Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by Gizela Pavelová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117216221
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117216221.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého Š. H.,

D.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
na návrh matky D.U. U., D.. XX.X.XXXX, N. G., V. Č.. XX, za účasti otca Š. H., D.. XX.X.XXXX, N. O. F..
Č.. XX, N., P. H., v konaní o udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd d á v a súhlas matke maloletého dieťaťa D. U., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., V. Č..XX na
podaniežiadostipríslušnémumatričnémuúradunazmenupriezviskamaloletéhoŠ.H.,D..XX.XX.XXXX
z priezviska otca maloletého H. na priezvisko U..

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Matka maloletého dňa 12.6.2017 podala návrh na zmenu priezviska maloletého syna Š. z priezviska
H. na priezvisko U.. Požiadala súd o udelenia súhlasu na zmenu priezviska namiesto otca dieťaťa. Vo
svojom návrhu uviedla, že s otcom maloletého neboli manželia. Žili v partnerskom zväzku v spoločnej
domácnosti do mája 2011. Po rozchode sa z obavy o svoje a synovo zdravie od otca odsťahovala ku
svojim rodičom do G.. Maloletý jej bol zverený do osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu
Košice I č. 21P 260/2011-98. Matku súd ustanovil za jeho majetkovú opatrovníčku. Zo strany otca určil
pre dieťa výživné vo výške 80,- Eur mesačne od 1.11.2012 do budúcnosti. Rozsudkom Okresného súdu

Košice I Č.. XX A. XX/XXXX- XX zo dňa 1.4.2015 bolo výživné pre maloletého zvýšené na sumu 160
Eur mesačne.

2) Matka v návrhu tvrdila, že od roku 2013 otec o maloletého neprejavuje žiaden záujem, nekontaktuje
ho a neprispieva ani na jeho výživu, dôkazom čoho je exekučné konanie vedené v neprospech otca ako
povinného, titulom právoplatného a vykonateľného rozsudku.

3) Keďže otec o dieťa nejaví žiaden záujem, ani maloletý nemá k otcovi vybudovaný žiaden citový vzťah.
Matka však vidí, že mu otec chýba. Otec počas toho, kým žil takmer rok v G., navštívil syna približne
štyrikrát a aj to len na podnet svojej družky, ktorá trvala na tom, že sa chce s maloletým zoznámiť. Za
celý čas mu priniesol len jeden darček a to pred prvým pojednávaním vo veci úpravy práv a povinností
k maloletému dieťaťu. Na Vianoce maloletý od otca žiaden darček nikdy nedostal a to ani od starých
rodičov zo strany otca. Dieťa si na svojho otca nespomína a nemá s ním žiadne zážitky. Ani starí rodičia z
otcovej strany neprejavili snahu sa s maloletým stretnúť a vôbec ho nekontaktujú. V čase, keď podávala

matka tento návrh uviedla, že dieťa pôjde v septembri 2017 do prvého ročníka základnej školy, že je
vo veku, kedy veľmi emočne vníma všetko okolo seba a zároveň si utvára aj prvé závery a formuluje
elementárne úsudky. Práve v tomto veku veľmi vníma rozdiely medzi ním a inými deťmi a uvedomuje si,
že otec ho nenavštevuje, nezavolá mu, nenosí mu darčeky a nebude pri ňom stáť ani prvý deň v jehoprvom školskom roku. Dieťa samo otca neponíma ako jednu z najbližších osôb a toho času sa naňho už
ani nepýta. Maloletý sám vyslovil prianie, aby sa volal tak, ako jeho matka. Matka považuje v súlade s
najlepšími záujmami dieťaťa, aby ich dieťa malo priezvisko zhodné so všetkými osobami žijúcimi s ním

v spoločnej domácnosti, to jest s ňou, ale aj starými rodičmi z jej strany.

4) Kolízny opatrovník prešetril pomery v rodine maloletého. Uviedol, že navštívili matku dňa 21.8.2017.
Matka uviedla, že svoj návrh podávala z dôvodu, že samotné dieťa si začalo uvedomovať rozdielnosť
mienaodmietalosavolaťináčakoona.Sotcommaloletýsynnemážiadenkontakt.Otcavidelnaposledy

v apríli alebo v marci roku 2014. Otec na výživu syna neprispieva a na výživu využila preto inštitút
náhradného výživného, ktoré sa jej vypláca vo výške 108,- EUR. S otcom dlhodobo nie je v žiadnom
kontakte. Je nezamestnaná a pracuje iba ako brigádnička. Mesačne zarobí okolo 70,- EUR. Aktívne si
hľadá zamestnanie. Dávky v hmotnej núdzi nemá a poberá iba prídavky na dieťa v sume 23,- EUR.
Bývajú v domácnosti starej matky, ktorej na bývanie a stravu prispieva podľa možnosti. Maloletý Š. je
od septembra 2017 žiakom prvého ročníka základnej školy na T. X. Č.. XX S. G.L.. Materskú školu

absolvoval na G. X. S. G.. Z nástupom do prvého ročníka mala matka zvýšené výdavky na dieťa zo
zakúpením školských pomôcok a potrieb, platby za pobyt v škole, stravu ako aj oblečenie. Maloletý
uviedol, že je pravdou, že sa chce volať ako jeho mamka, chce byť U.. Zvykol by si na to meno,
lebo niekedy chce, aby ho tak volali iní. Má veľmi rád mamku, ocka veľmi nepozná, nestretávajú sa a
nepamätá si ho.

5) Otec maloletého, trvale bytom N., O. F. XXX/XX sa na ich úrad nedostavil. Úrad zistil z pohovoru
s maloletým a s matkou, že otec o dieťa nejaví žiaden záujem. S maloletým sa vôbec nekontaktuje,
nestretávajú sa a neprispieva na jeho výživu. Maloletému zabezpečuje starostlivosť a všetky potreby
iba matka maloletého. Otec s matkou dlhodobo nemá žiaden kontakt. Matku nekontaktuje za účelom

zistenia zdravotného stavu školských výsledkov alebo záujmu maloletého syna. Samotné dieťa vyjadrilo
svoj postoj k zmene priezviska a chce mať priezvisko U.. Vzhľadom k uvedenému odporúčali zmenu
priezviska maloletého v zmysle návrhu matky so zohľadnením vôle maloletého dieťaťa.

6) Právna zástupkyňa matky uviedla, že sú presvedčené o tom, že v danom prípade sú splnené všetky

podmienky pre vyslovenie súhlasu na podanie žiadosti o zmene priezviska maloletého. Vykonaným
dokazovaním považujú za preukázané, že nie je v záujme maloletého, aby naďalej používal priezvisko
otca. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Č. Č.. XCZ XX/XXXX R.
XX.X.XXXX uverejnenej v Zbierke rozhodnutí a súdnych stanovísk č. F. XX/XXXX, ktoré ustálilo, že
nezáujem rodičov o svoje dieťa a neplnenie si jeho povinností je závažným dôvodom pre udelenie

súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Odlišným priezviskom ako má
matka maloletý trpí a preto nemožno v tomto prípade poskytovať väčšiu ochranu akejsi spolupatričnosti
dieťaťa k otcovi založenej na rovnakých priezviskách, pretože samotné priezvisko dieťaťa k otcovi ešte
nezakladá medzi nimi aj citový vzťah. Preto sa ani nemôže žiadne puto medzi nimi vybudovať, pokiaľ
otec dlhodobo o dieťa žiadny záujem neprejavuje. Zmena priezviska zároveň nebráni, ani žiadnym

spôsobom neobmedzuje otca v tom, aby si postupne, v prípade, že bude mať o dieťa skutočný záujem,
k nemu tento cit vybudoval. Dieťa je však toho času veľmi naviazané na matku, tak ako to vyplýva aj
z vyjadrenia kolíznej opatrovníčky zo dňa 14.9.2017. V tomto období dieťa nachádza vlastnú identitu a
preto je v jeho najlepšom záujme, aby priezvisko naznačovalo priamy vzťah s matkou, s ktorou vytvára
úzku rodinu. Navrhla preto, aby súd ich návrhu v celom rozsahu vyhovel.

7) Podľa §-u 6 ods. 1 a 7 Zákona č. 300/1993 Z.z. O zmene priezviska zmenu mena alebo zmenu
priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné
osobitného zreteľa.

8) Zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú je potrebné povolenie, sa v matrike vykoná na základe
predloženia právoplatného rozhodnutia o zmene mena alebo zmene priezviska.

9) Podľa ust. § 40 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo
priezvisku maloletého dieťaťa alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.

10) Meno a priezvisko fyzickej osoby sú dva základné osobnostné znaky. Slúžia na identifikáciu osoby
v rodine a v spoločnosti, sú preto chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných slobôd spolu s rodinným a súkromným životom. Toto právo patrí dieťaťu aj v zmysle článku
7 a článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná.

11) V rodinnom práve sa akceptuje zásada solidarity ako základný princíp fungovania rodinnoprávnych
vzťahov. Spoločné rodinné priezvisko do veľkej miery ovplyvňuje pocit jednoty v rodine a vyjadruje
spolupatričnosť jej členov navzájom.

12) V prípade, ak chce rodič zmeniť priezvisko maloletého dieťaťa, musí predložiť súhlas druhého rodiča

s takouto zmenou. Výnimočne môžu nastať prípady, kedy nesúhlas druhého rodiča nahradí súd v konaní
o vyslovenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého. Pokiaľ je dieťa schopné posúdiť následky zmeny
priezviska, je potrebné prihliadnuť na jeho názor.

13) Na základe vykonaného dokazovania a s prihliadnutím k uvedeným zákonným ustanoveniam súd
vyhovel návrhu matky a udelil jej súhlas na zmenu priezviska maloletého. Súd vychádzal zo základnej

úlohy, ktorú v konaní starostlivosti o maloletých má plniť, a to je chrániť záujem maloletého dieťaťa. Bolo
preukázané, že otec nemá záujem o maloletého, dlhodobo si riadne neplní vyživovaciu povinnosť. Súd
prihliadol na správu kolízneho opatrovníka, ktorý odporučil zmenu priezviska maloletého aj s ohľadom
na jeho prirodzený psychický vývoj. Maloletý sám tento svoj skutočný záujem potvrdil. Preto súd udelil
matke maloletého súhlas na zmenu priezviska dieťaťa, keďže sa preukázalo, že je to v jeho záujme.

14) Je potrebné však poukázať aj na to, že tým, že dôjde k zmene priezviska maloletého, nedochádza
k zániku rodičovských práv a povinností jeho otca. Tieto vznikli narodením syna a pokiaľ nebude ich
výkonu otec pozbavený, naďalej trvajú bez ohľadu na priezvisko dieťaťa. Zároveň tieto nestrácajú na
svojom obsahu ani rozsahu a preto otec ako plnohodnotný rodič je nositeľom všetkých práv a povinností,

a teda vyživovacej povinnosti a aj práva styku a kontaktu so synom.

15) O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v
troch písomných vyhotoveniach (§ 357 a § 362 ods. 1 Z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.