spolu s návrhom
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (teraz § 162 ods. 1 písm. b/ CSP).

4. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 11.09.2014, sp. zn. 24CoE/50/2014 potvrdil napadnuté
rozhodnutie exekučného súdu vo výroku o zastavení exekúcie. Návrh na prerušenie konania zamietol.

5. Dňa 10.12.2014 podal oprávnený dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom o.i.
namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, vec nesprávne
právne posúdil, oprávnenému odňal svojím postupom možnosť konať pred súdom, neumožnil stranám
viesť kontradiktórne konanie. Rovnako namietal, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné

pre nedostatočné odôvodnenie, že rozhodnutie je arbitrárne vzhľadom na nedostatočnú právnu
argumentáciu a absenciu primeraného právneho zdôvodnenia. Rovnako namietal, že súd nesprávne
vo veci aplikoval § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (teraz § 162 ods. 1 písm. b/ CSP) a čl. 267 Zmluvy o
fungovaní EÚ.

6. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.03.2016; sp. zn. 2Oboer/92/2015
súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania a zároveň zrušil rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.09.2014, sp. zn. 24CoE/50/2014 a vec vrátil krajskému súdu
na ďalšie konanie. Rozhodnutie v zrušujúcej časti odôvodnil tým, že dovolanie oprávneného je vo veci
prípustné podľa § 237 písm. f/ O.s.p., účinného v čase rozhodovania najvyššieho súdu. Postupom súdu

sa účastníkovi konania znemožnila realizácia procesných práv priznaných mu príslušnými právnymi
predpismi, t.j. postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže odvolací súd
nerozhodol o podanom návrhu účastníka konania na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/
O.s.p. (§ 162 ods. 1 písm. b/ CSP), súčasti odvolania oprávneného zo dňa 17.04.2014.

7. Po vrátení veci krajskému súdu sa ten opakovane zaoberal podaným odvolaním proti výrokom
uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 19.03.2014, ktorým bola exekúcia zastavená, ako aj návrhom
oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (teraz § 162 ods. 1 písm. b/ CSP)
a na podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade § 44 ods. 2Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej
istoty a princípom ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený v ňom poukázal
na to, že je otázne, či opakovaný revízny prístup exekučného titulu bez časovej limitácie v priebehu

exekučného konania je v súlade s princípom právnej istoty.

8. Podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému
súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

9.Podľa§44ods.2,vetaprváadruháExekučnéhoporiadkusúdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/.

10. Citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakladá zodpovednosť exekučného súdu
za vykonanie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého
preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie, a to
z hľadiska ich súladu so zákonom, teda zákonmi všeobecne, a to práve za účelom ochrany práv

na exekúcii zúčastnených osôb nezávislým a nestranným súdu. V zverení takejto právomoci súdu
odvolací súd nevidí žiaden rozpor alebo nesúlad § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta
prvá Ústavy Slovenskej republiky. Opätovné preskúmanie prípustnosti exekúcie, proti čomu odvolateľ
namieta, pritom umožňuje nielen § 44 ods. 2, ale tiež § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1
Exekučného poriadku. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky už vyslovil, že exekučný súd je oprávnený

rozhodovať o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na
ukončenie núteného vymáhania pohľadávky, z čoho vyplýva že v priebehu celého exekučného konania
exekučný súd ex offo skúma, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (nález
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 425/2011 z 29.9.2011).

11. Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis (t.j. § 44 ods. 2
veta prvá a druhá Exekučného poriadku), ktorý sa týka danej veci, je v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky, neboli tak splnené podmienky, aby bolo toto exekučné konanie v zmysle návrhu oprávneného
v súlade s postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP prerušené a aby bol podaná návrh na
začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Odvolací súd preto návrh oprávneného na

prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP (do 30.06.2016 ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.)
zamietol.

12. Na margo návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (teraz
§ 162 ods. 1 písm. c/ CSP) a k prejudiciálnym otázkam predloženým oprávneným, odvolací súd

konštatuje, že je vecou výlučne všeobecného, vnútroštátneho, súdu posúdiť, či je v danej veci dôvod na
prerušenie konania a podanie prejudiciálnej otázky. Účastník môže také prerušenie navrhnúť, ale súd
nie je povinný návrhu vyhovieť. Tento procesný postup závisí výlučne od úvahy súdu, či požiada Súdny
dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže byť automaticky vyvolaný podnetom či návrhom
účastníka. V tomto prípade má súd za to, že nie je namieste podávať prejudiciálne otázky Súdnemu

dvoru EÚ, keďže oprávneným nastolená problematika už bola opakovane niekoľkokrát riešená ako
vnútroštátnymi súdmi, tak aj európskymi inštitúciami. Tomuto návrhu oprávneného rovnako nemožno
vyhovieť.

13. Vo vzťahu k výroku, ktorým bola exekúcia zastavená, odvolací súd príslušný na rozhodnutie o

odvolaní oprávneného v zmysle § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení
účinnom k 31.03.2017 v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona. Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe
ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok,
ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne dané. Z toho vyplýva, žeexekučný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané
dôvody na ukončenie výkonu rozhondutia.

15. Exekučný súd je ex offo oprávnený preskúmavať predložený exekučný titul, a to v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania. Exekučný súd skúma, či sú splnené zákonné predpoklady na vedenie
takéhoto konania, t.j. aj vo vzťahu k zákonnosti exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu
vykonať. Súd je povinný zastaviť exekúciu, ak v priebehu exekúcie vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Ak oprávnený v návrhu

na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy zmluvnými stranami, rozhodcovskému súdu nebola daná právomoc prejednať vec a nemohol
tak vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Pri
riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor,

exekučný súd nie je viazaný tým, ako otázku právomoci vyriešil rozhodcovský súd.

16. Exekučný súd vo veci postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.1997, sp. zn.
3Cdo/164/1996 (R 58/1997), v zmysle ktorého súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,

ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, exekúcia
musí byť zastavená, a to aj bez návrhu. Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva už aj z ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a rovnako aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky.

17. Rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a vydal predložený rozhodcovský rozsudok, svoju právomoc
založil na rozhodcovskej doložke ako súčasti všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bod 18/,
na ktoré odkazuje Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 20.01.2009. Pre
rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že táto rozhodcovská
doložka nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského

súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou
podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že vzhľadom na charakter rozhodcovskej doložky, jej začlenenie
do všeobecných obchodných podmienok, nebol dodržaný § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní,

t.j. nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka v prejednávanej
veci nebola uzavretá v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nebola dodržaná jej
písomná forma. Je teda neplatná. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz na Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, pričom rozhodcovská doložka takto netransparentne splýva s ostatnými
všeobecnými zmluvnými dojednaniami formulárovej úverovej zmluvy. Úroveň informovanosti povinnej

osoby o podmienkach rozhodcovského konania, ako aj jeho výslovné prijatie tejto možnosti riešenia
sporov, je otázna. Z formulácie všeobecných obchodných podmienok nemožno nijako vyvodiť, že
týmto bola prejavená nepochybná vôľa zmluvných strán uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť
sa prípadnému rozhodcovskému konaniu. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných

listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj
tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

19. Navyše, z obsahu spisu, formy predložených všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré

neboli povinným osobitne podpísané, nijako nevyplýva, že by mali zaväzovať práve tohto účastníka
zmluvného vzťahu, tu povinného.

20. Z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere vyplýva, že táto nespĺňa zákonné náležitosti.
Uzavretá zmluva neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou

rozhodcovského konania, nedošlo k podpisu všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými
stranami. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a spravidla ich
nemožno meniť individuálnym dojednaním, nepochybne svedčia o tom, že povinný ako spotrebiteľ
nemal možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Ak má byť rozhodcovská doložkaprávom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami
a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Dôkazom toho, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú
doložku je nepochybne forma uzavretej rozhodcovskej doložky ako neoddeliteľnej súčasti Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, a jej predloženie povinnému bez možnosti zmeny jej obsahu, či
výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky
tohto úkonu a prípadne rozhodcovskú doložku neuzavrieť. To je prípad typových zmlúv, ktoré sa

predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ.
Zmluvné dojednanie, ktoré nie je individuálne vyjednané, je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby
na súdnu ochranu.

21. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou či doložkou je potrebné uviesť, že jej cieľom
je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné
strany platne delegujú právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami v kontraktuálnom
vzťahu je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu určená súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch sporových strán s cieľom dosiahnuť

nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie zákonných princípov rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom a vyplýva zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, sú plne namieste obavy, že slabšia strana si svoje kroky v tak závažnej veci, akou je
prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať.

22.Odvolacísúdzastávanázor,žeajpokiaľideotzv.nevýhradnúrozhodcovskúdoložku,možnosťvoľby
pre povinnú osobu ostáva len iluzórnou, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú
veritelia. Naopak, ak niektorý dlžník výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla štátny
súd. Niet pochybností, že dlžník, ktorý by sa rozhodol osobitne, individuálne vyjednať rozhodcovskú

zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by
jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Ak si zmluvná strana vyjedná zmluvné ustanovenia
pripúšťajúce rozhodcovské konanie, tak je to z dôvodu, že to má mať pre neho osobitný, prospešný
význam. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predložená osobe
v postavení dlžníka, možno považovať za nevhodný spôsob predloženia zmluvných podmienok, vo

vzťahu ku ktorým oprávnený, veriteľ, sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok.

23. Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou,
odvolací súd konštatuje, že oprávnený, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie

úverov, je v pozícii dodávateľa voči prijímateľovi úveru, spotrebiteľovi, ktorý nevystupoval v pozícii
podnikateľa. Použitie príslušných ustanovení OZ, ako aj iných právnych predpisov upravujúcich ochranu
práv spotrebiteľa teda nie je vylúčené.

24. Charakteristickou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných

podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Formulárová rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa
podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku
nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci

C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, v ktorom sa o.i. konštatuje,
že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre
spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu
nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie
prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné

považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak
bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je
možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, čím je daní jej
neplatnosť podľa § 39 OZ a je tiež v rozpore s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ, s odkazomna § 53 ods. 5 OZ, v znení zákona účinného v čase uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého sú neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

25. Rozhodcovská doložka nevyjednaná individuálne zo strany spotrebiteľa, ale predložená ako
neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka
znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Navyše,
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak sa vysloví neplatnosť rozhodcovskej doložky pre absenciu
zákonnej písomnej formy, rozhodcovská doložka je neplatná bez ohľadu na povahu zmluvných strán,

t.j. § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní platí ako pre spotrebiteľov, tak aj pre strany, ktoré nie sú v
pozícii spotrebiteľa.

26. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť,
vydaný rozsudok nie je platný a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom

pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu
exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res
iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 09.02.2011 sp. zn. SR 14338/10 ako
nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému prostredníctvom
žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté.

27. K námietke oprávneného týkajúcej sa porušenia jeho práva na kontradiktórne konanie a možnosť
vyjadriť sa, odvolací súd uvádza, že postup súdu prvej inštancie nebol v rozpore so zásadou
kontradiktórnosti. Z príslušných ustanovení Exekučného poriadku (§ 58 ods. 2) nevyplýva výslovná
povinnosť exekučného súdu nariadiť pojednávanie. Pri rozhodovaní súdu o zastavení exekúcie zákon

stanovuje len možnosť pojednávanie nariadiť, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. Exekučný súd
na tento účel nevykonáva dokazovanie ako procesnú činnosť súdu, keďže zákon umožňuje posudzovať
rozhodujúce skutočnosti na základe písomných dokladov predložených oprávneným. Obsah listín
predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné
posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá

možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu exekučného súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom
súdu prvej inštancie, ku ktorým súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia
zásady kontradiktórnosti (pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa

24.10.2013).

28. V zmysle judikatúry súdov vrátane Európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997,
sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti

Francúzsku z 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie
Ústavného súdu SR z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto pri vyslovení absolútnej
neplatnosti rozhodcovskej doložky a s tým súvisiacej absencie právomoci rozhodcovského súdu konať,
nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

29. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď opätovne preskúmal predložený exekučný titul a
následne v súlade s postupom podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

30. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne
správne potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania, ako aj o trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v samostatnom rozhodnutí o trovách exekučného konania.

32. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).