Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 19, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Tdo/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010392
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Hudák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4616010392.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.DanielaHudákaasudcov
JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom 19. februára
2018 v Bratislave, v trestnej veci obvineného B. X. pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323
ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13.
júna 2017, sp. zn. 1To/27/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného B. X. sa o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 13. marca 2017, č.k. 1T/48/2016-183, bol obvinený B. X.
uznaný vinným zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 30.06.2016 v čase približne o 23:40 hod. v Topoľčanoch na ul. Pavlovova č. 17 pred hlavným
vchodom budovy Nemocnice s poliklinikou n. o. pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol službu
konajúceho príslušníka PZ ppráp. T. W., nar. XX.XX.XXXX, ČOZ: XXXXXX, referenta Obvodného
oddelenia PZ Topoľčany tak, že napriek jeho opakujúcej výzve, aby sa obžalovaný ukľudnil, prestal
nadávať, nebol vulgárny a agresívny a aby upustil od protiprávneho konania, oboma rukami sotil ppráp.
T. W. do oblasti hrude, chytil ho za služobné tričko, mykal ním a roztrhol ho a následne ho, päsťou

pravej ruky udrel do tváre v oblasti pravého oka so slovami „Máš po piči vyjebaný policajt," čím spôsobil
poškodenému ppráp. T. W. zranenia a to pomliaždenie mäkkých častí hlavy s dobou liečenia do 7 dní.

Za spáchanú trestnú činnosť bol obvinenému podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona, za nezistenej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37
Trestného zákona, postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní

18 (osemnásť) mesiacov, ktorého výkon súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne
odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Proti vyššie citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obvinený B. X., o ktorom rozhodol
Krajský súd v Nitre uznesením z 13. júna 2017, sp. zn. 1To/27/2017, tak, že podľa § 319 Tr. por. zamietol
odvolanie obvineného ako nedôvodné.

Protivyššieuvedenémurozhodnutiuodvolaciehosúdupodalprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu
obvinený v zákonnej lehote dovolanie proti výroku o vine a treste a pre porušenie ustanovení o konaní,
ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku súdu prvého stupňa z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g),
písm. i) Tr. por. Obvinený v dovolaní namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa nepovažuje za správny
a dôvodný, keďže konanie opísané vo výrokovej časti rozsudku opisuje skutok, ktorý nevykazuje znaky

skutkovej podstaty trestného činu útoku na verejného činiteľa a ani iného trestného činu uvedeného v
osobitnej časti zákona Trestného zákona.Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku poukázal
na nezákonnosť zaistenia osoby a nepoužiteľnosť získaných dôkazov. Obvinený uviedol, že z

vyšetrovacieho spisu vedeného na odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Topoľčanoch (ďalej iba „OKP OR PZ TO") pod ČVS: ORP - 264/VYS-TO-2016 vyplýva, že policajti
Obvodného oddelenia Policajného zboru Topoľčany (ďalej iba „OO PZ TO") nstržm. Q. M. a ppráp. T. W.
ako policajti poriadkovej služby Policajného zboru (ďalej iba „policajti poriadkovej služby") obmedzili jeho
osobnú slobodu podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku dňa 30.06.2016 o 23:50, pričom však má za to,

že mali postupovať podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku, následne mali túto skutočnosť podľa § 85 ods.
3 bezodkladne oznámiť prokurátorovi, spísať zápisnicu o zadržaní a jej rovnopis doručiť bezodkladne
prokurátorovi, čo však policajti poriadkovej služby neurobili. Ďalej uviedol, že zo zápisnice o zadržaní a
obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby vyhotovenej vyšetrovateľom OKP OR PZ TO vyplýva, že
podozrivýbolopakovanezadržanývyšetrovateľompodľa§85ods.2Trestnéhoporiadkudňa30.06.2016
o 23:50 hod, a tým istým vyšetrovateľom bol prevzatý dňa 01.07.2016 o 01:20 hodine. Uvedený postup

policajtov poriadkovej služby ako aj vyšetrovateľa PZ obvinený nepovažuje za zákonný a vykonaný v
rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku. Podľa názoru obvineného, ďalšie úkony vyšetrovateľa PZ
týkajúcesaobmedzeniaslobodypodozrivéhosúprávneneúčinnéaprocesnénepoužiteľnéasúdprvého
stupňa nemal na ne ani prihliadať. Má za to, že priamym dôsledkom takéhoto konania je skutočnosť,
že je dôvodne spochybnená i zákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 01.07.2016 a taktiež

uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 01.07.2016, ktoré bolo začaté nezákonným zaisťovacím
úkonom osoby.

Obvinený má za to, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku súdu prvého stupňa bolo
preukázané, že obvinený svojím konaním nenaplnil povinné znaky skutkovej podstaty prečinu útoku

na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. V tejto súvislosti poukázal na
výpoveď obvineného z prípravného konania a hlavného pojednávania a výpoveď svedkyne V. W., ktorá
konanie obvineného kladené mu za vinu jednoznačne vylúčila a predovšetkým výpoveď samotného
poškodeného T. W., ktorý sa okrem iného k intenzite útoku vyjadril nasledovne: „...to zase nebol nejaký
silný úder, ani neviem presne to popísať. Proste dostal som úder do tváre. Bol to úder, ale nebol to

úder s náprahom...". Podľa obvineného, citované vyjadrenie, v nadväznosti na zistené okolnosti skutku,
jednoznačne vylučuje jednak úmyselné konanie obvineného spočívajúce v použití násilia v úmysle
pôsobiť na výkon právomocí verejného činiteľa a jednak samotné použitie násilia, ktoré predpokladá
konanie s určitou intenzitou na telesnú integritu verejného činiteľa tvoriace objektívnu stránku skutkovej
podstatu posudzovaného trestného činu. K výpovediam T. W. a Q. M., zasahujúcich príslušníkov

Policajného zboru, uviedol, že v žiadnom prípade nemožno vyvodzovať dôveryhodnosť výpovede
svedka iba na základe jeho postavenia v spoločnosti, takýto postup by bol v rozpore so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov. K výpovediam svedkov H. K., T. X. i J. E. uviedol, že títo svedkovia neboli svedkami
skutku, za ktorý bol obvinený uznaný vinným. V súvislosti s výpoveďou svedkyne V. W. uviedol, že
svedkyňavypovedalanahlavnompojednávanízhodneakovprípravnomkonanídňa12.08.2016.Taktiež

poukázal na to, že v priebehu prípravného konania vyšli najavo viaceré existujúce pochybnosti o vine
obvineného, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani počas hlavného pojednávania a to, že poškodený po
skutku nezisteným spôsobom naložil so služobným tričkom, ktoré mu mal roztrhnúť obvinený, čím v
ďalšom konaní neumožnil vykonať dokazovanie na veci dôležitej pre trestné konanie, ďalej poškodený
sa nedostavil bezodkladne po skutku na lekárske ošetrenie a zároveň sa nedá preukázať, kedy doložil

do spisu lekársku správu o vzniknutom zranení. Obvinený je toho názoru, že poškodený vykonal
služobný zákrok v rozpore so zásadami vykonávania služobných zákrokov voči osobám v podnapitom
stave, služobný zákrok nezvládol a vzniknutú šarvátku s obvineným chybne vyhodnotil ako útok na
verejného činiteľa. Na záver obvinený uviedol, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo k určitému
fyzickému kontaktu, avšak konanie za ktoré obžalovaného uznal súd vinným, podľa názoru obvineného,

nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu útoku na verejného činiteľa, nakoľko obvinený kládol
aktívny odpor voči zasahujúcim policajtom, na ktorý musí byť každý zasahujúci policajt pri používaní
donucovacích prostriedkov voči iným osobám pripravený.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby dovolací súd rozhodol v zmysle § 386

Trestného poriadku a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal súdu prvého stupňa, aby vec v
potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Topoľčany podaním z 25.10.2017,
ktorý sa nestotožnil s dôvodmi uvedenými v dovolaní. Stotožnil sa s právoplatným rozhodnutím súdov
a zastáva názor, že v rámci predsúdneho konania a následne i na hlavnom pojednávaní vykonaným

dokazovaním bolo spáchanie trestnej činnosti obvinenému jednoznačne preukázané, dokazovanie bolo
vykonané v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a zákonným spôsobom, pričom rozhodnutie súdu je
odrazom vykonaného dokazovania v tejto trestnej veci. Argumentáciu obvineného v rámci podaného
dovolania považuje za právne irelevantnú a v tejto súvislosti poznamenal, že z gramatického i logického
výkladu ustanovenia § 85 odsek 2 Trestného poriadku vyplýva, že osobnú slobodu osoby, ktorá bola

pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom môže obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na
zistenie jej totožnosti, zabránenie útoku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu
trestnej činnosti. Ten, kto takéto obmedzenie osobnej slobody páchateľa vykoná, je povinný takú osobu
bezodkladne odovzdať útvaru Policajného zboru, resp. iným orgánom vecne príslušným na konanie vo
veci. Uviedol, že z tohto ustanovenia priamo vyplýva, že osobnú slobodu páchateľa, ktorý bol pristihnutý
pri páchaní trestného činu, alebo bezprostredne po ňom môže obmedziť ktokoľvek, z čoho logicky

vyplýva,žeipríslušnícihliadkyObvodnéhooddeleniaPolicajnéhozboruatakýtopostuptedaneodporuje
zákonu a nemožno ho označiť za nezákonný. S prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti je toho názoru,
že v danom prípade nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 odsek 1 písm. i), písm. g) Trestného
poriadku, a preto navrhol dovolaciemu súdu, aby dovolanie odsúdeného B. X. odmietol podľa § 382
písm. c) Trestného poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní
obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že toto bolo podané proti
prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou
prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na

príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§
374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods.
1, veta prvá Tr. por., keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný
prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa §
371 Tr. por. (§ 382 písm. c) Tr. por.).

Podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch,

ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;
správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa § 385 ods. 1 Tr. por., dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení,
pričommábyťlenskutočnevýnimočnýmprielomomdoinštitútuprávoplatnosti,ktorýjedôležitouzárukou

stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené,
aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná
inštancia. Dovolací súd je pri náprave uvedených vád v zásade až poslednou inštanciou, čo znamená,
že preskúmava nedostatky, ktoré boli preskúmavané už odvolacím súdom a neboli ním napravené,
prípadne ním boli spôsobené.

Vo vzťahu k obvineným namietanému dovolaciemu uvedenému v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., najvyšší
súd uvádza, že nie je predmetom skúmania dovolacieho súdu, akým spôsobom sa súdy nižších stupňov
vysporiadali s hodnotením jednotlivých dôkazov, resp. aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili,
pretože tu ide o otázky skutkového charakteru, nakoľko správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže

dovolacísúdmeniťanidopĺňať.Zinštitútudovolaniaakomimoriadnehoopravnéhoprostriedkujezrejmé,
že trestné konanie je v zásade dvojinštančné a Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci
o dovolaní obvineného, je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej
inštancie. Dovolanie nie je teda prostriedkom určeným na revíziu, či nápravu skutkových zistení, ktoréurobili súdy prvého a druhého stupňa. V tomto smere považoval za potrebné dodať zároveň tiež to, že
je výsostným právom súdu zvážiť, akú voľbu dôkazného prostriedku použije pri plnení povinnosti podľa
§ 2 ods. 10 Tr. por., resp. práva podľa § 2 ods. 1 Tr. por. a či určitú skutkovú okolnosť, ktorú považuje

za dokázanú, bude overovať ďalšími dôkaznými prostriedkami.

Dovolací súd nezistil žiadne pochybenie pri vykonaní dôkazov, dokazovanie na hlavnom pojednávaní
bolo vykonané v súlade s ustanovením Trestného poriadku, z procesného hľadiska neboli porušené
ustanovenia Trestného poriadku pri vykonávaní dôkazov, a preto nie je daný dovolací dôvod podľa §

371 ods. 1 písm. g) Tr. por.

Dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní
bol podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný
prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i)
Tr.por.Akoužnajvyššísúdvyššieuviedol,priposudzovaníoprávnenostitvrdeniaexistenciedovolacieho

dôvodu uvedeného v cit. ustanovení je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré
vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. Nakoľko súdy ustálili, že skutok sa stal tak, ako je uvedený
v skutkovej vete výrokovej časti prvostupňového rozsudku, zodpovedala tomu i právna kvalifikácia, bez
ohľadu na presvedčenie obvineného, že nebolo jednoznačne preukázané, že sa nedopustil trestného
činu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Obvineného námietky voči nesprávne zistenému skutkovému stavu a následne nesprávneho právneho
posúdenia konania obvineného teda nenaplňuje dovolací dôvod tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 371
ods. 1 písm. i) Tr. por.

Dovolací súd nezistil žiaden dovolací dôvod, na základe ktorého by mohol vyhovieť obvinenému a zrušiť
napadnuté rozhodnutie, a preto dovolanie obvineného ako nedôvodné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.