Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112235197
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8112235197.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

MichalaBoroňaaJUDr.VieryKandrikovejvsporežalobcu:Allianz-Slovenskápoisťovňa,a.s.,sosídlom
Dostojevskéhorad4,Bratislava,IČO:00151700,adresanadoručovanie:Allianz-Slovenskápoisťovňa,
a.s., Regionálne riaditeľstvo Košice, Štúrova 7, Košice, proti žalovanému: Y. F., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom XXX XX Y. XXX, v konaní o zaplatenie 11.685,95 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č. k. 14C/188/2013-138 zo dňa 12.10.2016, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.116,60 EUR a
- 8,75 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 3.895,31 EUR od 23.10.2012 do zaplatenia
- 8,75 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 221,29 EUR od 16.11.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r

i z n á v a.“

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca plnil z titulu zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou
motorového vozidla, ktoré pod vplyvom alkoholu viedol žalovaný, poškodeným náhrady v sume
12.389,83EUR.Zároveňjenesporné,žežalovanýztituluuplatnenejregresnejnáhradyvyplatilžalobcovi
iba sumu 40,- EUR. Pri posudzovaní prejednávanej právnej veci súd prvej inštancie považoval za
nosnú aplikáciu § 826 Občianskeho zákonníka, systematicky zaradeného v 8. oddiele - „Poistenie

zodpovednosti za škody“, z ktorého nepochybne vyplýva, že pokiaľ poistený spôsobí škodu následkom
požitia alkoholu, má poistiteľ proti nemu právo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnil. V tejto
súvislosti je na mieste taktiež aplikácia citovaného ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001
Z. z. Z ustanovenia § 826 OZ vyplýva, že sa na rozdiel od ustanovenia citovaného zákona, sa nejedná
o náhradu celého plnenia, ale o primeranú náhradu, pričom primeranosť sa posúdi podľa okolností
prípadu. V tejto súvislosti súd poukázal. na publikáciu „Nové občianske právo“, vydavateľstvo Obzor -
Bratislava, 1967 vypracovanú autorským kolektívom za hlavnej redakcie doc. dr. Zdenka Kratochvíla,

CSc., v časti „Škody spôsobené následkom opitosti“, z ktorého vyplýva že aj v tých prípadoch, keď
poistený spôsobí inému škodu následkom svojej opitosti, zaplatí poisťovňa podľa § 381 OZ (v suč.
§ 826 OZ) za poisteného poškodenému všetko, na čo má nárok. Je však oprávnená požadovať od
poisteného to, čo poškodenému vyplatila. Toto svoje právo môže primerane znížiť, ak to odôvodňujúosobné, zárobkové a majetkové pomery poisteného a okolnosti, za ktorých došlo k nehode. Uplatnenie
tohto nároku proti poistenému má plniť výchovný účel, a nie existenčne ohroziť rodinu poisteného, a
preto suma, ktorú poisťovňa bude požadovať, nesmie prevýšiť 10.000,- Kčs (§ 12 poistných podmienok).

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že regresný nárok súvisiaci so vznikom škody v dôsledku opitosti
bol vždy kogentne limitovaný určitou primeranou sumou, a to až do platnosti vyhlášky č. 14/1983
Zb. t.j. do 01.11.1991. Následne po zrušení vyhlášky č. 124/1974 Zb., ktorou sa ustanovoval rozsah a
podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla,
akoajvyhláškyč.14/1983Zb.,došlokzmenevtomsmere,žeuplatnenieregresnejnáhradyvsúvislostis

opitosťou ostalo samozrejme zachované, avšak nebol už upravený limit maximálne možného uplatnenia
regresu voči poistenému, hoci z činnosti súdu (zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/24/2010) vyplýva,
že žalobca v minulosti používal tzv. pomôcku k regresným smerniciam, na základe ktorej maximálna
výška regresu pri škode spôsobenej fyzickou osobou následkom opitosti mohla byť 50.000,- Sk. V
tejto súvislosti súd uviedol, že sa jednalo o internú smernicu, z ktorej si poistený nemohol vyvodiť
jednoznačné právo limitu pri uplatnení prípadného regresu, pričom ale vo vzťahu k fyzickým osobám

bol do zmeny vlastníckych štruktúr spoločnosti Slovenská poisťovňa, a.s. (vstup poisťovne Allianz, a.s.)
takýtopostupuplatňovaný.Žalovanýjenezamestnaný,smanželkoumájednéhosyna,ataktiežmádieťa
aj z mimomanželského pomeru. Zároveň je nepochybné, že spláca aj ďalšie regresné nároky jednak voči
žalobcovi, ako aj voči všeobecnej zdravotnej poisťovni. Je voči vedené konanie aj z titulu nemajetkovej
ujmy, preto súd prvej inštancie považoval za primeranú regresnú náhradu 1/3-inu žalobcom uplatnenej

sumy,t.j.sumu4.116,60EUR,ktorúpriznalžalobcovispoluspríslušnýmzákonnýmúrokomzomeškania
z jednotlivých súm tak, ako si to žalobca uplatnil, keďže bolo nepochybne preukázané, že žalobca tieto
sumypoškodenýmsubjektomvyplatil,čožalovanýaninenamietalavprevyšujúcejčastižalobuzamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti II. a III. výroku.
Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti zmenil a žalobe v celom
rozsahuvyhovelapriznalmunáhradutrovceléhokonania.Namietal,žesúdprvejinštancievovecipoužil
nesprávny právny predpis, a to Občiansky zákonník (§ 381), ktorého účinnosť nemožno subsumovať

na obdobie vzniku poistnej udalosti, od ktorej sa odvíja nárok žalobcu. Uvedené ustanovenie súd
prvej inštancie pravdepodobne aplikoval, lebo mal v úmysle uplatniť podobne neúčinné vyhlášky (č.
50/1964 a 14/1983, ktorej koniec účinnosti je k 31.10.1991) upravujúce poistné podmienky pre poistenie
zodpovednosti za škodu. Uvedená aplikačná prax je neprípustná, pretože súd musí rozhodovať len v
rámci platného právneho stavu. Procesný súd rovnako nesprávne aplikoval ust. § 826 Občianskeho

zákonníka. Uplatnenie tohto zákonného ustanovenia pre prípad zodpovednosti za škodu z prevádzky
motorového vozidla je neprípustné. Na uvedený prípad je možné aplikovať len zákon č. 381/2001 Zb.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
kde za predpokladu naplnenia zákonom stanovených podmienok má poisťovňa postihové právo plynúce
jej priamo zo zákona. Uvedené právo neplynie z nároku na náhradu škody, a preto súd nemôže

nárok poisťovne upravovať, resp. primerane znižovať podľa osobných a majetkových pomerov osoby
zodpovednej za škodu. Tento nárok si uplatňuje poisťovňa a je len na nej v akom rozsahu a v akých
súvislostiach si ho uplatní. Preto konajúci súd nemá žiadne oprávnenie skúmať a následne aplikovať
internú smernicu poisťovne z hľadiska maximálnej výšky poisťovne, ktorá za poisteného vyplatila nároky
vyplývajúce z poistnej udalosti a súd je týmto nárokom viazaný. Žalobca nesúhlasí ani s výrok o trovách

konania.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že vzhľadom na jeho majetkovú situáciu nemá
možnosť zaplatiť jednorázovo a ani formou splátok požadovanú sumu, nakoľko je bez príjmu, s
manželkou žijú jedine z jej rodičovského príspevku.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.6. Žalobca vo svojom odolaní namietal, že súd prvej inštancie vo veci použil nesprávny právny predpis
- Občiansky zákonník, nakoľko uplatnenie tohto zákonného ustanovenia pre prípad zodpovednosti za
škodu z prevádzky motorového vozidla je neprípustné.

7. Odvolací súd má za to, že predmetný nárok je nárokom regresným, pre priznanie ktorého zákon
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla stanovuje konkrétne podmienky uplatnenia tohto nároku.

8. V danom prípade sa nejedná o nárok na náhradu škody. Právo na náhradu škody mal poškodený P.
Š. ml. proti žalovanému ako poistenému vodičovi motorového vozidla. Namiesto žalovaného nahradila
škodu poškodenému poisťovňa na základe zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel, teda nárok žalobcu voči žalovanému je nárokom, ktorý vyplýva z
poistného pomeru upraveného podrobnejšie zákonom č. 381/2001 Z. z.

9. Z obsahu spisu je zrejmé, že k dopravnej nehode došlo dňa XX.XX.XXXX tak, ako je to opísané v
rozsudku Okresného súdu Prešov so sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 09.02.2012, z ktorého je evidentné,
že žalovaný v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a z tohto dôvodu v
zmysle § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. vznikol nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktorú za neho žalobca vyplatil.

10. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že za žalovaného bola vyplatená náhrada vo výške 12.389,83
eur, pričom žalovaný doteraz žalobcovi uhradil len 40,- eur. Z uvedeného dôvodu si žalobca uplatňuje
voči žalovanému nárok na zaplatenie sumu 12.349,83 eur.

11.Podľa§12ods.1písm.a)zákonač.318/2001Z.z.,poisťovateľmáprotipoistníkovinároknanáhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom
návykovej látky.

12. Ak teda žalobca z titulu poistenia vyplatil za žalovaného sumu 12.389,89 eur, po čiastočnej úhrade
žalovaného pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 12.349,83 eur, potom uplatnený nárok nezodpovedá
zásade proporcionality, zásade primeranosti, a teda nemožno konštatovať, že ide o nárok v celom
rozsahu oprávnený v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 12 ods.1 písm. a) zákona č. 381/2001
Z. z.

13. Odvolací súd v súvislosti s nárokom žalobcu považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca v danom
konaní vôbec nezohľadnil princíp primeranosti tak ako tomu bolo v iných prípadoch, napr. v konaní
vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 11Co/51/2013. Žalobca si v spomínanom konaní
uplatnil voči žalovanému náhradu poistného plnenia vo výške 33.813,33, pričom za žalovaného z titulu

poistenia vyplatil až 90.843,89 eur. V danom prípady žalobca zohľadnil princíp primeranosti a uplatnil si
len nárok, ktorý zodpovedal 37 % celkovej sumy, ktorú žalobca za žalovaného z titulu poistenia vyplatil.
Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo žalobca aj v tomto prípade, ktorý je skutkovo obdobný s vyššie
uvedeným prípadom, kedy žalovaný rovnako spôsobil dopravnú nehodu po vplyvom alkoholu, princíp
primeranosti nezohľadnil vôbec.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom poistenia zodpovednosti je ochrana poisteného, ktorý za týmto
účelom platí poistné, pričom regresný nárok či právo postihu voči poistenému má v takom prípade
funkciu výchovnú, čiastočne aj represívnu, ale nikdy nie devastačnú, ohrozujúcu život alebo existenciu
poisteného.

15.Regresnánáhradamábyťtedaprimeranáajejuplatneniemámaťvočipoistenémuvýchovnývýznam
s tým, že sa hľadí na to, aby poistený nebol finančne ohrozený, pretože ide často o vysoké plnenie
poistiteľa. V prejednávanej veci procesný súd musí skúmať otázku primeranosti regresnej náhrady.

16. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na publikáciu Nové občianske právo, vypracovanú
autorským kolektívom za hlavnej redakcie doc. dr. G. S., CSc., v časti „Škody spôsobené následkom
opilosti“, z ktorej vyplýva, že aj v tých prípadoch, keď poistený spôsobí inému škodu následkom svojej
opitosti, zaplatí poisťovňa podľa § 381 Občianskeho zákonníka (v súčasnosti § 826 Občianskehozákonníka) za poisteného poškodenému všetko, na čo má nárok. Je však oprávnená požadovať od
poisteného to, čo poškodenému vyplatila. Toto svoje právo môže primerane znížiť, ak to odôvodňujú
osobné, zárobkové a majetkové pomery poisteného a okolnosti, za ktorých došlo k nehode. Uplatnenie

tohto nároku proti poistenému má plniť výchovný účel, a nie existenčne ohroziť rodinu poisteného, a
preto suma, ktorú poisťovňa bude požadovať, nesmie prevýšiť 10.000,- Kčs.

17. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že regresný nárok súvisiaci so vznikom škody v dôsledku opitosti
bol vždy kogentne limitovaný určitou primeranou sumou, a to až do platnosti vyhlášky č. 14/1983

Zb., t.j. do 01.11.1991. Následne po zrušení vyhlášky č.124/1974 Zb., ktorou sa ustanovoval rozsah a
podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla,
akoajvyhláškyč.14/1983Zb.,došlokzmenevtomsmere,žeuplatnenieregresnejnáhradyvsúvislostis
opitosťou ostalo samozrejme zachované, avšak nebol už upravený limit maximálne možného uplatnenia
regresu voči poistenému. Odvolaciemu súdu je však z jeho praxe známe, že samotný žalobca v minulosti
prijal interné smernice, z ktorých vyplývalo, že voči poistenému, ktorý spôsobil škodu pod vplyvom

alkoholických nápojov do 2 ‰, mohla poisťovňa uplatniť náhradu maximálne do výšky 50.000,- Sk, t.
j. 1.659,70 eur. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vo vzťahu k vnútorným
predpisom žalobcu uviedol, že ide o internú smernicu, z ktorej si poistený nemôže vyvodiť jednoznačné
právo limitu pri uplatnení prípadného regresu.

18. V súvislosti s kritériom primeranosti odvolací súd skúmal sociálnu situáciu samotného žalovaného,
ktorý je toho času nezamestnaný, s manželkou má jedného syna, taktiež má jedno dieťa z
mimomanželského pomeru, spláca ďalšie regresné nároky (nielen voči žalobcovi, ale aj voči všeobecnej
zdravotnej poisťovni), je voči nemu vedené konania z titulu nemajetkovej ujmy, pričom jediným príjmom
rodiny žalovaného je rodičovský príspevok manželky žalovaného.

19. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd za primeranú regresnú náhradu považoval
jednu tretinu žalobcom uplatnenej sumy (tak ako tomu bolo aj v konaní vedenom na Krajskom súde v
Prešove pod sp. zn. 11Co/51/2013).

20. Odvolací súd zohľadnil aj skutočnosť, že žalovanému môžu a s najväčšou pravdepodobnosťou aj
budú vznikať ďalšie nároky, pričom po ich preplatení by mal žalobca opätovne právo regresu z titulu
vyplatených súm.

21. V tejto súvislosti má odvolací súd za to, že uplatnený regresný nárok by nemal existenčne ohrozovať

žalovaného, resp. jeho rodinu a žalovaný by mal mať podľa názoru súdu právo na určitú stabilitu
právnych vzťahov vo vzťahu k jeho osobe tak, aby nebol nútený do konca života splácať regresnú
náhradu, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že v minulosti existovali jednoznačné limity, ktoré takúto
možnosť poistenému, ktorý spôsobil škodu pod vplyvom alkoholu, dávali, teda že po uhradení určitej
limitovanej sumy už voči nemu neboli uplatňované regresné nároky.

22. Samozrejme, odvolací súd nechce zľahčovať a žiadnym spôsobom ospravedlňovať konanie
žalovaného, ktorý si musel byť vedomý skutočnosti, že riadil vozidlo pod vplyvom alkoholu a prípadných
následkov, no súčasne je namieste zohľadniť aj skutočnosť, že žalovaný bol už viacnásobne potrestaný
zasvojskutok,atosohľadomnatrestuloženývtrestnomkonaní,resp.konaniapredobčianskoprávnymi

súdmi, správnymi konaniami.

23. Na dôvažok odvolací súd poznamenáva, že považuje právnu úpravu, podľa ktorej sa poisťovňa
môže domáhať neobmedzeného regresu až do výšky celej škody bez ohľadu na formu zavinenia z
ústavnoprávneho hľadiska za problematickú. Pre porovnanie poisťovňa Allianz v Nemecku uplatňuje

regres, aj keď zákon explicitne neupravuje regres, ale všeobecné podmienky a je pravidlom limit náhrady
do 2.500,- eur bez ohľadu na výšku škody. Aj uvedená úprava indikuje pochybnosti o proporcionalite
slovenskej právnej úpravy.

24. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Z rovnakýchdôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré
nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

25. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

26. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania,
ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o

trovách konania, potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Úspešnému žalovanému trovy nevznikli, a preto mu ich náhrada priznaná nebola.

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).