Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/289/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312231674
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2312231674.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu

JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcu Ing. J. H., nar. XX. H. XXXX, bytom
Y., L. XXX/XX, zastúpeného: Advokátska kancelária - Mgr. Šiagyová, s.r.o. v likvidácii, Šaľa, Jánošíkova
2, IČO: 36 868 817, proti žalovanému spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov Racio blok
546, Šaľa, Budovateľská 546, IČO: 31 197 370, zastúpenému: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária
s.r.o., Šaľa, Hlavná 14, IČO: 46 255 010, o zrušenie rozhodnutí vlastníkov bytov, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 4. apríla 2016 č. k. 10C/470/2012-292 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Odvolací súd nariaďuje súdu prvej inštancie vykonanie opravy odôvodnenia napadnutého rozsudku
správnym označením právnej normy a opravy úvodnej časti napadnutého rozsudku správnym
označením žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia
rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov tvoriacich Spoločenstvo Racio blok 546 č. 4/2012,

8/2012, 9/2012 zo dňa 19. novembra 2012 pre ich neplatnosť so zákonom a č. 6, 7, 8, 9, 10, 11, 13
z 9. septembra 2013 pre ich rozpornosť so zákonom. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania vo výške 1.247,80 eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 39 O. z. (Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 7c ods. 1, 9, 11, § 14 ods. 1, 4 O. z.
(správne mal uviesť zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov do 30.9.2014, ďalej len „ZoVB“). Vecne zdôvodnil nedostatkom vecnej pasívnej
legitimácie žalovaného, keďže vlastníci bytov na zhromaždení prejavili svoju vôľu pri hlasovaní a

preto len oni sú tým subjektom, ktorý môže byť žalovaným v danom spore. V súlade s uvedeným
je aj žalobný petit, ktorým sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia vlastníkov bytov (napriek tomu
žaloval spoločenstvo SVB a NP Racioblok 546). Spoločenstvo vlastníkov združuje, zastupuje všetkých
vlastníkov bytov, nebytových priestorov v dome, pričom ide o samostatný právny subjekt s právnou
subjektivitou, ako i procesnou spôsobilosťou. Je preto odlišným subjektom od ostatných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome. Uznesenia prijaté na schôdzi vlastníkov bytov nie je možné
považovať ani za právne úkony, pretože schôdza vlastníkov nie je subjektom práva, ktorý disponuje

právnou subjektivitou a spôsobilosťou na právne úkony. Rozhodnutia prijaté neexistujúcim subjektom
by museli tak byť automaticky považované za neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 38 ods. 1 O.
z.. Preto nebolo možné na rozhodnutia vlastníkov bytov aplikovať ustanovenia o právnych úkonoch,
ale ich správnosť je potrebné posudzovať v medziach ustanovenia § 14 ods. 4 ZoVB. Predmetnéustanovenie je svojou povahou lex specialis (osobitným zákonom), ide o špeciálnu úpravu a jediný
zákonný spôsob, ktorým možno napadnúť rozhodnutie prijaté vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
(zákonný prostriedok právnej ochrany vlastníkov, ktorí boli pri výkone svojich práv zúčastňovať sa na

správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných
zariadeniach domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstve a pozemku, na schôdzi vlastníkov
prehlasovaní alebo sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť). Označené ustanovenie obsahuje
prekluzívne lehoty, v zmysle ktorých sa prehlasovaný vlastník bytu môže do 15 dní od oznámenia
o výsledku hlasovania obrátiť sa na súd, aby vo veci rozhodol (inak jeho právo zaniká) a ak sa

vlastník bytu nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do
troch mesiacov od hlasovania (inak jeho právo zaniká). Jedná sa pritom o hmotnoprávnu lehotu, teda
žaloba musí byť podaná posledný deň na súde. Stanovenie prekluzívnych lehôt podporuje zásadu
súkromného práva, podľa ktorej každý si má strážiť a chrániť svoje práva včasným uplatnením na
súde tak, aby sa neprekludovali alebo nepremlčali. Žalobca napadol platnosť rozhodnutia vlastníkov
bytov prijatých na zhromaždení vlastníkov bytov z 19. novembra 2012 a žaloba na súd bola podaná

5. decembra 2012, pričom osobne sa zúčastnil zhromaždenia a hlasovania i žalobca. Oznámenie o
výsledku hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu zvolal v lehote 5 pracovných dní od konania schôdze
a to spôsobom obvyklým. Dikcia zákona nedáva prehlasovanému vlastníkovi žiadnu záruku, že bude o
výsledku hlasovania v zákonnej lehote informovaný, mal by za začiatok plynutia zákonnej prekluzívnej
lehotyvovlastnomzáujmepovažovaťdeňkonaniaschôdze,poktorejskončeníboliprežalobcuvýsledky

hlasovaniaznáme.Žalobcaovýsledkuhlasovaniavedomosťmal,keďsámtvrdil,ževýsledkyhlasovania
vyvesené neboli. Oznámenie o výsledkoch schôdze malo predstavovať len formálnu publikáciu prijatých
rozhodnutí, najmä pre vlastníkov, ktorí sa schôdze nezúčastnili. Lehota na podanie žaloby žalobcovi tak
uplynula 4. novembra 2012 (správne má byť 4. decembra 2012). Žalobca sa taktiež zúčastnil schôdze
konajúcej sa 9. septembra 2013 a v tomto prípade prekluzívna lehota podľa názoru súdu prvej inštancie

uplynula 24. septembra 2013. Žalobca sa po prvýkrát svojich práv domáhal na pojednávaní konanom 14.
októbra 2013 pri rozšírenom žalobnom petite, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty. Uvedené bolo taktiež
dôvodomzamietnutiažalobybezvecnéhoprejednaniasporu.Onáhradetrovkonaniasúdprvejinštancie
rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), v zmysle ktorého žalovanému v konaní úspešnému

prislúchala plná náhrada trov konania, konkrétne právneho zastúpenia vo výške 1.247,80 eur, keď za
jeden úkon právnej pomoci v roku 2013 odmena predstavovala 60,07 eur a režijný paušál 7,81 eur,
v roku 2014 sumu 61,85 eur a režijný paušál 8,04 eur, v roku 2015 sumu 64,53 eur a režijný paušál,
sumu 66 eur a režijný paušál 8,58 eur, pričom odmena bola priznaná za jednotlivé úkony právnej pomoci
(príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie z 15. mája 2015, účasť na pojednávaní 14. októbra 2013,

vyjadrenie z 24. septembra 2014, účasť na pojednávaní 26. januára 2015, vyjadrenie vo veci zo 17.
februára 2015, účasť na pojednávaní 23. apríla 2015, účasť na pojednávaní 12. novembra 2015, účasť
na pojednávaní 4. apríla 2016), spolu 639,79 eur, náhrada cestovných nákladov za cestu zo Šale do
Galanty a späť predstavovala 7,59 eur dňa 14. októbra 2013 (1,469 x 6/100/; 0,183 eur/ x 28km), dňa
26. januára 2015 suma 7,17 eur (1,217), dňa 23. apríla 2015 suma 7,35 eur (1,326), dňa 12. novembra

2015 suma 7,20 eur (1,238), dňa 4. apríla 2016 suma 7,07 eur (1,160), spolu 36,38 eur, náhrada za
stratu času vo výške 26,02 eur 14. októbra 2013 (13,01 eur x 2 a pol hodiny), vo výške 27,96 eur dňa
26. januára 2015 (13,98 eur x 2 pol hodiny), vo výške 27,96 eur dňa 23. apríla 2015 (13,98 eur x 2 pol
hodiny), vo výške 27,96 eur dňa 12. novembra 2015 (13,98 eur x 2 pol hodiny), vo výške 28,60 eur dňa
4. apríla 2016 (14,30 eur x 2 pol hodiny), spolu 138,50 eur, náhrada za výdavky a zhotovenie overených

fotokópií 170,28 eur, faktúra č. 8032016 za prípravu podkladov pre konanie vo výške 100 eur na základe
uznesenia žalovaného z rady 17. februára 2016, náhrada DPH vo výške 20%.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že právna úprava v ustanovení § 14 ods.

1, 4 ZoVB priznáva právo domáhať sa na súde rozhodnutia len prehlasovanému vlastníkovi, z čoho je
zrejmé, že musí ísť o vlastníka, ktorý sa zhromaždenia vlastníkov nielen zúčastnil, ale vo veci aj hlasoval
a bol prehlasovaný. Právo uplatniť si tento nárok vzniká vlastníkovi, resp. lehota na uplatnenie práva na
súde začína v zmysle zákona plynúť vlastníkovi od oznámenia výsledku hlasovania. Preto je absurdným
a v hmotnom práve nemajúcim oporu konštatovanie súdu, že začiatok plynutia tejto prekluzívnej lehoty

na uplatnenie tohto práva začína plynúť odo dňa konania takéhoto zhromaždenia. Ide o neprípustný
výkladvpriamomrozporesdikciouzákona,aniejeanivsúladesjehoúčelomazmyslom,pretožezákon
jednoznačne určuje dva začiatky plynutia prekluzívnej lehoty, a to 15-dňovú lehotu odo dňa oznámenia
výsledku hlasovania a v prípade nesplnenia tejto povinnosti zo strany zvolávateľa zhromaždeniatrojmesačnú lehotu odo dňa konania takéhoto zhromaždenia. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní
nezostalo sporným, že zápisnica o výsledku hlasovania na oboch zhromaždeniach vlastníkov nebola
žiadnym spôsobom oznámená, a to ani spôsobom v dome obvyklým vyvesením na úradnej tabuli,

ktorú skutočnosť potvrdili aj vypočutí svedkovia, žalobca bol oprávnený domáhať sa svojho nároku
v trojmesačnej prekluzívnej lehote, ktorá v oboch prípadoch bola zachovaná a preto nie je možné
usudzovať o preklúzii práva. Spoločenstvo je právnickou osobou, má teda spôsobilosť na práva a právne
úkony. Zhromaždenie vlastníkov bytov je orgán spoločenstva, ktorý rozhoduje zákonom stanoveným
spôsobom o všetkých záležitostiach spoločenstva, týkajúcich sa správy bytového domu, pričom prijaté

rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov jednoznačne a bez pochybností sa týkajú priamo spoločenstva
a zakladajú práva a povinnosti priamo spoločenstvu, nie jednotlivým vlastníkom (čo by bol prípad
zvoleného správcu); z ktorého dôvodu sú rozhodnutia vlastníkov bytov na zhromaždení vlastníkov
bytov rozhodnutiami za spoločenstvo. Vzhľadom k tomu, že spoločenstvo je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti vo vzťahu k uplatneniu práva prehlasovaného vlastníka domáhať sa, aby o napadnutej
veci rozhodovanej na zhromaždení vlastníkov rozhodoval súd vo vzťahu k spoločenstvu, keďže takto

prijaté rozhodnutia sú základom pre prípadné jednostranné alebo viacstranné právne úkony, ktoré
zaväzujú priamo spoločenstvo. Nositeľom práva alebo povinnosti sa v zmysle takto prijatých rozhodnutí
preto nestáva žiadny konkrétny vlastník bytu ale spoločenstvo ako právnická osoba, preto nie je
možné usudzovať o nedostatku pasívnej legitimácie. Napriek rozsiahlemu vykonanému dokazovaniu
súd prvej inštancie nesprávne uchopil celý spor, nevenoval pozornosť predloženým plným mociam na

zastupovanie jednotlivých vlastníkov na zhromaždení, čo je základný zákonný predpoklad pre zákonný
priebeh zhromaždenia a zákonnosť prijatých rozhodnutí. Ostatná práva argumentácia v napadnutom
rozhodnutíjezmätočná,pričomsúdprvejinštanciesadôslednenezaoberalvšetkýmitvrdeniamižalobcu,
predovšetkým spochybňovanými plnomocenstvami ako právnymi úkonmi. Právne závery súdu prvej
inštancie preto nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní ani v platnom práve. Ak súd pri odôvodňovaní

rozsudku nepostupuje dôsledne spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 157 ods. 2 O. s.
p., rozsudok sa stáva nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť.
Základné právo na súdnu ochranu nie je tak naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia
dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich prípade vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými
úvahami sa spravoval vo svojom rozhodnutí vo veci samej. Súd prvej inštancie v danom prípade dospel

k nesprávnym záverom a vec nesprávne právne posúdil.

3. Žalobca písomným podaním v odvolacej lehote zdôvodňoval odvolanie i poukazom na odôvodnenie
napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie zdôvodnil svoj procesný postup podľa ustanovení
O. s. p., keďže na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti súd neprihliada a v takomto

prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (námietka bola podaná s poukazom na neetické a
nezákonné postupy zákonnej sudkyne ako predsedníčky súdu, pri vybavovaní sťažností žalobcu voči
postupu sudcu vo veci sp. zn. 16C/94/2008 a sp. zn. 23C/350/2010). Žalobcovi nebolo jasné, čo
majú uvedené skutočnosti spoločné s prejednávanou vecou. V súdnom konaní sp. zn. 16C/94/2008
boli podané dve námietky zaujatosti, a to na sudcu JUDr. M. Krištofíka a na JUDr. E. Foltánovú,

pre pochybenia voči žalobcovi vo viacerých veciach, pričom menovaná neprijala žiadne opatrenia
(nenariadila JUDr. Krištofíkovi príslušný postup a neviedla jediný dôvod, prečo považovala správu SVB
za potrebnú pre končené rozhodnutie vo veci). Dňa 1. decembra 2010 vydala tiež nezákonné uznesenie
sp. zn. 23C/350/2010 v neprospech žalobcu, ktoré odvolací súd zmenil s uvedením jej pochybení. V
súdnom konaní sp. zn. 26C/346/2010 boli podané dve sťažnosti na sudkyňu JUDr. N. Pethoovú, na

ktorú reagovala JUDr. Foltánová dňa 9. februára 2012. V odôvodnení napadnutého rozsudku zákonná
sudkyňa zabudla uviesť, čo sa dialo so sťažnosťou žalobcu počas celého roku 2012. Žalobca označil
výrok právnej zástupkyne žalovaného za účelový a klamstvo, keďže na 35. zhromaždení spoločenstva
nebolo odhlasované žiadne uznesenie. Na pojednávaní 4. apríla 2016 súd prvej inštancie zamietol
návrh jeho právnej zástupkyne zo 16. novembra 2015 bez udania dôvodu, hoci šlo o zásadné dôkazy k

žalobe. Súd tým odmietol návrhy na doplnenie dokazovania a originály dôkazov nikdy neboli predložené.
Nedošlotakkodhaleniusfalšovanejzápisniceanebolodanépredložiťdruhúprezenčnúlistinu.Názor,že
žalobca bol v obidvoch prípadoch osobne zúčastnený na zhromaždení, je osobný názor sudkyne súdu
prvej inštancie, pretože nebola prítomná ani na jednom z nich. Pri spisovaní zápisnice zo zhromaždenia
vlastníkovbytovdošlokpodvoduvočisúduzostranyzapisovateľkyioverovateľky.Nastr.4napadnutého

rozsudku sudkyňa súdu prvej inštancie uviedla, že túto skutočnosť potvrdila pri výsluchu svedkyňa M.
M., pričom ide o nepravdivé tvrdenie sudkyne v neprospech žalobcu. Svedkyňa vypovedala účelové
klamstvo. Na str. 5 je uvedených niekoľko nezmyslov, keďže O. z. § 7c neobsahuje a § 7 sa zaoberá
fyzickými osobami. Zákonná sudkyňa tak neuviedla správny zákon, pretože mala uviesť ZoVB. Nastr. 5 je uvedená zásadná povinnosť pre radu SVB, ktorá bola porušená. V odôvodnení napadnutého
rozsudku zákonná sudkyňa uvádza, že spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev,
vedenom obvodným úradom v sídle kraja. Návrh bol podaný 18. augusta 1997 a M. M. je v ňom

uvedená ako konateľ a nie ako štatutárny orgán. V rozhodnutí o registrácii je už p. M. zapísaná ako
štatutárny orgán. Podľa výpovede svedkyne p. M. existovali dve prezenčné listiny. Žalobca by ocenil,
keby zákonná sudkyňa vysvetlila, ako mohol vedieť o správnom výsledku hlasovania, keď po skončení
zhromaždenia nevedela o nich ani rada SVB. Je preto nesprávny záver súdu prvej inštancie, že žalobca
musel už po skončení zhromaždenia vedieť, aké boli skutočné výsledky hlasovania. Žaloba bola podaná

v zákonnej lehote v obidvoch prípadoch. SVB RB - 546 je neexistujúcim subjektom, lebo už pri vzniku
došlo k porušeniu ustanovenia § 7 ods. 2 ZoVB. Svedkyňa p. M. nemá právo vystupovať ako štatutárny
orgán, pretože porušila ustanovenia v § 20 ods. 1 O. z.. Nebola nikdy zákonným spôsobom zvolená za
predsedníčku. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym záverom a vo veci nezákonne rozhodol. Preto
je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje

zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, namietajúce nesprávne právne posúdenie
vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, nie je dôvodné.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci

po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa
tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a
dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných
princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol

naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré
začalo, ale neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné

pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol, zamietnutím žaloby z dôvodu nedostatku vecnej
pasívnej legitimácie žalovaného v konaní.

9. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho
súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne

vecne legitimovaný), a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Posúdenie, či účastník je v konkrétnom konaní nositeľom
hmotnoprávnehooprávneniaalebopovinnosti,jesúčasťouprávnehoposúdeniaveci(porov.rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“ sp. zn. 3Cdo 310/2012).

10. Súd prvej inštancie posudzoval vecnú pasívnu legitimáciu správne, ktorú je povinný skúmať zo
zákona (ex offo), pretože nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti v danom spore, a teda žalovaným
subjektom, sú vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu.

11. ZoVB predstavuje špeciálny právny predpis regulujúci úpravu riešenia otázok vlastníctva bytov,

nebytových priestoroch, bytových domov, ako i práv a povinností vlastníkov týchto bytových domov,
vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ich vzájomné vzťahy.12. Za účelom správy domu (vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome) zákonodarca upravil
dve varianty výkonu správy, a to prostredníctvom zriadenia spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome (§ 7 ZoVB) alebo prostredníctvom správcu (§ 8 ZoVB), vo vzťahu k správe domu,

definovanej ako obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre
vlastníkov bytov a nebytových priestorov činnosti vymedzené v ustanovení § 6 ods. 2 ZoVB. Subjektmi
s rozhodovacou kompetenciou (formou hlasovania) sú však vlastníci bytov alebo nebytového priestoru
v bytovom dome, ktorí tým realizujú svoje vlastnícke právo a závery prijaté hlasovaním, príslušnou
väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (§ 14, ods. 1 ZoB), sú rozhodnutím vlastníkov.

Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru sa môže domáhať podľa ustanovenia § 14 ods.
4 ZoVB iného rozhodnutia súdom a tým „prelomiť“ výsledok hlasovania väčšinou vlastníkov bytov a
nebytových priestorov.

13. Správca, ktorého zákonnou kompetenciou je len realizácia (výkon) činností, ktorými zabezpečuje
servis pre vlastníkov bytu a nebytových priestorov v dome, nie je nositeľom rozhodovacej kompetencie

(nie spoločenstvo, ktoré je samostatnou právnickou osobou, rozhoduje hlasovaním, ale sú to vlastníci,
ktorí sú nositeľmi práva rozhodovať hlasovaním).

14. Spoločenstvo ako právnická osoba spravuje spoločné časti a spoločné zariadenia domu, nebytové
priestory,príslušenstvoapriľahlýpozemokvrátaneichúdržbyaobnovy,azabezpečujeplneniaspojenés

užívaním bytov a nebytových priestorov v dome (§ 7 ods. 1 ZoVB). Jeho zákonné kompetencie a činnosti
sú vymedzené zákonom (§ 7b ods. 1 veta prvá ZoVB), na rozdiel od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome, ktorí realizujú svoje vlastnícke právo. Spoločenstvo vlastníkov bytov a
nebytových priestorov sa zriaďuje na správu domu vtedy, len ak vlastníci bytov a nebytových priestorov
neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou alebo fyzickou osobu, t. j. so správcom bytového

domu, najmä bytovým družstvom (§ 6 ods. 1 v spojení s § 8 ZoVB).

15. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 194/2012
vyslovil, že je nepochybné, že sú to iba a len vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,
ktorí realizujú svoje vlastnícke práva práve hlasovaním a závery v hlasovaní prijaté sú rozhodnutím

vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie prijaté príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a
nebytových priestorov je prejavom ich väčšinovej vôle. Následne je toto ich rozhodnutie realizované. V
prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov by došlo
k anulovaniu rozhodnutia prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
rámci tohto hlasovania a vo svojej podstate k zmene rozhodnutia príslušnej väčšiny vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v bytovom dome. Je preto samozrejmé, že účastníkmi konania o určenie
neplatnosti hlasovania, neplatnosti zhromaždenia a neplatnosti uznesenia, musia byť všetci vlastníci
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Pasívne legitimovaní v konaní o neplatnosť uznesení
vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú
oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože sa jedná o nerozdielne

spoločenstvo účastníkov sporu. Výsledkom súdneho konania, v ktorom sa prehlasovaný spoluvlastník
obráti na súd, má byť rozhodnutie nahrádzajúce konkrétny výsledok hlasovania, akého sa domáha
prehlasovaný vlastník a takéto konanie sa týka všetkých vlastníkov (porov. uznesenie ÚS SR sp. zn. III.
ÚS 11/2015-13 zo 14. januára 2015).

16. Žalobca v odvolaní správne uvádzal, že v danom prípade bolo spoločenstvo vlastníkov bytov
zvolené na správu bytového domu, nebolo možné sa však stotožniť s názorom žalobcu v tom, že
orgánom spoločenstva je zhromaždenie vlastníkov bytov, ktoré potom rozhoduje zákonom ustanoveným
spôsobom o záležitostiach spoločenstva, vrátane správy bytového domu. Podľa ustanovenia § 7c ods.
1 ZoVB orgánom spoločenstva je i zhromaždenie, ktoré podľa odseku 9 § 7c ZoVB je tvorené všetkými

vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a títo vlastníci rozhodujú podľa § 7c ods. 9 písm. a/
až l/ ZoVB (nie spoločenstvo, ktoré je samostatnou právnickou osobu, ktorá spravuje spoločné časti
domu a zariadenia a zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytu a nebytových priestorov podľa § 7
ods. 1 ZoVB).

17. S poukazom na uvedené nositeľom práva alebo povinnosti je zásadne vlastník bytu alebo
nebytového priestoru, nie však spoločenstvo ako právnická osoba, ktorej zákonodarca takúto
kompetenciu nikdy nezveril a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších zmien a doplnení) ani zveriť nemohol (právo hlasovať je odvodené z titulu vlastníckehopráva vlastníkov bytov a nebytových priestorov). Zhromaždenie nemá členov, ale zhromaždenie tvoria
všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome (§ 7c ods. 9 ZoVB). Nejedná sa preto o rozhodnutie
orgánu spoločenstva (sám žalobca rozhodnutia označil ako rozhodnutia vlastníkov bytov) a preto

aj žaloba nemôže smerovať voči spoločenstvu ako právnickej osobe, ale voči vlastníkom bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome (ÚS SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 11/2015 označil takýto záver
za legitímny a ústavne konformný).

18. Vzhľadom k uvedenému nebolo potom potrebné zaoberať sa otázkou splnenia podmienok

hlasovania, ako ani ďalšími spornými skutočnosťami, pretože súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca
žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu
zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, bez potreby vykonávania
ďalšieho dokazovania.

19. Nedôvodná bola aj odvolacia námietka vzťahujúca sa na nedostatočné odôvodnenie napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská
procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil.
Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04)
a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd sa preto
nestotožnil s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím zasiahol do práva na súdnu
ochranu garantovaného Ústavou Slovenskej republiky.

20. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na
okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015
zo 17. marca 2016).

21. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil (z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného).

22. S ďalším dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie, podľa ktorého žaloba bola podaná

po uplynutí prekluzívnej 15-dňovej lehoty, sa odvolací súd nestotožnil. Lehota na uplatnenie práva
prehlasovaného vlastníka bytu na súde podľa § 14 ods. 4 ZoVB začína plynúť od oznámenia o výsledku
hlasovania, nie však od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia. Podľa § 14 ods. 1 ZoVB
výsledok hlasovania je povinný oznámiť ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, v
zákonom stanovenej lehote päť pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia

(spôsobom v dome obvyklým). Deň konania schôdze zákonodarca ale nestanovil ako počiatok plynutia
zákonnej prekluzívnej lehoty, bez ohľadu na účasť vlastníka na zhromaždení a hlasovaní. Preto ak
žalobca podal žalobu na súd 5. decembra 2012 a nebolo sporné, že výsledok hlasovania (prijatý
19. novembra 2012) do uvedenej doby oznámený nebol, žalobca sa nemohol oneskoriť s podaním
žaloby (oznámenie o výsledkoch schôdze nepredstavuje len formálnu publikáciu prijatých rozhodnutí,

ale definitívne správnu a úplnú sumarizáciu vyhodnotenia rozhodnutia väčšinovej vôle vlastníkov formou
hlasovania,ktorénemôženahradiťokamihústnehovyhláseniavýsledkovprítomnýmosobám).Obdobne
i v druhom prípade nebolo sporné, že do 14. októbra 2013 nebol oznámený výsledok hlasovania
schôdze konajúcej sa 9. septembra 2013, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k uplynutiu prekluzívnej lehoty.
Nesprávne právne posúdenie uplynutia prekluzívnej lehoty súdom prvej inštancie však nemalo vplyv na

rozhodnutie súdu v odvolacom konaní, vzhľadom na primárny dôvod neúspešnosti žaloby (nedostatok
vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v konaní, na ktorú bol súd povinný prihliadať zo zákona).23. Tvrdenia žalobcu v odvolaní, týkajúce sa postupu zákonnej sudkyne v iných veciach (označených
súdnych konaniach), ako i v danej veci, ohľadom jej postupu v pozícii predsedníčky súdu, ako i
zákonnej sudkyne v danom súdnom konaní, nepreukazovali dôvod na iný než zvolený postup podľa

ustanovenia §15a ods. 5 O. s. p.. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v
postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Vzhľadom
na vecne správny dôvod zamietnutia žaloby (nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v konaní),
nebolo potrebné zaoberať sa ani ďalšími odvolacími námietkami, vzťahujúcimi sa na vecné preskúmanie
predmetu sporu. Dôvodom pre zamietnutie žaloby bol stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa

ktoréhooznačenýúčastníkmusíbyťsubjektompovinnosti,ktorájepredmetomkonania.Opodstatneným
bol ale vzhliadnutý poukaz žalobcu na nesprávne označenie právnej normy, v súvislosti s uvádzaním
ustanovenia§14ods.1,4§7cods.1,2,9,keďnamiestoZoVBbolouvedenénesprávneoznačenieO.z..
Z obsahu odôvodnenia však vyplýva, že ide o zrejmú nesprávnosť, pretože citovaný text právnej normy
v príslušných ustanoveniach jednoznačne zodpovedá ustanoveniam právnej normy ZoVB, aplikovanej
v časti právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie (v napadnutom rozsudku). Odvolací súd

preto nariadil súdu prvej inštancie vykonanie opravy odôvodnenia napadnutého rozsudku správnym
označením právnej normy (dotknutých ustanovení ZoVB). Z výpisu registra spoločenstiev vlastníkov
bytov a nebytových priestorov bolo zistené, že žalovaný je zapísaný v tomto registri pod názvom „Racio
blok546“,sosídlomBudovateľskásúp.č.domu546,Šaľa(právnickáosobapodľa§7ods.1ZoVB).Bolo
preto potrebné vykonať opravu úvodnej časti napadnutého rozsudku, správnym označením žalovaného.

24. Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu sa týkalo aj rozhodnutia o náhrade trov konania, keďže
súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého žalovanému v
konaní neúspešnému vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré mu boli priznané vo výške 1.247,80
eur (ktorá v odvolaní namietaná nebola), predstavujúce trovy právneho zastúpenia.

25. Z dôvodu, že žalovaný bol úspešný aj v odvolacom konaní podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1
v spojení § 255 ods. 1 CSP, vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd
preto rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

26. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.