Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/221/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011666
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117011666.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov
Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci odsúdeného K. H., o sťažnosti
prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 30.10.2017,
č.k. 6PP/103/2017-36, na neverejnom zasadnutí dňa 22.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b), § 66 ods. 2 Trestného zákona sa návrh odsúdeného: K. H., nar.
XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 17.09.2014, sp. zn. 4T/60/2014 a rozsudkom Okresného
súdu Skalica zo dňa 26.10.2015, sp. zn. 4T/131/2015, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 30.10.2017, č.k. 6PP/103/2017-36, súd rozhodol podľa §
415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. b), § 66 ods. 2 Trestného zákona tak,
že odsúdený K. H. sa podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 17.09.2014, sp. zn. 4T/60/2014 a rozsudkom Okresného
súdu Skalica zo dňa 26.10.2015 sp. zn. 4T/131/2015. Taktiež bola odsúdenému podľa § 68 ods. 1
Trestného zákona určená skúšobná doba v trvaní 36 mesiacov. Odsúdenému bola uložená povinnosť

spočívajúca v príkaze sa zamestnať v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený K. H. podal na Okresný súd Trnava žiadosť
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou na základe rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa
17.09.2014, sp. zn. 4T/60/2014 v trvaní 3 roky a 6 mesiacov a rozsudkom Okresného súdu Skalica
zo dňa 26.10.2015 sp. zn. 4T/131/2015 v trvaní 1 mesiac. Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový

súd zistil, že jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, disciplinárne odmenený bol
trikrát, disciplinárne potrestaný nebol. Odsúdený bol pracovne zaradený s kladným hodnotením.
Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá, ústav na
výkon trestu odňatia slobody ho odporúča podmienečne prepustiť.
Súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uvádza, že u odsúdeného boli splnené všetky podmienky
na podmienečné prepustenie. Súd v prípade odsúdeného dospel k záveru, najmä s ohľadom na

riadne vedenie života pred odsúdeniami, ktorých trest vykonáva, ako aj s poukazom na kritický postoj
odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti, že doteraz vykonanou časťou trestu odňatia slobody bola u
odsúdeného dosiahnutá jeho náprava a tiež zabezpečená i ochrana spoločnosti.

Proti tomuto uzneseniu, bezprostredne po jeho vyhlásení, podal sťažnosť prokurátor Okresnej
prokuratúry Trnava, ktorú bližšie odôvodnil tým, že vydané rozhodnutie považuje za vydané v rozpore

so zákonom. V prípade odsúdeného súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil existenciu tzv. druhej
materiálnej podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Súd prehliadolcharakter páchanej trestnej činnosti, jeho význam pre rozhodnutie vo veci ako aj ostatné rozhodujúce
okolnosti prípadu. Prokurátor ďalej uviedol, že s poukazom na register trestov odsúdeného a na
podrobne oboznamovaný rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 4T/60/2014 zo dňa 17.09.2014,

z ktorého vyplynulo, že odsúdený bol uznaný vinným za 6 skutkov, pričom v štyroch bodoch sa
jednalo o zločiny a v dvoch bodoch o prečiny, je potrebné poukázať, že sa jednalo o zločin
sexuálneho zneužívania a obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom. Uvedený charakter
spáchanej trestnej činnosti a z toho vyplývajúcu potrebu významnejšej ochrany spoločnosti súd prvého
stupňa dostatočne nereflektoval, kedy sa uspokojil len s vykázaným polepšením odsúdeného počas

výkonu trestu odňatia slobody a s nie celkom odôvodneným očakávaním, že odsúdený povedie
v budúcnosti riadny život. Prokurátor považuje záver súdu o dosiahnutej náprave a zabezpečenej
ochrane spoločnosti v prípade odsúdeného za predčasný a nenáležitý. Prokurátor na záver uviedol, že
považuje výrok napadnutého uznesenia za nesprávny, pretože odsúdený nesplnil materiálne podmienky
podmienečnéhoprepusteniaalentesnesplnilformálnupodmienkupodmienečnéhoprepustenia,apreto
navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a požiadal, aby Krajský súd vo veci sám rozhodol tým spôsobom,

že žiadosť odsúdeného zamietne.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 194 Trestného poriadku
(1) Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci
potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo

b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s
výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní
obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o
sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo

ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §
446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného
v detenčnom ústave podľa § 462.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ

podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť
podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.

Odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Skalica zo
dňa 17.09.2014, sp. zn. 4T/60/2014 a rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 26.10.2015, sp. zn.
4T/131/2015. Žiadosťou zo dňa 30.08.2017 odsúdený požiadal o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody.
Následne dňa 30.10.2017 bolo rozhodnuté o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu

odňatia slobody, zároveň v zmysle § 68 ods. 1 Trestného poriadku súd určil skúšobnú dobu v trvaní
36 mesiacov a uložil odsúdenému povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa
preukázateľne o zamestnanie.
Sťažnostný súd musí konštatovať, že v prípade odsúdeného prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil
existenciu tzv. druhej materiálnej podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody. Závery súdu prvého stupňa sú formulované tak, že súd vyhodnotil skutočnosť, že u odsúdeného
sa nejednalo iba o jednorazové vybočenie z inak riadne vedeného života, a že odsúdený páchal
úmyselnú trestnú činnosť opakovane, avšak v rozhodnutí neprišlo k adekvátnemu zohľadneniu
spáchanej trestnej činnosti a jej významu pre rozhodnutie vo veci, ako aj ostatných rozhodujúcich
okolností prípadu.

Od odsúdeného nemožno v budúcnosti očakávať, že povedie riadny život, záver z celkového
zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života podľa názoru krajského súdu neumožňuje
prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že nebude páchať proti spoločenskú činnosť a
bude viesť život v súlade so spoločenskými záujmami. Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy,keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy
odsúdeného, ak bude žiť na slobode.
Sťažnostný súd poukazuje na to, že trestná činnosť vyplývajúca z predchádzajúceho odsúdenia a

spáchania siedmych skutkov nebola ojedinelé vybočenie z dodržiavania pravidiel stanovených právnych
poriadkom, odsúdený sa opakovane dopustil trestnej činnosti závažného charakteru. Je možné preto
konštatovať, že výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone
trestu odňatia slobody. Súd zdôrazňuje že pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné
posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti,

celkový postoj k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti a
taktiež aj prostredie, v ktorom odsúdený žil pred spáchaním trestnej činnosti.

Sťažnostný súd v tomto smere považuje za dôvodnú námietku prokuratúry týkajúcu sa trestnej činnosti,
ktorú spáchal odsúdený s poukazom na oboznamovaný rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn.
4T/60/2014 zo dňa 17.09.2014, z ktorého vyplýva že odsúdený bol uznaný vinným za spáchanie

zločinov sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, obmedzovania osobnej slobody
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona a
obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Prokurátor
správneuviedol,žeodsúdenývjednomskutkunaplnilajosobitnýkvalifikačnýznak-spáchanietrestného
činu násilím a so zbraňou, z čoho vyplýva, že predmetné zločiny predstavovali druhovo rovnorodú

trestnúčinnosť,ktorúspájalichsexuálnycharakter.Vprípadeobmedzovaniaosobnejslobodysajednalo
o skutok voči maloletej osobe za účelom sexuálneho uspokojenia, pričom nemožno opomenúť, že
odsúdený vyžadoval sexuálny styk násilím a aj so zbraňou. Sťažnostný súd zdôrazňuje, že predmetné
skutočnosti mal prvostupňový súd zohľadniť pre potrebu významnejšej ochrany spoločnosti, pretože iba
konštatovanie o polepšení odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody nie je celkom dostatočným

odôvodneným očakávaním, že odsúdený povedie v budúcnosti riadny život.

Sťažnostný súd sa však nestotožnil s názorom prokurátora týkajúceho sa uloženej výšky trestu pre
odsúdeného za spáchanú trestnú činnosť. V danom prípade prokurátorovi neprináleží polemizovať o
právoplatnom rozhodnutí Okresného súdu Skalica, a o tom, že predmetný trest bol odsúdenému uložený

v takmer spodnej hranici trestnej sadzby. Otázka uloženého trestu v trestnom konaní je v plnej a výlučnej
kompetencii zákonného súdu.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku
podmienečného prepustenia, teda vykonanie príslušnej časti trestu odňatia slobody, túto podmienku

splnil dňa 31.08.2017. Taktiež sťažnostný súd poukazuje, že formálnu podmienku podmienečného
prepustenia prvostupňový súd správne vyhodnotil.

Sťažnostný súd ďalej uvádza, že ak postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti a prístup k jeho
povinnostiam je naozaj úprimný a zodpovedný, môže ho prezentovať a prejaviť do činov po vykonaní

trestu odňatia slobody tak ako mu bol uložený. K čestnému prístupu patrí aj prevzatie zodpovednosti
za svoje správanie v minulosti a najmä znášanie následkov. Ako už bolo tiež vyššie uvedené, jednou z
predpokladaných podmienok na podmienečné prepustenie je aj splnenie predpokladu vedenia riadneho
života v budúcnosti. Je plne v súlade so zákonom zohľadňovať nielen správanie odsúdeného vo
výkone trestu, ale aj charakter trestnej činnosti a osobu odsúdeného, vrátane jeho trestnej minulosti, pri

rozhodovaní o tom, či je možné odsúdeného podmienečne prepustiť.
Uvedené úvahy potom viedli sťažnostný súd k záveru, že napadnuté uznesenie, ktorým prvostupňový
súd rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, bolo potrebné
zrušiť. Sťažnostný súd sám rozhodol o zamietnutí žiadosti odsúdeného na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 písm. b), § 66 ods. 2 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.