Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 18, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/136/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614210835
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1614210835.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: PROGRES-T, s.r.o.,

IČO: 46 271 503, 900 41 Rovinka č. 938, zastúpený JUDr. Peter Varsányi, advokát, Škultétyho 14,
831 03 Bratislava, proti žalovanému: H. nar. XX.XX.XXXX, V. X, XXX XX H., o zaplatenie 115,06 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 115,06 € s príslušenstvom titulom dlhu za poskytnuté dátové služby a služby retransmisie.

Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť v zmysle
zák.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Žalobca na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX
na poskytovanie služieb retransmisie uzatvorenej dňa 23.11.2006 poskytoval žalovanému služby
spočívajúce v zriadení a poskytovaní služieb retransmisie pre príjem rozhlasových a televíznych
programov. Žalovaný zmluvu uzatvoril so spoločnosťou PROGRES - Malacky spol. s r.o., ktorá zanikla
zlúčením so spoločnosťou PROGRES - TS, s.r.o.. Následne práva a povinnosti zo zmluvy so žalovaným
prešli na žalobcu na základe Zmluvy o prevode práv a povinností zo dňa 20.12.2012 uzatvorenej medzi

PROGRES - TS, s.r.o., IČO: 35 691 778 a PROGRES - T, s.r.o., IČO: 46 271 503. Žalovaný sa zaviazal
platiťzaposkytnutéslužbypodľaplatnejtarify.Žalobcavyúčtovalžalovanémucenuzaposkytnutéslužby
v celkovej sume 115,06 €, ktoré žalovaný neuhradil.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Podľa § 297 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu

nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre
zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil dňa 18.12.2017 rozsudok bez nariadenia
pojednávania. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej
úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 11.10.2017. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi

tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:

5. Zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX na poskytovanie služieb retransmisie prostredníctvom káblového
distribučného systému vyplýva, že dňa 23.11.2006 uzatvorila spoločnosť PROGRES MALACKY, spol. sr.o., IČO: 35 772 034 ako poskytovateľ a žalovaný ako účastník zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok
poskytovateľa poskytovať služby retransmisie pre príjem televíznych a rozhlasových staníc príslušného
programového súboru a záväzok žalovaného zaplatiť za služby cenu podľa platnej tarify poskytovateľa.

Súčasťou zmluvy o pripojení sú Všeobecné podmienky a tarifa poskytovateľa.

6. Z historického výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. vyplýva, že obchodná
spoločnosť PROGRES MALACKY, spol. s r.o., IČO: 35 772 034 zanikla 26.04.2014 výmazom z
obchodného registra z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou PROGRES-TS, s.r.o., IČO: 35 691 778 (pred

zmenou obchodného mena PROGRES-Telekomunikačné stavby s.r.o.), ktorá sa stala jej právnym
nástupcom (tiež nástupca PROGRES - Telekomunikačné systémy s.r.o.).

7. Z faktúry č. K. splatnej dňa 02.10.2013 v sume 2 € vyplýva, že poskytovateľ (PROGRES - T, s.r.o.)
vyúčtoval žalovanému upomienku I., z faktúry č. K. splatnej dňa 30.10.2013 v sume 2 € vyplýva, že
poskytovateľ (PROGRES - T, s.r.o.) vyúčtoval žalovanému upomienku I., z faktúry č. K. splatnej dňa

06.11.2013vsume5€vyplýva,žeposkytovateľ(PROGRES-T,s.r.o.)vyúčtovalžalovanémuupomienku
II., z faktúry č. K. splatnej dňa 13.11.2013 v sume 25 € vyplýva, že poskytovateľ (PROGRES - T, s.r.o.)
vyúčtoval žalovanému upomienku III.

8. Z faktúry č. K. splatnej dňa 06.10.2013 vyplýva, že poskytovateľ (PROGRES - T, s.r.o.) vyúčtoval

žalovanému služby za obdobie od 01.09.2013 do 30.09.2013 v sume 8,94 €. Z faktúry č. K. splatnej
dňa 06.11.2013 vyplýva, že poskytovateľ (PROGRES - T, s.r.o.) vyúčtoval žalovanému služby za
obdobie od 01.10.2013 do 31.10.2013 v sume 8,94 €. Z faktúry č. K. splatnej dňa 06.11.2014 vyplýva,
že poskytovateľ (PROGRES - T, s.r.o.) vyúčtoval žalovanému služby za obdobie od 01.11.2013 do
30.11.2013 v sume 8,94 €. Z faktúry č. K. splatnej dňa 05.06.2014 vyplýva, že poskytovateľ (PROGRES

- T, s.r.o.) vyúčtoval žalovanému doplatok za obdobie od 01.12.2013 do 02.06.2014 v sume 54,24 €.

9. Z listiny „Vyhlásenie“ datovanej dňa 13.06.2014, bez uvedenia adresáta, vyplýva, že obchodná
spoločnosť PROGRES-TS, s.r.o., IČO: 35 691 778 deklaruje, že „ako poskytovateľ dátových služieb a
retransmisie prostredníctvom káblového distribučného systému a zároveň ako nositeľ práv a povinností

vyplývajúcich zo zmlúv uzatvorených s účastníkmi postúpil ako postupca zmluvou o prevode práv
a povinností na spoločnosť PROGRES - T, s.r.o., IČO: 46 271 503 ako postupníka príslušné práva/
povinnosti, ktorý následne poskytoval služby účastníkom, ktorým tieto služby poskytovala spoločnosť
PROGRES-TS, s.r.o. titulom uzatvorených Zmlúv o pripojení - KTV a Zmluvy o pripojení - DS“. Vo
vyhlásení sa tiež uvádza, že radou pre vysielanie a retransmisiu prišlo k zrušeniu licencií pre spoločnosť

PROGRES-TS, s.r.o. a prevádzkovanie služieb pokračovalo ďalej spoločnosťou PROGRES - T, s.r.o.

10. Zo zmluvy o prevode práv a povinností zo dňa 20.12.2012 vyplýva, že spoločnosť PROGRES -
TS, s.r.o., IČO: 35 691 778 ako postupca a spoločnosť PROGRES - T, s.r.o., IČO: 46 271 503 ako
postupník uzatvorili dvojstrannú zmluvu, predmetom ktorej je odplatný prevod všetkých práv a povinností

postupcu vyplývajúcich zo zmlúv postupcu uzatvorených s účastníkmi a v obciach na území SR, ako sú
špecifikované v prílohe č. 1. k 01.01.2013.

11. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej

sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluva o
poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,

b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné

ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich

s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne
dohodnutej úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo

v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

13. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

18. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

19. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi.

20. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.21. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné
vyhovieť.

23. Súd primárne skúmal otázku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa

rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo
(nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Na to, aby sa
niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní
ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná
žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či
je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie

stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom
práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnejpovinnosti(žalovaný),niejenositeľomhmotno-právnejpovinnosti,oktorúvkonaníide(rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

24. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia teda
vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil
tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom,

že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že
oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a
slobodne. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec
vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou

o postúpení postupník. Relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez
ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju
akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Obo 210/01).

25. Žalobca však súdenej veci ničím nepreukázal, že oznámil postúpenie konkrétnej pohľadávky
žalovanému a takéto skutkové okolnosti ani netvrdil. Skutkové tvrdenie, že je vlastníkom pohľadávok
voči žalovanému na základe Zmluvy o prevode práv a povinností preukazoval v konaní jej predložením
k žalobe. Žalobca teda ani v konaní netvrdil, že s poukazom na § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka
oznámil žalovanému, že je veriteľom uplatnenej pohľadávky. V danom prípade bolo teda v zmysle

uvedeného povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je
vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok.

26. Tomuto záveru nasvedčujú aj ním produkované listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že až 13.06.2014
obchodná spoločnosť PROGRES-TS, s.r.o., IČO: 35 691 778 vyhlásila (nie je zrejmé komu), že

ako poskytovateľ dátových služieb a retransmisie a nositeľ práv a povinností vyplývajúcich zo zmlúv
uzatvorených s účastníkmi postúpil ako postupca zmluvou o prevode práv a povinností na spoločnosť
žalobcu ako postupníka nešpecifikované „príslušné“ práva/povinnosti z uzatvorených Zmlúv o pripojení
- KTV a Zmluvy o pripojení - DS. Písomné vyhlásenie o postúpení príslušných práv a povinností
titulom uzatvorených Zmlúv o pripojení - KTV a Zmluvy o pripojení - DS, datované zo dňa 13.06.2014,

je iba vyhlásením PROGRES-TS, s.r.o. o tom, že na základe Zmluvy o prevode práv a povinností
žalobca zrejme získal portfólio pohľadávok, vrátane žalovanej pohľadávky. Takémuto všeobecnému
vyhláseniu podľa súdu absentuje oznámenie konkrétnemu dlžníkovi - žalovanému, to znamená, žetakéto vyhlásenie nemožno považovať ani za relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi (žalovanému),
že došlo na základe Zmluvy o prevode práv a povinností k postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu.

27. V súdenej veci súd ex offo s ohľadom na to, že ide o spor s ochranou slabšej strany, v
rámci posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu skúmal nielen otázku existencie platného oznámenia
o postúpení pohľadávky, ale tiež otázku platnosti tvrdeného postúpenia pohľadávky, ktorú žalobca v
konaní uplatňuje. Len platná zmluva o postúpení pohľadávok totiž môže mať za následok zmenu v
osobe veriteľa, keď veriteľ (postupník) nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež

aktívnu vecnú legitimáciu k jej uplatneniu a k úplnému výkonu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky z 21.5.2003, č.k. 32Odo 293/2002 ). Absolútna neplatnosť
právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona (ex lege) a od počiatku (ex tunc) sa na dotknutý
právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení
o absolútnej neplatnosti právnych úkonov a v konkrétnom prípade aj obsoletnosť ustanovenia § 525
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmyslom takejto ochrany dobrej viery dlžníka je vylúčiť, aby dlžník

bol v budúcnosti nútený opätovne plniť postupcovi, resp. od postupníka vymáhať spätne plnenie
mu poskytnuté z dôvodu neplatnosti alebo neexistencie zmluvy o postúpení pohľadávky. Otázka
neplatnosti teda nie je nevýznamná, ak je predmetom sporu o neplatnosť takejto zmluvy, resp. ak sa
požaduje (uplatňuje) plnenie, ktoré predstavuje hodnotu neuhradenej postúpenej pohľadávky. Aj zmluva
o postúpení pohľadávky ako každý iný právny úkon musí vyhovovať všetkým zákonným podmienkam

platnosti.

28. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. Citované ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky na základe
zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom

nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil. Zmluvu
uzaviera pôvodný veriteľ (postupca) a iný subjekt (postupník), ktorý nastupuje namiesto pôvodného
veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka
práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Čas, miesto, predmet plnenia i ďalšie podmienky
zostávajú nezmenené. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej

príslušenstva.

29. Definícia pohľadávky vyplýva z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie, pohľadávka od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Pokiaľ sa pod pohľadávkou rozumie právo na

plnenie, potom toto právo nie je určite a zrozumiteľne formulované v zmluve o prevode práva povinností.
Písomná zmluva o postúpení pohľadávky musí splniť požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti právneho
úkonu čo do svojho predmetu. Podmienkou platnosti postúpenia pohľadávky je, že ide o určitú a
existujúcu pohľadávku. Formulácia zmluvy však nijako nepreukazuje právne nástupníctvo vo vzťahu ku
konkrétnej pohľadávke, neobsahuje riadny opis pohľadávky čo do jej výšky a v zásade ani skutočností,

na ktorých sa zakladá.

30. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie celý
záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla, v ktorom prípade ide už o zmenu zmluvy, a teda zmenu
vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku, ktorá predpokladá v zmysle § 493 Občianskeho

zákonníka dohodu zmluvných strán (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obdo 7/2009). Z obsahu
vyhlásenia spoločnosti PROGRES - TS, s.r.o., predloženej Zmluvy o prevode práv a povinností, ako
aj z vyjadrenia žalobcu v žalobe vyplýva, že predmetom postúpenia boli všetky práva a povinnosti
vyplývajúce zo zmlúv uzatvorených s účastníkmi (t.j. medzi účastníkmi a spoločnosťou PROGRES - TS,
s.r.o.). Po preskúmaní predložených listinných dôkazov z týchto vyplýva, že nepochybne predmetom

zmluvy medzi tvrdeným postupcom a postupníkom nebolo postúpenie určitej pohľadávky, ale zmena
celého obsahu záväzkového vzťahu, resp. záväzkových vzťahov s tretími osobami (klientmi postupcu).
Nakoľko obsahom dohody sledovaná zmena celého záväzku (záväzkových vzťahov) nebola uzavretá so
žalovaným, nemohol žalobca platne ani nadobudnúť právo k uplatnenej pohľadávke. Zmluva o prevode
práv a povinností podľa názoru súdu z dôvodu absencie prejavu vôle žalovaného (súhlasu s prevodom

práva a povinností na nový subjekt), nemôže byť platným právnym úkonom a zaväzovať žalovaného,
kedy v dôsledku jej neplatnosti k zmene v osobe veriteľa nemohlo dôjsť, preto žalobca ani nemôže byť
vecne aktívne legitimovaný.31. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že poskytoval služby žalovanému na základe zmluvného vzťahu počnúc
01.01.2013, takýto zmluvný vzťah by bolo potrebné podriadiť pod režim zák.č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb je s poukazom na § 44 ods.

1 cit. zákona písomná. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, len ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. V súdenej veci zmluva o prevode
právapovinnostífaktickyznamenázmenuzmluvnejstrany,kuktorejbezsúhlasužalovaného akodruhej
zmluvnej strany platne nemohlo prísť.

32. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou postupu súdu
v konaní, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán
nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Z uvedených
dôvodov potom súd pre zistený nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu žalobu zamietol, tak ako
je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP vo veci bol plne úspešný žalovaný,

ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne
nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy
konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015). Zo spisu sp. zn. 4C/136/2016 súd zistil, že žalovanému trovy
konania nevznikli, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania voči

žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku).