Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6T/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217010569
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7217010569.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudcom JUDr. Jánom Lokšom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

14.11.2017 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
S. U., nar. XX.X.XXXX v P.,
trvale bytom P.
toho času vo väzbe v N. P. od XX.X.XXXX;

j e v i n n ý, ž e

dňa 17.02.2017 okolo 20.00 hod. v Košiciach na ul. Ľ. H. č. XX, na 1. poschodí, pod vplyvom
alkoholických nápojov prišiel k bytu č. XX/A, v ktorom sa nachádzala jeho bývalá družka - poškodená
O. G. spolu so svojim druhom S. T., kde búchal na dvere a dožadoval sa, aby mu O. G. otvorila, keď
to odmietla, obvinený násilím vytrhol dvere, bez súhlasu poškodenej vošiel do bytu, kde ju chytil pod
krk, pritom jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej slovami : „ ... ak nebudeš so mnou žiť, zabijem ťa!“,

následne ju z bytu vytiahol na chodbu, kde sa ju snažil prehodiť cez zábradlie, na čo sa mu poškodená
vytrhla a ušla za matkou svojho druha S. T.;

t e d a
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť
vniknutiu,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe;

t ý m s p á c h a l

- prečin porušovania domovej slobody § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s jednočinným
súbehom s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 1
Trestného zákona, s prihliadnutím na priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 písm. m) Trestného zákona
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre účely výkonu trestu súd obvineného zaraďuje do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného S. U. podal prokurátor obžalobu pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.

1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť v podstate na tom skutkovom základe,
ako je uvedený v skutkovej vete výroku rozsudku. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovaného, poškodenej, navrhovaných svedkov, prečítaním listinných dôkazov a správ v
rozsahu, ako ho navrhli procesné strany.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nevypovedal, v prípravnom konaní sa vyjadril v tom význame, že
v inkriminovanom čase bol pod vplyvom alkoholu, preto si na nič nepamätá. Dôrazne však poprel, aby

sa bývalej družke vyhrážal zabitím.
Poškodená O. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný S. U. je jej druh. V deň, keď S.
U. prišiel z väzenia, bola doma na ulici H. XX spolu s malými deťmi vo veku 3 a 5 rokov. Keď išla
navštíviť svoju známu O. P., na chodbe stretla S. U., ktorý bol opitý. Ten sa domáhal vstupu do bytu s
tým, aby mu ukázala deti. Ona mu to odoprela s pripomienkou, že mu deti ukáže, keď bude triezvy. S.

U. odišiel vonku. Z okna videla, že plakal pred domom. Nevedela, kto volal policajtov, ale keď policajti
prišli, tak im ho udala, pritom klamala, že rozkopal dvere a že sa jej vyhrážal. Na hlavnom pojednávaní
tvrdila, že nič z toho nebola pravda. Nepamätala sa, či v tom čase bol na chodbe aj S. T.. Dvere mala
pokazené aj predtým a ani teraz sa nedajú dobre zatvoriť. Zdôraznila, že obžalovaný S. U. jej nijako
neublížil. Poprela, aby ju bil, aby ju držal za krk a že by sa jej vyhrážal zabitím. Najprv nevedela uviesť,

kto je spôsobil zranenie, neskôr uviedla, že ju pohrýzol jej druh (S. T.). Až keď U. zobrali policajti, išla
ku O. P., ktorá býva vo vedľajšom vchode.
V prípravnom konaní vypovedala rozdielne, keď tvrdila, že v inkriminovanom čase bola v byte so svojím
druhom S. T. a maloletými deťmi. Keď sa ukladali spať, k dverám bytu prišiel obžalovaný S. U., ktorý
jej búchal na dvere a dožadoval sa, aby mu otvorila. Keď to odmietla, obžalovaný S. U. násilím vytrhol

dvere, bez jej súhlasu vošiel do bytu. Chytil ju chytil pod krk, pritom jej vulgárne nadával a vyhrážal sa
jej slovami : „ ... ak nebudeš so mnou žiť, zabijem ťa!“ Následne ju z bytu vytiahol na chodbu, kde sa ju
snažil prehodiť cez zábradlie, čo sa mu nepodarilo, keďže poškodená sa mu vytrhla a ušla za matkou
svojho druha S. T., ktorej povedala, čo sa stalo a zavolala políciu.
Poškodenej bola zároveň predložená aj zápisnica o obhliadke miesta činu s vyhotovenou

fotodokumentáciou, lekárska správa o jej vyšetrení, ako aj zápisnica o ohliadke tela. Z uvedených
dôkazovvyplynulo,žedveredobytubolipoškodenénásilímaženatelepoškodenejboloobjektivizované
čerstvé hryzné poranenie na ľavej časti tváre.
Rozpory vo svojich výpovediach poškodená vysvetľovala tvrdením, že v čase výsluchu bola nervózna
a trvala na tom, že všetko, čo povedala o obžalovanom bolo klamstvo. K dôkazom, ktoré zodpovedali

jej tvrdeniam v prípravnom konaní sa nevyjadrila.
Aj svedok S. T. o okolnostiach prejednávaného skutku na hlavnom pojednávaní vypovedal odlišne. Kým
sa jeho výpoveď v prípravnom konaní zhodovala s výpoveďou poškodenej z prípravného konania, na
hlavnom pojednávaní tvrdil, že v inkriminovanom čase nebol v byte svojej vtedajšej družky O. G., ale bol
vonku. Keď obžalovaný ku nej prišiel, poškodená sa ho zľakla a ušla k jeho matke - O. P.. Obžalovaného

nepoznal a prvý krát ho videl, až keď prišiel z výkonu trestu. Obžalovaného sa poškodená bála, lebo
bol opitý. Tvrdil, že obžalovaný dvere do jej bytu nevylomil, že v byte ani nebol. Od mája tohto roku s
O. G. nežije, vie že sa poškodená chce vrátiť k obžalovanému, lebo majú spolu dve deti.
Rozpory vo svojich výpovediach vysvetlil tvrdením, že v prípravnom konaní vypovedal v neprospech
obžalovaného preto, lebo obžalovaný bol opitý a poškodená mala strach, že obžalovaný jej niečo spraví.

Aj po poučení o trestných následkoch krivej svedeckej výpovede trval na tom, že v prípravnom konaní
klamal. Ohľadom poranenia poškodenej O. G. svedok S. T. uviedol, že on poškodenú nepohrýzal, ale
urobil to jej frajer, ktorého mala pred ním. Vtedy povedala na S. U., že ju uhryzol on, čo však nebola
pravda.
Svedkyňa O. P. v úvode svojej výpovede zdôraznila, že nevedela, že jej syn chodí s O. G.. K

inkriminovaným udalostiam uviedla, že v čase, keď sa chystali spať, búchala im na dvere O. G.. Bola
vystresovaná, na rukách mala dcéru, ktorá plakala. Keď sa jej pýtala, prečo prišla k nim, začala sa triasť,
bola vystresovaná, ale nič jej nepovedala. Bola u nich asi 5 minút a potom išla von. Až na druhý deň
sa od nej dozvedela, že jej sa vrátil muž.
Vprípravnomkonanívšakvypovedalaodlišne.Tvrdila,žejuvnočnýchhodináchnavštívilaO.G.-družka

jej syna S. T.. Oznámila jej, že jej bývalý druh S. U. po vytrhnutí dverí jej vnikol do bytu. Následne ju malvytiahnuť na pavlač a vyhrážať sa jej zabitím. Na jej požiadanie privolala políciu. Do príchodu policajtov
O. G. čakala v jej byte, kým S. U. policajti neodviedli.
Rozpory vo svojich výpovediach svedkyňa O. P. vysvetliť nevedela.

Súd tiež vypočul ako svedkov policajtov, ktorí v inkriminovanom čase obžalobného zadržali. Svedok
Bc. S. R. vypovedal v tom význame, že dňa 17.2.2017 bol ako člen hliadky OO PZ sídl. KVP vyslaný
na služobný zákrok spolu s kolegom J. B. na sídlisko Luník IX kvôli nebezpečnému vyhrážaniu. Po
príchode na ul. Ľ. Podjavorinskej videl vychádzať z obytného domu nejakú ženu, ktorá kričala a označila
im osobu, ktorá sa jej mala vyhrážať. Ďalej zisťovali od oznamovateľov, k čomu vlastne došlo. Tak

sa dozvedeli, že zadržiavaná osoba sa mala vyhrážať svojej družke zabitím. Zadržaný bol silne pod
vplyvom alkoholu a takmer s nimi nekomunikoval. Od jeho družky sa dozvedeli, že má dôvodnú obavu
z konania obžalovaného s tým, že deň predtým sa mal vrátiť z výkonu väzby alebo výkonu trestu. Túto
informáciu mal k dispozícii už operačný dôstojník OR PZ. Preto boli k zákroku privolané aj posily z PMJ,
ktoré dorazili, keď bol zadržaný už v služobnom aute.
Svedok J. B. potvrdil, že vo februári roku 2017 bol zaradený ako služobný policajt na oddelení OO PZ

sídl. KVP. Vzhľadom na odstup času si už na okolnosti prejednávanej udalosti podrobne nepamätal,
keďže na Luníku IX vykonal viacero služobných zákrokov. Pamätal si však, že po zadržaní podozrivého
strážil v aute, kým jeho kolega zisťoval údaje a okolnosti prípadu od oznamovateľov a ďalších osôb.
Zadržaný bol kľudný, bol silne pod vplyvom alkoholu. Zápisnicu vyhotovil jeho kolega na podklade
zistení, ktoré získal po príchode na miesto policajného zásahu.

Po vykonaní všetkých navrhovaných dôkazov, prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní v
záverečnej reči navrhol prihliadnuť na výpoveď poškodenej a vypočutých svedkov z prípravného
konania, kde jednoznačne popísali okolnosti trestných činov v tom význame, že obžalovaný vnikol
do bytu násilím a O. G. sa vyhrážal takým spôsobom, ktorý nej vzbudil dôvodnú obavu o život. Ich
výpovede na hlavnom pojednávaní navrhol vyhodnotiť ako tendenčné. Ich cieľom malo byť zbavenie

trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného. Vzhľadom na osobu páchateľa, ktorý už bol 5-krát súdom
trestaný, navrhol uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov so zaradením
do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Obhajoba navrhla oslobodiť obžalovaného spod obžaloby. Podľa názoru obhajoby dôkazmi vykonanými
na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že sa obžalovaný skutku dopustil tak, ako je uvedené

v obžalobe okresného prokurátora. Svedkovia na hlavnom pojednávaní vypovedali v prospech
obžalovaného. Keďže je potrebné prihliadať na zásadu ústnosti a bezprostrednosti, nie je možné z
uvedeného dôvodu považovať dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní za tendenčné a účelové ako
to navrhol prokurátor. Ďalej obhajkyňa zdôraznila, že výsluchy svedkov (príslušníkov PZ) vypočúvaných
na hlavnom pojednávaní boli vykonané bez návrhu obhajoby a obžaloby. Keďže sa jedná o iniciatívu

súdu, nie je možné považovať súd za nezaujatý s tým, že bola porušená zásada kontradiktórnosti.
Obžalovaný právo záverečnej reči a posledného slova nevyužil.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim protiprávnym konaním
naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.

2 písm. b) Trestného zákona po stránke objektívnej aj subjektívnej.
Z hľadiska objektívnej stránky prečinu nebezpečného vyhrážania bolo preukázané, že obžalovaný sa
vyhrážal svojej bývalej družke - chránenej osobe - smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú
obavu. Objektívnu stránku prečinu porušovania domovej slobody naplnil tým, že po prekonaní prekážky,
ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu, neoprávnene vnikol do obydlia iného.

Subjektívna stránka oboch trestných činov bola preukázaná vo forme priameho úmyslu.
Prirozhodnutíovinesúdprihliadalnavýpovedepoškodenej,svedkovS.T.aO.P.zprípravnéhokonania.
Poškodená a svedkovia zmenili svoju výpoveď v prospech obžalovaného až na hlavnom pojednávaní,
pričom dôvod takejto zmeny nevedeli jednoznačne a logicky vysvetliť. Preto ich výpovede na hlavnom
pojednávaní súd nemohol považovať za rozhodujúce.

Vprípravnomkonanívšakopakovaneazhodnepopisovaliokolnostispáchaniatrestnéhočinu,vsúlades
ďalšími dôkazmi zabezpečenými po jeho spáchaní. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a z vyhotovenej
fotodokumentácie je zrejmé, že dvere do bytu boli poškodené. Uzamykací jazýček na zámku bol
vysunutý, hoci dvere boli otvorené. Z toho možno vyvodiť záver, že vchodové dvere do bytu boli
vylámané, čo zodpovedá tvrdeniu S. T. a poškodenej O. G. z prípravného konania, že obžalovaný vnikol

do bytu napriek jej nesúhlasu po tom, čo dvere do bytu vytrhol násilím. Obžalovaný následne poškodenú
fyzicky napadol, o čom svedčí zranenie, ktoré jej spôsobil. Vyhrážky obžalovaného sprevádzané jeho
násilníckym správaním, ktoré poškodená a svedok S. T. v prípravnom konaní popísali, boli spôsobilé
vyvolať dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Jeho vyhrážky boli umocnené tým, že počas vyhrážaniapoškodenú fyzicky napádal. Obavu z uskutočnenia vyhrážok obžalovaného na podklade správania
poškodenej nadobudla aj svedkyňa O. P., ktorá mala prípad oznámiť polícii.
Za účelom objasnenia správania obžalovaného v čase spáchania trestných činov a z dôvodu zmeny

výpovedí vypočúvaných svedkov súd preto vypočul aj policajtov, ktorí voči obžalovanému zasahovali.
Hoci si policajti na podrobnosti zákroku voči obžalovanému pre odstup času presne nepamätali, potvrdili,
že dôvodom na zadržanie obžalovaného boli skutočnosti, ktoré sa dozvedeli od oznamovateľov. Zároveň
si pamätali na také podrobnosti, ktoré umožňovali súdu ich výpoveď dať do súvislosti s prejednávaným
prípadom. Podľa názoru súdu, ak by policajti na mieste činu nenadobudli podozrenie zo spáchania

trestného činu, k zadržaniu obžalovaného by nedošlo.
Na obhajobu obžalovaného postavenú na rozporných výpovediach poškodenej a svedkov z hlavného
pojednávania nie je možné prihliadať, keďže tieto výpovede si aj navzájom odporujú. Námietka obhajoby
ohľadom nestrannosti a nezaujatosti súdu je v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku
a § 261 ods. 3 Trestného poriadku, ktoré iniciatívu súdu pri vykonávaní dôkazov dovoľujú. Preto súd
nepovažuje za potrebné svoj postup podrobnejšie odôvodňovať.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol na zákonné ustanovenia uvedené v § 34
Trestného zákona, najmä na okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho doterajší život, možnosti jeho
nápravy, pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie

trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní o druhu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer

a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Najprísnejšie trestným je v prejednávanom prípade prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 2 Trestného zákona, za spáchanie ktorého je možné uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až

päť rokov. Po zohľadnení prevahy priťažujúcich okolností je trestná sadzba trestu odňatia slobody od
16 mesiacov.
Obžalovaný S. U. má 5 záznamov v odpise z registra trestov s tým, že prvé dve odsúdenia z roku 2013
majú fikciu zahladenia. Z posledného výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený dňa 16.2.2017.
Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 1T/36/2014 zo dňa

31.7.2014 za trestný čin krádeže a porušovania domovej slobody na nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 10 mesiacov.
Obžalovaný je v mieste trvalého pobytu hodnotený všeobecne. Poľahčujúce okolnosti zistené neboli.
Ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle 37 písm. m) Trestného zákona súd prihliadol na to, že bol už za
trestný čin odsúdený. Predchádzajúci trest u obžalovaného nezabezpečil požadovaný účel, keďže sa

bezprostredne po jeho výkone dopustil ďalšej trestnej činnosti. Obžalovanému je preto potrebné uložiť
opäť nepodmienečný trest odňatia slobody.
V súlade s ustanovením § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a s prihliadnutím na prevahu priťažujúcich
okolností súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na hornej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby vo výmere 18 mesiacov.

Keďže obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu
odňatia slobody za úmyselný trestný čin, v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona
ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súdeKošiceII.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnostitoho,komutrebarozsudokdoručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.