Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 6, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13C/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616204921
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7616204921.3

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou, vo veci žalobcu: JUSTRINON
MANAGEMENT s.r.o., IČO: 29216842 , U vlečky 1749/4, Modřany 143 00 Praha 4, Česká republika,
zast.: VRBA & PARTNERS s.r.o. , Sliezska 9 , Bratislava proti žalovanému: H. R., nar. XX.X.XXXX, A.
XXXX/XX , J. F. R. o zaplatenie 2 559,47 € s prísl.

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 559,47 Kč s úrokom z omeškania 8,05% ročne zo sumy

2 398,36 Kč od 2.2.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.03.2016 domáhal, aby súd vydal platobný
rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 2.559,47€ s príslušenstvom ako aj k náhrade

trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi spoločnosťou Česká sporiteľňa a.s. a žalovaným
bola dňa 14.10.2013 uzavretá Zmluva o účte, na základe ktorej bol žalovanému otvorený a vedený
sporožírovýúčet.VzmyslezmluvyakoajVšeobecnýchobchodnýchpodmienok,ktorésúneoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, bol žalovaný povinný platiť ceny za poskytované služby a produkty. Na sporožírovom
účtežalovanéhovznikolvmesiacifebruár2014nepovolenýdebetnýzostatokvovýške1.398,36Kč,ktorý
postupne vzrastal vzhľadom k tomu, že žalovaný ho napriek výzvam nevyrovnal. Na základe uvedeného

previedla banka dňa 02.05.2014 pohľadávku na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných
zostatkov, pričom k tomuto dňu bola výška nepovoleného debetného zostatku suma 2.398,36€ a úrok
z nepovoleného debetného zostatku bol vo výške 32,03Kč. Nepovolený debetný zostatok bol odo dňa
nasledujúceho po prevedení na evidenčný účet úročený úrokom z nepovoleného debetného zostatku vo
výške 7,05% p.a. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil a na žalobcu bola táto pohľadávka postúpená Zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 01.02.2015. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola celková dlžná suma vo

výške 2.559,47Kč, ktorá pozostáva zo sumy istiny ( nepovolený debetný zostatok ) vo výške 2.398,36Kč
a úroku z nepovoleného debetného zostatku vo výške 161,11Kč. Ku dňu postúpenia pohľadávky žalobca
úrok kapitalizoval a odo dňa nasledujúceho po postúpení, t.j. od 02.02.2015 žalobca úročí nepovolený
debetný zostatok zákonným úrokom z omeškania 8,05% ročne. Žalovaný dlžnú sumu napriek výzve
doposiaľ neuhradil.

2. Ako prostriedky procesného útoku použil žalobca skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to Zmluvu
o účte, Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník , Výzvu/Výpoveď, výpis z účtu žalovaného,
Oznámenie o úrokových sadzbách, rozpis kapitalizovaného úroku, Predžalobnú výzvu, Oznámenie o
postúpení, Zmluva o postúpení.

3.Vzmyslenávrhužalobcusúdvydaldňa25.04.2016platobnýrozkaz,ktorývšakprenemožnosťdoručiť

ho žalovanému do vlastných rúk uznesením zo dňa 20.06.2017 zrušil.4. Následne bola žalovanému žaloba s prílohami, procesnými poučeniami a uznesením s výzvou na
vyjadrenie doručená do vlastných rúk dňa 15.08.2017. Žalovaný sa k žalobe nijako nevyjadril a nepoužil
žiaden prostriedok procesnej obrany.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili s tým, že žalobca svoju
neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti a súhlasil, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti.
Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil.

6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie obsahom skutkových tvrdení a listinných dôkazov
predložených žalobcom a zistil skutkový stav tak, ako ho žalobca opísal v žalobnom návrhu. Súd mal
preukázané, že žalovaný uzavrel v Pardubiciach dňa 14.10.2013 s právnym predchodcom žalobcu -
Českou spořitelnou a.s. Zmluvu o účte, na základe ktorej mu banka otvorila účet, ktorý bol vedený v
korunách českých a mohol byť použitý k platbám, výberom a vkladom. K účtu bola žalovanému vydaná
platobná karta a za vedenie účtu si banka účtovala poplatky v zmysle sadzobníka. Podľa výpisu z

účtu žalovaného ku dňu 30.04.2014 bol na účte záporný zostatok vo výške 2.398,36 Kč, ktorý bol po
uzavretí účtu žalovaného k 01.05.2014 preúčtovaný na iný účet banky. Listom zo dňa 05.05.2014 banka
vyzvala žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy titulom vyrovnania nepovoleného debetného zostatku na
účte s tým, že banka zároveň žalovanému oznámila, že pohľadávka bola prevedená z účtu žalovaného
na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov a že odstupuje od dohody o

vydaní a používaní platobných kariet banky ako aj od Zmluvy o účte. Podľa Oznámenia o úrokových
sadzbách sa nepovolený debetný zostatok úročí REPO sadzbou + 7% p.a. Na žalobcu bola pohľadávka
postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.02.2015. Žalobca vyzval žalovaného na plnenie
predžalobnou výzvou zo dňa 31.03.2015.

7.Podľa§9ods.1zákonačíslo97/1963Zb.omedzinárodnomprávesúkromnomaprocesnomúčastníci
zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spracovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný
zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o
prejavenej vôli.

8. Podľa článku 3 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ( ES ) číslo č. 593/2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia
zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo
okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá
zmluva alebo len jej časť.

9. Podľa § 261 ods. 6 písmeno d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o bežnom účte.

10. Podľa § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť

od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

11. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných

prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

12. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

13. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať
úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.14. Podľa § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709
účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a
za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

15. Podľa § 715 ods. 2 Obchodného zákonníka banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku
koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 498 Obchodného zákonníka strany môžu určiť peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom
zmluvy, aj v inej než mene euro, pokiaľ to nie je v rozpore s devízovými predpismi. Pokiaľ sa strany
nedohodnú inak, je dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky v mene, v ktorej sa mu poskytli, a v tej

istej mene platiť úroky.

18. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

19. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť

použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

20. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

21. Vzhľadom k tomu, že k vzniku záväzkového vzťahu došlo v Pardubiciach nachádzajúcich sa v

Českej republike, nakoľko právny predchodca žalobcu bola banka v Českej republike - Česká spořitelna
a.s., posudzoval súd v prvom rade právo rozhodné na uplatnenie tohto sporu. V zmysle článku 39
Všeobecných obchodných podmienok sa právne vzťahy riadia právnym poriadkom Českej republiky,
a teda voľbu rozhodného práva mal súd nepochybne preukázanú. Strany sporu uzavreli zmluvu o
bežnom účte dňa 14.10.2013, teda v čase, kedy aj v Českej republike bol účinný Obchodný zákonník

prijatý zákonom č. 513/1991Zb., nakoľko až s účinnosťou od 01.01.2014 bol tento zákon pre Českú
republikuzrušenýzákonomč.89/2012Sb.Nazákladeuvedenéhoposúdilsúdtentosporpodľaprávnych
ustanovení Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.

22. Po vykonanom dokazovaní, zistenom skutkovom stave a právnom posúdením žalobného návrhu

dospel súd k záveru, že žalobca svoj nárok preukázal. Žalovaný nárok žalobcu žiadnym spôsobom
nenamietal, preto žiadna skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Súd mal nepochybne preukázanú
existenciu záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným titulom uzavretej
zmluvy o účte, pričom žalovaný sa na predmetnom účte dostal do nepovoleného debetného zostatku,
ktorý ani napriek výzvam neuhradil, preto sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku

a žalobcovi tak vznikol nárok aj na úroky z omeškania. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd
návrhu v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť sumu 2.559,47Kč, ktorá pozostáva z
istiny vo výške 2.398,36Kč a kapitalizovaného úroku vo výške 161,11Kč ako aj k zaplateniu zákonných
úrokov z omeškania z dlžnej istiny.

23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.24. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením , ktoré vydá
súdny úradník.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 Civilného sporového poriadku. Keďže súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu celej žalovanej sumy, žalobca mal úspech v plnom rozsahu, preto mu súd
priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

28. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého

rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.