Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/139/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217206456
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1217206456.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. vo veci starostlivosti

o maloletú: A. Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, Bratislava, zastúpenú kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky:
P.. B. P.. A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, Bratislava a otca: G.. C. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. XX, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Zahoráková & Partners, s.r.o., so sídlom
Krasovského 13, Bratislava, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej A. Q. L., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 4 000
Sk/132,70 € na sumu 450,- € mesačne počnúc dňom 22.03.2017, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy

k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Zročné výživné za obdobie od 22.03.2017 do 28.02.2018 v sume 3 154,66 € je otec povinný zaplatiť
k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

III.TýmtosamenírozsudokOkresnéhosúduBratislavaV,Č..O..XXCrozX/XX-XX,zodňa XX.XX.XXXX
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, Č..O.. XCo XXX/XX-XX, zo dňa XX.XX.XXXX v

časti o výške výživného.

IV. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Navrhovateľka sa domáhala návrhom podaným na tunajší súd dňa 22.03.2017 zvýšenia výživného k
maloletej A. Q. zo sumy 132,77 € na sumu 800,- € mesačne od
2

27P/139/2017

01.08.2016, vždy do 15. dňa bežného mesiaca k rukám matky. Návrh dôvodila tým, že rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V, č. k. XXCroz X/XX-XX, zo dňa XX.XX.XXXX bola maloletá na čas po
rozvode zverená do výchovy matky. Otec bol povinný prispievať na výživu maloletej sumou 3500,- Sk
vždy do 15. dňa bežného mesiaca k rukám matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2003
a v časti vyživovacej povinnosti dňa 31.03.2004. Maloletá má 15 rokov, jej otec sa o ňu nezaujíma,

nijakým spôsobom neparticipuje na jej výchove a okrem bežného výživného sa žiadnym spôsobom
nepodieľa na úhrade akýchkoľvek potrieb maloletej. Otec maloletej nikdy nekúpil žiadne darčeky na
Vianoce ani na narodeniny, správal sa tak, akoby dcéru nemal. K maloletej A. Q. uviedla, že je žiačkouosemročného gymnázia. V škole nemá žiadne problémy. Otec maloletej sa v súčasnosti na základe
mimosúdnej dohody podieľa na úhrade výživného sumou 170,- €.
Čo sa týka nákladov na maloletú, matka ich vyčíslila na 750,- € mesačne.

2/ Otec s návrhom matky v požadovanej sume nesúhlasil, vo svojom písomnom podaní uviedol, že
rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. XXCroz X/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Bratislava, č. k. XCo XXX/XX-XX, zo dňa XX.XX.XXXX mu bola uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletej sumu 4.000,- Sk mesačne, a to počnúc dňom 04.07.2003.

Otec však dobrovoľne prispieval na výživu maloletej sumou 170,- € mesačne. Dňa 12.09.2009 uzavrel
manželstvo s B. F., z ktorého sa im narodili dve deti, a to dcéra A. dňa XX.XX.XXXX a syn C. dňa
XX.XX.XXXX. Poukázal na príjmy jeho rodiny, ktoré predstavujú rodičovský príspevok manželky vo
výške 214,70 eur, prídavky na deti 47,04 eur a príjem z jeho pracovného pomeru vo výške 4.540,- €
brutto. Je vlastníkom trojizbového bytu v Bratislave. So svojom rodinou býva v W. v prenajatom dome
a mesačné náklady na bývanie predstavujú 433,- €.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, prednesom právneho zástupcu otca,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, a to najmä s rodným listom maloletej, rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V č. k. XXCroz X/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudkom Krajského súdu
Bratislava č. k. XCo XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a

zistil nasledovný skutkový stav:

4/ Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k.XXCroz X/XX-XX, zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. XCo XXX/XX-XX, zo dňa XX.XX.XXXX súd manželstvo
účastníkov rozviedol a maloletú A. Q. zveril do výchovy a opatery matky a otca zaviazal povinnosťou

prispievať na výživu maloletej A. Q. sumou 4 000,- Sk mesačne od 04.07.2003, vždy do 15. dňa bežného
mesiaca k rukám navrhovateľky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.03.2004.

5/Matka na pojednávaní súdu uviedla, že na podanom návrhu trvá. Výživné na maloletú bolo určené
v čase, keď bola maloletá bábätkom. V roku 2012 mimosúdne požiadala otca o zvýšenie výživného

na sumu 400 eur, s ktorou nesúhlasil, avšak od decembra 2012 posielal na dcéru 170 eur mesačne.
S dcérou sa otec nestretáva, v podstate ju ani nepozná. Matka má ukončené dve vysoké školy, a to
pedagogickú a právnickú fakultu. K svojej zárobkovej činnosti uviedla, že v minulosti bola po dlhší čas
práce neschopná. V súčasnosti si však hľadá prácu. Jedinú vyživovaciu povinnosť má voči maloletej A.,
bývajú v spoločnej domácnosti na P. J. v Bratislave. Byt má v podielovom spoluvlastníctve s matkou. Tiež

je vlastníčkou 3-izbového bytu na M. ulici v Bratislave, ktorý zdedila po otcovi a vlastníčkou osobného
motorového vozidla značky
3
27P/139/2017
Honda CRV. Maloletá je zdravé dieťa. Matka záverom uviedla, že nikdy nebola zapísaná do zoznamu

tlmočníkov a predkladateľov vedený Ministerstvom spravodlivosti SR i keď v minulosti pracovala na
prekladateľskom a tlmočníckom odbore P. E. X.. Čo sa týka tvrdení otca o jej predchádzajúcich
zamestnaniach matka uviedla, že išlo o krátkodobé zamestnania, ktoré boli ukončené.
6/ Otec maloletej súhlasil so zvýšením výživného, avšak nie v matkou navrhovanej výške, je ochotný
platiť výživné vo výške 280,- eur mesačne. Maloletú nepozná, nie je s ňou v žiadnom kontakte, v roku

2012 požiadal matku o styk s maloletou, avšak bezúspešne. K svojím príjmom uviedol, že je zamestnaný
v obchodnej spoločnosti W. F. X..H..E.., ako vedúci logistiky. V roku 2009 sa oženil, s manželkou B.,
z ktorou má dve deti, a to dcéru A., ktorá sa narodila dňa XX.XX.XXXX a X. C., ktorý sa narodil dňa
XX.XX.XXXX. A. navštevuje materskú školu, mesačný poplatok predstavuje 90,- €. So svojou rodinou
býva v W. v rodinnom dome, ktorý má v prenájme jeho zamestnávateľ s tým, že otec platí mesačný

poplatok vo výške 283,- €.
7/ Právny zástupca otca vo svojom prednese pred súdom uviedol, že výdavky otca predstavujú poplatky
za mesačné užívanie motorového vozidla, t. j. 90,- € a výdavky spojené s užívaním rodinného domu, t. j.
283,- € mesačne. Cez víkendy chodia s manželkou do Bratislavy a zdržiavajú sa v byte jeho matky, čím
mu vznikajú ďalšie mesačné výdavky na bývanie vo výške 150,- €. K výdavkom na maloletú A. uviedol,

že matka výdavky vyčíslila na sumu 750,- €, avšak žiadnym spôsobom nepreukázala ako na ich výšku
prispieva. Matka taktiež nepreukázala, že si aktívne hľadá zamestnanie a vzhľadom na jej vzdelanie má
za to, že je v jej schopnostiach a možnostiach zabezpečiť si vlastný zdroj príjmu.8/ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

4

27P/139/2017

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 232 ods. 3 a 4 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za

následok splatnosť celého plnenia.

9/ Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť
rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať
výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti

- deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp.
uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda
aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické
potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom
prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň,

ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne
stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

10/ Pri zvýšení výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletej, ale i z možností, schopností,
ako aj majetkových pomerov otca a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej

úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na
základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito
všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby
oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť
rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch

svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou
na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti
každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne
dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie,

zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča
ovplyvňujú aj objektívne okolnosti, akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
11/ Pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného súd po úplnom dokazovaní porovnával
okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa zmenili.12/ Vyživovacia povinnosť otca k maloletej A. bola naposledy upravená v roku 2004, a to rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V č. k. XXCroz X/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Bratislava č. k. XCo XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 4.000,- Sk. V tom čase

bola maloletá A. Q. bábätkom. Otec maloletej prispieval na výživu maloletej sumou 170,- € a to od
01.08.2016, teda v čase, keď mala maloletá 14 rokov veku. Matka podala návrh na zvýšenie výživného
na súd dňa 22.03.2017, čo je viac ako desať rokov od poslednej úpravy súdom. Je nepochybné, že
na strane
5

27P/139/2017
maloletej došlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov. Maloletá nastúpila do školy a jej
výdavkynastravu,hygienu,ošatenie,čicestovnéstúpli.Matkamaloletejniejevsúčasnostizamestnaná,
však aktívne si hľadá zamestnanie. S maloletou zdieľa spoločnú domácnosť na P. J. v Bratislave, ide
o byt, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve s matkou. Tiež je vlastníčkou 3-izbového bytu na M. J.
v Bratislave. Matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Otec maloletej je riadne zamestnaný, pričom

jeho mesačný príjem predstavuje sumu 4 540,- eur brutto. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A.
Q., má vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom A. Y. C., s ktorými žije spolu s manželkou
v spoločnej domácnosti - rodinnom dome. Na uvedenú nehnuteľnosť má mesačné výdavky 283,- eur.
Príjem manželky predstavuje rodičovský príspevok vo výške 214,70 eur. Otec maloletej je výlučným
vlastníkom 3-izbového bytu v Bratislave.

13/ Nakoľko sa obaja rodičia majú podieľať na výžive maloletého dieťa podľa svojich možností a
schopností (berúc v úvahu, ktorému rodičovi je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a akým spôsobom
sa povinný rodič podieľa na plnení výživného aj nad rámec), súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Od poslednej úpravy výživného uplynulo 15 rokov a pomery
sa na strane maloletej sa zmenili výrazným spôsobom. Tieto pomery sú podmienené najmä jej vekom,

nástupom do školy, potrebami, záujmami, či voľnočasovými aktivitami, ktorým by sa chcela venovať. Na
základe citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania súd návrhu matky na zvýšenie
výživného vyhovel len sčasti a vo zvyšnej ho zamietol majúc za to, že uvedené výživné odzrkadľuje
dôvodné potreby dieťaťa a predovšetkým možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca.
14/ Súd nevyhovel matke v plnom rozsahu poukazujúc na to, že nie je možné ponechať celú finančnú

stránku starostlivosti o dieťa na otcovi, napriek tomu, že otec s dcérou neudržiava absolútne žiadny
kontakt, ani len telefonicky. Matka vyčíslila náklady na maloletú sumou 750,- eur mesačne, pričom otca
žiadala zaviazať povinnosťou platiť výživné vo výške 800,- eur, teda sumou vyššou ako sú skutočné
náklady maloletej, čo v danom prípade nie je možné. Na druhej strane má dieťa právo podieľať sa
na životnej úrovni svojho rodičia. Z priložených dokladov mal súd za preukázané, že životná úroveň

otca je vyššia ako životná úroveň matky, okrem vysokého príjmu otcovi zamestnávateľ platí nájomné
za prenajatý rodinný dom a otec platí iba poplatky za spotrebované služby, zamestnávateľ mu dáva
k dispozícii motorové vozidlo, takže otec nemusel jednorázovo vynaložiť peniaze na kúpu vozidla, je
vlastníkom byt na X. J. v Bratislave, ktorý prenechal do užívania svojmu otcovi, pričom mohol mať z toho
bytu prospech vo forme nájmu (vyživovacia povinnosť voči dieťaťu predchádza vyživovaciu povinnosť

voči rodičom), platí mesačne 150 € za byt, ktorý užíva iba počas víkendov v Bratislave. Všetky tieto
okolnosti nasvedčujú konštatovaniu súdu, že životná úroveň otca je vysoká a jeho dcéra má právo sa
na nej podieľať.
15/ Matka navrhovala zvýšiť vyživovaciu povinnosť odo dňa 01.08.2016 avšak návrh na súd podala až
dňa 22.03.2017. Podľa § 77 Zákona o rodine možno výživné priznať spätne najdlhšie za dobu troch

rokov odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného
zreteľa od ktorého matka odvodzovala nárok na priznanie výživného spätne od 01.08.2016 videla v
tom, že práve v auguste 2016 zostala bez práce, bola PN preto nemyslela na to, aby podala návrh skôr.
Tak ako matka na pojednávaní uviedla, bola práceneschopná pre problémy s chrbticou, hospitalizovaná
nebola,

6
27P/139/2017
nebola jej naordinovaná ani infúzna liečba, užívala bežné lieky proti bolesti ako sú Novalgin a Flector.
Súd sa preto nestotožnil s tvrdením matky, že jej zdravotný stav bol tak vážny, že jej bránil podať
návrh na zvýšenie výživného skôr. Ňou uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré jej súd

mal priznať výživné spätne od podania návrhu súd neakceptoval a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca
na maloletú počnúc dňom podania návrhu, čím mu vzniklo zročné výživné celkovo vo výške 3.154,66
€, ku ktorému dospel tak, že od novourčeného výživného za obdobie od 22.03.2017 do 28.02.2018,(11 mesiacov x 450,- € + alikvótna čiastka) odrátal výživné, ktoré za uvedené obdobie otec platil (11
mesiacov x 170,- € + alikvótna čiastka).
16/ Súd styk otca s maloletou neupravil. Túto otázku ponechal na dohode rodičov, respektíve vôli

maloletej, ktorá je vo veku, ktorý jej umožňuje samej posúdiť či má záujem o stretávanie s otcom.
17/ O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, na Okresnom
súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

7

27P/139/2017
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).