Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 26, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/171/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116216774
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116216774.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Q. R., nar. XX.X.XXXX, bytom

G. XXXX, právne zastúpenému Mgr. Michal Duraj, advokát so sídlom Sládkovičova 1700, Čadca, proti
žalovanému: V.. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, o zaplatenie pôžičky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.500 eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.500 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 10.000 eur od 4.10.2015 do 3.11.2015, úrok z omeškania ročne 5,05 % zo sumy 5.000 eur od
4.11.2015 do 19.8.2016, úrok z omeškania ročne 5 % zo sumy 3.500 eur od 20.8.2016 do zaplatenia,

a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 24.6.2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal vydania súdneho rozhodnutia,
ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu 5.000 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 10.000 eur od 4.10.2015 do 3.11.2015, úrok z omeškania ročne 5,05 % zo sumy 5.000 eur od
4.11.2015 do 19.8.2016, úrok z omeškania ročne 5 % zo sumy 3.500 eur od 20.8.2016 do zaplatenia a
zároveň zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2 tisíc eur a to titulom poskytnutej pôžičky.

2. Žalobu žalobca odôvodnil skutkovo tak, že na základe písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 2.10.2014
poskytol žalovanému pôžičku v sume 10.000 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku jednorazovo
do 3.10.2015. Napriek uzavretej zmluve o pôžičke žalovaný uhradil oneskorene dňa 3.11.2015 časť
predmetného dlhu vo výške 5.000 eur a zvyšok dlžnej sumy napriek splatnosti zostal neuhradený.
V zmysle uzavretej zmluvy vznikla žalovanému povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 20 % z
nezaplatenej sumy, t.j. 2.000 eur a zmluvný úrok z omeškania za každý deň omeškania vo výške 0,05

% (článok IV. Zmluvy).

3. V priebehu konania žalobca podaním zo dňa 26.8.2016 zobral v časti týkajúcej sa istiny vo výške
1.500 eur žalobu späť, nakoľko zo strany žalovaného došlo dňa 19.8.2016 k čiastočnej úhrade záväzku
zo zmluvy o pôžičke a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Úhrada sumy 1.500 eur dňa 19.8.2016
žalovaným vyplýva z predloženého výpisu žalobcom (čl. 17 spisu).

4. Súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu platobným rozkazom č.k. 17C 171/2016-20 zo dňa 26.9.2016.
Nakoľko sa vyššie uvedený platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk súd v
súlade s § 266 ods.1 a 3 CSP rozhodol o jeho zrušení v plnom rozsahu dňa 7.7.2017.5. Žalovaný sa k žalobe i napriek jej doručeniu do vlastných rúk dňa 27.10.2017 nevyjadril, na nariadený
termín pojednávania dňa 26.2.2018 sa neustanovil, v konaní zostal nečinný.

6. Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 26.2.2018 a vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi produkovanými žalobcom, ktorý sa na termín pojednávania neustanovil,
svoju neúčasť neospravedlnil a preto súd rozhodol v neprítomnosti strán sporu, pričom dospel k
nasledovným skutkovým zisteniam.
7. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 2.10.2014 (dôkaz produkovaný žalobcom čl. 3 spisu) vyplýva, že bola

uzavretá medzi stranami sporu a žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi pôžičku vo
výške 10.000 eur, a to pri podpise tejto zmluvy 7.620 eur na účet uvedený v zmluve a sumu 2.380 eur
v hotovosti. Dlžník svojím podpisom na tejto zmluve potvrdil prevzatie predmetnej pôžičky. Zároveň v
čl. III. citovanej zmluvy sa žalovaný ako dlžník zaviazal svoj dlh jednorazovo do 12 mesiacov v sume
10.000 eur vrátiť do 3.10.2015. V zmysle čl. IV. citovanej zmluvy sa strany dohodli, že v prípade, že
dlžník svoj peňažný dlh vo výške 10.000 eur nezaplatí, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania

za každý deň omeškania vo výške 0,05 % od dátumu splatnosti až do zaplatenia vrátane dňa úhrady a
zároveň, že v prípade, že dlžník svoj peňažný dlh vo výške 10.000 eur nezaplatí v stanovenom termíne
do 3.10.2015, má veriteľ právo požadovať zmluvnú pokutu vo výške 20 % z nezaplatenej sumy. Zmluva
je podpísaná oboma stranami tak veriteľom, ako aj dlžníkom.
8. Výzvou zo dňa 22.4.2016 a opakovane dňa 9.5.2016 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu

vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 5.000 eur spolu so zmluvnou pokutou na základe uzavretej
zmluvy o pôžičke, keďže napriek záväzným ustanoveniam zmluvy došlo zo strany dlžníka oneskorene
dňa 3.11.2015 len k čiastočnej úhrade predmetného dlhu vo výške 5.000 eur a zvyšok dlžnej sumy
napriek splatnosti do 3.10.2015 zostal neuhradený.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

10. V prejednávanej veci je možné bezpochybne konštatovať, že žalobca sa voči žalovanému domáhal

zaplatenia zostatku pôžičky v sume 3.500 eur, a to na tom skutkovom základe, že pôžičku v sume
10.000 eur poskytol žalovanému dňa 2.10. 2014 a to na základe písomne uzavretej zmluvy o pôžičke.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 3.500 eur, je možné
uzavrieť, že žalobca si ako veriteľ uplatňoval voči žalovanému ako dlžníkovi nárok na vrátenie zostatku
peňažnej sumy 3.500 eur poskytnutej žalovanému titulom medzi stranami sporu uzavretej zmluvy o

pôžičke. Základnou povinnosťou dlžníka bolo vrátiť poskytnutú pôžičku v termíne do 3.10.2015.

11. Pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité veci druhovo určené
k voľnému nakladaniu, príp. spotrebovaniu a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po určitej dobe veci
rovnakého druhu. Pri tejto zmluve tak musí ísť o prenechanie vecí, ktoré sú druhovo určené (pri peňažnej

pôžičke určitá peňažná suma), teda nie individuálne určenej veci. V ďalšom je pojmovým znakom tejto
zmluvyjejdočasnosť,avšaknevyhnutnounáležitosťouzmluvyniejestanoveniedobyvrátenia.Splatnosť
pôžička tak môže byť dohodnutá aj neskôr. Ak nie je dohodnutá vôbec, je dlžník povinný pôžičku vrátiť
na požiadanie veriteľa v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Pri zmluve o pôžičke ide o reálny
kontrakt, z čoho vyplýva, že k vzniku tohto záväzkovo-právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom je

potrebná nielen ich dohoda o podstatných náležitostiach zmluvy, ale i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky dlžníkovi (pri peňažnej pôžičke aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka).

12. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom) a vznik pôžičky predpokladá
nielen dohodu strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Aj pre zmluvu o pôžičke je

nevyhnutný konsenzus zmluvných strán a akonáhle je zmluva na základe návrhu a jeho prijatia
uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, ktorého obsahom sú práva a povinnosti, avšak
odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky.

13. Všetky skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, vyhodnotil súd vo vzájomných

súvislostiach a rozhodol tak, že je právne dôvodné priznať žalobcovi uplatnené peňažné plnenie titulom
vrátenia pôžičky vo výške 3.500 eur. Možno totiž konštatovať, že žalobca v konaní produkoval dôkazy,
ktoré boli spôsobilé bezpečne preukázať jeho skutkové tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke medzi
stranami sporu, nesporné poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 10.000 eur dňa 2.10.2014, ktoréprevzatie sumy žalovaný ako dlžník potvrdil svojim podpisom pri uzatváraní písomnej zmluvy, ako i
žalovaným realizované čiastočné úhrady (5.000 eur dňa 3.11.2015 a 1.500 eur dňa 19.8.2016) jeho
záväzku po lehote splatnosti pôžičky dňa 3.10.2015. Žalovaný nenamietal žiadnu takú okolnosť, ktorá

by spochybňovala pohľadávku žalobcu titulom uzavretej Zmluvy o pôžičky.
14. Treba zdôrazniť, že pri žalobe na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre
seba priaznivé právne dôsledky. Žalobca v konaní preukázal existenciu poskytnutej pôžičky, od
ktorej vyvodzoval uplatnený nárok a dôkazné bremeno ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktoré

majú za následok zánik dlhu, bolo na žalovanom ako dlžníkovi. Dôkaz o opaku (neexistencii dlhu)
podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení § 559 až 587 Občianskeho zákonníka zaťažovalo
žalovaného a nebolo preto povinnosťou súdu nahrádzať ju a vykonávať dokazovanie nad tento
zákonný rámec. Nepriaznivé procesné dôsledky, neúspech v spore stíhajú v sporovom konaní toho,
kto neuniesol dôkazné bremeno, neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho
tvrdenie dokázané. Keďže súd nemal v konaní preukázané, že by žalovaný zostatok pôžičky v žalovanej

sume 3.500 eur uhradil, preto súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny titulom pôžičky vo výške 3.500 eur.

15. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. s účinnosťou od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok vrátiť pôžičku v lehote splatnosti stanovenej v zmluve o
pôžičke do 3.10.2015 a ani na výzvy žalobcu o úhrade zostatku pôžičky nereagoval, vznikol žalobcovi
nároknazákonnýúrokzomeškaniapriomeškanísplnenímpeňažnéhodlhu.Nároknaúrokzomeškania

s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno
priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na
úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom
takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku úrokov
z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z povahy

ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je
prípustné.

18. V danom prípade splatnosť celej pôžičky v sume 10.000 eur bola dohodnutá v písomnej zmluve o

pôžičke do 3.10.2015. V konaní bolo nesporné, že žalovaný oneskorene uhradil dňa 3.11.2015 časť dlhu
vo výške 5.000 eur a dňa 19.8.20016 časť dlhu vo výške 1.500 eur. Zostatok pôžičky predstavuje 3.500
eur. Súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995
Z.z. aj úroky z omeškania, vzhľadom na to, že nastalo omeškanie žalovaného s plnením peňažného
záväzku po lehote splatnosti (3.10.2015) a to zo sumy 10.000 eur úrok z omeškania 5,05 % ročne od

4.10.2015 do 3.11.2015, zo sumy 5.000 eur úrok z omeškania 5,05 % ročne od 4.11.2015 do 19.8.2016
a zo sumy 3.500 eur úrok z omeškania 5 % ročne od 20.8.2016 až do zaplatenia.

19. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

20. Žalobca popri zaplateniu pôžičky uplatnil v tomto konaní i nárok na zaplatenie dojednanej zmluvnej
pokuty vo výške 2.000 eur tj. 20% z nezaplatenej sumy v zmysle čl. IV Zmluvy o pôžičke a to pre
porušenie povinnosti žalovaného vrátiť poskytnutú pôžičku (10.000 eur) v stanovenom termíne do

3.10.2015.

21. Zmluvná pokuta je zabezpečovací prostriedok plnenia zmluvných povinností a z ustanovenia §
544 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvnú pokutu možno viazať len na prípad porušeniazmluvnej povinnosti. V danom prípade zmluvná pokuta bola dojednaná písomne, v dojednaní bola
určená výška pokuty, a to spôsob jej určenia a bola jednoznačným spôsobom vyčísliteľná. V danom
prípade zmluvná pokuta bola dojednaná pre zabezpečenie určitej povinnosti žalovaného ako dlžníka, a

to vrátiť poskytnutú pôžičku do 3.10.2015.

22. V prejednávanej veci je nesporne preukázané, že žalovaný porušil zmluvný záväzok a v stanovenom
termíne do 3.10.2015 nevrátil poskytnutú pôžičku tak, ako vyplýva z predloženej písomnej Zmluvy
o pôžičke zo dňa 2.10.2014. V súlade s § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta

predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju najmä zmluvnú povinnosť, vznikne
mu povinnosť poskytnúť pre prípad dojednané plnenie, t.j. zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta má v prvom
rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná) a znamená, že ak bude zabezpečená povinnosť
splnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. V danom prípade zabezpečená povinnosť
zmluvnou pokutou nebola plnená, a teda odpadá funkcia prevenčná, ktorá z pohľadu naplnenia jej
významu tak, ako bola v zmluve dojednaná, nemotivovala žalovaného k plneniu zmluvnej povinnosti.

23. Keďže žalovaný zmluvnú povinnosť (vrátiť peňažný dlh pôžičku v termíne do 3.10.2015) porušil, súd
posudzoval zmluvnú pokutu z pohľadu sankcie pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného
znenia ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, ktorú povinnosť nahradiť zmluvnú pokutu činí
nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník

povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná, a to
bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vzniká veriteľovi škoda. Súd v tejto časti žaloby o zaplatenie
zmluvnej pokuty považoval uplatnené peňažné plnenie vo výške 2.000 eur za právne dôvodné.

24. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že žalobca v konaní

preukázalnímtvrdenýprávnydôvod(titul)plnenia,ktoréhosaodžalovanéhopodanoužaloboudomáhal,
a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.500 eur (3.500
eur titulom zostatku pôžičky a 2.000 eur titulom zmluvnej pokuty) spolu s úrokom z omeškania tak, ako
vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

25. V časti o zaplatenie sumy 1.500 eur súd konanie zastavil vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu
podaním zo dňa 26.8.2016 pri aplikácii zákonných ustanovení § 145 ods. 2 CSP (ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej) a s prihliadnutím na skutočnosť, že nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby v tejto
časti s poukazom na § 146 ods. 1 veta druhá CSP (na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa

neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie) by bol neúčinný.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením §

255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci).

27. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci tak, že
žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu tj. 100 %.

28.Podľa§262ods.2CSP, ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalšísubjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).