Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 17, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoZm/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112221414
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2112221414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: Benson finance, spol. s r.o., Horná 13,
Banská Bystrica, IČO: 44 625 243, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o.,
Horná 13, Banská Bystrica, proti žalovanej: K. M., E.M. X. XXXX/X, XXX XX K., zastúpená advokátkou:
JUDr. Martina Mészáros Bariaková, Bystrický rad 453/77, Zvolen, o zaplatenie 912,83 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 9CbZm/5/2013-202 zo dňa 10.11.2016,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zrušil zmenkový platobný rozkaz vydaný dňa 29.10.2012 pod č.k.
1Zm/54/2012-5,žalobuvcelomrozsahuzamietolažalobcoviuložilpovinnosťzaplatiťžalovanejnáhradu
trov konania.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanej
povinnosť zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 912,83 eur so 6% úrokom z omeškania od 20.04.2010

do zaplatenia titulom poskytnutého úveru jeho právnym predchodcom - spoločnosťou Orefis, s.r.o., ku
ktorému bola uzatvorená so žalovanou i dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky. Žalovanej bol
poskytnutý úver, ktorý ale nesplácala, preto došlo k vyplneniu blankozmenky. Žalobca vzhľadom k tomu,
že sa jedná o spotrebiteľa, žiada zaplatiť iba istinu úveru a zmenkový úrok.

3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná námietky a následne bolo vo veci
rozhodnuté rozsudkom č.k. 9CbZm/5/2013-55 zo dňa 25.10.2013, ktorým prvoinštančný súd zmenkový

platobný rozkaz vydaný pod č.k. 1Zm/54/2012-5 v celom rozsahu zrušil a návrh zamietol. Na základe
odvolaniažalobcuKrajskýsúdvTrnavekonajúciakosúdodvolacíuznesenímč.k.21CoZm/9/2014-78zo
dňa 30.12.2014 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Dňa 22.05.2015 prvoinštančný súd vo veci vydal rozsudok č.k. 9CbZm/5/2013-126,
ktorým ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Na základe odvolanie žalovanej bol i tento
rozsudok zrušený uznesením odvolacieho súdu č.k. 21CoZm/6/2015-183 zo dňa 29.04.2014, v ktorom
odvolací súd zdôraznil, že vo svojom predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí postupoval v smere

zhodnom s právnym názorom vysloveným k posudzovaniu indosácie zmenky súdmi konajúcimi v
obchodných veciach. Po zverejnení Spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia NS SR vydaného za účelom zjednotenia postupu súdov nižších stupňov vo veciam návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, odvolací súd rešpektujúc v prijatomstanovisku vyslovený názor v spojení s ochranou spotrebiteľa vo vzťahu k zmenkám a odkazom na
judikatúru SD EÚ rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil s tým, aby súd prvej inštancie postupoval
pri posudzovaní veci v súlade s vydaným Spoločným stanoviskom publikovaným pod č. 93 v Zbierke

stanovísk NS a súdov SR 8/2015.

4. Súd prvej inštancie vykonal na základe vyššie uvedeného pokynu odvolacieho súdu dokazovanie,
vypočul žalovanú, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že návrhu nie
je množné vyhovieť. Súd uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil nárok z vlastnej zmenky vystavenej

dňa 03.04.2008 so splatnosťou dňa 20.4.2010 na zaplatenie zmenkovej sumy 912,83 eur. Zmenka
bola pôvodne blankozmenkou vyplnenou žalobcom a zabezpečovala splatenie spotrebiteľského úveru.
Žalovaná v podaných námietkach spochybnila predloženú zmenku v spojení s dohodou o vyplňovacom
práve blankozmenky, ktorú žalovaná mala uzatvoriť s právnym predchodcom žalobcu pri uzatvorení
úverovej zmluvy, ktorá odkazovala na zmluvné dojednania (obchodné podmienky) obsiahnuté na zadnej
strane úverovej zmluvy. Žalovaná argumentovala tým, že nemá vedomosť o uzatvorený dohody o

vyplňovacom práve, ktorú tak označila za neplatnú a tým sa stáva neplatnou i samotná zmenka.

5. Zmluvu o úvere prvoinštančný súd vyhodnotil ako zmluvu, ktorá napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák., keď zo samotnej zmluvy vyplýva, že nebola uzatvorená so žalovanou
v rámci jej podnikateľskej činnosti, ale ako s občanom- fyzickou osobou, čím mal súd preukázané,

že žalovaná je vo vzťahu vzniknutého zo zmluvy o úvere v postavení spotrebiteľa a spoločnosť
Orefis, s.r.o. konala pri tomto úkone v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zmluva bola
uzatváraná na formulári veriteľa s predtlačeným textom vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej
strany a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred uvedené
a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, splatnosť úveru a výška mesačnej splátky.

Rubová strana zmluvy obsahovala predtlačené Všeobecné podmienky, vrátane čl. 6 bod 6.3 , ktoré
upravovali podmienky dohody o vyplnení zmenky. Podľa uvedeného sa jedná o osobitný druh
zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Pri takomto charaktere úkonu i
keď sa jedná o nárok uplatnený zo zmenky je súd oprávnený a povinný skúmať platnosť zmenky a
platnosť dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky,

oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých
v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej záväzok, zabezpečený zmenkou vznikol. Pri vymáhaní
dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd musí mať možnosť zhodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a
rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, inak išlo
by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity.

Prvoinštančný súd zdôraznil, že aplikovanie ust. § 17 zákona zmenkového a šekového by spôsobilo
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv a súd má
povinnosť posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi, pričom musí naň prihliadať
aj v prípadoch, keď takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, nakoľko na absolútnu neplatnosť
úkonu musíprihliadaťexlege.Akjevystaviteľomzmenkyspotrebiteľ,jemožnétútoskúmaťažpoúroveň

dohody o vyplňovacom práve, a zohľadniť právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená a
nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky.

6. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie sa zameral na preskúmanie zmluvy o úvere vrátane

všeobecných podmienok poskytnutia úveru a dospel k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v
nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, pretože
dlžníkovi ukladá samé povinnosti, za porušenie ktorých ho sankcionuje neprimerane vysoko oproti
čomu voči veriteľovi nebola dohodnutá žiadna sankcia, iba práva a výhody. Práve táto nerovnosť
podmienok účastníkov zmluvy vyjadrená v ustanoveniach zmluvy založila jej rozpor s dobrými mravmi,

čo má za následok jej absolútnu neplatnosť a tak žalobcovi ako veriteľovi zo zmluvy o úvere nemohlo
vzniknúť žiadne právo ma vyplnenie blankozmenky podľa bodu 6.3 Všeobecných podmienok a ak
zmenka vyplnená bola, nie je možné sa z nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Z dôvodu absolútne
neplatnej spotrebiteľskej zmluvy nemohla byť vyplnená ani zmenka a tak si z takto vyplnenej zmenky
nemožno uplatňovať žiadne nároky.

7. Súd prvej inštancie vo veci postupoval a rozhodol s poukazom na právnu úpravu uvedenú v ust. §
52 ods. 1,2, § 53 ods. 1,2,5, § 54 ods. 1,2 a § 37 ods. 1, § 39 Obč. zák. , poukázal i na právnu úpravu
uvedenú v § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., § 75 a § 48 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb., na Smernicu 93/13/EHS, Smernicu Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES a Smernicu Európskeho parlamentu a rady
2005/29/ES, v spojení s ktorými, ako i s poukazom na § 17 zák. č. 100/91/1950 Zb. o nároku žalobcu
rozhodol.

8. Na podporu správnosti rozhodnutia o žalobe prvoinštančný súd zdôraznil, že právo na vyplnenie
blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z dôvodu, že dohoda o vyplňovacom práve zmenky uvedená
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bola súčasťou formuláru zmluvy spracovaným
poskytovateľom úveru, ktorého znenie a text žalovaná ani nemala možnosť ovplyvniť, podmienka

nebola individuálne dojednaná a nepochybne tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa. Navyše
je písaná veľmi drobným až nečitateľným písmom, preto takto vyhotovená dohoda o vyplnení zmenky,
obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je právnym úkonom obchádzajúcim zákon,
ktorý je podľa § 39 Obč. zák. absolútne neplatný. Ak je neplatná dohoda o vyplnení zmenky, neplatná
je aj zmenka a žalobca, ktorý sa prezentuje ako majiteľ zmenky, na vyplnenie ktorej právo z dohody

nevzniklo a tak prvoinštančný súd návrh žalobcu zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej ako procesne
úspešnej strane konania priznal náhradu trov v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby
odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo vo
veci rozhodol sám a žalobe vyhovel. Odvolateľ poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalobca pohľadávku, ktorá je predmetom

žaloby nadobudol legitímnym spôsobom a rovnakým spôsobom sa stal i vlastníkom blankozmenky, ktorú
žalovaná vystavila na zabezpečenie úveru vo výške 27.500,- Sk zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa
03.04.2008. Práve indosáciou zmenky z pôvodného veriteľa na spoločnosť Active Money s.r.o. a z nej
na žalobcu využili vlastníci svoje práva, ktoré im ako vlastníkom zmenky prislúchajú a zmenku indosovali
na žalobcu. v žiadnom prípade im nešlo o úmyselné zhoršenie postavenia žalovanej, ktoré by malo byť

na jej škodu. Dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky je uvedená na rube úverovej zmluvy v čl. 6
bod 6.3, čo založilo oprávnenie veriteľa vyplniť zmenku vo výške nesplateného úveru s príslušenstvom.
Zároveň dal odvolateľ do pozornosti, že zmenka bola vyplnená len vo výške istiny nesplateného úveru
bez úrokov z omeškania, úrokov zmluvných pokút, či iného príslušenstva a to na sumu 912,83 eur,
ktorá bola žalovanej poskytnutá. Vyplnením zmenky veriteľ postupoval v súlade s § 4 ods. 6 zák. č.

258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,podľaktoréhozmenkovásumamôžebyťvyplnenámaximálne
do aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, ktoré nesmie presiahnuť 30%
istiny z poskytnutého úveru. Odvolateľ zdôraznil, že žalovaná nepopierala, že na základe zmluvy o
úvere obdržala hotovosť vo výške 912,83 eur, ktorú ani z časti nevrátila, pričom na žalovanú nebol
vyvíjaný žiaden nátlak, aby zmluvu o úvere uzatvorila apodpísala blankozmenku. Uvedenými úkonmi

bola prejavená len jej slobodná a vážna vôľa tým, že tak blankozmenku ako i úverovú zmluvu podpísala.
Okrem toho v čase uzatvorenia zmluvy príslušná platná právna úprava nezakazovala uzatvoriť zmluvu,
na základe ktorej sa poskytoval úver spotrebiteľovi za podmienok, za akých bola zmluva o úvere zo
dňa 03.04.2008 medzi veriteľom a žalovanou uzatvorená, nebol obmedzený ani inštitút využívania
blankozmenky na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, a až neskoršou právnou úpravou sa postavenie

spotrebiteľa pri poskytovaní spotrebiteľských úverov posilnilo. Odvolateľ mal za to, že treba vziať do
úvahy zásadu zákazu retroaktivity, ktorá musí byť i v týchto prípadoch zachovaná. Prvoinštančný súd
na túto skutočnosť neprihliadol ani na to, že žalobca koná v súlade s dobrými mravmi a poctivými
obchodným stykom, keď pohľadávku vymáha iba vo výške istiny a zmenkového úroku vo výške 6%,
ktorý mu legitímne prináleží a hoci je žalovaná v pozícii spotrebiteľa, práve ona svojim konaním hrubo

zneužíva právne inštitúty, ktoré majú slúžiť na ochranu slabšej strany spotrebiteľa pre prípady, ak sú
od tejto slabšej strany požadované neprimerane vysoké úroky vyplývajúce zo spotrebiteľského úveru,
či iné príslušenstvo.

11. Žalovaná prostredníctvom svojej zástupkyne sa vyjadrila k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa

25.01.2017 a žiadala, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal jej
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacích dôvodoch zdôraznila, že úverová zmluva, z
ktorej si žalobca uplatňuje nárok a v ktorej má pohľadávka žalobcu základ, je v celom rozsahu neplatná,
na čom nič nemení ani záver súdu prvej inštancie ktorý uviedol, že ak by aj zmluva bola platná, taksamotná dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke je neprijateľnou podmienkou a je absolútne
neplatná. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, vydané v konaní vedenom pod sp.zn.
18Co/109/2011 a tiež rozhodnutie vydané týmto súdom v konaní vedenom pod sp.zn. 3Co/261/2014, z

ktorých niet pochýb, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, ktorá je súčasťou formulárovej
zmluvyjeneplatnýmustanovením,pretožebezplatnejdohodyovyplňovacomprávenietplatnejzmenky,
čo vyplýva i z rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Obo/161/2007 a teda, ak by odvolací súd posúdil zmluvu o
úvere ako platnú, na vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie to nič nemôže zmeniť, pretože
dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, ktorá je obsiahnutá v pretlačenej zmluve o úvere a

písaná drobným nečitateľným písmom je neprijateľnou podmienkou, preto ak odvolateľ tvrdí, že konal
v súlade s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, uvedené tvrdenie by malo
oporu len za predpokladu, že by došlo k platnej dohode o vyplnení blankozmenky, čo sa nestalo,
preto absolútna neplatnosť dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke znamená neplatnosť celej
zmenky, ktorú nie je možné konvalidovať tak, že neplatná zabezpečovacia zmenka bola vyplnená v
súlade so zákonom. Argument odvolateľa, že žalovaná nebola prinútená zmluvu o úvere podpísať,

ale ju mohla odmietnuť je neopodstatnený, pretože pri posudzovaní zmluvných podmienok z hľadiska
ich prijateľnosti či neprijateľnosti spotrebiteľských zmluvách je posudzované aj to, či spotrebiteľ mohol
či nemohol konkrétnu zmluvnú podmienku ovplyvniť, a pokiaľ tomu tak nebolo, znamená to, že ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rovnako nemožno vyhodnotiť konanie odvolateľa ako poctivé a v
súlade s dobrými mravmi, a poctivým stykom, pretože žalobca sa mohol domáhať svojho nároku riadne

a včas titulom plnenia priamo zo zmluvy o úvere a naviac je potrebné vziať do úvahy, že žalobca v
rôznych právnych vzťahoch vystupuje opakovane, hoci nárok žalobcu je už premlčaný, a tak sa tento
použitímzmenky snažítútoobjektívnuskutočnosťobísťtak,abymalnárokpriznaný.Žalobcatedavôbec
nekoná poctivo a v súlade s poctivým obchodným stykom, ale používa neprípustné právne inštitúty v
spotrebiteľských vzťahoch, čo znamená, že ide o zneužitie práva, ktorému sa nemôže poskytnúť právna

ochrana, ako je vyslovené i v rozhodnutí ÚS ČR vydanom vo veci IV.ÚS457/2010. Žalovaná k názoru
odvolateľa, podľa ktorého nie je možné posudzovať vec z hľadiska zákazu retroaktivity zdôraznila, že v
danom prípade ide o tzv. nepravú retroaktivitu právnych noriem, ktorá nie je zakázaná ale je žiaduca,
ako vyplýva i z rozhodnutia NS SR vydaného pod sp.zn. 4Cdo/98/2010 zo dňa 29.06.2010. Nepravá
retroaktivita nepôsobí do minulosti a akceptuje stav, ktorý nestal za skôr platnej úpravy, avšak tento

stav rieši v čase účinnosti novej právnej úpravy. Takýto postup nemôže byť vyhodnotený ako porušenie
zákazu retroaktivity právnych noriem, pretože tým by došlo k faktickému vylúčeniu práva na právne
vzťahy, ktoré síce vznikli v minulosti, ale predmetom súdneho konania sú v súčasnosti.

12. Vyjadrenie žalovanej bolo dňa 02.10.2017 doručené elektronicky právnemu zástupcovi žalobcu na

podanie odvolacej repliky, ktorý ju nepodal.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorémujeodvolanieprípustnézdôvodu,ženebolisplnenépodmienkyna vydanietakéhotorozhodnutia

(§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh zamietnutý
je správne, preto ho je potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť.

14. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnomrozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne
právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2
C.s.p.) Súd prvej inštancie vyčerpávajúco odôvodnil a vyhodnotil všetky žalobcom tvrdené a žalovanou

namietané skutočnosti, vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a nároky, ktoré si z nej
žalobca odvodzoval správne skutkovo i právne posúdil, keď aplikoval príslušnú právnu úpravu prijatú
na ochranu spotrebiteľa, v dôsledku čoho žalobcov nárok na plnenie, ktorému nebolo prvoinštančným
súdom priznané je neopodstatnený.

16. Odvolacie námietky žalobcu odvolací súd podradil pod ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., podľa
ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinností majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a nesprávna aplikácia znamená, že súd nepoužil
správny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. V kontexte s uvedenými odvolacími dôvodmi odvolací súd poukazuje na to, že predmetom konania
je jednoznačne nárok vyplývajúci zo zmenky, na ktorom žalobnom dôvode žalobca zotrval. V čase
konania a vydania rozhodovania súdom prvej inštancie, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania
je potrebné vziať do úvahy, že prvoinštančný súd ako súd odvolací rozhodovali vec na princípe ochrany
spotrebiteľa s prihliadnutím na inštitút dobrých mravov, k čomu odvolací súd zdôrazňuje a dáva do

pozornosti i vydané Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS SR dňa
22.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky
vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, keď sudcovia uvedených kolégií dospeli k názoru, že pre účely
zjednotenia postupu súdov nižšieho stupňa treba prijať zjednocujúce stanovisko, aby bol dodržaný
zákonný princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. V uvedenom stanovisku NS SR

uviedol, že :
a/ ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
· pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
·pokiaľsúdnevzhliadnežiadnunekalosťčineprípustnosťpredloženéhonávrhu,súdpristúpikprieskumu
uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri
rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania
vyplynie.

b/ ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
c/ aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška

uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
18. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd s poukazom
na povinnosť uloženú mu ust. § 387 ods.3 C.s.p. vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými
v odvolaní a to vo vzťahu k argumentácii odvolateľa o zákaze retroaktivity uvádza, že i keď v čase
uzatvorenia základného právneho vzťahu - zmluvy o úvere, platná právna úprava neobmedzovala a

nezakazovala použiť blankozmenku na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, pri skúmaní a právnom
posúdeníspôsobujejvystaveniasúddospelkzáveru,ženárok,žalovanýakozmenkovéplnenienemôže
obstáť a to z dôvodu, že zmenka bola pôvodne blankozmenkou vyplnenou spôsobom uvedený v dohode
ovyplňovacompráve,tvoriacejsúčasťzmluvyoúvere.Predmetnúdohoduovyplňovacomprávevcelom
rozsahu ako i zmluvu o úvere súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatné, tak z hľadiska rozporu s

dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák. ako i z hľadiska ochrany spotrebiteľa a neprijateľných podmienok
podľa § 53 ods.1,2, 5 Obč. zák. a článku 2 písm. a/ Smernice 93/13/EHS a § 54 Obč. zák . Na
základe uvedeného tak nemôže byť platným titulom pre vyhovenie žalobe predložená zmenka, pôvodne
blankozmenka, vyplnená na základe dohody o vyplňovacom práve, ktorá je neplatným právnymúkonom . Prvoinštančný súd zaujal stanovisko, vyjadril sa a právne zdôvodnil i situáciu, ak by nebola
neplatná celá zmluva o úvere, k čomu dospel a konštatoval v odôvodnení rozhodnutia v tejto veci, ale
len časť úverovej zmluvy, ktorá obsahuje dohodu o vyplňovacom práve zmenky. Prvoinštančný súd

zrejme považoval za vhodné ešte zdôrazniť, že dohoda o vyplňovacom práve zmenky je primárnou pre
vyplnenie blankozmenky, ak je táto dohoda absolútne neplatný právny úkon nielen podľa § 39 Obč.
zák. ale i z pohľadu neprijateľných podmienok, tak sa nemožno na základe neplatnej dohody o vyplnení
zmenky domáhať zmenkového plnenia. Na uvedenom nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že žalobca
si uplatňuje zmenkový nárok len do výšky poskytnutého úveru. .

19. Odvolací súd tak dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, ktorý vec správne
právne posúdil , odvolacie dôvody, na ktoré poukázal žalobca nie sú opodstatnené, na základe čoho
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s

§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešná žalovaná má nárok voči žalobcovi na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.
2 C.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).