Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Ján Bobor
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/17/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010560
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717010560.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 29. marca 2018 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Jána Bednára prejednal
odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo 6. 12. 2017, sp. zn. 1T
45/2017 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo 6. 12. 2017, sp. zn. 1T 45/2017 bol obž. T. V. uznaný
za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
že dňa 30.11.2016 v čase o 22.40 h v obci X. D. na osvetlenej ceste 1/16 v km 12.47 viedol ako vodič
autobus zn. MAN Lion Coach EČV: DT-XXXBC v smere od mesta Detva, okres Detva na mesto Zvolen
pričom v dôsledku prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti približne o 50 km/h zrazil v jeho jazdnom
pruhu chodca C. G., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom X. D., K. XX/X pohybujúceho sa po vozovke bez
reflexných prvkov v smere od jej ľavého okraja k pravému okraju z pohľadu vodiča autobusu, čím porušil
dôležitúpovinnosťuvedenúv§16ods.1,4zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkeapoškodenémuC.
G. spôsobil úrazový šokový stav so stratou krvi mimo cievne riečisko pri mnohopočetných poraneniach
rôznych častí tela s roztrhnutím hrudnej srdcovnice, oboch srdcových komôr, trhlinami pľúc, pečene,
sleziny, zlomeninách lebky, trupu a končatín, ktoré sú nezlučiteľné so životom a ktorým na mieste
podľahol, pričom v krvi C. G. bola špeciálnou kvantitatívnou metódou pomocou plynovej chromatografie
zistená koncentrácia 1,59 g/kg alkoholu v krvi, orientačnou dychovou skúškou na zistenie alkoholu
prístrojom Alcoquant 6020 Plus nebol v tele vodiča T. V. zistený alkohol.
Bol mu za to uložený podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., § 36 písm. l), k),
n) Tr. zák., § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu bol podmienečne odložený, pričom podľa § 50 ods.
1 Tr. zák. bola obžalovanému určená skúšobná doba v trvaní 2 rokov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. obžalovanému bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 5 rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodený C. G., trvale bytom X. D., D. XXX/XX bol s jeho nárokom na
náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil prvostupňový súd tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
obžalovaný sa dopustil spáchania trestného činu v zhode s podanou obžalobou. Pokiaľ ide o uložený
trest považoval okresný súd za dostatočný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, ako aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, čo do výroku o treste, keď skutkový
stav nenapádal s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že obžalovaný sa doznal k spáchaniu trestného činu,
mal však za to, že uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom je v rozpore s ust. § 34 ods.
1, 4 Tr. zák. s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že došlo k ťažkému následku a to smrti poškodeného
C. G., pričom obžalovaný viedol motorové vozidlo v obci, keď prekročil maximálnu povolenú rýchlosť o
50 km/h, pričom v evidenčnej karte vodiča má obžalovaný 6 záznamov pre prekročenie rýchlosti jazdy.
Domáhal sa potom, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému
trest odňatia slobody nepodmienečne na dolnej hranici trestnej sadzby, ako aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá.
Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave,
pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.
Ako zistil krajský súd okresný prokurátor podal na T. V. obžalobu 2. 10. 2017 pre prečin usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.
Samosudca okresného súdu vydal dňa 20. 10. 2017 trestný rozkaz, ktorým podľa § 149 ods. 2 Tr. zák.
za použitia § 36 písm. l), k) Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon
ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov a uložil mu aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 rokov. Súčasne rozhodol aj o náhrade škody, keď
poškodeného C. G. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor okresný prokurátor, poukazujúc na to, že má za
to, že uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom je v rozpore s ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák.
a taktiež trest zákazu činnosti je trestom neprimerane miernym.
Vo veci tak bolo vytýčené hlavné pojednávanie na deň 6. 12. 2017, pričom obžalovaný vyhlásil na
hlavnom pojednávaní, že je vinný, že mu je ľúto, na čo podľa § 257 ods. 7 Tr. zák. vyhlásenie
obžalovaného bolo prijaté a bolo vyhlásené, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal
k spáchanému skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s prípadným výrokom o treste,
náhrade škody, alebo ochranným opatrením.
Čo sa týka uloženého trestu, prvostupňový súd sa dôsledne riadil zákonnými ust. § 34 ods. 1, 4 Tr.
zák., podľa ktorých trest u každého obžalovaného má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery musí súd prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Jepravdou,žeobžalovanýsvojimkonanímspôsobilťažkýnásledok,keďsvojimkonanímporušildôležitú
povinnosť uvedenú v ust. § 16 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Na druhej strane je však potrebné uviesť, že sám poškodený mal spoluúčasť na predmetnej nehode,
keď vošiel na vozovku v čase, keď mal v krvi 1,59 g/kg alkoholu v krvi, čo predstavuje okolo 3,2
promile, pričom táto skutočnosť bola objektívne zistená metódou plynovej chromatografie. Okresný súd
obžalovanému priznal tri poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a to, že sa obžalovaný
priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, ďalej poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. k) Tr. zák., že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a podľa § 36 písm. n)
Tr. zák., teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Taktiež je potrebnévšak uviesť, že obžalovaný má v evidenčnej karte vodiča 6 záznamov pre porušenie rýchlosti jazdy, čo
je však v období od konca roka 2009 do 20. 5. 2015.
Za tohto stavu sa krajský súd stotožňuje s právnymi závermi rozsudku okresného súdu, ako aj s jeho
dôvodmiamázato,ženaprevýchovuobžalovaného,akoajochranuspoločnosti,niejepotrebnévplývať
uložením nepodmienečného trestu, keď aj na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený. Uložený
trestodňatiaslobodyvovýmere2rokov,výkonktoréhomubolpodmienečneodloženýnaskúšobnúdobu
vo výmere 2 rokov je trestom, ktorý je v súlade s ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. Navyše je potrebné poukázať
aj na tú skutočnosť, že obžalovanému bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na
dobu 5 rokov, čo je trestom citeľným pre obžalovaného, nakoľko je vodičom autobusu z povolania.
Keďže krajský súd nezistil pochybenie ani vo výroku o náhrade škody, keď rozhodol v zmysle § 288 ods.
1 Tr. por. a poškodeného C. G. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, odvolanie
okresného prokurátora zamietol ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.