Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10C/269/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713215676
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8713215676.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Richardom Burešom v spore žalobcu: E.. X. X., nar. XX.X.XXXX,

bytom R. XXX/X, V., právne zastúpený: JUDr. Vladimír Koman, advokát, Hraničná 13, Poprad, proti
žalovanej: W. X., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, C., právne zastúpená: JUDr. Lukáš Kišeľak,
advokát, Jarková 63, Prešov, v konaní o zaplatenie sumy 1.108,43 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 178,66 eur s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od
23.10.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žaloba na priznanie úrokov z omeškania nad 5,5 % ročne zo sumy 535,97 eur sa z a m i e t a.

III. Žiadna zo stránn e m á na nárok trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 1.108,43 eur ako uplatnenú náhradu polovice nákladov spojených s užívaním bytu
č. X W. N. C. a úrok z omeškania vo výške 8,5 % odo dňa podania návrhu, t. j. od 17.10.2013
až do zaplatenia a náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že od právoplatnosti rozsudku o
rozvode manželstva, t. j. od 5.6.2013 do 17.10.2013 náklady za užívanie bytu uhrádzal sám žalobca.
Rozvodom manželstva síce zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo strán toho konania, avšak nebolo

vysporiadané. Jeho súčasťou je aj byt č. X W. N. C..

2. Žalobca mal za to, že je povinnosťou žalovanej prispievať rovným dielom na úhradu za byt, čo však
za žalované obdobie neurobila napriek predžalobnej výzve žalobcu. Vec bola pôvodne vybavená v
skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu Okresného súdu Poprad č. k. 13Ro/1215/2013-35 zo
dňa 5.2.2014, voči ktorému podala žalovaná odpor. Namietala, že v byte trávi s mal. synom, ktorý bol
súdom zverený do osobnej starostlivosti otca približne 10 kalendárnych dní v mesiaci a to cez víkendy,

keďžalobcaniejedomaaonavtomčasevykonávadomácepráce,osobnesastaráosyna,zabezpečuje
nákupy a stravu. Preto nesúhlasila s názorom žalobcu, že sa nepodieľa na úhradách súvisiacich s
chodom domácnosti v čase, ktorý trávi v byte.

3. Na pojednávaní pred prvým meritórnym rozhodnutím vo veci zobral žalobca žalobu čiastočne späť
čo do zaplatenia sumy 572,46 eur, ktorá suma pripadá na uplatnené zaplatenie za polovicu uhradených
splátok úveru, pretože to patrí do vyporiadania BSM po zániku manželstva rozvodom ako pasívum.

4. Naďalej však žalobca trval na zaplatení sumy 535,97 eur, ktorá pozostáva z polovice žalobcom
zaplatených služieb a úhrad za spoločný byt, ktorý patrí naďalej do BSM za žalované obdobie od
5.6.2013 do 17.10.2013. Ide konkrétne o uhradené náklady od 5.6.2013 do 30.6.2013 v sume 113,46eur, ďalej mesiace júl, august a september 2013 to je 3krát po 133,13 eur a za obdobie od 1.10.2013 do
17.10.2013 v sume 23,12 eur. K tejto sume si uplatnil 8,5 % úrok z omeškania ročne odo dňa podania
žaloby, t. j. od 23.10.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

5. Žalovaná uviedla, že je ochotná zaplatiť jednu tretinu celkových vzniknutých nákladov za dané
obdobie (535,97 eur x 2 = 1.071,94 eur : 3), a to v sume 357,31 eur.

6. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 10C/269/2014-71 zo dňa 8.4.2016 súd prvej inštancie

konanie v časti o zaplatenie sumy 572,46 eur s uplatneným príslušenstvom k nej zastavil. V spojení s
opravným uznesením sp. zn. 10C/269/2014-76 zo dňa 9.5.2016 nariadil vrátiť žalobcovi časť súdneho
poplatku za návrh v sume 34 eur a po jeho krátení o sumu 6,70 eur a na vrátenie sumy 27,30
eur žalobcovi upravil prevádzkovateľa systému do 30 dní odo dňa doručenia tohto právoplatného
rozsudku. V ďalšom výroku zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 357,31 eur spolu s 5,5 % úrokom
z omeškania ročne od 23.10.2013 do zaplatenia a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V

prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V spojení s už označeným opravným uznesením zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 22 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal
žalobcu zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 44 eur. Povinnosť nariadil vykonať do 15 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

7. Vyššie označený rozsudok prvoinštančného súdu v spojení s opravným uznesením na podklade
odvolania žalovanej odvolací súd uznesením sp. zn. 19Co/177/2016-96, 19Co/179/2016-96 zo dňa
24.1.2017 v napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacich
výrokoch o trovách konania zrušil, a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

8. Odvolací súd v odôvodnení poukázal na to, že na právne vzťahy medzi stranami tohto sporu
nemožno, tak ako to urobil súd prvej inštancie, aplikovať ustanovenia § 451 a § 458 Občianskeho
zákonníka upravujúceho bezdôvodné obohatenie s povinnosťou vydania všetkého, čoho bezdôvodným
obohatením strana sporu nadobudla. Bolo potrebné postupovať v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého platí, pokiaľ nie sú občianskoprávne vzťahy osobitne upravené, spravujú sa
ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom najbližšie. V tomto prípade
Občiansky zákonník nemá ustanovenie o tom, podľa akých zákonných ustanovení sa spravujú vzťahy
manželov pokiaľ ide o veci, ktoré patria do ich BSM, najmä správu tohto majetku v období, keď toto
spoluvlastníctvo síce už zaniklo, avšak ešte nebolo vykonané jeho vyporiadanie.

9. Prax súdov správne vychádza z toho, že takýmito najbližšími ustanoveniami je zákonná úprava
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 143 a nasl. o bezpodielovom spoluvlastníctve).

10. Z tohto právneho názoru odvolacieho súdu vychádzal po zrušení zamietavého výroku rozsudku súd

prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

11. Napriek proklamovanej možnosti obidvoch sporových strán k mimosúdnemu vyriešeniu sporu
nedošlo, a preto súd vykonal vo veci pojednávanie.

12. Na pojednávaní trval žalobca na uplatnených nárokoch. Žiadal uhradiť istinu vo výške 178,66 eur
s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 23.10.2013 ako doplatok do pôvodne uplatnenej sumy 535,97
eur, z ktorej mu už časť v rozsahu 357,31 eur s príslušenstvom bola právoplatne priznaná. Skutkovo sa
uplatnený nárok na doplatok odvíja od tých istých okolností, ako nárok už priznaný, teda že predstavuje

doplatok do polovice nákladov za užívanie bytu, ktoré pôvodne uhradil žalobca v plnom rozsahu.

13. Žalovaná trvala na tom, že ešte minulý rok vykonala úhradu alikvotnej nepremlčanej čiastky
priamo na účet žalobcu v časti dlhu, ktorý nebol súdne uplatnený, aby predišla ďalšiemu vytváraniu
predpokladov na ďalšie možné uplatňovanie si nárokov. Namietala, aby súd zohľadnil skutočnosť, že

nárok treba rozdeliť na dve časti: prvá spočíva v tom, že ide o náklady súvisiace s užívaním bytu, pričom
tam žalovaná nebola, a nemá teda povinnosť ich znášať. Druhá časť spočíva v tom, že vzhľadom na
jej prihlásenie k trvalému pobytu na adrese sporného bytu došlo k zvýšeniu týchto nákladov, na čom by
sa podieľať mala, ale napr. náklady na vodu ktorú dva dni počas týždňa nepoužívala, by sa mali tiežzohľadniť. Navrhla, aby súd vyžiadal koncoročné vyúčtovanie nákladov na užívanie bytu a v prípade
preplatkov by mala nárok na prípadnú polovicu preplatku.

14. Súd vykonal dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov, a to rozsudku Okresného súdu Poprad
sp. zn. 14P/250/2012, výpisom z LV č. XXX Z.. Ú.. V. V., predpisom mesačných záloh za byt od 1.8.2012
a od 1.7.2013, faktúrou správcu obytného domu za elektriku so splatnosťou k 17.6.2013, k 14.7.2013, k
27.8.2013, k 19.9.2013 a k 28.10.2013, inkasnými lístkami úhrad služieb za mesiace jún - október 2013,
faktúrami za rýchly internet od firmy Slovanet, rozhodnutím správcu dane X. W. N. o miestnom poplatku

za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013, rozhodnutím
správcu dane za daň z nehnuteľnosti za rok 2013, predpisom poistného za poistenie domácnosti u
Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. od 25.7.2013 do 24.1.2014, predžalobnou upomienkou z 26.8 2013
a správami o šetrení bydliska účastníkov a zistil tento skutkový stav:

15. Sporové strany sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X W. N. C.. Ich manželstvo bolo rozvedené

rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P/250/2012 ku dňu 5.6.2013, ktorý je zároveň dňom
zániku ich majetkového spoločenstva - bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Byt užíval žalobca
spolu s mal. synom F., ktorý bol zverený pre čas po rozvode manželstva do jeho osobnej starostlivosti.
Žalovaná chodí do bytu počas mesiaca cez víkendy, t. j. v rozsahu 10 dní v mesiaci, keď žalobca nie je
doma. V tom čase sa stará o syna a o domácnosť. Žalobca si svoje povinnosti uhrádzať náklady spojené

s užívaním bytu bezo zvyšku plnil. Za obdobie od 5.6.2013 do 17.10.2013 za užívanie bytu a za služby
zaplatil spolu 1071,94 eur. Z tejto sumy si voči žalovanej uplatnil polovicu, t. j. 535,97 eur a úroky z
omeškania. Žalovaná dobrovoľne uplatnenú pohľadávku neuhradila. V sporovom konaní bola ochotná
z celej istiny 1.071,94 eur zaplatiť len jednu tretinu (357,31 eur). Na túto sumu už bola rozsudkom v tejto
veci (č. k. 10C/269/2014-71) zaviazaná. Nebola ochotná podieľať sa na úhrade týchto nákladov až do

výšky polovice (t. j. do výšky 535,97 eur) ešte sumou 178,66 eur.

16. Súd zamietol návrh žalovanej, aby žalobca do spisu predložil koncoročné vyúčtovanie. Výška
uplatňovanej istiny žalobcom nebola sporná, počas celého konania žalovaná namietala len mieru
svojej účasti na úhradách za užívanie bytu. Doloženie požadovaných listín bez konkrétneho uvedenia

pochybnosti čo i len časti uplatňovanej (a aj sčasti právoplatne priznanej) pohľadávky by v tomto štádiu
konania nebolo hospodárne, naviac keď žalovaná neuviedla, ako mieni tieto listiny v spore využiť,
prípadne čo (doposiaľ nesporné) mieni týmito dokladmi preukazovať. Okrem toho, vykonanie tohto
úkonu žalobkyňa ponechala na úvahe súdu. Tu súd musí konštatovať, že v rámci kontradiktórneho
konania a zodpovednosti každej strany za výsledok sporu nemôže v sporovom konaní preberať iniciatívu

za strany sporu.

17. Súd prihliadal na skutočnosť, že výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 572,46 eur s
uplatneným príslušenstvom k nej je právoplatný, ako aj k tomu prislúchajúce rozhodnutie o vrátení časti
zaplateného súdneho poplatku. Právoplatne priznaný súdom je aj výrok o úhrade sumy 357,31 eur s

5,5 % úrokom z omeškania ročne od 23.10.2013 do zaplatenia, ktorú bola žalovaná povinná zaplatiť
žalovanému a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

18. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá a v súvisiacich výrokoch o trovách konania, vo vzťahu medzi stranami konania zrušil a vrátil

v rozsahu zrušenia vec súdu prevej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, čo bolo predmetom tohto
prvoinštančného konania.

19. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja
manželia spoločne, spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním

a udržiavaním.

20. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené, ani týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom najbližšie.

21. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že byt č. X W. N. C. patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov - účastníkov tohto konania. Po právoplatnom rozvode manželstva, teda po
5.6.2013 náklady za uvedený byt uhrádzal iba sám žalobca. Keďže ide o nehnuteľnosť patriacu dozaniknutého BSM účastníkov konania, pričom vyporiadanie BSM zatiaľ nebolo realizované, aplikujúc
ustanovenie § 144 Občianskeho zákonníka, majú právo predmetný byt užívať obaja bývalí manželia,
teda obaja účastníci spoločne, ale spoločne musia uhrádzať aj náklady vynaložené na uvedenú

nehnuteľnosť alebo spojené s jej užívaním a udržiavaním. Režim ustanovenia § 144 Občianskeho
zákonníka je nutné aplikovať na veci patriace do BSM účastníkov konania, a to aj v čase po zániku BSM
až do doby jeho vyporiadania podľa § 149 Občianskeho zákonníka.

22. Preto súd zaviazal žalovanú doplatiť žalobcovi sumu 178,66 eur ako sumu, ktorá spolu s už

priznanou sumou 357,31 eur predstavuje polovicu, ktorou sa musela žalovaná podieľať na úhradách v
súvislosti s vlastníctvom bytu č. X W. N. C. v čase od 5.6.2013 do 17.10.2013.

23. Podľa § 517 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní
a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania.

24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu vzniku omeškania 23.10.2013 činila úroková sadzba

ECB v hlavných refinančných operáciách 0,5 % + 5 % k tomu, čo činí spolu 5,5 % úrok z omeškania
ročne, a to dňom podania žaloby.

25. Súd s poukazom na citované zákonné ustanovenie priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania
aj z doplatku 178,66 eur od 23.10.2013 z dôvodu, že týmto dňom sa žalovaná dostala do omeškania s

plnením peňažného dlhu, keď si žalobca úroky z omeškania uplatnil od podania žaloby (23.10.2013).
V daný deň však bola úroková sadzba určená ECB vo výške 0,5 + 5 %, teda 5,5 %.

26. Preto úroky z omeškania uplatnené v rozsahu nad 5,5 % ročne, do výšky 8,5 % ročne z uplatnenej
celej istiny (aj v tejto časti bol prvoinštančný zamietavý rozsudok zrušený) súd ako nedôvodný zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 255 ods.
2 Civilného sporového poriadku. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože súd
rozhodoval o trovách celého konania a zistil, že žalobca si pôvodne uplatnil nárok na zaplatenie 1.108,43
eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 23.10.2013 do zaplatenia.

28. V konečnom rozhodnutí spolu bolo žalobcovi priznané spolu plnenie 535,97 eur s 5,5 % úrokom z
omeškania od 23.10.2013 do zaplatenia. Žalobca zavinil zastavenie konania v časti sumy 572,46 eur
s príslušenstvom (zobral späť s tým, že suma patrí do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov ako pasívum), teda by zodpovedal za vzniknuté trovy žalovanej. Naviac, súd ako nedôvodnú

zamietol časť návrhu na priznanie úrokov z omeškania nad 5,5 % do 8,5 % z istiny 535,97 eur. Aj v tejto
časti ako úspešnej v tomto rozsahu by patrili trovy konania žalovanej.

29. Po zohľadnení miery úspechu a neúspechu oboch strán sporu súd dospel k záveru, že pomer je v
zásade rovnaký a preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.