Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210555
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116210555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne: P. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX, D. XXX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul.
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 20C/172/2016-43 zo dňa 31.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťvydaťžalobkynibezdôvodné
obohatenie vo výške 248,25 eura spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 248,25 eura od
08.06.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť
žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania,

obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 8, § 8 ods. 3, 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy k 07.01.2015 (ďalej len zákona č. 250/2007 Z.z.), ďalej
ust. § 1 ods. 2, § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ďalej ust. § 451 ods. 1, 2, § 3 ods.
1, § 39 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že
strany sporu uzavreli dňa 07.01.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom
ktorej bolo poskytnutie istiny vo výške 350,- eur s odplatou a úrokom vo výške 322,- eur. Celkovú

čiastku 672,- eur žalobkyňa mala zaplatiť do 07.01.2016, ktorá bola tvorená súčtom istiny, úroku vo
výške 62 % ročne z poskytnutého úveru, t.j. 217,- eur a odplaty vo výške 105,- eur. V zmluve je
uvedená ročná percentuálna miera nákladov 30 % a priemerná ročná percentuálna miera nákladov
15,89 %. So zmluvou bola v rovnaký deň uzatvorená medzi stranami aj dohoda o plnení v splátkach
v zmluve s tým, že podľa dohody mala žalobkyňa celkovú čiastku vo výške 672,- eur zaplatiť v 12-tich
pravidelných mesačných splátkach po 36,- eur. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov uvedená v
dohode bola 281,64 %. Žalobkyňa uhradila 5 splátok po 56,- eur, 1 splátku 20,- eur, 1 splátku 432,- eur,

t.j. celkom uhradila 732,- eur a žalovaný jej dňa 24.09.2015 vrátil sumu 133,75 eura. Zmluvu o úvere súd
považoval za zmluvu spotrebiteľskú. Uviedol, že v zmysle ust. § 19 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa
spojenésospotrebiteľskýmúveromsvýnimkoupoplatkov,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťzanedodržanieakýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere a iných poplatkov, okrem kúpnej
ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na
to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so

spotrebiteľským úverom sú všetky náklady, vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek
druhu,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťvsúvislostisozmluvouospotrebiteľskomúvereaktorésúveriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov. V zmluve o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu je nesprávne
uvedenápercentuálnamieranákladovvneprospechspotrebiteľa.Dovýpočturočnejpercentuálnejmiery
nákladovsazahŕňaajúrok,apretonemôžebyťnižšiaakoúrok,ktorýjevdanomprípade65%.Poukázal

na online kalkulačku pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov s tým, že uviedol, že pri zadaní
vstupných údajov pri danom spotrebiteľskom úvere vyšla výška ročnej percentuálnej miery nákladov
vo výške 84,43 %. Súd bol toho názoru, že úrok vo výške 62 % v dohodnutej zmluve je v rozpore s
dobrými mravmi. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných
bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci január 2015, pri úveroch do
jedného roka na úrovni 6,54 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 62 % ročne uvedená v zmluve (viac

ako 9 násobne) prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch
poskytovaných domácnostiam v mesiaci január 2015. Nebankový subjekt pri poskytovaní úverov síce
postupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov musí byť
stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého, úžerného úroku.
Dohodnutá úroková sadzba v zmluve o úvere uzavretej medzi stranami v spore vo výške 62 % je v

rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je zmluva v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka
neplatná. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že medzi stranami nebolo sporné, že uzavretie
dohody o plnení v splátkach bolo podmienkou uzavretia zmluvy o úvere. Takéto konanie žalovaného,
ktorý podmieňuje uzavretie zmluvy uzavretím dohody o plnení v splátkach, súd prvej inštancie vyhodnotil
ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobkyňa si takouto dohodou nepochybne zhoršila

svoje postavenie. Podľa zmluvy o úvere mala celkovú čiastku zaplatiť do 07.01.2016, pričom podľa
dohody o plnení v splátkach musela úver splácať v pravidelných mesačných splátkach. O zhoršenie
postavenia žalobkyne svedčí aj výška ročnej percentuálnej miery nákladov, keďže podľa zmluvy bola
stanovená vo výške 84,40 %, nie ako je nesprávne uvedené v zmluve vo výške 30 % a podľa dohody
o plnení v splátkach vo výške 281,64 %. Takýmto konaním sa žalovaný dopustil konania v rozpore

s dobrými mravmi v zmysle ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. a nekalej obchodnej praktiky v
zmysle ust. § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd
konštatoval, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa z poskytnutého úveru 350,- eur uhradila
žalovanému 598,25 eura, a preto žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 248,25
eura, k zaplateniu ktorého žalovaného zaviazal. Dlh vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom,

ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody
strán v spore, a preto je dlžník povinný dlh splniť prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal.
Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 563 Občianskeho zákonníka a uviedol, že za prvú výzvu na
vydanie bezdôvodného obohatenia, súd považoval doručenie žaloby žalovanému, a preto nasledujúci
deň sa dostal žalovaný do omeškania. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania od druhého dňa po

doručení žaloby, a preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k zaplateniu úrokov z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 248,25 eura od 08.06.2016 do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol
v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej
inštancie sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalovaného, čím odňal žalovanému možnosť
konať pred súdom, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako
aj napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že je

povinnosťou súdu v rámci realizácie a práva strany sporu na súdnu ochranu vysporiadať sa jasne,
právne korektne a zrozumiteľným spôsobom so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré
sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia
je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, zakladá i vadu i prípustnosť dovolania, ako aj jeho
dôvodnosť. Vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol, že žalobkyňa si bola vedomá pri

podpise zmluvy rozdielnosti výšky ročnej percentuálnej miery nákladov. Z tohto dôvodu namietal, že
spotrebiteľský úver nie je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej poukázal na výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov s tým, že dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade
jednej splátky vo výške 672,- eur s termínom splatnosti dňa 07.01.2016. Následne dohodou o plnenív splátkach sa zaviazal splácať poskytnutý úver v 12-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške
56,- eur vždy k 26. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 26.01.2015. Predmetná dohoda bola
podpísaná ako samostatný dokument, preto nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že bola podmienkou

uzatvorenia zmluvy o úvere. V danom prípade podľa názoru žalovaného, nemožno hovoriť o absencii
výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ vo veci C-42/15 z 09.11.2016 s tým, že uviedol, že žalobkyňa bola dňa 25.09.2015 s dohodou
o plnení v splátkach riadne oboznámená, mala vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré sú v nej
uvedené. Na znak oboznámenia s obsahom, žalobkyňa dohodu o plnení v splátkach podpísala. Vo

vzťahu k dojednanej odplate, poukázal na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 07.01.2015, je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 105,- eur, čo predstavuje
ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 30 %. V zmluve o úvere žalobkyňa vzala na vedomie,
že výška priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za poskytnutý spotrebiteľský úver
platnej ku dňu podpísania zmluvy je vo výške 15,89 eura. Podľa názoru žalovaného, výška odplaty
pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších

predpisov, neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov, ako
aj uvedenie priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov. Poukázal na to, že žalobkyňa mala
možnosť od zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu, svoje právo nevyužila, a to znamená, že súhlasila
s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a so všetkými podmienkami poskytnutia
spotrebiteľského úveru. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že úver bol poskytnutý v hotovosti. Bol

poskytnutýprostredníctvomzmenky,ktorápodliehazničeniupovyplatenípeňažnýchprostriedkov.Podľa
názoru žalovaného, zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú
stanovuje zákon. Spochybnil, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si
náhradu trov odvolacieho konania.

3. Právny zástupca žalobkyne sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných

úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak
novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)

vzhľadomnavčaspodanéodvolanieosobouoprávnenou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý
bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 02.02.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení
s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho

nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

6. K odvolaniu žalovanému uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení,
vrátane nesprávneho právneho posúdenia neboli dôvodné. Súd prvej inštancie správne vychádzal zozmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 07.01.2015, č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni istinu vo výške 350,- eur s odplatou a úrokom vo výške
322,- eur. Celkovú čiastku úveru sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť do 07.01.2016. Z tejto zmluvy vyplýva

výška úroku 65 %, t.j. v sume 217,- eur a odplaty vo výške 105,- eur. V zmluve je uvedená ročná
percentuálna miera nákladov 30 % a priemerná ročná percentuálna miera nákladov 15,89 %. Súčasťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola následne uzavretá aj dohoda o plnení v splátkach, na základe
ktorej sa žalobkyňa zaviazala splácať celkovú čiastku 672,- eur v 12-tich mesačných splátkach po 56,-
eur pri výške ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v dohode 281,64 eura. Súd prvej inštancie

správne poukázal na nesprávny údaj ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, na porušenie ust. § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z titulu nekalej obchodnej praktiky,
ako aj konania v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. Z
tohto dôvodu správne uzavrel, že pre nesprávny údaj uvedený v zmluve o úvere v zmysle Zákona o
spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z.z. ku dňu uzavretia zmluvy 07.01.2015), považoval uzatvorenú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere za úver bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ust. § 11 ods.

1 Zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodu chýbajúcej náležitosti § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Posúdenie uplatneného nároku súdom prvej inštancie ako nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia bolo správne, lebo pokiaľ súd stanovil, že poskytnutý spotrebiteľský úver
je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinný vydať žalobkyni 248,25 eura ako rozdiel z výšky
poskytnutého úveru a úhrady žalobkyňou (598,25 eura - 350,- eur). Bez ohľadu na tvrdenie súdu, že

úver bol poskytnutý žalobkyni v hotovosti a uplatnenú námietku žalovaným, že úver bol poskytnutý podľa
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č.l. 4 v dolnej časti zmenkou), súd prvej inštancie posudzoval základné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rámci súdnej kontroly dojednaných zmluvných podmienok.
Ani spôsob vyplatenia finančných prostriedkov v danom prípade pre nesprávne uvedenú výšku ročnej
percentuálnej miery nákladov nemohol ovplyvniť iné právne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku.

7. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku vo vzťahu k náležitosti uvedenej žalovaným
v odvolaní, pokiaľ sa týka výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vrátane
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke
uvádza, že súd prvej inštancie pri posudzovaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu

nedospel k záveru ohľadne nedostatku tejto náležitosti, pre ktorú by stanovil, že spotrebiteľský úver
je bezúročný a bez poplatkov. Aj odvolací súd považuje za nadbytočné vo vzťahu k tejto uplatnenej
námietke zaujať stanovisko, pokiaľ nebola predmetom posúdenia súdom prvej inštancie ani dôvodom
pre záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru. Odvolací súd poukazuje na ust. § 383
CSP, v zmysle ktorého je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

8. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa odňatia možnosti konať pred súdom
z dôvodu náležitého neodôvodnenia rozhodnutia vo veci samej. Podľa názoru odvolacieho súdu,
napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, je jasné, zrozumiteľné a najmä

preskúmateľné. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými uplatnenými
námietkami strán v spore, rozhodnými pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. Z tohto dôvodu
preto postupom súdu nedošlo k porušeniu práva strany v spore na spravodlivý súdny proces zaručeného
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika
viazaná vrátane práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ani táto

námietka nebola opodstatnená.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387
ods. 1, 2 CSP.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobkyne v odvolacom konaní, ktorej nepriznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, lebo si trovy odvolacieho konania neuplatnila, ani jej z obsahu
nevyplývajú (§ 255 ods. 1 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.