Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200804
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4014200804.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej
a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľa:
U.. W. D., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2014
v spojení so zmenovými rozhodnutiami odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.07.2014 a zo dňa

16.07.2014 o starobnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.
k. 23Sd/206/2014-66 zo dňa 07.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.
23Sd/206/2014-66 zo dňa 07.12.2015 mení tak, že rozhodnutie odporcu č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 25.04.2014 v spojení so zmenovými rozhodnutiami odporcu č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 07.07.2014 a zo dňa 16.07.2014 zrušuje a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 23Sd/206/2014-66 zo dňa 07.12.2015 potvrdil rozhodnutie odporcu
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2014 v spojení so zmenovými rozhodnutiami odporcu č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 07.07.2014 a zo dňa 16.07.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie odporcu"),
ktorým odporca podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.") priznal navrhovateľovi od XX.XX.XXXX starobný

dôchodok v sume 122,70 eur mesačne. Starobný dôchodok mu priznal podľa čl. 6 Dohody medzi
Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení
(ďalej aj len „Dohoda"). Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 08.04.2014
požiadal odporcu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od
01.01.2014. Ďalej krajský súd citoval § 65 ods. 1 a § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. konštatujúc,

že v súlade s ustanovením § 60 ods. 1 pre nárok na starobný dôchodok navrhovateľa tomuto
nebolo zhodnotené obdobie od 01.01.1998 do 25.11.2013, pretože za obdobie od 01.01.1998 do
31.12.2000 nebolo zaplatené poistné a od 01.01.2001 do 25.11.2003 navrhovateľ vykonával samostatnú
zárobkovú činnosť bez povinnosti platiť poistné. Odporca pri posúdení nároku navrhovateľa na starobný
dôchodok postupoval v zmysle čl. 5 ods. 1 Dohody, podľa ktorého občanom, ktorí sa presídlili z
územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany a po presídlení pracovali, vymeriavajú

sa dôchodky a iné dávky zo zárobku dosiahnutého v zamestnaní v krajine, do ktorej sa presídlili.
Keďže navrhovateľ po presídlení na územie Slovenskej republiky bol samostatne zárobkovo činnou
osobou (ďalej aj len „SZČO"), t. j. pracoval a získal vymeriavacie základy, ktoré možno hodnotiťpre nárok na dôchodkovú dávku, t. j. bol dôchodkovo poistený podľa právnych predpisov Slovenskej
republiky, odporca správne určil sumu starobného dôchodku z vymeriavacích základov získaných podľa
právnych predpisov Slovenskej republiky. Slovenské právne predpisy v ustanovení § 63 ods. 7 zákona

č. 461/2003 Z. z. umožňujú určiť rozhodujúce obdobie na určenie sumy dôchodkovej dávky v rozsahu
menej ako 22 kalendárnych rokov a preto nie je možné určiť rozhodujúce obdobie spôsobom, ako
to požadoval navrhovateľ. Na určenie sumy starobného dôchodku odporca zhodnotil navrhovateľovi
celé obdobie dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Doba
poistenia, ktorú získal podľa právnych predpisov Ruskej federácie, bola pre nárok na starobný dôchodok

zhodnotená v takom rozsahu, v akom ju potvrdil nositeľ sociálneho poistenia Ruskej federácie. Odporca
nemohol postupovať podľa čl. 5 ods. 2 Dohody, pretože podľa tohto článku by mohol postupovať len
vtedy, ak by navrhovateľ po presídlení na územie Slovenskej republiky vôbec nepracoval, t. j. nezískal by
žiadne obdobie dôchodkového poistenia podľa slovenských právnych predpisov, čo nie je jeho prípad,
pretože na území Slovenskej republiky podnikal. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie
dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 123,80 eur mesačne. Je

určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je 0,4353 x 27,7316 rokov obdobia dôchodkového
poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,2524 = 123,80 eur mesačne. Suma dôchodku sa zvyšuje
podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. odo dňa priznania o 8,80 eur mesačne na sumu 132,60 eur (o pevnú
sumu zvýšenia stanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.

329/2013 Z. z.). Záverom krajský súd konštatoval, že odporca je pri určení výšky starobného dôchodku
povinný postupovať podľa ustanovení právnych predpisov a medzinárodných zmlúv platných na území
Slovenskej republiky.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací

súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na
ďalšie konanie, resp. ho zmení so záväzným stanoviskom. Namietal, že krajský súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a tiež
namietal, že v odôvodnení rozsudku krajského súdu existujú nesúlady medzi právnymi závermi súdu a
jeho skutkovými tvrdeniami. Krajský súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou ohľadom diskriminácie,

lebo podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. sa slovenskému občanovi vypočíta dôchodok z
osobných mzdových bodov, ktoré sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok z 22 kalendárnych
rokov. Za rozhodujúce 22 ročné obdobie na určenie dôchodkovej dávky považoval odporca len obdobie
od 27.09.1995 do 31.12.1997 v rozsahu 2,2658 rokov, t. j. obdobie, počas ktorého bol evidovaný v
dôchodkovom systéme Slovenskej republiky a bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie na

území Slovenskej republiky. Na určenie dôchodkovej dávky odporca použil len ustanovenia zákona
č. 461/2003 Z. z. bez nadväznosti na ustanovenia medzinárodnej Dohody. Pre občana Slovenskej
republiky je výpočet dôchodku podľa slovenských právnych predpisov osobitne za každý kalendárny
rok z rozhodujúceho 22 ročného obdobia spravodlivejší a jeho suma je vyššia ako suma dôchodku
navrhovateľa. Jemu priznaný starobný dôchodok vo výške 139,70 eur mesačne je výrazne nižší ako

priemerná výška vyplácaných starobných dôchodkov na Slovensku, ktorá je podľa štatistiky odporcu k
31.01.2016 413,20 eur mesačne. Ďalej navrhovateľ poukázal na nesprávne skutkové zistenia krajského
súdu, nakoľko skutočným začiatkom presídlenia je rok 2006 a obdobie po presídlení na územie
Slovenskej republiky je 2006 až 2014, trvalý pobyt na Slovensku má od roku 2005 a od roku 1995 do roku
2014 v zmysle Dohody nemal žiadne „zárobky dosiahnuté v zamestnaní" na Slovensku. Krajský súd v

nesúlade so slovenskými právnymi predpismi s odkazom na čl. 5 ods. 1 Dohody odôvodnil správnosť
postupu odporcu tak, že uviedol „...keďže navrhovateľ po presídlení na územie SR bol SZČO, t. j.
pracoval a získal vymeriavacie základy, ktoré možno hodnotiť pre nárok na dôchodkovú dávku, t. j. bol
dôchodkovo poistený podľa právnych predpisov SR". V čl. 5 ods. 1 Dohody sa uvádza „...a po presídlení
pracovali, vymeriavajú sa dôchodky a iné dávky zo zárobku dosiahnutého v zamestnaní...". Zákonník

prácev§11definujezamestnancaakofyzickúosobu,ktorávobdobnýchpracovnýchvzťahochvykonáva
pre zamestnávateľa závislú prácu. Pojem „závislá práca" je hlavným ukazovateľom, ktorým sa odlišuje
zamestnanec od SZČO. Krajský súd nesprávne uviedol, že odporca nemohol postupovať podľa čl. 5
ods. 2 Dohody, pretože podľa tohto článku by mohol postupovať len vtedy, ak navrhovateľ po presídlení
na územie Slovenskej republiky vôbec nepracoval, čo nie je jeho prípad, lebo tu podnikal. Krajský súd

neskúmal ani výhodnosť aplikácie čl. 5 ods. 2 Dohody, ktorá sa musí vykladať ako vylučujúca stratu
výhod sociálneho zabezpečenia pre dotknutých občanov iného štátu za predpokladu, že sú výhodnejšie
pre príjemcov dávok. Názor krajského súdu ohľadom práva odporcu vyhnúť sa aplikácii čl. 5 ods. 2
Dohody spôsobom uplatňovania § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. určiť rozhodujúce obdobie naurčenie sumy dôchodkovej dávky v rozsahu menej ako 22 kalendárnych rokov, nie je správne, pretože
medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách platné pre Slovenskú republiku majú
prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd a sú na jej území

všeobecne záväzné.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu z dôvodu
jeho vecnej správnosti. Dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní, nepovažoval za opodstatnené.
Mal za to, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne

posúdil, pričom nezistil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Na určenie sumy starobného
dôchodku bolo navrhovateľovi zhodnotené celé obdobie dôchodkového poistenia získané podľa
právnych predpisov Slovenskej republiky. Doba poistenia, ktorú získal podľa právnych predpisov Ruskej
federácie, bola na nárok na starobný dôchodok zhodnotená v rozsahu, v akom ju potvrdil nositeľ
sociálneho poistenia Ruskej federácie - Dôchodkový fond Ruskej federácie. Keďže navrhovateľ po
presídlení na územie Slovenskej republiky pracoval a získal vymeriavacie základy, ktoré možno hodnotiť

pre nárok na dôchodkovú dávku, t. j. bol dôchodkovo poistený podľa právnych predpisov Slovenskej
republiky, určil mu odporca sumu starobného dôchodku v súlade s čl. 5 ods. 1 Dohody z vymeriavacích
základov získaných podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len

„S.s.p."). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok

a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu o žiadosti
navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku.

Navrhovateľovi bola v súlade s čl. 4 ods. 1 Dohody pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená
doba poistenia, ktorú potvrdil nositeľ sociálneho poistenia Ruskej federácie - Dôchodkový fond Ruskej
federácie a ktorú navrhovateľ získal podľa právnych predpisov Ruskej federácie v období od 15.05.1970
do 22.05.1972, od 28.08.1972 do 24.09.1973, od 27.09.1973 do 18.03.1974, od 27.03.1974 do

07.09.1979, od 19.02.1981 do 07.08.1981 a od 12.08.1981 do 06.06.1995 rozsahu 8 486 dní, t. j.
23,2494 rokov. Pre nárok na starobný dôchodok a jeho výšku mu tiež bola zhodnotená doba poistenia
získaná podľa právnych predpisov Slovenskej republiky od 27.09.1995 do 31.12.1997 v rozsahu 827
dní, t. j. 2,2658 rokov.

Z dávkového spisu odporcu vyplýva, že za obdobie od 01.01.1998 do 31.12.2000 navrhovateľ nezaplatil
poistné na dôchodkové poistenie a v období od 01.01.2001 do 25.11.2003 vykonával
samostatnú zárobkovú činnosť, pričom v tomto období neplatil poistné.

Rozhodnutím odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.07.2014 bol zvýšený starobný dôchodok

navrhovateľaodXX.XX.XXXXnasumu132,60eurmesačneatopodoplneníďalšiehoobdobiapoistenia
potvrdeného nositeľom sociálneho poistenia Ruskej federácie v počte 809 dní obdobia dôchodkového
poistenia (podľa čl. 4 ods. 1 Dohody).

Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobím dôchodkového poistenia je

obdobiepovinnéhodôchodkovéhopoistenia,obdobiedobrovoľnéhodôchodkovéhopoistenia,akzatieto
obdobia bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.

Podľa § 61 zákona č. 461/2003 Z. z., osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za
kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na

dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.Podľa čl. 2 Dohody, občania jednej zmluvnej strany, ktorí trvalo bývajú na území druhej zmluvnej strany,
sú vo všetkých otázkach sociálneho zabezpečenia i pracovných vzťahov postavení úplne na roveň
občanom tejto zmluvnej strany, pokiaľ táto Dohoda neustanovuje inak.

Podľa čl. 4 ods. 1 Dohody, pri priznávaní dôchodkov a iných dávok sa plne započítava doba zamestnania
na území obidvoch zmluvných strán, včítane doby zamestnania oprávňujúcej na priznanie dôchodkov
za výhodnejších podmienok a vo vyššej výmere. Pritom orgány sociálneho zabezpečenia započítavajú
dobu zamestnania, ako aj dobu inej jemu na roveň postavenej činnosti ako vo svojom, tak aj v druhom

štáte bez ohľadu na to, aká časť požadovanej doby zamestnania pripadá na prácu v každom z týchto
štátov.

Podľa čl. 4 ods. 2 Dohody, započítavanie doby zamestnania, pokiaľ ide o dobu práce v každej
zo zmluvných strán, vykonáva sa podľa právnych predpisov tej zmluvnej strany, na ktorej
území sa vykonávala práca alebo jej na roveň postavená činnosť.

Pre správne posúdenie veci je kľúčovým článok 5 Dohody, pričom odporca postupoval podľa článku
5 ods. 1 Dohody, s čím sa stotožnil aj krajský súd a navrhovateľ sa domáhal postupu podľa článku 5
ods. 2 tejto Dohody.

Podľa čl. 5 ods. 1 Dohody, občanom, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie
druhej zmluvnej strany a po presídlení pracovali, vymeriavajú sa dôchodky a iné dávky

zo zárobku dosiahnutého v zamestnaní v krajine, do ktorej presídlili.

Podľa čl. 5 ods. 2 Dohody, občanom, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie
druhej zmluvnej strany a po presídlení nepracovali, vymerajú sa dôchodky a iné dávky z priemerného
mesačného zárobku zamestnancov obdobného odboru a kvalifikácie ku dňu priznania

dôchodku alebo inej dávky v krajine, do ktorej presídlili. Rovnako sa postupuje
pri výpočte dôchodku a iných dávok u občanov, ktorí presídlili z jednej krajiny do druhej po priznaní
dôchodku alebo inej dávky.

Zo znenia čl. 5 ods. 1 a ods. 2 Dohody vyplýva, že postup pri určení zárobku, z ktorého

sa vymeriavajú dôchodky občanov, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej
zmluvnej strany, je odlišný u občanov, ktorí po presídlení vykonávali pracovnú činnosť a u občanov, ktorí
po presídlení žiadnu pracovnú činnosť nevykonávali.

Z uvedených ustanovení ani z iných článkov Dohody nevyplýva, že by sa mohli postupy stanovené v

ods. 1 a ods. 2 článku 5 Dohody kombinovať.

Krajský súd si osvojil tvrdenie odporcu, že keďže navrhovateľ po presídlení na územie Slovenskej
republiky pracoval a získal vymeriavacie základy, ktoré bolo možné zhodnotiť pre nárok
na starobný dôchodok, odporca nemohol postupovať podľa čl. 5 ods. 2 Dohody, ale

správne postupoval podľa čl. 5 ods. 1 Dohody. Uniklo však pozornosti krajského súdu, že
odporca sa vôbec nezaoberal otázkou samotného presídlenia navrhovateľa, pričom otázka, kedy došlo
k presídleniu, je v nadväznosti na pracovnú činnosť po presídlení kľúčovou pre správnu
aplikáciu čl. 5 ods. 1 alebo ods. 2 Dohody.

Z napadnutého rozhodnutia odporcu a napokon ani z rozsudku krajského súdu nevyplýva dátum
presídlenia navrhovateľa. Tento sa výslovne domáhal postupu podľa čl. 5 ods. 2 Dohody tvrdiac, že
sa presídlil až po udelení trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, teda v roku 2005. V odvolaní
proti rozsudku krajského súdu tvrdil, že skutočným začiatkom presídlenia bol až rok 2006, pričom po
presídlení nepracoval, t. j. nezískal žiadne vymeriavacie základy pre nárok na dôchodkovú dávku.

Odporca vykonal dokazovanie ohľadne všetkých druhov pobytu, ktoré mal navrhovateľ udelené
nasledovne: od 31.05.1995 do 09.02.2003 mal povolený dlhodobý pobyt za účelom podnikania, od10.02.2003 do 11.08.2005 mal povolený prechodný pobyt za účelom podnikania a od 12.08.2005
má evidovaný trvalý pobyt. Nevyhodnotil však, ktorý z týchto pobytov považuje za presídlenie a
nevykonal ani ďalšie dokazovanie za účelom preukázania skutočného presídlenia navrhovateľa na

územie Slovenskej republiky, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov.

K samotnému pojmu „presídlenie" treba uviesť, že tento pojem Dohoda nešpecifikuje a preto treba pri
interpretácii tohto pojmu vychádzať z celkového obsahu a účelu Dohody, ktorá napríklad v článku 2

uvádza„...ktorítrvalobývajú...".RovnakoajďalšiečlánkyDohodyuvádzajúbývanie,resp.trvalébývanie,
z čoho logicky vyplýva, že následkom presídlenia z územia jednej zmluvnej strany je vznik trvalého
bývania na území druhej zmluvnej strany. V medzinárodnom práve sa za presídlenca považuje osoba,
ktorá opúšťa (trvalo) krajinu svojho pôvodu. Pod presídlením sa rozumie aj presťahovanie s úmyslom
trvalo žiť na inom mieste, v danom prípade v inom štáte. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj
na to, že Dohoda bola vyhlásená vyhláškou č. 116/1960 Zb. zo dňa 07.07.1960, pričom v neďalekej

minulosti(rok1947)prebiehalopresídľovaniemaďarskéhoobyvateľstvazČeskoslovenskadoMaďarska
a naopak. V každom prípade teda treba pri presídlení vychádzať z jeho cieľa, ktorým je vznik trvalého
bývania na území druhej zmluvnej strany.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O. s. p. rozsudok krajského súdu

zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou odporcu
v ďalšom konaní bude po vykonanom dokazovaní vysporiadať sa s otázkou, kedy došlo k presídleniu
navrhovateľa a vo veci znovu rozhodnúť v súlade s príslušným ustanovením článku 5 Dohody. môcť
správne aplikovať článok 5 Dohody. Nové rozhodnutie riadne odôvodní.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, keďže si žiadne
trovy neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.