Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/129/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115220234
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115220234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: S.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, E., zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom
Čorbom, PhD., advokátom so sídlom E. XX, N., proti žalovanému: Reality holding+, s. r. o., so sídlom
Bôrická 13, Žilina, IČO: 36 427 772, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 40C/325/2015-191 zo dňa 13. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 40C/325/2015-191 zo dňa 13.09.2016 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 1.500,- eur od 16.11.2014 do zaplatenia, do 5 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení konštatoval, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 07.07.2015, v znení jej zmien
a doplnkov, sa žalobkyňa domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 1.500,-eur s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 16.11.2014 do zaplatenia, a to titulom vydania bezdôvodného

obohatenia predstavujúceho zálohu zaplatenú na základe Zmluvy o budúcej kúpe nehnuteľnosti a
poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti (ďalej len zmluva) zo dňa 15.08.2014, predmetom
ktorej bola kúpa pozemku na výstavbu rodinného domu v katastrálnom území Z., obec Bánová, okres
Žilina, zapísaného na LV č. XXXX, kúpu ktorého jej však žalovaný počas trvania zmluvy neumožnil.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyňa uzavrela príkaznú rezervačnú
zmluvu, ktorá bola v zmysle zákona naplnená, pretože jej umožnil uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorá bola
vypracovaná, avšak nedošlo k jej podpisu z dôvodov na strane žalobkyne.

Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané uzavretie zmluvy medzi stranami
sporu, označenej ako Zmluva o budúcej kúpnej zmluve a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou
nehnuteľností, zo dňa 15.08.2014 na dobu určitú - 2 mesiace. Posúdiac obsah zmluvného záväzku
s dôrazom na obsah zmluvy a účel, ku ktorému mala smerovať, t. j. k uzatvoreniu kúpnej zmluvy,
predmetom ktorej mal byť pozemok, o ktorý prejavila žalobkyňa záujem, súd vyhodnotil predmetnú
zmluvu ako zmluvu sprostredkovateľskú. Vzhľadom na charakter subjektov právneho vzťahu a účel
uzatvorenia posudzovanej zmluvy súd vyhodnotil zmluvou založený právny vzťah zároveň ako vzťah

spotrebiteľský, z ktorého dôvodu aplikoval ex offo právne normy na ochranu spotrebiteľa (§ 52 - § 66
Občianskeho zákonníka). Súd zároveň na predmetný vzťah aplikoval ust. § 774 - § 777 a § 451 a
nasl. Občianskeho zákonníka a vzhľadom na obranu žalovaného súd posudzoval i použitie ust. § 724
Občianskeho zákonníka.Zdôrazniac prijatie záväzku sprostredkovateľom vykonávať činnosť vedúcu k uzavretiu kúpnej zmluvy
záujemcu s vlastníkom nehnuteľnosti a obsah tejto činnosti uvedenej v zmluvných podmienkach v
bode I. zmluvy, súd vykladal aj ďalší obsah zmluvy - prijatú rezervačnú zálohu a podmienky jej

vrátenia. Súd dospel k záveru, že rezervačná záloha mala slúžiť ako odmena za sprostredkovanie,
pričom sa protistrana snažila preukázať činnosť, ktorú vyvinula v prospech záujemcu. Súdu nebol
predloženýzostranysprostredkovateľadôkazsvedčiacioreálnomsprostredkovanírámcovodohodnutej
kúpnej zmluvy, teda činnosť medzi záujemcom a treťou osobou ponúkajúcou nehnuteľnosť, resp. inú
činnosť vedúcu k uzatvoreniu zmluvy, ktorú by vyhodnotil ako vytvorenie bezprostrednej príležitosti

uzatvoriť zamýšľanú zmluvu. Bolo jednoznačne preukázané, že geometrický plán, ktorý mal len vytvoriť
predmet kúpnej zmluvy, bol žalobkyni doručený až 30.10.2014, pričom zmluva zanikla uplynutím doby
2 mesiacov, dňa 15.10.2014.
Súd neuveril obrane žalovaného o tom, že rezervačná záloha mala byť odmenou za vykonanie príkazu
- rezervovanie nehnuteľnosti s poukazom na uzavretie príkaznej zmluvy podľa § 724 Občianskeho
zákonníka. Predmetom príkaznej zmluvy nie je obstaranie príležitosti na uzavretie zmluvy s inou osobou,

teda z pojmového hľadiska typ príkaznej zmluvy vylučuje sprostredkovanie záležitosti, o ktorú žalobkyňa
prejavila záujem. Z obsahu zmluvy takýto príkaz nie je určiteľný, rovnako ani odmena za vykonanie
príkazu. V súvislosti s obranou žalovaného súd konštatoval, že pokiaľ rezervačná záloha mala byť
zmluvnou pokutou, v predmetnej zmluve absentujú ustanovenia o zmluvnej pokute ako sankcie za
nesplnenie zmluvného záväzku. Pokiaľ ide o skutočné náklady, ktoré mali sprostredkovateľovi vzniknúť

pri jeho činnosti, o takýchto nákladoch, ktoré sa dali predpokladať a o ich výške nebol záujemca
informovaný, sadzobník týchto nákladov nebol súčasťou zmluvy. Sprostredkovateľ, ktorého v tomto
smere zaťažuje dôkazné bremeno tieto skutočné náklady súdu nešpecifikoval a nepreukázal ich
skutočné vynaloženie. Pokiaľ ide o náklady vypracovaného geometrického plánu, záujemca neprevzal
záväzok na ich náhradu v zmluve a ide o náklady, ktoré nemožno považovať za náklady vynaložené

len v prospech záujemcu, pretože výsledok tejto činnosti mohol byť použitý voči akémukoľvek ďalšiemu
záujemcovi. Na skutočné náklady by mal zároveň sprostredkovateľ nárok len v prípade, ak by nedošlo
k uzavretiu kúpnej zmluvy do uplynutia doby rezervácie z dôvodov na strane záujemcu.
Súd poukázal tiež na rozpor v obsahu zmluvy, kde sa konštatovalo, že rezervačná záloha nie je
súčasťou kúpnej ceny a je províziou realitnej kancelárie, ktorá skutočnosť bola dopísaná ručne na

prednej strane zmluvy a obsahu zmluvných podmienok (druhá strana zmluvy), ktoré upravujú vzájomné
práva a povinnosti zmluvných strán, podľa ktorých je táto záloha súčasťou kúpnej ceny. Ak niektoré
zmluvné ustanovenie pripúšťa výklad viacerými spôsobmi, súd nemôže pripustiť výklad v neprospech
spotrebiteľa. Pri takomto rozpore preto súd dal prednosť obsahu zmluvných podmienok. Nakoľko v
dohodnutom čase 2 mesiacov, počas ktorých sa mal dostaviť výsledok sprostredkovateľskej činnosti sa

jej výsledok nedostavil, a to z dôvodov na strane žalovaného, žalovanému nevznikol nárok na odmenu
a prijaté plnenie vo výške 1.500,- eur je povinný vrátiť ako plnenie prijaté bez právneho dôvodu (§ 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Súd žalovanej priznal i úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v platnom znení, na ktoré žalobkyni vznikol nárok počnúc dňom nasledujúcim po doručení
výzvy žalovanému na vrátenie zálohy (dňa 14.11.2014), ktoré si však žalobkyňa uplatnila od 16.11.2014,
vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a žalobkyni ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na

náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v
zamietnutí žaloby.
V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mu znemožnil uplatniť procesné práva, čím došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces tým, že nevykonal navrhnuté dôkazy dôležité pre rozhodnutie, v konaní
došlo k vadám a súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čo malo za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
SúdpodľanehonezhodnotilvýpoveďpánaKočutuvkontextedokazovania,keďzdoloženéhopotvrdenia
je jasné, že žalobkyňa mienila kúpiť pozemok v Lietavskej Lúčke, napriek tomu, že mu dala príkaz

na rezerváciu pozemku v Bánovej. Súd nepristúpil na výsluch navrhovaných svedkov, ktorí riešili
telefonicky situáciu ohľadne kúpy pozemku žalobkyňou a potvrdili by, že od septembra 2014 žalobkyňa
nekomunikovala, odmietala stretnutia a nemienila splniť to na čo sa zaviazala. Mail od pani G. Q. jedôkazom toho, že bol následkom telefonických rozhovorov so žalobkyňou, ktorá oznámila, že pozemok
v čase trvania zmluvy nemieni kúpiť.
Poukázal na to, že uzatvára všetky zmluvy s vedomím, že ide o spotrebiteľa, avšak uvedené prísne

posúdenie musí vychádzať z toho, že ide o hlavný predmet plnenia v spotrebiteľskej zmluve. V ďalšom
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 65/03 vo vzťahu k zmluve o obstaraní veci
podľa § 733 Občianskeho zákonníka, ktorá je osobitným druhom príkaznej zmluvy.
Názor súdu, že je potrebné považovať uvedenú zmluvu za sprostredkovateľskú je vadný, nakoľko
žalobca ako záujemca si určuje, ktorú konkrétnu nehnuteľnosť prikazuje vyňať zo sprostredkovávaných

nehnuteľností v ponuke prijatých od vlastníkov pre seba a túto jedinú si rezervovať. Sprostredkovateľská
zmluva je uzatváraná s vlastníkmi, ktorým sa hľadá kupujúci, teda pre veľký okruh záujemcov. Príkazná
zmluva je konkrétna už na obstaranie veci vybratej a nie je viazaná na dostavenie sa výsledku,
Súdvbode21.odôvodneniarozsudkuuvádza,žepríkaznázmluvajebezodplatná,totojevšakupravené
v zmysle zákona v zmluve so žalobkyňou, kde je uvedené, že je povinná uhradiť vzniknutú škodu.
Škodou sa rozumie práve nemožnosť získať províziu od predávajúceho, s ktorým bola dohodnutá.

Pokiaľ ide o rukou dopísané ustanovenie, že rezervačná záloha nie je súčasťou kúpnej ceny a je
províziou RK, v tomto smere neboli zo strany žalobkyne produkované žiadne podania a súd sa ani
nezaoberal zistením z akého dôvodu a aký význam táto dopísaná veta sledovala. Podľa jeho vedomostí
toto žiadala samotná žalobkyňa. Súd uznal zmluvu za platnú, a z uvedeného bolo potrebné vychádzať
pri dokazovaní splnenia povinností, ktorých nesplnenie mu súd kladie za vinu bez ďalšieho zistenia.

Konštatovanie súdu, že nezabezpečil výsledok sledovaný záujemcom nie je ničím podložené. Nemal
možnosť dokázať snahu o dokončenie príkazu, čo mohla dosvedčiť svedkyňa V. T., asistentka, ktorá
zabezpečovala technicky obchodný prípad a komunikovala so žalobkyňou. Má za to, ž k obohateniu
nedošlo, zmluva zaviazala žalobkyňu na náhradu škody. Žalobkyňa podpísala zmluvu o rezervácii
nehnuteľností a poskytnutí súčinnosti pri kúpe nehnuteľnosti a zložila sumu 1.500,- eur, o ktorej je jasne

uvedené, že je províziou. Niet teda pochýb, že táto suma je jeho škodou, čo bolo v konaní preukázané.
Súd sa nevysporiadal s právnou kvalifikáciou zmluvy ako zmluvy príkaznej, nezameral sa na tvrdenia
svedkov, nevypočul svedkov ohľadne vykonávania činnosti pre splnenie príkazu a nevyhodnotil právne
postavenie spotrebiteľa vo vzťahu k rovnosti účastníkov pred súdom pri spravodlivom procese.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť.
Uviedla, že z obsahu záväzku i účelu predmetnej zmluvy vyplýva, že sa jedná o zmluvu
sprostredkovateľskú,nakoľkopovinnosťoužalovanéhonazákladeuzavretejzmluvybolosprostredkovať
pre ňu uzatvorenie kúpnej zmluvy ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, pre k. ú. Z.,

ktoré v zmluve neboli bližšie špecifikované. Uvedená zmluva bola uzavretá na dobu určitú v trvaní
dvoch mesiacov, pričom jej účinnosť skončila dňom 15.10.2014. Žalovaný počas trvania predmetnej
zmluvy nesprostredkoval uzavretie žiadnej kúpnej zmluvy a žiadnu zmluvu ohľadne nehnuteľností na
LV XXXX, pre k. ú. Z., ani neuzavrela. Poukázala tiež na to, že odmena sprostredkovateľa je naviazaná
výlučne na dostavenie sa očakávaného výsledku, t. j. nárok na odmenu vzniká sprostredkovateľovi

iba v prípade, ak jeho pričinením dôjde k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy. Ak sa tento výsledok
reálne nedostaví, sprostredkovateľovi právo na odmenu nepatrí. Ani zo žiadneho ustanovenia zmluvy
nevyplýva, že finančná záloha by žalovanému mala patriť i v prípade, ak nedôjde k uzavretiu cieľovej
kúpnej zmluvy. Na strane žalovaného tak absentuje akýkoľvek právny titul na prevzatie finančnej zálohy
vo výške 1.500,- eur.

V čase uzavretia zmluvy vôbec neexistovala príležitosť pre ňu uzavrieť príslušnú „cieľovú“ kúpnu
zmluvu týkajúcu za nehnuteľnosti s požadovanými parametrami. Je tak celkom logické, že záväzkom
žalovaného bolo práve sprostredkovať jej príležitosť na uzavretie takejto zmluvy, t. j. vykonávať činnosť
vedúcu k uzavretiu takejto kúpnej zmluvy medzi ňou a vlastníkom nehnuteľnosti. Ako správne uzavrel
súd prvej inštancie, predmetom príkaznej zmluvy nie je obstaranie príležitosti na uzavretie zmluvy s

inou osobou, v dôsledku čoho sprostredkovanie príležitosti, o ktoré išlo i v tomto prípade, z pojmového
hľadiska vylučuje uplatnenie typu príkaznej zmluvy. Z obsahu a účelu predmetnej zmluvy nijako
nevyplýva, že by sa malo jednať o príkaznú zmluvu a nevyplýva z nej ani predmet žiadneho príkazu.
Pojmovým znakom príkaznej zmluvy je navyše jej bezodplatnosť, teda ani takýmto spôsobom nemožno
odôvodniť existenciu nároku žalovaného na majetkový prospech získaný prijatím finančnej zálohy.

Žalovaný podľa žalobkyne napokon nepreukázal ani existenciu prípadného iného právneho titulu
odôvodňujúceho prijatie plnenia finančnej zálohy vo výške 1.500,- eur. Dôvodnosť tohto plnenia
nemožno vysvetliť titulom zmluvnej pokuty, nakoľko sprostredkovateľská zmluva neobsahuje žiadne
dojednania o zmluvnej pokute. Toto plnenie si žalovaný nemôže nárokovať ani z titulu skutočnevynaloženýchnákladovzdôvodu,žeonichaoichvýškenebolavopredinformovaná,nakoľkosadzobník
týchto nákladov nebol súčasťou zmluvy. Navyše sprostredkovateľ, ktorého v tomto smere zaťažuje
dôkazné bremeno, takéto náklady v priebehu konania nijako nešpecifikoval a najmä nepreukázal ich

skutočné vynaloženie. Pokiaľ sa žalovaný pokúša kvalifikovať prijaté plnenie ako nárok na náhradu
škody, neporušila žiadnu povinnosť, ktorá jej vyplýva z uzavretej sprostredkovateľskej zmluvy, a teda
absentuje základný a nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu v podobe porušenia
právnej povinnosti.
Nesúhlasila ani s námietkami žalovaného vo vzťahu k nevykonaniu dôkazov navrhnutých žalovaným,

nakoľko tieto sú nadbytočné z dôvodu, že skutkový stav veci bol v konaní hodnoverne, dostatočne a
správne zistený vykonaním listinných dôkazov.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobkyne, ktoré mu bolo riadne doručené, nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu dostačujúcom pre rozhodnutie, na jeho
podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil.

7. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní

danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom
prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadiska či došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací
súd ako nedôvodné.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovaného, vyjadrenia žalobkyne
a ďalšieho obsahu spisu sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý Zmluvu o budúcej kúpe
nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností zo dňa 15.08.2014 uzavretú
medzi žalobkyňou a žalovaným posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Predmetom sporu je plnenie z
uvedenej zmluvy, kde na strane sprostredkovateľa bol žalovaný ako podnikateľ a na strane záujemcu

žalobkyňa ako fyzická osoba - spotrebiteľka, ktorá mala záujem o kúpu nehnuteľností ponúkaných
žalovaným. Ide o zmluvu požívajúcu ochranu spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

9. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym posúdením uvedenej zmluvy súdom prvej inštancie ako zmluvy

sprostredkovateľskej podľa § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z ust. § 774 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že predmetom sprostredkovateľskej zmluvy je záväzok sprostredkovateľa obstarať záujemcovi
za odmenu uzavretie zmluvy, ktorému korešponduje záväzok záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi
odmenu, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Z obsahu Zmluvy o budúcej
kúpe nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností jednoznačne vyplýva že

predmetom zmluvy je obstaranie príležitosti pre záujemcu - žalobkyňu uzavrieť kúpnu zmluvu s treťou
osobou - vlastníkom nehnuteľností uvedených v zmluve. V zmysle čl. I., bodu 1.1 zmluvných podmienok
sa zaviazal sprostredkovateľ vykonávať činnosti, na základe ktorých záujemca môže uzatvoriť zmluvu
s vlastníkom nehnuteľností, t. j. sprostredkovateľ sa zaviazal obstarať príležitosť pre žalobkyňu ako
záujemcu uzavrieť s vlastníkmi nehnuteľností kúpnu zmluvu. V prípade sprostredkovateľskej zmluvy je

odmena (provízia) viazaná na dosiahnutie výsledku pričinením sprostredkovateľa, i keď nie je vylúčené,
aby sa účastníci dohodli na poskytnutí zálohy. V prípade, ak účel sprostredkovateľskej zmluvy nie je
splnený, musí sprostredkovateľ zálohu vrátiť; inak by šlo o bezdôvodné obohatenie.

10. Zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa prejavila záujem o

kúpu nehnuteľností, ktoré boli v ponuke žalovaného, pôsobiaceho v oblasti realít a žalovanému uhradila
sumu 1.500,- eur, hoci k uzavretiu zmluvy o predaji nehnuteľností neskôr nedošlo. Na finančné plnenie,
poskytnuté žalobkyňou pred uzatvorením kúpnej zmluvy je potrebné hľadieť ako na preddavok, t. j. na
splátku za dohodnuté budúce plnenie, ku ktorému však už nedošlo. Pokiaľ nedošlo k uzatvoreniu kúpnejzmluvy, má žalobkyňa právo na vrátenie tejto finančnej čiastky a ak si žalovaný ponechal žalobkyňou
zloženú sumu 1.500,- eur (či už ako províziu alebo zálohu kúpnej ceny) bez akéhokoľvek zmluvne
aprobovaného dôvodu, na jej úkor sa bezdôvodne obohatil. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd

sa nezaoberal z akého dôvodu bolo v zmluve dopísané ustanovenie o tom, že rezervačná záloha nie
je súčasťou kúpnej ceny, čo je v rozpore s obsahom zmluvných podmienok, žalovaný k uvedenému v
priebehu konania na súde prvej inštancie neprodukoval žiadne tvrdenia.

11. V súvislosti s poukazom žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovneskej republiky sp. zn.

5Cdo 65/03 odvolací súd uvádza, že i keď Zmluva o budúcej kúpe nehnuteľnosti a poskytovaní služieb
súvisiacich s kúpou nehnuteľností obsahuje i ustanovenie, ktoré možno vyhodnotiť ako ustanovenia
príkaznej zmluvy (uhradenie poplatku za vklad do katastra nehnuteľností sprostredkovateľom v
zmysle bodu V. zmluvy či príprava návrhu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v zmysle čl. I bodu
1.2 zmluvných podmienok), v konaní nebolo preukázané, že by k naplneniu záväzku žalovaného
v súvislosti s uvedenými ustanoveniami došlo. Je zrejmé, že k splneniu týchto záväzkov malo a

mohlo dôjsť až po úspešnom sprostredkovaní možnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, t. j. po naplnení
záväzku zo sprostredkovateľskej zmluvy, k čomu nedošlo. Ako zároveň správne poukázal súd prvej
inštancie, príkazná zmluva je zároveň v zásade zmluvou bezodplatnou, keď zo zmluvy nevyplýva,
že by žalovanému v súvislosti s uvedenými záväzkami prináležala odmena. Nakoľko však k splneniu
uvedených záväzkov mohlo dôjsť až po úspešnom sprostredkovaní kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a

vlastníkom nehnuteľností, k čomu v čase trvania zmluvy (ale ani vôbec) nedošlo, je zrejmé, že žalovaný
k plneniu si týchto záväzkov v čase trvania zmluvy nemohol pristúpiť, a teda v súvislosti s uvedeným mu
nárok na odmenu nevznikol, a to ani v prípade, ak by to bolo dohodnuté alebo by mu táto patrila ako
obvyklá odmena vzhľadom na jeho povolanie. I keď z výzvy k súčinnosti zo dňa 04.11.2014 vyplýva,
že zo strany žalovaného malo dôjsť k vyhotoveniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve/kúpnej zmluvy s

vlastníkom nehnuteľností, žalovaný vyhotovenie takejto zmluvy v konaní nepreukázal, keď uvedená
výzva bola žalobkyni adresovaná dňa 04.11.2014, t. j. po zániku Zmluvy o budúcej kúpe nehnuteľnosti
a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností, ktorá bola uzavretá na dobu 2 mesiacov, t. j.
do 15.10.2014.

12. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že k uzavretiu zmluvy o prevode nehnuteľností nedošlo z dôvodu nezáujmu
žalobkyne, uvedené v konaní preukázané nebolo. Z obsahu spisu vyplýva, že geometrický plán, ktorým
bolvytvorenýpredmetkúpy,bolžalobkynižalovanýmdoručenýaždňa30.10.2014,t.j.pozánikuzmluvy,
ktorú skutočnosť žalovaný ani nerozporoval. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na e-mail
zo dňa 24.09.2014 medzi žalobkyňou a G. Q., z tohto nevyplýva nezáujem žalobkyne o predmetné

nehnuteľnosti, ale nezáujem o financovanie kúpy nehnuteľností formou ponúkanou G. Q., o čom svedčí
aj predmet komunikácie - financovanie pozemku, ako aj odpoveď pani Q.. Z predloženej komunikácie
zároveň nevyplýva, že by žalobkyňa so žalovaným nekomunikovala, práve naopak. Práve elektronická,
resp. písomná komunikácia bola dohodnutá v zmysle čl. VI., bodu 6.4 zmluvných podmienok ako
komunikácia medzi stranami.

13. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na to, že mu voči žalobkyni vznikol nárok na náhradu škody,
uvedené nemá samo osebe vplyv na povinnosť žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie.

14. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i odvolaciu námietku žalobcu namietajúcu znemožneniu mu

uplatnenie jeho procesných práv a porušenie práva na spravodlivý proces nevykonaním navrhnutých
dôkazov - výsluchom svedkov G. Q. a V. T.. Civilný sporový poriadok (a predtým Občiansky súdny
poriadok) ukladá stranám konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale nie
je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania

vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 C. s. p., § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku),
a nie strán konania. Treba dodať, že aj podľa judikatúry ústavného súdu nepatrí do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov,resp.toho,abysúdy

preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník
konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Súd prvej inštancie o návrhu žalovaného na vypočutie uvedených
svedkov na pojednávaní dňa 13.09.2016 riadne rozhodol tak, že tieto zamietol s odôvodnením, že tieto
považuje vzhľadom k zistenému skutkovému stavu za nadbytočné (bod 15. odôvodnenia napadnutéhorozsudku). Odvolací súd sa s uvedeným rozhodnutím stotožňuje. Uvedené svedkyne mali byť vypočuté
ku komunikácii žalobkyne so žalovaným, pričom z obsahu spisu a predloženej elektronickej komunikácie
tak žalobkyňou, ako aj žalovaným vyplýva, že žalobkyňa s G. Q. nesporne komunikovala, predmetom

ich komunikácie však bolo financovanie nehnuteľností, nie samotné uzavretie kúpnej zmluvy, rovnako
z predloženej komunikácie vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným, resp. jeho pracovníkmi komunikovala.
Samotná skutočnosť, či sa so žalobkyňou dalo telefonicky skontaktovať pritom nie je rozhodujúce,
keď žalobkyňa v konaní preukázala snahy o kontaktovanie žalovaného. Nemožno pritom opomenúť,
že ako prioritná komunikácia medzi stranami bola dohodnutá komunikácia písomná. Za daného stavu

nepovažoval ani odvolací súd výsluch žalovaným navrhnutých svedkov za podstatný pre rozhodnutie
vo veci.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu,
vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním žiadnej zo strán konania,
ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalobkyňa, a to v celom rozsahu,
preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)