Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/650/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215218628
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215218628.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Ľ. F. nar. XX.X.XXXX bytom O. S. Č..XXXX proti

žalovanému : Profi Credit Slovakia s.r.o. IČO 35 792 752 so sídlom Bratislava ul. Mliekárenská 10, v
konaí zast. : Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o. so sídlom Bratislava ul. Kubániho 16 ,
o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi stranami sporu dňa 17.4.2014, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo XXXXXXXXXX uzatvorená
dňa 17.4.2014 medzi žalobcom - Ľ. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. S. Č.. XXXX a žalovaným - PROFI
CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, je n e p l a t n á .
Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Dňa 27.10.2015 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáha, aby súd určil, že dohoda o

zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo XXXXXXXXXX uzatvorená medzi sporovými stranami
dňa 17.4.2014 je neplatná. Vydania takéhoto rozsudku sa domáha na tom skutkovom základe, že
žalovaný predmetnú dohodu o zrážkach z jeho mzdy už predložil jeho zamestnávateľovi , ktorý zrážky
už aj t.č. vykonáva a tým dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do jeho majetkovej sféry a takto
žalovaný na jeho úkor sa môže prípadne obohatiť.

2/ Žalobca uviedol, že sa pridržiava sa tých skutočností, ktoré uviedol v žalobe. So žalovaným uzatvoril

5 alebo 6 zmlúv, na základe ktorých si od neho vyzdvihol asi 9.000,- Euro úver. Pri všetkých úverových
zmluvách veriteľ mu dal podpísať aj dohodu o zrážke zo mzdy. Všetky tieto dohody o zrážkach zo mzdy
mu boli predložené s rôznymi ďalšími listinami, ktoré si ani poriadne nemohol prečítať( lebo tá pani, u
ktorej vybavoval úver sa ponáhľala ) . O tom, že veriteľ mu dal podpísať aj dohodu o zrážkach zo mzdy
sa dozvedel až vtedy, keď jeho zamestnávateľ na základe žiadosti veriteľa začal vykonávať zrážky.

3/ Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, jeho právny zástupca žiadal žalobu zamietnuť v celom

rozsahu, pretože dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávka a ako taký
nemôže byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

4/Súdvykonaldokazovanieoboznámenímobsahu oznámenieveriteľazodňa17.4.2016zč.l.3,žiadosti
veriteľa doručenej zamestnávateľovi žalobcu dňa 3.11.2014 o vykonávaní zrážok zo mzdy z č.l. 4,
dohody o zrážkach zo mzdy XXXXXXXXXX zo dňa 17.4.2014 z č.l. 5 a na základe takto vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5/ Dňa 17.4.2014 sporové strany uzatvorili zmluvu č. XXXXXXXXXX o revolvingovom úvere. V ten istý
deň sporové strany uzatvorili aj dohodu o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) Dlžníka a to podľa §-u 551
OZ , s tým , že veriteľ ( žalovaný ) bude mať pohľadávku voči dlžníkovi , pretože na základe jeho žiadostimu poskytne revolvingový úver v sume 1500 Euro a na zabezpečenie tejto pohľadávky na základe
žiadosti veriteľa zamestnávateľ dlžníka bude vykonávať zrážky v sume 80,37 Euro až do tej doby, kým
veriteľ neoznámi zamestnávateľovi, že všetky jeho pohľadávky sú splatené. Túto dohodu o zrážkach zo

mzdy žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu dňa 3.11.2014.

6/ Podľa ust. §-u 551 ods.1-3 OZ

Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach

zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako
so mzdou.

7/ Podľa ust. §-u 37 ods. l OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

8/ Z citovaného ustanovenia §-u 551 ods. l OZ vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov má jednak zabezpečovaciu funkciu ale zároveň slúži aj k tomu, aby pohľadávka veriteľa bola
takými splátkami ( zrážkami ) uspokojená . Predpokladom platnej dohody o zrážkach zo mzdy je jej
písomná forma, uvedenie konkrétnej pohľadávky na zabezpečenie ktorej sa uzatvára a to , že nemôžu
byť zrážky dohodnuté väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Je pritom samozrejmé, že aj
táto dohoda musí spĺňať všetky požiadavky zákonom stanovené pre platný právny úkon. Právna úprava

kladie na platnosť právnych úkonov mnohé požiadavky a ich nesplnenie sankcionuje neplatnosťou
samotného právneho úkonu. Jedným zo zákonných ustanovení, ktoré je z hľadiska platnosti právneho
úkonu relevantné, je ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré pozitívne vymedzuje podmienky,
za ktorých sa právny úkon považuje za platný, a tým aj účinný, t. j. schopný vyvolať právne následky.
V tomto ustanovení zákon kladie osobitné požiadavky na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a

na jej prejav. Z tohto hľadiska musí byť právny úkon urobený predovšetkým slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne. Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený určitými
skutočnosťami, bez ktorých by k takému úkonu nedošlo. Slobodu vôle konajúceho vylučuje násilie (či už
vo forme fyzického alebo psychického donútenia), ktoré spočíva v takom nátlaku na vôľu konajúceho,
ktorý vylučuje, aby sa jeho vôľa akokoľvek uplatnila. Násilie pritom musí mať takú povahu a intenzitu,

aby sa uplatnenie vôle donucovaného vylúčilo a aby sa nahradila vôľou donucujúceho, pričom nezáleží,
či vychádza od druhého účastníka alebo od inej osoby. Rovnako tak náležitosťou právneho úkonu je i
vážnosť vôle, pričom právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho
úkonu. Vôľa nie je vážna, ak prejavujúci nechcel vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku
prejavu takej vôle nenastali. Ďalšou náležitosťou prejavu je jeho určitosť. Určitosť sa musí týkať určenia

účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka.
Prejav vôle je neurčitý, ak je neurčitý jeho obsah. Neurčitý prejav je teda zrozumiteľný, ale jeho obsah
nie je určitý .V prípade nedostatku týchto náležitostí právneho úkonu následky právneho úkonu pre jeho
absolútnu neplatnosť nenastanú. Na neplatnosť právneho úkonu súd musí vždy prihliadnuť, pretože
absolútna neplatnosť znamená, že vznik, zmena alebo zánik práv alebo povinností podľa absolútne

neplatného právneho úkonu vôbec nenastali; táto neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a
pôsobí od začiatku (ex tunc).

9/ Súd v prejednávanej veci dohodu o zrážkach zo mzdy skúmal z pohľadu, či táto dohoda má
všetky zákonné náležitosti platného právneho úkonu. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania

súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatná podľa §-
u 37 OZ a to jednak pre absenciu slobodnej a vážnej vôle žalobcu pri podpisovaní tejto dohody,
ale aj pre neurčitý rozsah pohľadávky , ktorá mala byť na základe tejto dohody vyrovnaná. Je
bezpochybné, že medzi sporovými stranami žiadne jednania ohľadne obsahu tejto dohody pred jej
podpisom neboli uskutočnené , zrejme bola vyplnená len žiadosť žalobcu o poskytnutie revolvingového

úveru a následne oznámenie veriteľa o poskytnutie úverového rámca. Súdu je zrejmé , že touto dohodou
veriteľ chcel zabezpečiť, aby jeho finančné prostriedky poskytnuté žalobcovi sa vrátili vrátane úrokov
a sankčných poplatkov a to bez možnosti uskutočnenia súdnej kontroly predmetnej zmluvy z pohľadu
ochrany spotrebiteľa a bez vykonateľného exekučného titulu. Tomu nasvedčuje aj tá skutočnosť , ževýška jednotlivých zrážok bola „dohodnutá“ v takej sume, ako boli určené splátky úveru . Samotnú
dohodu (ako vopred pripravenú formulárovú zmluvu ) predložil žalovaný žalobcovi , ktorý nemal žiadnu
možnosť ovplyvniť obsah tejto „ dohody “ , jej obsah s ním nikto neprejednal , nevysvetlil mu dôvod a

obsah dohody a bol fakticky k jej podpisu navedený a to tým, že podpísanie tejto dohody bola podmienka
poskytnutia žalobcom žiadaného úveru. Z obsahu tejto dohody totiž vyplýva, že veriteľ bude mať
pohľadávku voči dlžníkovi , z čoho vyplýva, že pohľadávka ešte nevznikla v čase podpísania dohody
a okrem toho ani jej výška nie je konkrétne uvedená . Treba opakovane zdôrazniť, že žalobca žiadnu
možnosť nemal ovplyvniť obsah tejto dohody , len sa mohol rozhodnúť či ju podpíše alebo nie. Súdu

je zrejmý ľstivý zámer žalobcu, aby nadobudol právny titul na vymoženie aj takých svojich nárokov,
ktoré vyplývajú z neprijateľnej zmluvnej podmienky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy a práve preto nie
je uvedená konkrétna výška pohľadávky ( do vyrovnania ktorej má zamestnávateľ zrážky vykonávať )
lebo sám veriteľ nevedel aké sankčné poplatky a úroky si bude voči žalobcovi uplatňovať . Nie menej
závažná je aj tá skutočnosť, že podľa tejto dohody zamestnávateľ zrážky mal vykonávať do tej doby,
kým veriteľ mu neoznámi, že všetky jeho pohľadávky sú zaplatené . Takéto ustanovenie dohody žalobca

slobodne a vážne so žalovaným iste nedojednal.

10/ Na základe všetkých týchto skutočností súd dospel k záveru, že sporná dohoda o zrážkach zo
mzdy je absolútne neplatná podľa §-u 37 OZ , preto žalobe vyhovel . Naliehavý právny záujem žalobcu
na takomto určení je úplne jasný, pretože bez tohto určenia zamestnávateľ žalobcu by bol povinný

zrážky vykonávať do tej doby, kým žalovaný by zamestnávateľovi neoznámil zaplatenie všetkých jeho
pohľadávok.

11/ O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 255 ods.1 CSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6 PSČ 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).