Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 6, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114203232
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114203232.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcov: 1. M. T., U.. X.X.XXXX, R.
XXX XX F., Č. XX/XX, 2. C. D., U.. XX.X.XXXX, R. XXX XX F., V. XX/X, právne zastúpení JUDr. Ján
Klimek, advokát, so sídlom 080 01 Prešov, Sládkovičova 8, proti žalovanému: H. G., U.. XX.X.XXXX,
R. XXX XX F., V. XX/X, právne zastúpený JUDr. Jozef Pirkovský, advokát, so sídlom 080 01 Prešov,
Hlavná 19, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 15C/42/2014-106 zo dňa 22.11.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcom proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný vypratať parcelu registra C KN č. XXX/X o výmere 7 m2 zastavané plochy
a nádvoria zapísanú na LV č. XXXX kat. úz. F., obec F., okres D. tak, ako je táto vyznačená na
geometrickom pláne B.. Š. T. č. X/XXXX overeného Správou katastra D. dňa XX.X.XXXX pod č. I.-XXX/
XX, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaný je povinný nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 100 %“.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia sú vedení ako podieloví spoluvlastníci v podiele
2/3 žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade v podiele 1/3 k parcelám registra C, evidovaných na
katastrálnej mape parc. čísla XXX/X, XXX/X, XXX/X tak, ako to vyplýva z LV č. XXXX, okres D., obec

F., katastrálne územie F.. Žalovaný je vedený ako výlučný vlastník parciel registra C, evidovaných na
katastrálnej mape parcelné čísla XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX, katastrálneho územia F., okres D.,
obec F. tak, ako je to zapísané na LV č. XXX. Podľa tvrdení žalobcov, s odkazom na geometrický
plán č. X/XXXX zhotoviteľa B.. Š. T., overeného Správou katastra D. dňa XX.X.XXXX pod I.-XXX/
XX, žalovaný postavil na hranici parciel XXX/X K. XXX oplotenie tak, že zasiahol do parcely č. XXX/
X v rozsahu 7 m2, ktorá patrí do spoluvlastníctva žalobcov. Súd na návrh strany nariadil znalecké
dokazovanie, a znalec zaujal stanovisko, že žalovaný užíva celú parcelu registra CK N č. XXX/X, druh

pozemku zastavané plochy vo výmere 7 m2, zapísané na LV č. XXXX, v kat. úz. F. v prospech žalobcov,
pričom vlastnícka hranica medzi stranami sporu prechádza lomovými bodmi tak, ako sú znázornené na
geometrickom pláne, a to medzi bodmi A, B, C, D. V zastavajúcej časti hranice medzi parcelami registra
C KN č. XXX/X, XXX a C KN č. XXX/X sa oplotenie nachádza na vlastníckej hranici medzi stranamisporu. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že mal preukázané z výsledkov vykonaného dokazovania, že
žalovaný vlastnícke právo žalobcov porušuje tým, že na nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalobcov má
postavené oplotenie z oceľového pletiva medzi lomovými bodmi A, E na pozemku - parcele registra

C KN č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov. Žalovaný užíva celú túto parcelu o výmere 7 m2. Žalovaný
na svoju obranu uviedol len to, že dôveroval zameraniu B.. L., ktorý v roku XXXX zameranie vykonal.
Táto obrana nie je z pohľadu súdu dostatočná a nevylučuje fakt, že žalovaný užíva nehnuteľnosť
vo vlastníctve žalobcov. Bolo preto dôvodné žalobe vyhovieť a uložiť žalovanému povinnosť vypratať
parcelu č. XXX/X o výmere 7 m2, zapísanú na LV č. XXXX kat. úz. F. tak, ako je táto vyznačená

na geometrickom pláne B.. Š. T. č. X/XXXX, overeného Správou katastra D. zo dňa XX.X.XXXX pod
č. I. X - XXX/XX. Vo vzťahu k argumentácii právneho zástupcu žalovaného, že súd aplikáciou § 3
Občianskeho zákonníka má zohľadniť osobitný zreteľ výkonu práva a povinností, pretože odstránené
oplotenie žalovaného má nepochybne vyššiu hodnotu, ako je hodnota spornej parcely o výmere 7
m2, sa súd s touto argumentáciou nestotožnil, pretože sám žalovaný konal v rozpore so zákonom, a
nepochybne aj s dobrými mravmi, keď nerešpektoval vlastnícke právo vlastníka a na parcele, ktorá mu

vlastnícky nepatrila, postavil oplotenie. Napriek snahám žalobcov vzniknutý zásah riešiť bol žalovaný
pasívny a ignoroval pokusy žalobcov opätovne zamerať spornú hranicu a spoliehal sa na správnosť
zamerania B.. L.. Súd preto nevidel v konaní žalobcov ako legitímnych vlastníkov spornej nehnuteľnosti
tým, že sa domáhajú vypratania nehnuteľnosti zabratej žalovaným v snahe realizovať svoje vlastnícke
právo, žiaden rozpor s dobrými mravmi, pretože takýto výklad by obmedzil vlastníka pri výkone jeho

práv. Pokiaľ žalovaný mal výdavky na postavenie oplotenia a v súvislosti s jeho odprataním mu opätovne
vzniknú výdavky, táto skutočnosť nemôže byť vnímaná ako výkon práv žalobcov v rozpore s dobrými
mravmi. Súd opakovane zdôrazňoval, že tieto zvýšené výdavky zapríčinil sám žalovaný, keď oplotenie
nepostavil na svojom pozemku. Pokiaľ žalovaný umožňuje žalobcom užívanie nehnuteľnosti v jeho
vlastníctve, je to jeho slobodné rozhodnutie a v opačnom prípade má možnosť sa domáhať súdnej

ochrany rovnako, ako žalobcovia.

3. Súd prvej inštancie právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 123, § 124, § 126
Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb.).

4. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP a priznal žalobcom nárok
na náhradu trov konania žalobcom, ktorí mali v konaní plný úspech proti žalovanému, ktorý v konaní
úspech nemal.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že možno urobiť záver,

že sú dané odvolacie dôvody v súlade s ustanovením § 365 ods. 1, písm. b), f) a h) Civilného sporového
poriadku, pretože podľa jeho názoru, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pritom súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

6.Súdprvejinštancievyzvalžalovaného,abyvlehote10dnídoplnilpodanéodvolanieonáležitosti,ktoré
špecifikoval a súčasne ho poučil o možnosti odmietnutia odvolania, ak toto nebude spĺňať náležitosti v
zmysle § 386 ods. 1, písm. d) Civilného sporového poriadku.

7. Následným podaním dňa 23.2.2017 žalovaný doplnil dôvody odvolania. Poukázal predovšetkým, že
súdny spor považuje z hľadiska jeho predmetu, za marginálny, pretože predmetom sporu je plocha
o výmere 7 m2. Uviedol, že nespochybniteľným faktom preukázaným aj v rámci súdneho konania je
okolnosť, že uvedený plot bol stavaný v roku XXXX potom, čo hranicu medzi pozemkami vytýčil geodet
B.. L. na základe jeho objednávky. Výstavbu oplotenia teda nerealizoval svojvoľne, ale oplotenie staval

tak, ako mu bol priebeh hranice objasnený odborne znalou osobou. Uviedol, že v rámci súdneho konania
bol predložený aj geometrický plán B.. T., ktorý spochybnil tvrdenia B.. L.Ľ. a vzhľadom k rozporu medzi
závermi geodetov navrhoval nariadenie znaleckého dokazovania, pričom zdôraznil, že aj vzhľadom
na hospodárnosť konania, aj marginálnosť sporu, výsledok znaleckého dokazovania nespochybňoval.
Poukázal, že naopak žalobcovia doposiaľ užívajú uvedenú časť jeho nehnuteľnosti ako prístupovú

cestu, pričom potvrdil, že k tomuto sporu predchádzal celý rad sporov medzi zúčastnenými stranami
konania, ale aj právnymi predchodcami. Uviedol, že vo väzbe na to, že ak zbúra oplotenie, výdavky
na odstránenie oplotenia budú podstatne vyššie, ako hodnota celej uvedenej plochy, čo v konečnom
dôsledku žalobcovia uvedeným krokom nebudú znášať horšie dôsledky aj z toho, že uvedené oploteniechráni aj ich majetok. Predmet sporu považuje za zanedbateľný, ale hlavne vzťahy neriešiaci. Žiadal
preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov
konania, prípadne aby rozhodnutie súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

8. K uvedenému odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil a súčasne si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania, resp. navrhovali, aby
odvolací súd odvolanie odmietol, a to z dôvodu, že odvolanie neobsahuje náležitosti v zmysle § 363

CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú za vecne správne a poukázali na skutočnosť, že v
konaní preukázali svoje vlastnícke právo k ploche, ktorej vypratania sa domáhajú, pričom ani samotný
žalovaný už po vydaní znaleckého posudku vlastnícke právo žalobcov nepopieral. Taktiež neobstojí
námietka žalovaného, že ide o marginálny spor, pretože ústavným právom, a to článkom 20 Ústavy
Slovenskej republiky, je možnosť vlastnícke právo realizovať, t. j. s vecou nakladať a vec užívať.
Plocha 7 m2, ktorej vypratania sa domáhajú, nemôže byť preto plochou zanedbateľnou, a žalovaný

vôbec nekonkretizoval, na základe čoho hodnotí predmet žaloby ako marginálny, a to ani s odvolaním
na konkrétne ustanovenie CSP, prípadne iného konkrétneho rozhodnutia Najvyššieho súdu. Námietka
žalovaného, že odstránenie plota z ich parcely by bolo v rozpore s dobrými mravmi, je neadekvátna,
pretože princíp vypratania nehnuteľnosti je všeobecne kvalifikovaný ako odstránenie veci iného zo
spornejplochy,pričomjezrejmé,žeoploteniepostavilžalovaný.Žalovanýsidalzameraťpriebehhranice

pred postavením plota geodetom, pričom k tomuto zameraniu žalobcovia, ako vlastníci susediacej
nehnuteľnosti, neboli prizvaní. Taktiež poukázali, že vytýčenie priebehu hranice B.. L. žalovaného
neospravedlňuje, pretože ním vytýčená hranica ani nebola zakreslená v katastrálnej mape, a bolo teda
povinnosťou žalovaného, aby si postavil na hranici, ktorá je v súlade so stavom v katastri nehnuteľnosti,
a preto žalovaný musí znášať následky neoprávneného postupu a náklady na preloženie, či odstránenie

plota, sú už problémom žalovaného. Taktiež poukázal, že rozhodnutie súdu o povinnosti žalovaného
zaplatiť trovy konania, je správne, pretože žalobcovia už pred podaním žaloby sa viackrát pokúšali riešiť
vec mimosúdne, a pre postoj žalovaného k tomu nedošlo.

9. K uvedenému vyjadreniu k odvolaniu sa už žalovaný nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

vo výroku vecne správne.

11. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre
zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým
v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na
konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky

realizovaných úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.
(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016, ďalej len „O.s.p.“), ktoré aplikoval súd prvej
inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania, i prijatými skutkovými závermi.17. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

18. V zmysle uvedeného ochrana vlastníckeho práva je subjektívnym právom vlastníka veci a realizuje
sa najmä prostredníctvom vlastníckych žalôb v civilnom súdnom konaní.

19. Základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo vlastníckych veciach, je preukázanie
vlastníckeho práva žalobcom. Bez preukázania tohto vlastníckeho práva, nie je totiž žalobca aktívne
legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu prislúcha ako vlastníkovi. V prípade rozporu medzi právnym
stavom evidovaným v katastri nehnuteľnosti a skutočným stavom, musí súd vychádzať zo skutočného
stavu, čo sa stalo aj v tomto prípade, keď bol vyhotovený na dôkaz toho znalecký posudok.

20. Odvolací súd ďalej poukazuje, že zmyslom žaloby na vydanie veci, je dosiahnuť faktický výkon
vlastníckeho práva k vlastnej veci, t. j., aby vlastník mohol s vecou nielen právne, ale aj fakticky
disponovať, to znamená, aby mal vec vo svojej moci. Z tohto dôvodu sa môže na súde domáhať vydania
veci od toho, kto mu ju neprávom zadržiava. Odvolací súd konštatuje, že bola splnená aj ďalšia zákonná
podmienka vydania časti pozemku, ktorá je presná a určitá len vtedy, ak je časť pozemku označená

v pripojenom geometrickom pláne. Podmienky úspešnosti vindikačnej žaloby (žaloby na vydanie veci)
sú nasledovné:
a) vlastník musí preukázať existenciu vlastníckeho práva oprávnenej držby, alebo detencie k veci, o
vydanie ktorej žiada,
b) vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta

vydať,
c) žalobca je ku dňu vyhlásenia rozhodnutia rozsudku vlastníkom veci,
d) žalovaný vec protiprávne zadržiava, t. j. bez existencie záväzkovoprávneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným, po zániku obligačného vzťahu je vindikačná žaloba prípustná,
e) žalovaný má vec v čase vyhlásenia rozsudku stále u seba a pritom má možnosť vydať vec vlastníkovi,

f) predmetom žaloby je vec, o vydanie ktorej sa žiada; musí byť individualizovaná takým spôsobom, aby
ju bolo možné odlíšiť od iných vecí, najmä od vecí iného druhu.

Odvolací súd konštatuje, že tieto podmienky boli splnené.

21. Čo sa týka ďalších odvolacích námietok žalovaného, odvolací súd poukazuje, že zamietnutie
vlastníckej žaloby pre rozpor výkonu vlastníckeho práva s dobrými mravmi prichádza výnimočne
do úvahy, ak výkon práva na ochranu vlastníctva vážne poškodí užívateľa veci bez toho, aby
priniesol vlastníkovi zodpovedajúci prospech, a vyhovenie žaloby by sa dotýkalo osobitne významného
záujmu žalovaného (spravidla ide o zabezpečenie bývania, viď uzn. NS ČR z 22.5.2007, sp. zn.

22Cdo/1446/2006). O takýto prípad však v danej veci neide. Taktiež tvrdenie žalovaného o tom, že ide
o marginálny spor, nie je dôvodné, pretože žalovaný takúto marginálnosť ani bližšie nešpecifikoval.

22. V preskúmavanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalovaný má spornú vec ku dňu vydania
rozsudku neoprávnene u seba, a správne rozhodol súd prvej inštancie, ak podanej žalobe vyhovel.

23. Odvolací súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie (okresný súd) v predmetnej veci dostatočne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania
dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcov aj správne právne posúdil.

24. Odvolací súd preto v zmysle ustanovení § 370 ods. 1, 2 CSP konštatuje správnosť týchto dôvodov
a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

25. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovaným a po ich preskúmaní

dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu
zisteného skutkového, i právneho stavu. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne.26. Ako vecne správne potvrdil toto rozhodnutie aj vo výroku o trovách konania, pretože v predmetnom
konaní boli úspešní žalobcovia, a naopak neúspešný žalovaný spôsobil, že súdne konanie nebolo
ukončené zmierom, čo je v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

27. Aj v odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia v 1. a 2. rade. Naopak, žalovaný úspešný nebol,
a preto odvolací súd v zmysle ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že
žalobcom v 1. a 2. rade priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).