Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/418/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113203245
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6113203245.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov

JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu CASH COLLECTORS SK, s.r.o.,
IČO: 44 703 015, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., IČO:
36 856 584, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti žalovaným: 1/ D.. L. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XX, B. B., 2/ F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zast. Lion Law Partners s.r.o., IČO 36 862
461, do 30.06.2016 na strane žalovaného 1/ za účasti vedľajšieho účastníka VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO 42 362 962, zast. JUDr. Bohdan
Jakubis, advokát, Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 4 570,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie

žalobcu .proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/61/2013 - 315 zo dňa 28.06.2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Zamietnutie žaloby súd odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore.

3. Súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalobcom uplatnený nárok vyplýva zo zmluvy
o úvere uzatvorenej dňa 01.02.2008 medzi Istrobanka a.s., ktorá zanikla zlúčením s ČSOB a.s.
(právny predchodca žalobcu) a žalovaným 1/ ako priamym dlžníkom, žalovaný 2/ zmluvu podpísal
ako ručiteľ. Úver bol poskytnutý vo výške 6 638, 83 eur, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na
15.01.2018. Žalobca pohľadávku nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.06.2012. Ešte

pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu ČSOB a.s. (banka) v zmysle čl. V. zmluvy
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 15.04.2010 a následne realizoval uspokojenie svojej pohľadávky
z úveru dobrovoľnou dražbou. Dlžná istina úveru po odpočítaní výťažku z dražby bola 20 599,46 eur.
Žalobca v konaní uplatnil sumu 5.000,- eur s príslušenstvom.

4. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, aký
je definovaný v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný 1/ nevystupoval v tomto vzťahu

ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Účel,
na ktorý si žalovaný 1/ úver zobral, bolo získanie peňažných prostriedkov na jeho podnikanie, hoci v
zmluve o úvere je vyznačené refinancovanie výstavby bytu. Na zmluvu o úvere zo dňa 01.02.2008sa vzťahujú ust. § 497 a § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, právny vzťah sa spravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka.

5. V ďalšom sa súd zaoberal spornou otázkou, či došlo k predčasnej splatnosti pohľadávky k 15.04.2010,
ktorej vyriešenie považoval súd za otázku zásadného významu z hľadiska platnosti postúpenia
pohľadávky banky na žalobcu, ktorý nemá štatút banky, a aktívnej legitimácie žalobcu v spore.
Ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka, na ktoré odkazoval žalobca vo vyjadrení zo dňa 17.12.2013,
upravuje zákonnú povinnosť odstúpiť od zmluvy v prípade omeškania dlžníka so zaplatením splátok.

Zo žaloby, z preložených výziev, aj z čl. XII. ods. 4 písm. b) obchodných podmienok veriteľa však
podľa názoru súdu vyplýva, že k predčasnej splatnosti úveru malo dôjsť podľa ust. § 565 Občianskeho
zákonníka, ktoré ustanovenie je v súvislosti s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použiteľné aj pre
obchodnoprávne vzťahy. Preto otázku, či došlo platne k predčasnej splatnosti úveru, súd posúdil podľa
ust. § 565 Občianskeho zákonníka, a to s výsledkom, že v konaní nebolo preukázané, že so strany
jeho právneho predchodcu došlo k predčasnému zosplatneniu dlhu žalovaného 1/ k 15.04.2010, ani k

neskoršiemu dátumu až do uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok. Zákonné podmienky ust. § 565
splnené neboli, nakoľko účinok doručenia výzvy na predčasné splatenie žalovanému bolo preukázané
iba u podania zo dňa 18.10.2010 nazvaného „začatie výkonu záložného práva - oznámenie“, v ktorom
okrem iného bolo síce uvedené aj to, že „k zosplatneniu úveru došlo k 15.04.2010“ (t.j. spätne 6
mesiacov) ale súd mal zároveň preukázané, že po 15.04.2010 uhradil žalovaný 1/ viac než jednu splátku

v máji 2010. Teda nebolo preukázané, že veriteľ (banka) po ďalšom porušení povinnosti dlžníkom využil
svoje právo - že právne relevantným spôsobom oznámil žalovanému predčasné zosplatnenie úveru (že
by došlo k odoslaniu a prevzatiu oznámenia o predčasnej splatnosti žalovanému 1/).

6. Podľa názoru súdu spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle zákonného ustanovenia § 92 ods.

8 zákona č. 481/2001 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení, t.j. k 11.06.2008, môže
byť iba pohľadávka, ktorá je už splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom,
čo napriek výzve bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Podanie
zo dňa 18.10.2010 obsahuje výzvu na plnenie a od jeho doručenia k uzatvoreniu zmluvy o postúpení
pohľadávok uplynulo viac než jeden rok, ale pretože ku dňu postúpenia pohľadávky nedošlo platne k

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ČSOB, a.s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z
úveru vrátane úrokov z úveru v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení je neplatný právny úkon (§
39 OZ). Žalobca nepreukázal vecnú aktívnu legitimáciu v spore, z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.

5. Rozhodovanie o trovách konania si súd vymenil podľa § 151 ods. 3 O. s. p. po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zmenil tak, že žalobnému návrhu vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi náhradu
trov konania, alebo aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V prípade nevyhovenia žalobe žiada, aby odvolací súd pripustil proti takémuto rozhodnutiu dovolanie,
ide o riešenie otázky zásadného právneho významu.

7. Namietal, že súd náležite nezohľadnil výsledky vykonaného dokazovania, ktoré sú zaznamenané aj
v zápisniciach o pojednávaní zo dňa 31.01.2014 a 18.02.2015, týkajúce sa preukázania doručovania

vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný 1/ sa vyjadril, že mu vyhlásenie o mimoriadnej
splatnosti, ktoré mu sudkyňa predložila na nahliadnutie bolo doručené (že „takúto výzvu určite dostal“)
a že mu pre jeho časté omeškania s platením pravidelne chodili upomienky a listy z banky, čo potvrdil
aj právny zástupca žalovaného 2/. Súd rozhodol v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním (§ 365
ods. 1 písm. f) CSP), neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli súdu preukázané.

8. Súd v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na čl. XII. ods. 4 písm. b) obchodných podmienok
banky, avšak úplne opomína dispozitívnosť úpravy § 506 Obchodného zákonníka a režim vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru podriaďuje pod ust. § 565 Občianskeho zákonníka, že s poukazom na
ust. § 1 a 2 Obchodného zákonníka je toto ustanovenie použiteľné aj na obchodnoprávne vzťahy,

keďže Obchodný zákonník predčasnú splatnosť neupravuje, s čím žalobca nesúhlasí, nakoľko v
Obchodnom zákonníku existuje ust. § 506, ktoré upravuje identickú otázku - možnosť veriteľa domáhať
sa celého plnenia v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátok a to explicitne pri úverových zmluvách
nespotrebiteľského charakteru. Naviac ani v žalobe, ani v žiadnej inej z predložených výziev právnehopredchodcu žalobcu a ani z čl. XII ods. 4 písm. b) Obchodných podmienok nevyplýva, že došlo k
predčasnej splatnosti úveru v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ako uvádza súd v rozhodnutí.
Súd rozhodnutie založil na nesprávnom právnom predpise, čo je odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.

1 psím. h) CSP.

9. Okrem skutočnosti, že podmienky § 565 Občianskeho zákonníka nemali byť vôbec aplikované,
žalobca považuje právne posúdenie účinkov listu zo dňa 18.10.2010 súdom za nesprávne. Podľa
názoru súdu vadou tohto podania bolo označenie termínu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti spätne k

15.04.2010, žalobca sa však domnieva, že súd (ak by sa nepreukázalo skoršie doručenie vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru) mal nanajvýš určiť, že splatnosť nenastala spätne k 15.04.2010, ale až
doručením listu žalovanému 1/, avšak nemohol dôjsť k záveru, že splatnosť úveru pre túto “vadu“
podania nenastala vôbec. Žalobca zotrváva na názore, že ak by súd nemal za preukázané doručenie
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti už listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 18.04.2010, bez
všetkých pochybností žalovaným 1/ a 2/ doručil list zo dňa 18.10.2010, ktoré oznámenie spĺňa

podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (doručenie bolo preukázané doručenkami zo dňa
21.10.2010 a 2.11.2010), úver sa najneskôr vtedy stal splatný. Súd nesprávne tento právny úkon posúdil
ako neplatný, neúčinný, čo je v rozpore s právnymi nálezmi Ústavného súdu SR napr. sp. zn. I. ÚS
640/2014, sp. zn. I ÚS 242/2007, aj NS ČR sp.zn. 30 Cdo 2373/2012.

10. Žalovaní boli od splatnosti splátky za 15.december 2008 v sústavnom omeškaní. Napriek ich
čiastočným úhradám sa od decembra 2008 nikdy nedostali sa splácaním úveru do stavu, že by aspoň
nejaká časť úveru nebola v omeškaní. Príkladom uvádza výšku nedoplatkov a ich zloženie. Aj keď
žalovaní skutočne v máji 2010 uhradili viac než jednu splátku, ale táto platba bola v celosti započítaná
na už splatné časti dlhu a stále boli v omeškaní so sumou prevyšujúcou splátku. Pritom bola táto

suma zaplatená až po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. K postúpeniu pohľadávky došlo až dňa
14.06.2012. Podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách boli splnené, dlžník bol v omeškaní zákonom
predpokladanú dobu a veriteľ mal právo postúpiť svoju pohľadávku na nebankový subjekt. Podľa zákona
možno postúpiť celú pohľadávku teda nielen jej splatnú časť, ale aj ešte nesplatnú časť. Súd nezákonne
rozhodol, že žalobca v konaní nie je aktívne legitimovaný.

11. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok potvrdiť, z vecne správnych dôvodov.
Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Žalovaný 1/
na pojednávaní dňa 31.01.2014 uviedol iba to, že sa po 04.05.2010 dozvedel o tom, že malo dôjsť k
predčasnej splatnosti úveru, pričom neuviedol, kedy a akým spôsobom mal túto informáciu získať, najmä

nijakým spôsobom nepotvrdil, že mu bolo doručené oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 18.04.2010.
Táto skutočnosť nevyplýva ani z vyjadrení žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 18.02.2015, kde sa
vyjadril iba k doručeniu výzvy zo dňa 09.02.2010. Nakoľko vypracovanie výzvy časovo predchádzalo
predčasnému zosplatneniu úveru, táto listina nijakým spôsobom nepreukazuje, či bolo žalovanému 1/
predčasné zosplatnenie úveru riadne oznámené. Súd postupoval v súlade s ust. § 132 O. s. p. resp. §

191 CSP, keď prihliadol na všetky vykonané dôkazy a dospel k správnemu skutkovému záveru, že zo
žiadneho dôkazu t.j. ani z výsluchu strán nevyplýva, že si žalobca riadne uplatnil právo na predčasné
zaplatenie celej pohľadávky. Argumentácia žalobcu v tejto časti je účelová, extenzívne sa pokúša
interpretovať vyjadrenia žalovaného 1/.

12. Žalobca vo svojom odvolaní nesprávne stotožňuje inštitút odstúpenia od zmluvy podľa § 506
Obchodného zákonníka s možnosťou žiadať predčasnú splatnosť úveru podľa § 565 Občianskeho
zákonníka.

13. Žalovaný 2/ nespochybňuje oprávnenie žalobcu vyhlásiť úver za splatný aj spätne, avšak v takomto

prípade mal žalobca povinnosť bezodkladne túto skutočnosť oznámiť žalovanému 1/ a v písomnom
oznámení bol povinný uviesť aj dátum, kedy sa stal úver splatný a bolo zároveň nevyhnutné, aby takéto
právo uplatnil najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (§ 565 Občianskeho zákonníka).
Žalobca nepreukázal, že by vyhlásenie mimoriadnej splatnosti oznámil žalovanému 1/ do splatnosti
najbližšej splátky, t.j. do 15.05.2010, naviac dňa 04.05.2010 došlo zo strany žalovaného 1/ k úhrade

sumy prevyšujúcej viac než jednu mesačnú splátku, na čo poukázal aj okresný súd. V tejto súvislosti
je irelevantné, aká bola v danom čase výška dlhu žalovaného 1/, rozhodujúca je skutočnosť, či žalobca
uplatnil svoje právo pred úhradou ďalšej splátky zo strany žalovaného 1/, k tomu nedošlo.14. Okresný súd poukázal výlučne na skutočnosť, že podanie zo dňa 18.10.2010, ak by
ho aj súd posudzoval podľa obsahu ako uplatnenie práva v zmysle § 565 Občianskeho
zákonníka, opäť odkazovalo vo vzťahu k predčasnej splatnosti na termín 15.04.2010, a

keďže dňa 04.05.2010 došlo zo strany žalovaného 1/ k úhrade sumy, prevyšujúcej viac než
jednu mesačnú splátku, pričom nebolo preukázané, že by došlo k odoslaniu a prevzatiu
oznámenia o predčasnej splatnosti žalovanému 1/ pred týmto dátumom právnym predchodcom
žalobcu ,
mohol si právny predchodca žalobcu po neuhradení ďalšej splátky uplatniť účinne opätovne toto právo.

Súd správne konštatoval, že zo žiadnej dokumentácie predloženej žalobcom nevyplýva, že by právny
predchodca žalobcu „odstúpil“ od zmluvy o úvere, naopak, jeho prejav vôle bol výslovne formulovaný
„ako vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru“.

15. Žalovaný 2/ zastáva názor, že jedným zo zákonných predpokladov pre postúpenie pohľadávky v
zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách je, že pohľadávka alebo jej časť sú splatnými - teda v zmysle tohto

ustanovenia sa upravuje možnosť banky použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej
nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Nakoľko ku dňu postúpenia pohľadávky nebol
splatný celý úver (nedošlo platne k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), ČSOB, a.s., nebola
oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho inému subjektu, ako správne
uviedol okresný súd. Priamym dôsledkom nesplnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách

je následne neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj nepreukázanie
aktívnej legitimácie žalobcu v spore.

16. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

17. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

18. Konanie vo veci začalo dňa 08.02.2013, rozhodnutie vo veci bolo súdom prvej inštancie vydané dňa

28.06.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov. Odvolanie žalobcu bolo podané pošte na prepravu dňa 18.07.2016 (súdu bolo doručené
19.07.2016). Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1

CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Je nepochybné, medzi účastníkmi nesporné a z vykonaného dokazovania to vyplynulo, že suma,

ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je nárokom z Úverovej zmluvy č. 88145-536120/4900
uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu ako bankou a žalovaným 1/ ako dlžníkom (priamy
dlžník) dňa 01.02.2008, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, ktorý sa žalovaný zaviazal
splatiť za v zmluve dohodnutých podmienok. Žalobca svoj nárok v konaní a svoju aktívnu legitimáciu
odvodzuje od Zmluvy o postúpení portfólia pohľadávok uzatvorenej medzi ním ako postupníkom a

ČSOB, a.s., ako postupcom (bankou) dňa 11.06.2012, ktorou boli na žalobcu ako postupníka postúpené
pohľadávky, vrátane ich príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov s pohľadávkami spojenými
ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok. Podľa čl. V. bod 8, táto zmluva nadobudla platnosť
dňom jej podpísania zmluvnými stranami a účinnosť dňom úplného zaplatenia Odplaty podľa článku II
bod. 1.. Zmluva mala nadobudnúť účinnosť dňa 14.06.2012.

21. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2012 adresovaným žalovanému 1/ a žalovanému
2/ banka ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky vykazovanej bankou voči nim zo zmluvy o
úvereč.88145-536120/4900zodňa01.02.2008nažalobcuakopostupníkasúčinnosťouod14.06.2012.Oznámenie bolo žalovaným doručené prostredníctvom pošty doporučenou zásielkou. Žalobca v žalobe
uvádza, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.06.2012, pohľadávka voči žalovaným
prešla s účinnosťou od 15.06.2012 na žalobcu. Vzhľadom na uvedené nezrovnalosti je potom pochybné

postúpenie pohľadávky, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky.

22. V zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je úver splatný v splátkach (daný
prípad), banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo písomnou zmluvou postúpiť postupníkovi
(inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou) aj bez súhlasu klienta celú, teda aj nesplatenú časť

pohľadávky z úveru (pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému záväzku klienta) za podmienky, že : a)
klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splátku istiny úveru (dohodnuté čiastkové plnenie) a/alebo
úrokov alebo ich časť(časť peňažného záväzku klienta), b) jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní, c) na zaplatenie omeškanej (!) časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva:, to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Uvedené ustanovenie nehovorí o tom, že by banka nemohla postúpiť pohľadávku na iný
subjekt (aj nebanku) z neukončeného úveru, uvedené ustanovenie to nevylučuje, vždy musí však ísť o
úver „nesplácaný“ a zároveň pri postúpení musia byť dodržané limity o ochrane bankového tajomstva

stanovené pre takýto prípad zákonom o bankách.

23. Súdu nebol predložený osobitný súhlas žalovaného (dlžníka - klienta) s postúpením pohľadávky
banky vykazovanej voči nemu na tretiu osobu (iný subjekt). Preto pre platné postúpenie pohľadávky
musia byť splnené zákonné podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.

24. Z obsahu súdneho spisu, aj z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu je zrejmé, že žalovaný
uhradil právnemu predchodcovi žalobcu (banke) na vyrovnanie splatných záväzkov zo zmluvy o úvere
naposledy dňa 04.05.2010 sumu 3.210,- eur. Odvtedy právnemu predchodcovi žalobcu neuhradil
žiadnu mesačnú splátku (dohodnutá splátka bola 759,9 eur mesačne), a to ani čiastočne. Následne

banka na základe jej oznámenia dlžníkovi zo dňa 18.10.2010 pristúpila k realizácii záložného práva
zabezpečujúceho predmetný peňažný záväzok v októbri 2010 formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností
(protokol o rozdelení výťažku dražby zo dňa 29.09.2011 vypracovaný Profesionálna dražobná
spoločnosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave).

25. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho
a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci.
Povinnosťou záložného veriteľa je o zamýšľanom predaji záložcu vopred informovať. Predpokladom
realizácie záložného práva, predaja zálohu zabezpečujúceho splácanie úveru, nemusí byť v každom
prípade vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru. Aj v danom prípade sa veriteľ (právny

predchodca žalobcu) a dlžník (žalovaný 1/) v zmluve o úvere v čl. V bod 4. písm. d) dohodli, že ak
by si veriteľ v dôsledku nedostatku peňažných prostriedkov na zúčtovacom účte nemohol inkasovať
splátku úveru v deň splatnosti, veriteľ má právo uplatniť právo vyplývajúce zo zabezpečenia úveru,
vzťahujúce sa v plnom rozsahu i na zostatky vykazované na účtoch s predčísliami 84646,87601 a 79118
(z čl. III bod 3 zmluvy o úvere vyplýva, že ide o účet nesplatených splátok istiny, účet nesplatených

splátok úrokov a účet neuhradených poplatkov). Realizáciou záložného práva nemusí dôjsť ani k zániku
celej pohľadávky. Zjavne tak tomu bolo aj v danom prípade, kedy žalobca v žalobe uvádza, že výťažok
z dražby bol po odpočítaní nákladov dražby zaúčtovaný na čiastočnú úhradu úveru. Táto čiastočná
úhrada bola započítaná prednostne na istinu, istina po odpočítaní výťažku z dražby ku dňu postúpenia
pohľadávky bola 20.599,46 eur (ktoré splátky ostali nesplatené, neuvádza).

26. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle zákonného ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je, že
pohľadávka alebo jej časť sú splatnými - teda v zmysle tohto ustanovenia sa upravuje možnosť banky
použiť inštitút postúpenia za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po tom čo bol klient banky
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonnými predpokladmi

pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia.

27. Okresný súd neuznal „za platné“ vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom
žalobcu, ku ktorému malo dôjsť k 15.04.2010 na základe listu zo dňa 18.04.2010, jeho doručeniežalovaným súd nemal preukázané. Skutkové a právne závery okresného súdu uvedené v odôvodnení
rozsudku týkajúce sa právnej relevantnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru s výsledkom, že
nedošlo platne k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti, sú správne. Námietka žalobcu, že súd

nesprávne posúdil účinky listu zo dňa 18.10.2010 a trval na tom, že „súd (ak by sa nepreukázalo skoršie
doručenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru) mal nanajvýš určiť, že splatnosť nenastala spätne
k 15.04.2010, ale až doručením listu žalovanému 1/, avšak nemohol dôjsť k záveru, že splatnosť úveru
pre túto vadu podania nenastala vôbec“, je nedôvodná. Podanie právneho predchodcu žalobcu „začatie
výkonu záložného práva - oznámenie“ zo dňa 18.10.2010, ak by ho aj súd posudzoval podľa obsahu

ako uplatnenie práva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, jednoznačne odkazovalo vo vzťahu k
predčasnej splatnosti úveru na deň 15.04.2010, po ktorom dátume, ako je už vyššie uvedené, dňa
04.05.2010 došlo zo strany žalovaného 1/ k úhrade sumy, prevyšujúcej viac než jednu mesačnú splátku.
Podľa záverov súdu mimoriadna splatnosť k 15.04.2010 nenastala, je nedôvodné a irelevantné tvrdenie
žalobcu, že suma zaplatená dňa 04.05.2010 bola žalovaným zaplatená až po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti. Následne svoje právo podľa § 565 Obchodného zákonníka právny predchodca žalobcu

(veriteľ) nevyužil. A stotožňovať deň vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru s nekonkrétnym dátumom
splatnosti, iba s neurčitým dňom „doručenia oznámenia zo dňa 18.10.2010“ ako navrhuje žalobca, (kedy
nie je vopred isté, v ktorý deň takéto oznámenie bude a či vôbec bude určenému adresátovi doručené)
nezodpovedá všeobecnej zákonnej požiadavke „určitosti“ právneho úkonu - konkrétne v tomto prípade
určitosti právneho úkonu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pritom z hľadiska jeho právnych

následkov ide bezpochyby o právny úkon vysokej dôležitosti.

28. Okresný súd nespochybnil platnosť a účinnosť podania zo dňa 18.10.2010 ako právneho úkonu,
teda nepostupoval v rozpore s právnymi nálezmi Ústavného súdu SR, či CR, ako namietal žalobca,
posúdil, že toto podanie malo resp. má účinky oznámenia o začatí výkonu záložného práva, ako aj bolo

toto podanie označené a podanie obsahuje výzvu na plnenie.

29. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalobcu uvedená pod bodom 11. tohto rozhodnutia. Treba
súhlasiť s názorom žalovaného 2/ vyslovenom v jeho vyjadrení k odvolaniu žalobcu, že žalobca
nerozlišuje medzi inštitútom odstúpenia od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka a

možnosťou žiadať predčasnú splatnosť úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Zároveň zastáva
odvolací súd rovnaký názor ako okresný súd, že z písomností doložených v súdnom spise (zo žaloby,
z výziev, aj obchodných podmienok veriteľa) je zrejmý a jednoznačný prejav vôle právneho predchodcu
žalobcu pri uplatňovaní jeho práva na splatenie celého úveru. Tento prejav vôle je formulovaný „ako
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru“ a nie ako „odstúpenie od zmluvy o úvere“. Potom je správny

postup okresného súdu, keď súd pri posudzovaní otázky, či došlo platne k predčasnej splatnosti úveru
k 15.04.2010, aplikoval ust. § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Súd v tomto správne právne vec posúdil.

30. Niet pochýb o tom, že v danom prípade konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 15.01.2018.

V zmysle záverov súdu (okresného aj odvolacieho) ku dňu postúpenia pohľadávky nedošlo platne k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a to ani k 15.04.2010, ani k neskoršiemu dátumu až do
uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok. V danom prípade preukázane postúpenie medzi bankou
a iným subjektom bolo založené na vyhlásení predčasnej splatnosti celého úveru (splatnosti celého
peňažného záväzku), ktoré však súd posúdil ako neplatné. Preto záver okresného súdu, že ČSOB a.s.

nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu je
správny. Potom je správny aj záver súdu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. (A ani inak,
zákonný predpoklad z hľadiska ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky t.j.
preukázanie zaslania písomnej výzvy banky žalovaným 1/ a 2/, pričom napriek tejto písomnej výzve boli
klienti (žalovaní) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní čo len časti svojho peňažného

záväzku, teda preukázanie, že pohľadávka v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle
cit. ustanovenia, nebol naplnený.)

31. Žalobca vo svojom odvolaní, aj žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli v záhlaví
„osobitný subjekt - VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV“. Odvolací súd k tomu uvádza. V

právnejúpraveCSPúčinnejod01.07.20216ust.§81anasl.bolinštitútvedľajšiehoúčastníkanahradený
komplexnouúpravouintervenientaakonovéhoprávnehoinštitútu.Intervenientjeosoba,ktorámáprávny
záujem na výsledku konania. Odstránila sa úprava, keď vedľajším účastníkom mohla byť právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Tá má v súčasnosti,za splnenia zákonných podmienok, postavenie osoby zúčastnenej na konaní s osobitnými procesnými
právami (§ 95 CSP). V danej veci na strane žalovaného 1/ vystupujúci vedľajší účastník občianske
združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava,

IČO 42 362 962, zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Dobrovičova 13, Bratislava, ktorý do konania
zahlásil svoj vstup dňa 23.09.2014, dňa 10.06.2016 okresnému súdu výslovne oznámil, že z konania
vystupuje (inak, keďže nepodal návrh na pribratie do konania podľa § 95 CSP, by jeho účasť v konaní
zanikla k 30.06.2016).

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní 1/ a 2/, preto im odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (100 %), pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).