Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 24, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11Cb/124/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212223067
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2212223067.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci

žalobcov: X./. D.. M. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. Ž. XXXX/XX, XXX XX U., X./. T. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. L.
R.. XXX/XX, XXX XX U., X./. F.. K. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. L. R.. XXX/XX, XXX XX U.H., V. I.. I. I. V.,
Z.. XX.XX.XXXX, B. L. R.. XXX/XX, XXX XX U., všetkých právne zastúpených: Advokátska kancelária
Legal Cases s.r.o., so sídlom Ružová 265, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Fleetreal, a.s.,
IČO: 45 470 189, so sídlom Vlčie Hrdlo 64, 821 07 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ing. Ľubomír
Navračič, PhD., P.O.BOX 199, 820 05 Bratislava 25, o určenie, že tu záložné právo nie je, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území U., zapísané na

liste vlastníctva číslo XXX ako parcely registra "C", parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere XXX m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 24 m2, parc. č. XXXX -
záhrady vo výmere 674 m2, v časti Stavby, dom s.č. XXXX na parc. č. XXXX n i e s ú z a
ť a ž e n é záložným právom v prospech žalovaného, zriadeným Úverovou zmluvou zo dňa
XX.XX.XXXX uzavretou medzi K. V. Z.. XX.XX.XXXX a Slovenskou štátnou sporiteľňou, okresnou
pobočkou v Dunajskej Strede, zapísaným v časti "C" LV č. XXX vedeného Okresným úradom Dunajská
Streda, odborom katastrálnym pod por. č.: I. XXXX/XX.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa v konaní domáhali určenia neplatnosti záložnej zmluvy zriadenej medzi zomrelým K.
V. a Slovenskou štátnou sporiteľňou - okresná pobočka v Dunajskej Strede v článku 9 úverovej zmluvy
o účelovom úvere pre individuálnych podnikateľov zo dňa 02.04.1991 a súčasne uloženia povinnosti
pôvodne žalovanému v 2 rade - katastrálnemu úradu v Trnave vymazať záložné právo zriadené v

prospechžalovanéhov1radezapísanénaLVč.XXXSprávykatastravDunajskejStredeprekatastrálne
územie U..

2. Uznesením zo dňa 04.09.2014 Okresný súd Dunajská Streda konanie voči žalovanému v 2 rade
zastavil podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. a rozsudkom zo dňa 23.02.2015 žalobu zamietol a žalovanému
(pôvodne Credit Clearing Center a.s., ktorá zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom je Fleetreal a.s.)
priznal právo na náhradu trov konania vo výške 429,70 eur.

3. Keďže určovacia žaloba sa existenciou naliehavého právneho záujmu nezaoberala, boli žalobcovia
dňa 17.04.2014 a 09.06.2014 cestou právneho zástupcu vyzvaní na špecifikáciu naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy. Ten v podaní zo dňa 01.08.2014 v poslednom odsekučlánku IV uviedol, že zápis záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov zapísaným na
LV č. XXX v katastrálnom území U. bez rozhodnutia súdu o jeho výmaze ohrozuje právne postavenie
žalobcov k tejto nehnuteľnosti. Obdobne sa vyjadril v podaní zo dňa 18.09.2014 v poslednom odseku

článku I.

4. Žalovaný namietol, že na určení neplatnosti právneho úkonu žalobcovia naliehavý právny záujem
nepreukázali.

5. Predmetom určovacej žaloby bolo teda určenie neplatnosti záložnej zmluvy zriadenej medzi nebohým
K. V. a Slovenskou štátnou sporiteľňou, okresná pobočka v Dunajskej Strede, v čl. 9 Úverovej zmluvy o
účelovom úvere pre individuálnych podnikateľov zo dňa 02.04.1991.

6. Súd zaujal ten záver, že vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy
sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na

takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. Stav ohrozenia práva žalobcu
alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné
právo, prípadne, ak by už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo
(napr. vlastnícke). Súd naliehavý právny záujem na tomto určení nemal za daný, preto určovaciu žalobu
zamietol bez toho, aby žalobu preskúmal po vecnej stránke. V celosti prevzal argumentáciu NSSR

uvedenú v jeho uznesení sp.zn. 4Cdo/89/2007.

7. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhali zrušenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Namietali, že im súd svojim
postupom vo veci odňal možnosť konať pred súdom, keď o dvoch ich návrhoch zo dňa 01.08.2014

rozhodol rozdielne, tak, že voči žalovanému v 2 rade konanie zastavil, avšak petit žaloby vo vzťahu
k tomuto účastníkovi nezmenil. Rozhodnutie súčasne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci nakoľko žalobcovia sa neplatnosti právneho úkonu dovolávajú z dôvodu jeho neurčitosti a
nezrozumiteľnosti pre neurčitý a nejasný predmet záložného práva, ako aj rozdielnosť údajov v záložnej
zmluve a v návrhu na zápis do katastra nehnuteľností. Pre prípad, že by súd považoval záložnú

zmluvu za platnú, namietali aj premlčanie záložného práva a ďalší dôvod neexistencie záložného
práva voči žalobcom v 2 a 3 rade spočívajúci v záväzkovo-právnom charaktere právneho vzťahu
vyplývajúceho zo záložnej zmluvy, v dôsledku čoho sa žalovaní v 2 a 3 rade ako nadobúdatelia založenej
nehnuteľnosti v dedičskom konaní po svojom otcovi nestali záložnými dlžníkmi. Svoj naliehavý právny
záujme odôvodňovali tým, že zapísané záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov v 1 a

3 rade bez rozhodnutia súdu ohrozuje ich právne postavenie k tejto nehnuteľnosti, vrátane žalobkyne v
1 rade, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. S právnym názorom súdu, že ich naliehavý
právny záujem na požadovanom určení nie je daný, sa nestotožňujú, nakoľko rozhodnutím súdu, na
základe ktorého by správa katastra vyznačila stav pred týmto právnym úkonom, by bola odstránená
právna neistota žalobcov a bol by obnovený stav pred zápisom záložného práva v liste vlastníctva. V

tejto súvislosti poukazovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/18/2010 z 28.09.2011.
Odvolatelia poukazovali tiež na to, že k späťvzatiu žaloby voči žalovanému v 2 rade pristúpili na základe
skutočnosti, že konanie voči nemu stratilo význam v súvislosti so zmenou petitu žaloby v časti uloženia
povinnosti správe katastra vymazať záložné právo na určenie, že sa záložná zmluva vymazuje. Súd
prvého stupňa však rozhodol tak, že konanie voči žalovanému v 2 rade zastavil a následne nepripustil

zmenu petitu, čím zabránil, aby sa o návrhu na výmaz záložného práva konalo.

8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.

9. Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového
materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcov. Uznesením zo dňa 31.10.2016, č.k.
21Cob/76/2015-149 napadnutý rozsudok zrušil nasledovne:

10. V rozpore s právnym názorom odvolateľov nemožno nepripustenie navrhovanej zmeny žaloby

považovať za postup odnímajúci účastníkom možnosť konať pred súdom. Výmaz záložného práva (nie
záložnej zmluvy) môže byť za určitých podmienok následkom rozhodnutia súdu, opodstatnenie však
nemá konanie o petite, v ktorom by sa žalobca domáhal vyslovenia, že „sa záložná zmluva (záložné
právo) vymazuje“, nakoľko nejde u uloženie povinnosti konkrétnemu subjektu, ani o určenie, či tu právnyvzťah alebo právo je alebo nie je, v zmysle § 80 písm. b) a písm. c) O.s.p. Pokiaľ súd prvého stupňa takto
navrhovanú zmenu žaloby nepripustil, neporušil tým procesné práva žalobcov (hoci súčasne možno mať
výhrady voči postupu, ktorým súd o navrhovanej zmene žaloby rozhodol uznesením zo dňa 04.09.2014,

uznesením zo dňa 05.12.2014 a uznesením prijatým na pojednávaní konanom dňa 23.02.2015).

11. Súd sa však v rozsudku iba obmedzil na popis navrhovaných zmien žaloby a spôsobu naloženia s
týmitonávrhmi,pričomsamotnézdôvodneniezamietnutiežalobyzostručnilnakonštatovanie,žepreberá
argumentáciu obsiahnutú v uznesení NS SR sp. zn. 4Cdo/89/2007 zo dňa 25.02.2009, a citáciu časti

odôvodnenia tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

12. Odhliadnuc od skutočnosti, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nie je ako
právny úkon zákonom, právnou teóriou a ani súdnou praxou všeobecne vylúčená z možnosti domáhať
sa v súdnom konaní (úspešne) určenia jej neplatnosti, takýto postup súdu nemá oporu v procesnom
predpise.

13. Právny názor hoci i súdu vyššej inštancie vyslovený v rozhodnutí o inej prejednávanej veci nezbavuje
rozhodujúci súd povinnosti vysporiadať sa s argumentáciou účastníkov a v prípade posudzovania
danosti naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe tento skúmať s prihliadnutím na individuálne
okolnosti prejednávaného prípadu, a v konaní s viacerými žalobcami aj s prihliadnutím na individuálne

právne postavenie a žalobou sledovaný cieľ toho - ktorého žalobcu.

14. Nedostatky postupu súdu prvého stupňa pri vysporiadavaní sa s argumentáciou účastníkov a
odôvodnenia jeho rozhodnutia opodstatňujú záver o porušení práva žalobcov na spravodlivý súdny
proces, ktoré nemožno napraviť v odvolacom konaní a pre ktoré odvolací súde odvolaním napadnutý

rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP (zák. č. 160/2015 Z.z.) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie v naznačenom smere, v ktorom sa súd pred opätovným rozhodnutím musí dôsledne
a zrozumiteľne vysporiadať s argumentáciou oboch strán sporu.

15. Povinnosťou súdu preto bolo skúmať individuálne okolnosti prejednávaného prípadu, preto žalobcov

dňa 23.12.2016 a 14.02.2017 vyzval na individualizáciu naliehavého právneho záujmu, poukazujúc
1/ na konkrétne individuálne okolnosti prejednávaného prípadu (teda neobmedziť sa iba na všeob.
argumentáciu NS SR - uznesenie 4Cdo/89/2007 - pozn. OS), 2/ na konkrétne individuálne právne
postavenie toho ktorého žalobcu - zrejme tri vždy iné, 3/ na sledovaný cieľ toho ktorého žalobcu - zrejme
tri ciele. Súd pokiaľ ide o premlčanie práva deklarovaného v bode II žaloby, predložil žalobcom citáciu

zo záveru NS ČR:

"Přípustnost dovolání nezakládá ani přesvědčení dovolatele, že rozhodným okamžikem pro posouzení
promlčení práva přiznaného příslušným orgánem dle §131b odst. 5 hospodářského zákoníku je až
okamžik předání exekučního návrhu exekutorovi. V usnesení ze dne 20. 10 2005, sp. zn. 20 Cdo

884/2005, uveřejněném pod číslem 58/2006 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek, totiž Nejvyšší
soud dospěl k závěru, že ustanovení §131d hospodářského zákoníku upravuje stavení promlčecí lhůty
pouze u soudem či jiným příslušným orgánem dosud nepřiznaných práv, nikoli práv již pravomocně
přiznaných; pro taková práva je nutno užít ustanovení obecná, tj. konkrétně ustanovení § 112 věty
druhé zákona č. 40/1964 Sb., občanský zákoník, podle které je ke stavení promlčecí lhůty u práv již

pravomocně přiznaných (v daném případě podle § 131b odst. 5 hospodářského zákoníku) třeba, aby v
desetileté lhůtě byl podán návrh na výkon rozhodnutí, případně exekuci."

16. Žalobcovia reagovali podaním zo dňa 03.03.2017. V zmysle § 132 ods. 1, 2 C.s.p., v žalobe sa okrem
všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich

skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich
skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Tzn., že žalobcovia v tomto podaní
urobili doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, precizovali opísanie rozhodujúcich
skutočností, ktoré tvoria podstatnú náležitosť žaloby. Preto súd v zmysle § 140 ods. 1, 2, § 142 ods.
1 C.s.p. uznesením zo dňa 26.07.2017 pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení jej skutkového

základu (skutkových tvrdení), ako to má na mysli § 140 ods. 2 C.s.p. výrokom: „Súd pripúšťa zmenu
žaloby, čo do jej skutkového stavu uplatnenú žalobcami podaním zo dňa 03.03.2017 - doplnenie
rozhodujúcich skutočností.“. Kontinuálne pripustením výroku: „Súd pripúšťa zmenu žaloby čo do jej
žalobného návrhu uplatnenú žalobcami podaním zo dňa 03.03.2017 v tomto znení: Súd určuje, ženehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území U.A., zapísané na liste vlastníctva číslo XXX ako
parcely registra „C“, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 512 m2, parc. č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 24 m2, parc. č. XXXX - záhrady vo výmere 674 m2, v časti

Stavby, dom s.č. XXXX na parc. č. XXXX nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného,
zriadeným Úverovou zmluvou zo dňa 02.04.1991 uzavretou medzi K. V. Z.. XX.XX.XXXX a Slovenskou
štátnou sporiteľňou, okresnou pobočkou v Dunajskej Strede, zapísaným v časti „C“ LV č. XXX vedeného
Okresným úradom Dunajská Streda, odborom katastrálnym pod por. č.: I. XXXX/XX“, vyhovel žalobcami
uplatnenej zmene žalobného návrhu (petitu) podľa § 140 ods. 1 C.s.p. ako osobitnej súčasti žaloby.

17. V podaní z 03.03.2017 žalobcovia dali do pozornosti súdu § 129d ods. 1, 2 Hosp.zák., Vyhlášku
č. 23/1964 Zb., rozhodnutie NS ČR sp.zn. 21Cdo/1975/98, 21Cdo/2048/04, 21Cdo/3157/06, NS SR
sp.zn. 1Cdo/71/10, najmä nové inštitúty: záložné právo, zádržné právo zaradené do Hosp.zák. zákonom
č. 103/90 Zb., žalobcovia 2/ a 3/ sa nestali záložnými dlžníkmi, záložné právo podľa Hosp.zák.
pôsobí zásadne len medzi účastníkmi záložnej zmluvy (to je medzi poručiteľom K. V. a právnym

predchodcom žalovaného - SLSP). Preto je zápis záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalobcov 2/, 3/ neoprávnený. Záložné právo je premlčané, počítajúc od splatnosti pohľadávky
dňa 02.04.1995, žalovaný záložné právo dodnes nerealizoval. Keďže sa záložné právo po splatnosti
pohľadávky neuplatnilo, došlo k premlčaniu tohto práva, a to v 4-ročnej premlčacej dobe podľa
Obch.zák., i v 10-ročnej premlčacej dobe. Poukázali na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 21Cdo/2185/09.

18. K naliehavému právnemu záujmu žalobcovia uviedli: Zapísané záložné právo k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalobcov zapísaným na LV č. XXX v kat.úz. U. bez rozhodnutia súdu ohrozuje ich právne
postavenie. Zápis záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov, ktoré už v súčasnosti
neexistuje a veriteľ nie je oprávnený si akékoľvek nároky zo založenej nehnuteľnosti uplatňovať,

žalobcov v dôsledku tohto zápisu v katastri nehnuteľnosti obmedzuje v nakladaní s nehnuteľnosťou,
keďže je v zmysle LV zaťažené právom tretej osoby. Naliehavý právny záujem na požadovanom
určení je tak daný tým, že zo zápisu vyplýva, že voči žalobcom môžu byť uplatnené postihové
práva záložného veriteľa, pričom rozpor medzi zápisom a skutočným stavom nie je zo samotného
zápisu zrejmý, a k náprave tohto rozporu medzi zápisom v KN a skutočným stavom veci vedie jediný

spôsob uplatnený žalobcami, teda určenie neexistencie záložného práva. Pokiaľ ide o premlčanie
záložného práva, poukázali žalobcovia na rozsudok NS ČR sp.zn. 21Cdo/2185/09: Záložné právo nie je
právom majetkovým, teda podlieha premlčaniu, poukazujúc na rozsudok NS ČR sp.zn. 21Cdo/1918/05.
Premlčacia doba záložného práva je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo malo vykonať po prvý
raz, čiže odo dňa, kedy vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu v zmysle

§ 101 Obč.zák. Ak bolo záložné právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť - § 110 ods. 1 veta prvá Obč.zák.
Premlčanie záložného práva sa riadi Občianskym zákonníkom, aj keď ním bola zaistená pohľadávka
zo zmluvy o úvere alebo z iného obchodného záväzkového vzťahu, poukazujúc na rozsudok NS ČR
sp.zn. 21Cdo/681/06, 21Cdo/682/06. Ak došlo k premlčaniu záložného práva, môže sa záložný dlžník

dovolať premlčania, teda aj v konaní, začatom podaním žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je.
To platí, i keď je záložné právo ako také iba oslabené o tzv. nárok a jedná sa o tzv. naturálne právo.
Tým pádom záložné právo nemôže naďalej ani v budúcnosti byť spôsobilým právnym prostriedkom pre
uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Žalobcovia poukázali i na rozhodnutie Okresného súdu Pezinok
zo dňa 03.06.2013, sp.zn. 5C/257/11.

19. Žalovaný na výzvu súdu (č.l. 166 spisu) po doručení uznesenia súdu o pripustení zmeny žaloby spolu
s doručením podania žalobcov z 03.03.2017 poukázal dňa 21.08.2017 na ust. § 137 písm. c) C.s.p.,
teda, že žalobou sa možno domáhať určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem, teda toto ust. už neobsahuje ust. z § 80 písm. c) O.s.p. o tom, že možno žalovať o určenie,

či tu právny vzťah je alebo nie je. Žalobca pri určovacej žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu
určitého práva, čo znamená, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe bude mať deklaratórne
účinky. Čiže určovacou žalobou sa len konštatuje, deklaruje, že boli splnené všetky zákonom, resp.
zmluvou stanovené podmienky/skutočnosti potrebné pre existenciu/neexistenciu konkrétneho práva a
nevytvárajú sa nové skutočnosti, dôvody pre vznik/zánik práva. Žalobca má naliehavý právny záujem

na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu,
že vyhovujúcim rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Pokiaľ ide o premlčanie
záložného práva, takéto premlčanie nemá za následok jeho zánik, ale len oslabuje právo veriteľa
úspešne sa na súde domáhať svojich práv v prípade vznesenia námietky premlčania zo strany záložcu.Zákon ako aj záložná zmluva upravujú dôvody, kedy záložné právo zaniká, hlavným je uspokojenie/zánik
pohľadávky a ani jedným z týchto dôvodov nie je premlčanie či už pohľadávky alebo záložného práva,
pričom v tomto prípade nedošlo k splneniu podmienok, za ktorých by či už samotná zabezpečovaná

pohľadávka alebo právo zanikli. Keďže neboli splnené predpoklady zániku záložného práva, nie je
možné formou určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. deklarovať, že záložné právo neexistuje.

20. Na toto vyjadrenie žalobcovia reagovali dňa 14.11.2017 stanoviskom, poukazujúc na už spomínaný
rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/71/10. Keďže záložné právo sa po splatnosti pohľadávky neuplatnilo,

došlo k jeho premlčaniu. Úverový vzťah medzi veriteľom a právnym predchodcom žalobcov 2/ a 3/
sa riadil Hosp.zák., na zabezpečenie záväzku záložným právom sa použijú ust. Obč.zák., poukazujúc
na rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/71/10, NS ČR sp.zn. 21Cdo/2048/04, uznesenie 21Cdo/3157/06. I v
prípade aplikácie ObZ je nárok žalovaného premlčaný. Žalobcovia sa ďalej venujú analýze záložného
práva, dávajúc do pozornosti, že podľa Hosp.zák. sa nejedná o právo vecné, ale o záväzkový právny
vzťah, ktorý pôsobí len medzi účastníkmi záložnej zmluvy, teda nadobúdateľ nehnuteľnej veci sa

nestáva záložným dlžníkom, je len viazaný vedľa pôvodného dlžníka za pohľadávku, pre ktorú bolo
záložné právo zriadené - viď rozsudok NS ČR 21Cdo/1975/98. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovia
2/ a 3/ sa ako dedičia nebohého dlžníka nestali záložnými dlžníkmi, iba na seba prevzali záväzok za
dlh tohto ich právneho predchodcu. K námietke žalovaného o nesplnení podmienok určovacej žaloby
podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobcovia uviedli, že proti právu záložného veriteľa sa môže záložný

dlžník brániť i prostredníctvom žaloby na určenie neexistencie záložného práva, čiže, že vec nie je
záložným právom zaťažená, ak má na takomto určení naliehavý právny záujem. Ak došlo k premlčaniu
záložného práva, môže sa dlžník nepochybne dovolať premlčania pri každej zákonom poskytnutej
obrane proti výkonu práva (nároku) záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky, teda
rovnako aj v konaní, začatom podaním žaloby o určenie neexistencie záložného práva, poukazujúc

na rozsiahlu judikatúru vyšších súdnych autorít: NS ČR 21Cdo/1918/05, 21Cdo/2185/09, NS SR
2Cdo/9/99, KS Prešov 7Co/164/13 i rozhodovaciu prax všeobecných súdov: OS Pezinok 5C/257/11.
Najmä z rozhodnutia NS ČR sp.zn. 21Cdo/2185/09 vyplýva, že záložné právo je právom, ktoré podlieha
premlčaniu, nejde o majetkové právo. V prípade premlčania záložného práva má právo záložný dlžník
dovolávať sa proti záložnému veriteľovi ochrany i prostredníctvom samostatnej žaloby o určenie, že tu

záložné právo nie je, napr. určením, že vec nie je zaťažená záložným právom.

21. Súd k existencii naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právo je alebo nie je, a ak áno, či
došlo k premlčaniu záložného práva uzatvára:

21.1. Žalobcovia podali určovaciu žalobu.

21.2. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21.3. Súd cituje z uznesenia NS SR sp.zn. 4Cdo 105/2013:

„K otázke existencie naliehavého právneho záujmu na určení z pohľadu § 137 písm. c) C.s.p. sa Najvyšší
súd Slovenskej republiky vyjadril vo všeobecnosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, kedy uviedol,

že naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len
k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Súdna prax

sa ustálila aj na názore, že určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov)
k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenie evidovaného a právneho stavu.
Cieľomurčovacejžalobyjetedavydanierozsudku,výrokktoréhoodstraňuježalobcovuneistotuurčením,
či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda

predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten - ktorý právny vzťah alebo právo je alebo
nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom
rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorýnemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom ako táto neistota vznikla. Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov
(vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych

povinností iným subjektom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia
žaloba môže byť spôsobilým procesným inštrumentom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z hľadiska potrieb žalobcu ide, vystihuje v
spore otázku aktívnej a pasívnej legitimácie.
Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle,

že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny
vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa
žalobe na plnenie). Nejde tu o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca
domáha a z akých právnych pomerov vychádza.“

21.4. Vo vzťahu k posúdeniu naliehavého právneho záujmu súd právne posúdil existenciu aktuálneho
stavuobjektívnejprávnejneistotymedzižalobcamiažalovaným,najmäsohľadomnaprávnukvalifikáciu
rozhodujúcich skutočností tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou, najmä je obmedzené právo
žalobcov nehnuteľné veci nielen vlastniť a užívať ich, ale aj voľne s nimi disponovať, čím je daná
existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty žalobcov (v právnom vzťahu so žalovaným) s

ohľadom na právnu kvalifikáciu tých právnych pomerov, ktoré sú takouto neistotou ohrozené.

21.5. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem
na určení neexistencie záložného práva.

21.6. Vo väzbe na existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení neexistencie záložného
práva je treba vyriešiť otázku premlčania tohto práva v rozhodnom čase, teda v čase vyhlásenia
rozsudku. V kladnom prípade ak nastalo premlčanie záložného práva, v konečnom nevychádza súdu
iné, ako konštatovanie, že od žalobcov nemožno spravodlivo požadovať, aby v liste vlastníctva č. XXX
pre k.ú. U. trpeli zápis premlčaného práva žalovaného. Tým je danosť naliehavého právneho záujmu

na takomto určení o to jednoznačnejšia.

22.1.V prejednávanej veci bolo z hľadiska skutkového stavu zistené, že dňa 02.04.1991 bola medzi
bývalou Slovenskou štátnou sporiteľňou ako veriteľom a K. V. ako dlžníkom uzatvorená Úverová zmluva
o účelovom úvere pre individuálnych podnikateľov, podľa ktorej bol K. V. poskytnutý úver vo výške

150.000,- Kčs. Úver mal byť splatený do 02.04.1995. V článku 9 tejto zmluvy bolo dojednané, že
"na zabezpečenie pohľadávky z úveru zriaďuje klient záložné právo a dáva do zálohu...dom na parc.
č. XXXX, XXXX, XXXX kat. úz U.." V dobe uzatvorenia úverovej zmluvy boli vlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti žalobca 1/ (a ostal ňou až do súčasnosti) a úverový dlžník K. V.. Dňa 21.03.1991
podal žalobca 1/ a úverový dlžník žiadosť o zápis záložného práva do evidencie nehnuteľností. Z

výpisu z katastru nehnuteľností vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom
„por.č.: I. XXXX/XX-úverová zmluva SSS, V Dun. Strede č. XXXXX-X zo dňa 2.4.1991 na meno K.
V.“. Žalobcovia 2/ a 3/ sú titulom dedenia právnymi nástupcami Tomáša Vidu, ktorý dňa 15.01.2000
zomrel (osvedčenie o dedičstve D XXX/XX Dnot 43/2000). Zabezpečená pohľadávka bola postupcom
Slovenskouštátnousporiteľňoua.s.postúpenádňa05.09.2002pôvodnémužalovanémuCreditClearing

Center, a.s., ktorého právnym nástupcom je podľa zmluvy o zlúčení zo dňa 06.03.2015 v hlavičke
rozsudku uvedený žalovaný Fleetreal a.s.

23. Podľa § 1 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, hospodársky zákonník upravuje vzťahy vznikajúce
pri podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb (ďalej len "organizácie") oprávnených na

túto činnosť podľa tohto zákona a osobitných právnych predpisov, 1) vzťahy pri hospodárskom styku
právnických osôb a majetkovú zodpovednosť v týchto vzťahoch.

24. Podľa § 763 ods. 1 Obchodného zákonníka, týmto zákonom sa spravujú právne vzťahy, ktoré
vznikli odo dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté pred dňom účinnosti tohto zákona a práva z

nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv
uzavretých pred dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi. Zmluvy o bežnom účte,
zmluvy o vkladovom účte, zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt sa však spravujú týmto
zákonom odo dňa jeho účinnosti, aj keď k ich uzavretiu došlo pred týmto dňom.25. Určujúcim pre posúdenie toho, či sa právny vzťah riadi doterajšími predpismi alebo nie, je okamih
vzniku tohto vzťahu, teda okamih uzatvorenia hospodárskej zmluvy (úverovej zmluvy o účelovom úvere

pre individuálnych podnikateľov zo dňa 02.04.1991). Keďže sa v ustanovení § 763 ods. 1 Obch. zák.
neudáva, že sa doterajšími predpismi riadi napríklad iba vznik týchto právnych vzťahov (ako je tomu
napr. podľa ustanovenia § 868 Obč. zák.), je nutné vychádzať z toho, že doterajšími predpismi sa riadi
vznik, zmena aj zánik týchto vzťahov , teda najmä posúdenie výkladu a platnosti právneho úkonu, zmien
subjektov alebo obsahu záväzku a podobne. Bez ohľadu na to, či ide o zmenu v osobe veriteľa ( §

128 ods. 1 Hosp. zák.), alebo o zmenu v osobe dlžníka (§ 128 ods. 2 Hosp. zák.), nemá súd dôvod
čokoľvek meniť na obecných záveroch, podľa ktorých sa zmeny v subjektoch záväzkov vzniknutých
podľa Hospodárskeho zákonníka, i keď k nim došlo po 31.12.1991, riadia príslušnými ustanoveniami
Hospodárskeho zákonníka (porovnaj tiež právny názor vyjadrený v rozsudku NS ČR z 16.11.1999, sp.
zn. 32 Cdo 2016/98).

26. Podľa § 129c ods. 1 Hosp. zák., záložné právo umožňuje, aby oprávnená organizácia v prípade, že
záväzok nebude splnený včas, bola uspokojená z veci založenej záložcom.

27. Podľa § 129d ods. 1 Hosp. zák., záložné právo vzniká na základe zmluvy alebo priamo zo zákona.

28. Podľa § 129d ods. 2 Hosp. zák., v zmluve o zriadení záložného práva musí byť určený predmet
záložného práva (záloh) a pohľadávka, ktorú zabezpečuje.

29. Podľa § 129d ods. 3 Hosp. zák., na základe zmluvy vzniká záložné právo a) pri hnuteľných
veciachodovzdanímvecizáložnémuveriteľovi(oprávnenejorganizácii),b)prinehnuteľnostiachzápisom

záložného práva v evidencii nehnuteľností.

30. Podľa § 129f ods. 4 Hosp. zák., záložný veriteľ má právo záloh mať u seba po dobu trvania záložného
práva, nesmie ho však užívať, pokiaľ na to záložný dlžník výslovne nedá súhlas. Záložný veriteľ je
povinný záloh opatrovať a chrániť ho pred poškodením, zneužitím a zničením.

31.Hospodárskyzákonníkneupravovalzáložnéprávo-narozdielodprávnejúpravyúčinnejod1.1.1992
- ako právo vecné, ale ako záväzkový právny vzťah, ktorý pôsobí zásadne len medzi účastníkmi
záložnej zmluvy. Pri vzniku záložného práva rozlišoval medzi uzatvorením a účinnosťou zmluvy (zmluvy
o zriadení záložného práva) na strane jednej a vznikom záložného práva na strane druhej; záložné právo

nevznikalo už uzatvorením (účinnosťou) zmluvy, ale až odovzdaním veci záložnému veriteľovi, ak bola
zálohom hnuteľná vec, alebo zápisom záložného práva v evidencii nehnuteľností vedenej podľa zákona
č. 22/1964 Zb., o evidencii nehnuteľností, v znení neskorších predpisov, ak bola zálohom nehnuteľnosť.

32. Záložné právo zriadené podľa Hospodárskeho zákonníka bolo právom subsidiárnym a

akcesorickým. Subsidiarita záložného práva vyjadruje, že ide o podporný zdroj uspokojenia pohľadávky
záložného veriteľa (oprávnenej organizácie), ktorý sa uplatní iba vtedy, pokiaľ pohľadávka nebola
dlžníkom (povinnou organizáciou) dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom. Akcesorickým je
záložnéprávonajmäpreto,ževznikáibavtedy,akvzniklaplatnetiežpohľadávka,kuktorejzabezpečeniu
má slúžiť, a že dochádza k jeho zániku, ak zanikla zabezpečená pohľadávka.

33. Podľa ustálenej judikatúry súdov sa v čase od 1.5.1990 do 31.12.1991 uzatvorená (za účelom
zabezpečenia záväzku) záložná zmluva, vznik záložného práva na základe tejto zmluvy, práva a
povinnosti (nároky) z tohto záložného práva a zánik záložného práva, riadia aj v dobe od 1.1.1992 (v
súčasnej dobe) Hospodárskym zákonníkom (porovnaj tiež právny názor vyjadrený v rozsudku NS ČR

z 18.5.1999, sp. zn. 21 Cdo 1975/98).

34. Podľa § 129g ods. 2 Hosp. zák., ak nie je zabezpečená pohľadávka v určenej dobe splnená, môže
sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu podľa odsekov 3 a 4.

35. Podľa § 129g ods. 3 Hosp. zák., záložný veriteľ môže navrhnúť hospodárskej arbitráži predaj zálohu.

36. Právu záložného veriteľa domáhať sa „predaja zálohu“ teraz zodpovedá nárok na zaplatenie
zabezpečenej pohľadávky s tým, že uspokojenia tejto pohľadávky sa oprávnený záložný veriteľ môžedomáhať iba z výťažku predaja zálohu (porovnaj tiež právny názor vyjadrený v rozsudku NS ČR z
18.12.1997, sp. zn. 2 Cdon 967/97).

37. Podľa § 129g ods. 4 Hosp. zák., záložný veriteľ môže, ak má záloh u seba a ak tak bolo písomne
dojednané, záloh predať za úradne určenú cenu. O zamýšľanom predaji je záložný veriteľ povinný
záložného dlžníka bez odkladu informovať.

38. Podľa § 129g ods. 5 Hosp. zák., záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu, aj keď

je zabezpečená pohľadávka už premlčaná.

39. Podľa § 130 Hosp. zák., majetkové právo, ktoré nebolo uplatnené v ustanovenej dobe na
príslušnom orgáne, sa premlčuje. Nepremlčujú sa však vlastnícke práva a právo hospodárenia. Takisto
sa nepremlčuje právo na usporiadanie vzájomných práv a povinností spoluvlastníkov alebo subjektov
spoločného práva hospodárenia, pokiaľ spoluvlastníctvo alebo právo spoločného hospodárenia trvá.

Premlčaniu nepodliehajú tiež majetkové práva k nehmotným majetkom. Majetkové právo zabezpečené
záložným právom sa nepremlčí, pokiaľ záložné právo trvá. Záložné právo sa nepremlčuje, pokiaľ má
oprávnený subjekt záloh vo svojej moci.

40. Podľa § 131a veta prvá Hosp. zák., pokiaľ nie je v zákone ustanovené inak, je premlčacia lehota

trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo uplatniť po prvý raz.

41. Podľa § 131b ods. 6 Hosp. zák., ak právo povinný subjekt uznal, je premlčacia lehota desaťročná
a plynie odo dňa doručenia uznania; ak sa však v uznaní uviedla lehota na plnenie, plynie premlčacia
lehota odo dňa, keď uplynula táto lehota.

42. Z citovaných ustanovení v prvom rade vyplýva, že záložné právo zriadené podľa Hospodárskeho
zákonníka na základe záložnej zmluvy uzatvorenej v období od 1.5.1990 do 31.12.1991 podlieha
premlčaniu, nakoľko sa nejedná o majetkové právo, ktoré by bolo - na rozdiel od práv uvedených v ust.
§ 130 vety druhej, tretej a štvrtej Hosp. zák. - z možností premlčania sa vylúčené.

43. Premlčacia doba záložného práva je trojročná a beží odo dňa, kedy právo mohlo byť vykonané po
prvýraz(tj.ododňa,kedyvznikloprávonauspokojeniezabezpečenejpohľadávkyzozálohu).Vprípade,
že záložné právo bolo záložným dlžníkom písomne uznané čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa za desať
rokov odo dňa, kedy k uznaniu došlo, alebo, ak bola v uznaniu uvedená lehota na plnenie, od uplynutia

tejto lehoty. Záložné právo sa však nepremlčuje (a premlčacia doba teda nebeží), pokiaľ (a dokiaľ) má
oprávnený subjekt (tj. záložný veriteľ alebo iná osoba, ktorá záloh uschováva) záloh "vo svojej moci“.

44. Stav, kedy má oprávnený subjekt záloh vo svojej moci, je treba odlišovať od odovzdania veci
záložnému veriteľovi. Zatiaľ čo odovzdanie je modem vzniku záložného práva u hnuteľnej veci (ak je

zálohom nehnuteľnosť, je odovzdaniu veci postavený z hľadiska vzniku záložného práva na roveň zápis
záložného práva v evidencii nehnuteľností), mať záloh vo svojej moci predpokladá, že záložný veriteľ
využilprávapodľaustanovenia§129fodst.4Hospodárskehozákonníku(„záložnýveriteľmáprávozáloh
mať u seba“) mať záloh u seba, poprípade že má záloh u seba uschovateľ (§ 129f odst.2 veta druhá
Hospodárskeho zákonníka: „namiesto toho môžu dať záložný dlžník a veriteľ záloh inej osobe, aby ho

pre nich uschovala“), a že taký stav naďalej (doteraz) trvá. Súd teda v súlade so zákonom dovodil, že
možno mať vo svojej moci v zmysle ustanovenia § 130 vety šiestej Hospodárskeho zákonníka záloh
hnuteľný i nehnuteľný a že vo svojej moci má záloh oprávnený subjekt len vtedy, ak ho má v detencii,
teda ak záloh skutočne ovláda, aj keď bez úmyslu mať ho pre seba, ale pre záložného dlžníka.

45. V prejednávanej veci žalovaný netvrdil, že by jeho zamestnanci (popr. zamestnanci jeho právnych
predchodcov, popr. zmluvná SBS služba) navštevovali založené nehnuteľnosti za účelom kontroly a
odstránenia prípadných devastačných stavov, zatiaľ čo podľa adresy trvalého pobytu minimálne žalobca
1/ po celú dobu trvania záložného práva aspoň predmetný rodinný dom s príslušenstvom (ako jej
spoluvlastník)užíval;nebolopretomožnéuzatvoriť,žebyzálohbolvdetenciižalovaného(jehoprávnych

predchodcov). Vzhľadom k tomu, že k nepremlčiteľnosti záložného práva podľa ustanovenia § 130 vety
šiestej Hospodárskeho zákonníka („záložné právo sa nepremlčuje, pokiaľ má oprávnený subjekt záloh
vo svojej moci“) nedošlo, pričom právo žalovaného na uspokojenie zo zálohu (záložné právo) nebolo nasúde uplatnené, bolo premlčanie záložného práva žalobcami namietnuté dôvodne (porovnaj tiež právny
názor vyjadrený v rozsudku NS ČR z 27.06.2012, sp. zn. 21 Cdo 355/2011).

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

50. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej

značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený

domáhať jej splnenia v exekúcii.