Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 8, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117012658
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117012658.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Ondreja Samaša, v trestnej veci proti obžalovanému F. T., nar. XX.XX.XXXX v S.,
trvale bytom S., M. XXXX/XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, stíhaného pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1
písmeno c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp.

zn. 8T/70/2017 zo dňa 12.01.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného F. T. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/70/2017 zo dňa 12.01.2018 bol obžalovaný F. T. uznaný
vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom

základe, že v presne nezistenom čase od 20.00 hod. dňa 13.10.2017 do 03.00 hod. dňa 14.10.2017
v byte na adrese X. XX v S. pod vplyvom alkoholu fyzicky zaútočil na svoju družku G.. W. B. a to tak,
že ju udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre ako aj do zadnej časti krku, taktiež ju sotil, následkom
čoho spadla na zem a následne jej vykrúcal ruky a silno stláčal zápästia jej rúk, pričom jej následne v
prítomnosti hliadky polície uviedol, že ju zabije.

Za to bol odsúdený podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona
v spojení s § 43 Trestného zákona na ďalší trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, pričom
podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 odsek 2 písmeno
d), odsek 4 Trestného zákona mu súd uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním
obžalovaný, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V obsiahlom odôvodnení podrobne
poukázal na výpovede poškodenej a svedkov, pričom uviedol, že výpoveď poškodenej nenasvedčuje
tomu, že by bola naplnená objektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania, nakoľko sama
poškodená vie najlepšie posúdiť, či vyrieknuté slová obžalovaného voči jej osobe boli spôsobilé vzbudiť
u nej dôvodnú obavu o život. Obžalovaný nedržal žiaden predmet alebo zbraň (pištol, nôž a pod.),

teda vyhrážanie nebolo sprevádzané správaním, ktoré by ilustrovalo odhodlanie obžalovaného naplniť
vyhrážky smrťou a teda nemohlo ísť o vyhrážku spôsobilú vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu.
Rovnakosamalivziaťnazreteľajpovahovévlastnostipoškodenej,ktorásamauviedla,žeobžalovaného
často verbálne provokuje, navyše tiež poškodená bola "posilnená" alkoholom. Obhajoba má za to, že
vyvstávajú veľmi veľké pochybnosti o tom či poškodená počula vyhrážku a najmä či vyhrážka mohla
objektívne vzbudzovať dôvodnú obavu o jej život. Poškodená sama uviedla, že vyhrážku nepočula a

obžalovaného sa nebála a ani nebojí, čo zopakovala aj vo svojom vyjadrení pred súdom. Polícia bola
privolaná susedou, ktorá sa bála hluku z domácnosti poškodenej a obžalovaného. Súd však vyhodnotilvýpoveď poškodenej, ktorá na hlavnom pojednávaní poukázala na kladný vzťah k obžalovanému a
tiež túžbu udržať jej blízky vzťah s obžalovaným, ako účelovú, v snahe vyviniť svojho druha, s čím
obhajoba nesúhlasí. Poškodená nie je žiadnym spôsobom na obžalovaného odkázaná finančne či

existenčne a účelovosť výpovede poškodenej nie je o čo oprieť. Naopak súd neprihliadal na základnú
zásadu in dubio pro reo - teda v pochybnostiach v prospech obvineného (obžalovaného). Na druhej
strane sa svedkovia zhodli, že obžalovaný vyslovil vyhrážku až potom, ako mu bolo oznámené, že bude
vykázaný z obydlia. Tiež sa zhodli, že túto vyhrážku vyslovil pokojným hlasom. Tón hlasu obžalovaného
nasvedčuje,ževyhrážkunemyslelvážne.Keďžeobžalovanýnedržalžiadnypredmetalebozbraň(pištol,

nôž a pod.) a vyhrážku vyslovil pokojným tónom hlasu, je vysoko pravdepodobné, že vyhrážanie nebolo
sprevádzané správaním, ktoré by ilustrovalo odhodlanie obžalovaného naplniť vyhrážky smrťou a teda
v žiadnom prípade nemohlo ísť vyhrážky spôsobilé vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu o život alebo
zdravie. Navyše išlo o slová vyslovené pred príslušníkmi polície, ktorí obžalovaného odvádzali z bytu.
Pritom obžalovaný nedisponuje žiadnou strelnou zbraňou a vo výpovediach sa nespomínala ani iná
možná zbraň (nôž) či iný predmet. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy v jeho

neprospech a preto nesprávne rozhodol o vine obžalovaného, keďže v danom prípade sa nepodarilo
jednoznačne bez akýkoľvek relevantných pochybností preukázať objektívnu stránku trestného činu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, keďže vyhrážka musí byť mienená vážne
alebo aspoň musí byť tak prednesená, že môže byť spôsobilá vyvolať obavu, že páchateľ splní to,
čím sa vyhrážal. Či je však vyhrážanie spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu, je potrebné posúdiť

so zreteľom na všetky konkrétne okolnosti prípadu. Súd neprihliadal na základnú zásadu in dubio pro
reo - teda v pochybnostiach v prospech obvineného (obžalovaného). Súd v neprospech obžalovaného
vyhodnotil i skutočnosť, že obžalovaný už bol priestupkovo riešený za občianske spolunažívanie s
poškodenou. Skutočnosť, že bol vždy iba priestupkovo riešený poukazuje na to, že obžalovaný by nebol
schopný naplniť vyhrážku vyslovenú v tomto trestnom prípade, resp. že išlo iba o silné slová, ktorá však

nestáli na reálnych základoch, nakoľko jeho konanie nevybočovalo z predchádzajúcich konfliktov, ktoré
boli vyhodnotené ako priestupok. Pokiaľ teda prvostupňový súd uznal na hlavnom pojednávaní časť
argumentov obhajoby a zo skutku, ktorý bol uvedený v obžalobe vypustil slová "pričom jej počas tohto
fyzického útoku uviedol, že ju zabije," nakoľko ich nepovažoval za preukázané, mal tak postupovať aj
vo zvyšku skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má obhajoba

za to, že obžalobe sa nepodarilo jednoznačne preukázať objektívnu stránku žalovaného trestného činu.
Preto navrhol, aby odvolací súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným
činom.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila i prokurátorka okresnej prokuratúry. Uviedla, že zo

všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich súhrne bolo preukázané, že
skutok sa stal tak, ako bol uvedený v obžalobe, pričom je potrebné súhlasiť aj s úpravou prvostupňového
súdu v tom, že nebolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa poškodenej vyhrážal smrťou aj počas
fyzického útoku, teda pred príchodom príslušníkov PZ na miesto činu. Boli to predovšetkým výpovede
svedkov P. P. a F. I., ktoré jednoznačne usvedčili obžalovaného z prezentovaných hrozieb zabitím, ktoré

boli adresované poškodenej počas ich prítomnosti. Vykonaným dokazovaním bolo taktiež preukázané,
že obžalovaný bol v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu, že poškodenú pred príchodom
policajnej hliadky fyzicky napadol a hrozby zabitím adresoval poškodenej priamo za prítomnosti dvoch
príslušníkov Policajného zboru. Takéto konanie obžalovaného vzhľadom na všetky vyššie uvedené
okolnosti, teda vyrieknutie hrozieb zabitím poškodenej pod vplyvom alkoholu za prítomnosti policajnej

hliadky, pri predchádzajúcom fyzickom napadnutí poškodenej, ktorého sa už aj v minulosti voči nej
opakovane dopustil, o čom svedčia priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, vo svojom súhrne
jednoznačne boli spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu o život a zdravie poškodenej. Tieto dokázané
skutočnosti preukazujú naplnenie objektívnej stránky trestného činu a súčasne vylučujú názor obhajoby
o tom, že zo strany obžalovaného išlo len o použitie silných slov nespôsobilých vzbudiť dôvodnú obavu

o život a zdravie. Je popritom potrebné opakovane poukázať aj na výpovede svedkov P. P. a F. I.,
ktorí zhodne vypovedali, že predtým, než vstúpili do bytu poškodenej počuli, že v priestoroch bytu sa
ozýva buchot a krik poškodenej a samotnú situáciu vyhodnotili ako vážnu. Ostáva pritom bez pochýb, že
výpovede oboch svedkov boli vyhodnotené ako vierohodné, čo možno oprieť aj o fakt, že ide o svedkov
vykonávajúcich obdobné zásahy niekoľkokrát mesačne a preto ich pohľad na vážnosť situácie má svoje

opodstatnenie. Preto prokurátorka navrhla, aby krajský súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie
obžalovaného F. T. podané prostredníctvom obhajcu zamietol, pretože nie je dôvodné.Na verejnom zasadnutí krajského súdu konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátorka krajskej
prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko napadnutý rozsudok
považuje vo všetkých výrokoch za správny a zákonný.

Obhajca obvineného poukázal na písomné dôvody odvolania a žiadal aby odvolací súd tomuto vyhovel.

Obžalovaný uviedol, že poškodenej sa nikdy nevyhrážal, trval na popise udalosti ako ju uviedol vo svojej
výpovedi a žiadal spod obžaloby oslobodiť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por.,
pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim
podstatu súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa
Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie

skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a
vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne
podľa § 2 ods. 12 Tr.
por.,tedahodnotilichnazákladevnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkých
okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam.

Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Naopak je potrebné poukázať na to, že
súdprvéhostupňavrozhodnutípodrobnerozviedoldôkazy,ktoréusvedčujúobžalovanéhozospáchania
žalovaného skutku, precíznym spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu

obžaloby a jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný skutkový
základ v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej, ako aj objektívnej
stránky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona obžalovaným. Odvolací súd uvádza,
že odvolacie námietky obžalovaného sú len opakovaním obhajobnej argumentácie uvádzanej už pred

súdom prvého stupňa, s ktorou sa okresný súd, ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vysporiadal, pričom riadne odôvodnil, prečo túto obranu obžalovaného považoval za vyvrátenú a
súčasne tiež odôvodnil, prečo neuveril čiastočne zmenenej výpovedi poškodenej. Poukázal pritom na
výpovede svedkov P. P. a F. I., príslušníkov PZ, ktorým poškodená uvádzala, že bola obžalovaným
fyzicky napadaná, ale títo zhodne popísali akým spôsobom sa obžalovaný v ich prítomnosti vyhrážal

smrťou poškodenej, pričom svedok F. I. popísal aj reakciu poškodenej na tieto vyhrážky. Napokon
vyhrážanie zo strany obžalovaného v prítomnosti príslušníkov PZ pripustila vo výpovedi po začatí
trestného stíhania i sama poškodená. Skutkové zistenia a právne závery prvostupňového súdu tak
ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú aj podľa názoru odvolacieho súdu správne a úplné,
zodpovedajú výsledkom dokazovania, pričom súd prvého stupňa sa tiež zaoberal naplnením objektívnej

stránky žalovaného trestného činu. Vzhľadom na to odvolací súd odkazuje na dôvody rozsudku súdu
prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu
okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovaného uznal vinným z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek
1 písmeno c) Trestného zákona.

Pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 ods. 1
až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol štyrikrát priestupkovo prejednávaný, z

toho sa dopustil troch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu voči poškodenej G.. W. B. v dňoch
19.02.2016 a 11.03.2016, keď ju fyzicky napadol a opakovane udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre,
taktiež ju napádal slovne vulgárnymi výrazmi a dňa 11.06.2016 po predchádzajúcej výmene názorov
udrel G.. W. B. do oblasti hlavy, chrbta a krku, čím jej spôsobil drobné zranenie, pričom v čase spáchaniaskutku mal 2,58 promile alkoholu v krvi. Súdne trestaný bol raz a to rozsudkom Okresného súdu Trenčín
zo dňa 31.05.2016, sp. zn. 4T/55/2016 pre trestný čin prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 odsek 1 písmeno h) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní

6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov do 30.11.2017.
Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Okresný súd správne nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a na druhej strane ani žiadnu priťažujúcu
okolnosť, keďže na predchádzajúce odsúdenie už zohľadnil v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 49
odsek 2 Trestného zákona. Preto trest ukladal v rámci trestnej sadzby od 6 mesiacov do 3 rokov. Po

zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím
na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel aj odvolací súd k záveru, že trest odňatia slobody
uložený súdom prvého stupňa v trvaní 6 (šesť) mesiacov odňatia slobody, na výkon ktorého bol podľa §
48 odsek 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, je trestom
spravodlivým a primeraným aj vzhľadom na súčasné uloženie ochranného protialkoholického liečenia
ambulantnou formou, ktorého nutnosť je podložená výsledkami znaleckého dokazovania a odporučením

znalca. Takto uloženým trestom spolu s ochranným liečením bude splnený jeho účel v zmysle § 34 ods.1
Tr. zák., pričom odvolací súd nezistil v tomto smere dôvod na zmenu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.